S príchodom digitálnych technológií sa dramaticky zmenili naše každodenné interakcie a kultúrne vzorce. Naše schopnosti komunikovať, pracovať, a dokonca aj nadväzovať vzťahy sa vyvíjajú v súlade s rýchlym rozvojom technológií. Začiatkom 21. storočia sa svet zásadne zmenil vďaka smartfónom a sociálnym sieťam, ktoré sa stali súčasťou našich životov.
Digitálne technológie sú tu preto, aby nám slúžili. Šetrili čas, peniaze a robili život celkovo pohodlnejším. Sú jednoduché na použitie, hoci na prvý pohľad môžu ich názvy vyznieť veľmi technicky a odstrašujúco.
V druhom diele nášho seriálu sme hovorili o internete a webových stránkach. Niečo napíšete a v momente ako svoju textovú bublinu odošlete, objaví sa na zariadeniach príjemcov. Na chatovanie existujú rôzne aplikácie. Inovácie v oblasti digitálnych technológií postupujú neskutočne rýchlo a tak sme sa ani nenazdali a z textového chatu máme videochat. Ten ešte viac pripomína reálny rozhovor, lebo písanie nahradil obraz a zvuk. Videochatové aplikácie umožňujú takmer ozajstný rozhovor v reálnom čase. Každé chytré zariadenie dnes disponuje kamerou a mikrofónom, takže nepotrebujete kupovať žiadne aparáty navyše.
Internet sa stal neodmysliteľnou súčasťou života každého z nás. Sociálne siete s ním spojené sa stali nevyhnutnosťou, sprevádzajú nás doma, v práci alebo v škole. Najväčšou výhodou je ich princíp - komunikácia. Môžete si pridávať fotky, videá, zdieľať zážitky a komunikovať s ľuďmi aj z druhého konca planéty. Môžete sa spojiť s rodinou, ktorá žije tisíce kilometrov ďaleko a zdieľať s nimi nové zážitky.
Každá vec na svete má ale dve tváre. Negatívna stránka sociálnych sietí zahŕňa stratu času a fakt, že ak potrebujete rýchlo vedieť nejakú informáciu, je len na druhej strane, ako rýchlo vám dodá odpoveď. Strata času, spojená s nudou, je tiež považovaná za nevýhodu. Sociálne siete môžu byť nebezpečenstvom pre individuálne osoby, kedy sa daný človek vydáva za niekoho iného a na svoje klamstvá namotá budúce obete. Je dôležité nezverejňovať príliš osobné informácie, svoju lokalitu či citlivé fotografie.
Sociálne siete nás ovplyvňujú podobne ako ostatné svetové masmédia. Môžu nám pomôcť v komunikácii so zvyškom sveta, ale i ohroziť naše psychické aj fyzické zdravie, a preto by sa mali využívať iba s mierou.
Zatiaľ čo v minulosti sme sa spoliehali na osobné stretnutia, dnešná normou je komunikácia prostredníctvom aplikácií, správ a video hovorov. Zaujímavým faktom je, že podľa štúdie Pew Research Center až 72 % dospelých Američanov používa sociálne siete, pričom tento pomer stúpa medzi mladšími generáciami.
Napriek mnohým výhodám digitálnej komunikácie sa však vyskytujú aj nevýhody, ako sú znížené osobné interakcie a neschopnosť viesť hlboké diskusie. Naša závislosť na technológiach môže viesť k sociálnemu izolovaniu alebo k oslabeniu tradičných metód komunikácie.
Telefonovanie sa dnes stalo bežnou súčasťou života. Robíme to tak často aj v prípade, keď sme zaujatý dôležitým rozhovorom s prítomnou osobou, bez toho, aby sme považovali za potrebné ospravedlniť sa jej za každé zdvihnutie telefónu. Preto by sme si mali uvedomiť, že naše konanie môže považovať za nepríjemné vyrušenie, zvlášť ak išlo o nepodstatný hovor. Ktosi raz poznamenal, že telefón si od nás vyžaduje vždy 100%-nú pozornosť a núti nás rozprávať sa aj s ľuďmi, ktorým by sme normálne s úsmevom pribuchli dvere pred nosom. Povedzme si, že nie každý v dnešnej dobe disponuje osobnou sekretárkou, ktorá mu vytriedi dôležité hovory.
Táto rýchlu formu komunikácie by sme nemali používať na podávanie intímnych informácií, pretože si ich môže s chuťou vypočuť aj niekto tretí, možno skupina uchilakov, alebo sa môžeme stretnúť s nečakaným položením slúchadla. Na otázku, ako dlho telefonovať, určite neexistuje všeobecné pravidlo. Dĺžku hovoru by sme však mali ponechať na toho, kto nám telefonuje.
Keď už hovoríme o racionálnom používaní telefónu, nemôžeme opomenúť mobily. Bez spochybňovania ich užitočnosti, dvojnásobne u nich platí zásada miernosti v používaní. Ak si totiž niekto sadne k šálke kávy so svojimi priateľmi spolu so zapnutým mobilom, mal by vedieť, že takéto správanie má ďaleko k slušnému. Možno takýmto spôsobom získa pár korún navyše, ale môže sa stať, že tým zároveň stratí povesť príjemného spoločníka. A to je trochu drahá cena za niekoľko sekúnd s telefónom pri uchu. Povedzme si, že pri týchto zopár minútach si môžeme spôsobiť smrteľné nádorové ochorenie mozgu, stres alebo nervozitu. Pri celkovom zosumarizovaní týchto myšlienok, by sme si mali uvedomiť, že život človeka nestojí na telefonovaní a preto by sme si mali dobre strážiť čas, ktorý strávime pri telefonovaní, no ale taktiež aj ako telefonujeme, kedy telefonujeme a s kým sa a o čom sa po telefóne rozprávame.
Vzťah medzi používaním technológií v škole a vzdelávacími výsledkami žiakov je stále diskutovaný. Téma používania digitálnych technológií v škole je predmetom vášnivých diskusií, v ktorých sa pravidelne stretávajú ich zástancovia a odporcovia. V ostatných rokoch sa v štúdiách objavili obavy z ich negatívneho vplyvu - vrátane medzinárodného testovania PISA. Digitálne rozptyľovanie sa dávalo do súvislosti s horšími výsledkami v matematike. Rastúci počet krajín tiež zakázal používanie smartfónov v školách z dôvodu nadmerného času stráveného pri obrazovke, zníženej sústredenosti a kyberšikany.
Nová výskumná štúdia však naznačuje, že cielené používanie digitálnych zariadení, ako sú smartfóny alebo tablety, môže byť pre učenie prínosom. Na skúšobných testoch, ktoré od novembra do decembra 2022 uskutočnil Leibnizov inštitút pre výskum a informácie vo výskume vzdelávania v spolupráci s OECD a s podporou Nadácie Vodafone a Bertelsmannovej nadácie, sa zúčastnilo 730 pätnásťročných žiakov zo 46 škôl v Nemecku. Výskumná štúdia zahŕňala rôzne interaktívne úlohy, ako napríklad simuláciu vplyvu cestovného ruchu na morský ekosystém alebo programovanie stroja, ktorý dokáže hovoriť s delfínmi.
Štúdia zistila, že žiaci, ktorí používajú digitálne nástroje v základných predmetoch, ako sú matematika, prírodné vedy a jazyky, vykazujú lepšie schopnosti riešiť problémy. Prínosy sa prejavili najmä v oblastiach, ako je počítačové myslenie a samoregulované učenie. Žiaci, ktorí využívali digitálne technológie vo výučbe pravidelne, dosiahli až o 15 percent lepšie výsledky v testovaní nových modulov pre test OECD PISA 2025 s názvom Učenie v digitálnom svete. PISA je hlavným testom OECD, ktorý hodnotí 15-ročných žiakov v oblasti matematiky, čitateľskej a prírodovednej gramotnosti.
Zo zistení štúdie vyplýva, že ak sa digitálne technológie používajú v triede správne, môžu zlepšiť individuálne učenie sa žiakov, keďže ho robia pútavejším a efektívnejším. Kľúčom k úspechu je zabezpečiť, aby sa technológie používali vo vhodných situáciách, ktoré sú pre žiakov prínosom a zlepšujú zážitok z učenia. V súčasnosti sa to nie vždy darí. Pilotné testy však naznačujú budúcnosť, v ktorej sa digitálne zariadenia môžu integrovať do vzdelávacieho prostredia premyslene a strategicky.
Súčasťou testovania bol aj prieskum názorov žiakov na digitálne nástroje. Viac ako 70 % z nich sa zhodlo na tom, že digitálne nástroje uľahčujú a zvyšujú zaujímavosť učenia sa zložitého obsahu, pričom podobný podiel žiakov sa domnieva, že technológie podporujú ich schopnosť zapamätať si vedomosti.
Prieskum však tiež ukázal, že žiaci sa pri digitálnych technológiách v škole zameriavajú skôr na ich tradičné využitie. Používanie internetu na hľadanie informácií (sledovanie videí a čítanie online) patrili u žiakov medzi najčastejšie aktivity. Naopak, inovatívnejšie spôsoby využívania technológií, ako napríklad vytváranie počítačových programov alebo programovanie robotov, boli pomerne zriedkavé.
Hoci diskusia o využívaní digitálnych technológií v školách bude pokračovať, pilotná štúdia poukazuje na potenciálne výhody ich cieleného používania. Premyslenou a strategickou integráciou digitálnych nástrojov môžu pedagógovia zlepšiť skúsenosti s učením a riešiť digitálnu priepasť tým, že pomôžu všetkým žiakom rozvíjať kľúčové zručnosti pre digitálny vek.
Digitalizácia | Vzdelávanie
Komunikáciu medzi ľuďmi môžeme rozdeliť na verbálnu a neverbálnu. V súčasnosti sa čoraz viac využíva komunikácia neverbálna, čo má za dôsledok uzatváranie sa niektorých ľudí k svojim počítačom a mobilným telefónom. Do neverbálnej komunikácie patrí komunikácia internetom, listovou poštou a mobilným telefónom. Internet umožňuje človeku komunikovať s celým svetom, čo je pre človeka 21. storočia podstatné. No internet a telefón by sa mali stať len doplnkom v komunikácii, kde základ tvorí verbálna komunikácia. Táto komunikácia pozostávala v minulosti z výkrikov, zvukov či pohybov rúk, neskôr sa vyvinula reč.
Komunikácia je rozhovor medzi dvoma alebo viacerými ľuďmi, ktorý vedú ústny dialóg. Ten má svoje výhody oproti neverbálnej komunikácii, kedy sa nemôžeme danému človeku pozrieť do očí a povedať mu, čo máme na srdci. Komunikácia medzi ľuďmi je podstatná a bez nej si život na tejto planéte nevieme predstaviť.
Technológie nielenže zmenili spôsob, akým komunikujeme, ale aj spôsob, akým konzumujeme kultúru. Streamovacie platformy, ako sú Netflix a Spotify, zmenili naše vzorce sledovania a počúvania. Umožňujú prístup k obrovskému množstvu obsahu kedykoľvek a kdekoľvek, čo vedie k zmene našich preferencií a spôsobu trávenia voľného času. Kultúrna globalizácia je ďalším fenoménom, ktorý zasahuje naše životy. Vďaka internetu a sociálnym sieťam môžeme rýchlo a ľahko pristupovať k obsahom zo všetkých kútov sveta. Tento fenomén nielenže obohacuje naše kultúrne skúsenosti, ale aj podporuje kultúrnu výmenu.
Podnikatelia a investori musia reagovať na meniaci sa svet technologických inovácií a ich dopad na spoločnosť. Mnoho firiem prechádza na digitálne modely, aby maximalizovali efektivitu a dosiahli nových zákazníkov. E-commerce, prémiové aplikácie a online služby sa stali nevyhnutnými na uspokojenie dynamických potrieb zákazníkov. Podľa výskumu od McKinsey & Company, 70 % zmeny vo firmách nesúvisí len s technologickými inováciami, ale aj s kultúrnymi zmenami vo vnútri organizácií. Firmy, ktoré investujú do kultúrneho rozvoja a vytvárajú prostredie otvorené inováciám, sú lepšie pripravené na zvládanie budúcich výziev a konkurencie.
V súčasnosti je potrebné prekonať technologické a kultúrne výzvy nielen v podnikaní, ale aj v každodenných životoch jednotlivcov. Každý z nás sa musí zamyslieť nad spôsobom, akým technológie ovplyvňujú naše interakcie a kultúrne správanie. Digitálne technológie na jednej strane spájajú, na druhej strane však vytvárajú bariéry. Človek by mal brať do úvahy, ako sa všetky tieto faktory snažia formovať náš pohľad na svet.
Ak vás láka predstava byť blízko aj s tými, ktorí sú ďaleko, ale neviete ako ovládať videochatové aplikácie, zaregistrujte sa do projektu Digitálni seniori. Vďaka financiám z Plánu obnovy a odolnosti ho prináša Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR). Cieľom projektu Digitálni seniori je zlepšiť digitálne zručnosti seniorov a znevýhodnených osôb. Bezplatné vzdelávanie je zabezpečené profesionálnymi školiteľmi a školenia prebiehajú prezenčne. Školenia sa budú konať vo všetkých okresných a krajských mestách po celom Slovensku, aby sa ich mohlo zúčastniť čo najviac záujemcov. Na školenia sa môžete zaregistrovať rýchlo a pohodlne cez registračný formulár. Po vyplnení vašich základných údajov nasleduje v registračnom formulári zopár otázok, ktoré dokážu vyhodnotiť vaše aktuálne digitálne zručnosti. Je to dôležité pre školiteľov, aby vedeli, ktoré okruhy tém ovládate a ktorým je potrebné dať väčší dôraz. Telefónne číslo infolinky Call Centra je 02/35 80 30 80. Operátori na linke sú vám k dispozícii počas pracovných dní od 8:00 do 16:00. Cena za hovor je spoplatnená v závislosti od vášho mobilného operátora. Otvorte vďaka projektu Digitálni seniori pomyselnú bránu do nekonečného sveta informácií, ktoré poskytuje internet.
tags: #diskusny #prispevok #komunikacia #21 #storocia