Globálne otepľovanie je dlhodobé zvyšovanie teploty klímy na celom svete, pozorované už od predindustriálneho obdobia (1850-1900). Tento jav je spôsobený ľudskou činnosťou, predovšetkým spaľovaním fosílnych palív, ktoré vedie k nárastu množstva skleníkových plynov v atmosfére.
Aj keď sa o jeho závažnosti hovorí čoraz častejšie, objavujú sa aj skeptické hlasy tvrdiace, že ide o niečo prirodzené, čo Zem zažíva už milióny rokov. Pravdou však je, že kedysi podobné procesy trvali tisíce rokov. Za posledné roky sa tento proces kvôli ľudskej činnosti výrazne zrýchlil. Klimatické zmeny sa vyskytovali už v minulosti, ale súčasné zmeny sú rýchlejšie ako všetky známe udalosti v histórii Zeme.
Pojem globálne otepľovanie je často používaný synonymne s pojmom zmena klímy, hoci sa líšia. Globálne otepľovanie konkrétne opisuje zvyšovanie priemernej teploty zemského povrchu v dôsledku ľudskej činnosti, predovšetkým spaľovania fosílnych palív. Zmena klímy zahŕňa globálne otepľovanie a širší okruh zmien, ktoré sa dejú na našej planéte. Tieto zmeny zahŕňajú zmeny v počasí, ako sú zmeny v zrážkach, častejšie a silnejšie poveternostné udalosti (hurikány a suchá) a zmeny hladiny morí.
Hlavné príčiny globálneho otepľovania
Hlavnou príčinou zmeny klímy je skleníkový efekt. Niektoré plyny v zemskej atmosfére pôsobia ako skleníkové sklo - zachytávajú slnečné teplo a zabraňujú jeho úniku naspäť do vesmíru, čím spôsobujú globálne otepľovanie. Mnohé z týchto skleníkových plynov sa vyskytujú prirodzene, ale ľudské činnosti zvyšujú koncentrácie niektorých z nich v atmosfére, najmä:
- oxidu uhličitého (CO2),
- metánu,
- oxidu dusného,
- fluórovaných plynov.
Ku globálnemu otepľovaniu prispieva najviac CO2, ktorý vzniká v dôsledku ľudskej činnosti. V porovnaní s úrovňou pred priemyselnou revolúciou (pred rokom 1750) sa do roku 2023 jeho koncentrácia v atmosfére zvýšila o 51 %. Iné skleníkové plyny, ktoré vznikajú v dôsledku ľudskej činnosti, sa uvoľňujú v menších množstvách. Metán je silnejší skleníkový plyn ako CO2, ale má kratšiu atmosférickú životnosť. Oxid dusný, podobne ako CO2, je skleníkový plyn s dlhou životnosťou, ktorý sa hromadí v atmosfére celé desaťročia až stáročia.
Ľudská činnosť a emisie
Rapídny nárast skleníkových plynov v atmosfére je spôsobený ľudskou činnosťou. Od 18. storočia po súčasnosť sme zaznamenali nárast CO2 až o 50 % a metánu dokonca až o 160 %. Oxid uhličitý sa dostáva do atmosféry najviac vďaka spaľovaniu fosílnych palív. Tie využívame v energetike, v priemysle, v doprave, či pri vykurovaní.
Problémom je aj odlesňovanie. Lesy prirodzene pohlcujú a uskladňujú oxid uhličitý a v dôsledku ich ničenia a premeny na poľnohospodársku pôdu nestíhajú odčerpať také množstvo CO2, ako by bolo potrebné. Dažďové pralesy sú vo veľkom nahrádzané najmä palmovými plantážami, z ktorých sa získava palmový olej.
Chov hovädzieho dobytka súvisí aj s odlesňovaním kvôli pastvinám. Na celom svete sú na vzostupe iniciatívy, ktoré sa snažia edukovať ľudí o znížení konzumácie červeného mäsa, keďže zanecháva najväčšiu uhlíkovú stopu spomedzi iných druhov mäsa.
Prírodné vplyvy
Niektorí naznačujú, že za otepľovaním planéty môže stáť slnko, ktoré je primárnym zdrojom tepla pre našu Zem. Avšak jasnosť slnečného žiarenia mierne klesá už od 50. rokov minulého storočia a aj napriek tomu teplota Zeme stále stúpa. Vedci našli prekvapivé vysvetlenie nezvyčajne náhleho nárastu globálnej teploty - miznúce mraky.
Vedecký tím z nemeckého Helmholtzovho centra pre polárny a morský výskum (AWI) sa domnieva, že identifikoval ďalšiu príčinu náhleho nárastu globálnych teplôt. Zem sa stala menej schopnou odrážať slnečné lúče, pretože určité typy oblakov miznú. Rok 2023 vynikol ako rok s najnižším planetárnym albedom (percento slnečných lúčov, ktoré sa odrážajú späť do vesmíru).
Albedo Zeme má od 70. rokov 20. storočia klesajúcu trajektóriu, a to čiastočne z dôvodu zníženia arktického snehu a morského ľadu. Od roku 2016 sa redukcia albeda zhoršila aj úbytkom morského ľadu v Antarktíde. Nad Atlantickým oceánom je výrazný pokles oblačnosti v nižších nadmorských výškach, čo spôsobuje stratu chladiaceho účinku a otepľovanie.
Dôsledky globálneho otepľovania
Globálne otepľovanie je závažný jav, ktorý má dopad na celú planétu a jej obyvateľov. Svetová meteorologická organizácia (WMO) zverejnila dáta, podľa ktorých sa za posledných 120 rokov zvýšila globálna teplota vzduchu o 1,1 °C. K najväčšiemu narastaniu teploty dochádza práve v posledných desaťročiach. Môže sa zdať, že zvyšovanie teploty o pár stupňov predsa nemôže nejako výrazne zasahovať do ekosystému Zeme. Opak je však pravdou.
Nárast teplôt a extrémne počasie
S narastaním priemernej teploty prichádza aj sucho, horúčavy a menej zrážok. Púšte sa rozširujú, vlny horúčav a lesné požiare sú častejšie. Vyššie teploty spôsobujú aj intenzívnejšie búrky a iné extrémne poveternostné javy. Vďaka globálnemu otepľovaniu môžeme v posledných rokoch sledovať po celom svete zvýšenú intenzitu búrok, hurikánov, záplav či zvyšovanie kyslosti oceánov.
Stáva sa počasie skutočne extrémnejším? - R. Saravanan
Vplyv na vodné zdroje a ekosystémy
Ďalším negatívnym javom zvyšovania teploty je topenie horských ľadovcov, ľadovcov v Grónsku a Antarktíde, čo bude mať za následok znehodnotenie veľkého množstva pitnej vody a ustupovanie ľadovej pokrývky v Arktíde. Tento proces zároveň napomáha aj k postupnému stúpaniu morskej hladiny.
Vedci z Medzivládneho panelu o zmene klímy predpokladajú nárast hladiny morí počas 21. storočia až o 61 až 110 cm. V pesimistickejších prognózach varujú, že ak by sa nepodarilo dostať emisie pod kontrolu, tak do roku 2100 by mohli narásť až o 2 metre, čo by si vyžiadalo presídliť vyše 200 miliónov ľudí.
Nedostatok zrážok sa prejavuje aj v znížení zásob podzemnej vody, či v poklese celkového objemu vody v našich riekach a potokoch. Globálne otepľovanie zasahuje aj do fungovania ekosystémov. Dochádza k strate biodiverzity, narušeniu biotopov, znižuje sa odolnosť ekosystémov a hrozí ich rozpad. Na miestach, ako sú koralové útesy, hory a Arktída, sú mnohé druhy nútené presúvať sa alebo vymierajú v dôsledku zmeny klímy.
Zdravotné a ekonomické dôsledky
Zmena klímy ohrozuje ľudí nedostatkom potravín a vody, zvýšeným rizikom povodní, extrémnymi horúčavami, väčším počtom chorôb a ekonomickými stratami. Môže tiež spôsobiť migráciu ľudí. Svetová zdravotnícka organizácia považuje zmenu klímy za najväčšiu hrozbu pre globálne zdravie v 21. storočí.
V teplejšej klíme sa ľahšie prenášajú rôzne infekčné choroby, ako je horúčka dengue, ktorá najviac postihuje deti, a tiež malária. Malé deti sú najviac ohrozené nedostatkom potravín a spolu so staršími ľuďmi extrémnym horúčavou. Zmena klímy ovplyvňuje potravinovú bezpečnosť a môže spôsobiť zníženie celosvetových priemerných výnosov kukurice, pšenice a sóje.
Ekonomické škody spôsobené zmenou klímy sa prejavujú v sektoroch vystavených klimatickým faktorom s regionálnymi dopadmi na poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov, energetiku a cestovný ruch. Niektoré extrémne poveternostné javy, ako napríklad tropické cyklóny, v krátkodobom horizonte znižujú ekonomický rast.
Globálne otepľovanie na Slovensku
Slovensko nie je výnimkou. Naši klimatológovia taktiež dlhodobo zbierajú dáta a potvrdzujú merania svojich kolegov vo svete. Najdôležitejšie merania v tejto oblasti máme z observatória v Hurbanove, ktoré ich začalo vykonávať už v roku 1871. Od roku 1881 sa zvýšila priemerná ročná teplota vzduchu na Slovensku o 1,8 - 2,0 °C (0,15 °C/10 rokov), pričom najrýchlejšie sa rast teploty vzduchu prejavuje v letných mesiacoch, kedy priemerná teplota vzduchu vzrástla aj o viac ako 2,0 °C (v južných regiónoch Slovenska o takmer 3,0 °C).
Po roku 1991 výrazne pribudli teplotne nadnormálne roky (prvá desiatka najteplejších rokov na Slovensku od začiatku meraní je tvorená iba rokmi 21. storočia). V posledných dvoch dekádach významne vzrástol počet (vysokých) extrémov maximálnej a minimálnej dennej teploty vzduchu. Najmä po roku 1991 došlo k rýchlemu nárastu frekvencie vĺn horúčav na celom území Slovenska.
Klimatológovia zo SHMÚ v správe Prejavy klimatickej zmeny na globálnej úrovni zverejnili, že zaznamenali na Slovensku pokles atmosférických zrážok v priemere až o skoro 6 %. V rámci našej republiky sú však výrazné rozdiely medzi severnou a južnou časťou územia. Ako ďalej doplnili, najteplejšie južné oblasti Slovenska zaznamenali pokles zrážok až o 10 %, pričom na severe to bolo o 5 %.
Postupným otepľovaním sa klimatické podmienky, ktoré boli kedysi charakteristické pre juh Slovenska, presunú do historicky chladnejších oblastí - napríklad regiónov Spiš či Liptov. Nedostatok zrážok sa prejavuje aj v znížení zásob podzemnej vody, či v poklese celkového objemu vody v našich riekach a potokoch. Vedkyňa Marečková vo svojej štúdii z roku 1997 odhaduje, že kapacita zásob povrchovej vody u nás v roku 2075 poklesne až na úroveň 9,42 mld. m3, čo je pokles oproti dnešnému stavu o viac ako 2 miliardy m3 vody.
Riešenia a zmierňovanie dopadov
Väčšina štátov sveta pristúpila k Parížskej dohode, kde sa zaviazali rapídne zredukovať skleníkové plyny. Hlavným cieľom je udržať otepľovanie ideálne pod 1,5 °C, maximálne o 2°C. Tu je však potrebné, aby emisie začali klesať ešte pred rokom 2025.
V 6. hodnotiacej správe Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) sa konštatuje, že na svete ročne vyprodukujeme 35 až 40 gigaton (miliárd ton) oxidu uhličitého CO2. Dodávajú, že ak chceme udržať globálne otepľovanie na úrovni 1,5 °C, môžeme vyprodukovať ešte 300 gigaton CO2, v prípade oteplenia na úrovni 2 °C 900 gigaton CO2.
Stáva sa počasie skutočne extrémnejším? - R. Saravanan
Individuálny prístup a uhlíková stopa
K zníženiu uhlíkovej stopy však musí prispieť aj každý jeden z nás zmenou svojho správania a bežných návykov, ktoré za sebou zanechávajú zbytočné emisie skleníkových plynov, respektíve uhlíkovú stopu. Ide o často veľmi jednoduché činnosti - uprednostniť verejnú dopravu pred jazdou autom, voliť elektrické či hybridné autá alebo motocykle, šetriť elektrickou energiou aj pitnou vodou, neprekurovať domov, uprednostniť šetrné spotrebiče, nakupovať potraviny od lokálnych producentov, obmedziť spotrebu mäsa a plytvanie jedlom, podporovať recyklované výrobky a mnoho ďalších aktivít.
Politiky jednotlivých štátov rôznymi spôsobmi motivujú ľudí a podniky k znižovaniu emisií a hľadajú riešenia ako eliminovať negatívne dopady ľudskej aktivity na Zem. Vznikajú teda rozličné projekty, ako je napríklad Zelená domácnostiam, ktorého cieľom je zvýšenie podielu využitia obnoviteľných zdrojov energie v domácnostiach a súvisiace znižovanie emisií skleníkových plynov.
Tiež sa dbá o poskytovanie užitočných informácií, ktoré podporujú trend ekologického správania. Veľa ľudí napríklad zanedbáva pravidelnú údržbu vykurovacieho systému, hoci je daná zákonom ako povinnosť. Avšak len pravidelná údržba zaručí bezchybnú prevádzku a len bezchybná prevádzka zaručí, že energia sa využíva účinne a s nízkymi emisiami. Viete, že taká 60 wattová žiarovka svietiaca priemerne 3 hodiny denne spotrebuje ročne cca 65,7 kWh elektriny a pri výrobe tohto množstva elektriny sa do ovzdušia uvoľní 42 kg CO2? S LED žiarovkou by to bolo menej ako 5 kg CO2 ročne.
Vzdelávanie a médiá
Vplyv médií a vzdelávacie úsilie sú rozhodujúce pri formovaní vnímania a chápania zmeny klímy verejnosťou. Prístup k vzdelávacím zdrojom je nevyhnutný na podporu komplexného pochopenia zmeny klímy a globálneho otepľovania. Knihy, dokumentárne filmy, online kurzy a renomované webové stránky poskytujú cenné informácie, ktoré pomáhajú jednotlivcom pochopiť vedecké základy týchto javov a ich dôsledky.
Začlenením vzdelávania o klíme do školských osnov na všetkých úrovniach sa zabezpečí, že študenti pochopia vedecké poznatky a dôsledky zmeny klímy. To zahŕňa výučbu o skleníkových plynoch, obnoviteľných zdrojoch energie, postupoch ochrany prírody a dôležitosti udržateľnosti. K zvyšovaniu povedomia a podpore udržateľných postupov prispievajú aj komunitné programy, workshopy a miestne iniciatívy.
tags: #diskusny #prispevok #globalne #oteplovanie