Fajčenie (tabakizmus) je dnes najrozšírenejšou toxikomániou, prirovnávanou k novodobej pandémii, ktorá si každoročne vyžiada milióny ľudských obetí. Neexistuje žiadna bezpečná úroveň užívania tabaku, dokonca aj fajčenie jednej cigarety denne počas celého života môže spôsobiť rakovinu súvisiacu s fajčením a predčasnú smrť.
Cigaretový dym vzniká nedokonalým spaľovaním tabaku v cigarete a predstavuje koncentrovaný aerosól, v ktorom sú v plynnom prostredí rozptýlené pevné a kvapalné častice. Tabakový dym obsahuje asi 7 000 chemických látok, z ktorých 70 sú preukázané karcinogény a majú priamu súvislosť so vznikom rakoviny. Medzi ne patria arzén, benzén, amoniak, decht, kyanovodík a oxid uhoľnatý. Okrem toho sa do samotných cigariet pridáva ďalších 680 prídavných látok, ktoré majú z fajčenia urobiť atraktívny pôžitok.
História a rozšírenie fajčenia
Európa sa s tabakom začala zoznamovať až po objavení Ameriky Krištofom Kolumbom, ktorý pozoroval pôvodných obyvateľov, ako tabak fajčia zabalený do tabakového listu alebo pomocou trubičiek nazývaných "tobago". Počas nasledujúcich rokov námorníci a diplomati rozšírili fajky a cigary po celej Európe. Fajčenie sa spočiatku využívalo na liečebné účely, napríklad pri bolestiach zubov či migréne. Postupne prešlo fajčenie tabaku najrôznejšími zákazmi.
Zlom v rozvoji epidémie fajčenia nastal na konci 19. storočia, keď boli do ulíc zavedené automaty na cigarety, čím sa tabak stal prístupnejším. K masovému rozšíreniu tabaku viedol aj voľný prídel cigariet vojakom v oboch svetových vojnách. Spolu s masovým rozšírením fajčiarskych návykov sa začali objavovať aj negatívne dôsledky. V 20. storočí sa cigarety používali ako symbol romantiky, šarmu a mužnosti a boli dokonca platidlom po 2. svetovej vojne.
Škodlivosť fajčenia pre zdravie
Škodlivosť fajčenia je nepopierateľná a vedie k mnohým akútnym aj chronickým ochoreniam. Fajčenie vo svete ročne zabíja až 6 miliónov ľudí a z toho až 600 tisíc úmrtí má na svedomí pasívne vdychovanie splodín cigaretového dymu. Polovica fajčiarov zomrie na následky fajčenia, a to v priemere o 15 rokov skôr, než keby nefajčili. Na Slovensku v roku 2000 zomrelo na choroby zapríčinené fajčením 8 100 ľudí (7 200 mužov a 900 žien). Život fajčiara sa priemerne skracuje o 16 rokov oproti nefajčiarovi.
Vplyv na dýchací systém
Pravidelné vdychovanie cigaretového dymu má často priamu súvislosť s rozvojom chronických ochorení nielen pľúc, ale aj priedušiek a priedušnice. Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) invalidizuje mnoho fajčiarov, obťažuje ich častým kašľom, produkciou hlienu, chrapotom, zastretým hlasom a vedie ku zhoršeniu dýchacích funkcií a k nedostatočnému okysličovaniu tkanív. Nefajčiar má približne 25-krát menšiu šancu rizika vzniku nádorového bujnenia v dutine ústnej, hrtane, pľúcnom tkanive, pažeráku, močovom mechúre alebo slinivke brušnej (pankrease).
Vplyv na kardiovaskulárny systém
V súvislosti s fajčením sa často hovorí o poškodení dýchacieho systému, avšak veľký dopad má fajčenie aj na cievy. Na podklade narušenia ich výstelky dochádza k aktivácii krvných doštičiek a zrážanlivých faktorov krvi. Tie potom majú tendenciu sa zhlukovať v mieste poškodenia. Vplyvom látok z cigaretového dymu rastie aj koncentrácia tzv. fibrinogénu, ktorý zvyšuje hustotu krvi, podieľa sa na zástave krvácania a na vzniku krvnej zrazeniny (trombu). Nadmerné množstvo aminokyseliny homocysteínu zase vedie ku kôrnateniu tepien (ateroskleróze). Oboje úzko súvisí s ischemickou chorobou srdca (ICHS), ischemickou chorobou dolných končatín (ICHDK) a s predkolennými vredmi. Hrozí zvýšené riziko srdcového infarktu alebo prasknutie výdute hrudnej či brušnej srdcovnice (aorty). Fajčenie výrazne urýchľuje rozvoj aterosklerózy (kôrnatenie tepien) a má vplyv na drobné tepničky kože, čím podstatne urýchľuje vonkajšie prejavy jej starnutia.
Vplyv na ústnu dutinu
Fajčiari majú podstatne horšie mikrobiálne zloženie v ústach, bojujú s nepríjemným zápachom a zažltnutými a kazovými zubami. Znižuje sa vylučovanie slín, ktoré za normálnych okolností majú ochrannú funkciu. Nikotín spôsobuje zúženie ciev v ďasnách, a tým nedochádza k ich správnemu zásobeniu živinami.
Vplyv na genetickú informáciu
Bolo vedecky preukázané, že fajčenie negatívne ovplyvňuje kvalitu genetickej informácie, teda DNA.
Rádioaktívne látky v tabaku
Okrem chemických, nerádioaktívnych karcinogénov, obsahuje tabak a tabakový dym malé množstvo izotopu olova-210 (210Pb) a izotopu polónia-210 (210Po); u oboch ide o rádioaktívne karcinogény. Rádiochemik NCAR Edward Martell výskumom zistil, že rádioaktívne látky z cigaretového dymu sa ukladajú v "exponovanom mieste" vetvenia priedušiek. Vzhľadom na to, že decht z cigaretového dymu je odolný proti rozpúšťaniu v pľúcnych tekutinách, majú rádioaktívne zlúčeniny dosť času prejsť rádioaktívnym rozpadom skôr, ako sú vylúčené prirodzenými procesmi.
Niektoré z minerálnych apatitov na Floride, používaných na výrobu fosfátov pre tabakové kultúry v USA obsahujú urán, rádium, olovo 210, polónium 210 a radón. Rádioaktívny dym z tabaku napustený týmto spôsobom je uložený v pľúcach a uvoľňuje žiarenie, aj keď fajčiar prestane fajčiť. Kombinácia dechtu a karcinogénneho žiarenia v tak citlivých orgánoch ako sú pľúca, zvyšuje riziko vzniku rakoviny.
Triezve odhady ukazujú, že úroveň radiácie obsiahnutá v 1,5 balení vyfajčených cigariet denne sa rovná ekvivalentu 300 rtg snímkam pľúc za rok. Autor štúdie uvádza v rozhovore, že typický od nikotínu závislý užívateľ je vystavený v prepočte takmer 22 000 rtg snímkam pľúc za rok. Vedúci americký chirurg C. Everett Koop hovorí, že toto žiarenie by mohlo byť zodpovedné až za 90% tabakom vyvolanej rakoviny.
Pasívne fajčenie a jeho dôsledky
Fajčiar núti nefajčiarov v uzavretých miestnostiach, aby všetky riziká spojené s fajčením nedobrovoľne podstupoval s ním. Vedľa fajčiacej osoby alebo v zafajčenej miestnosti pasívne vdychujeme približne 96 % rovnakého množstva splodín a škodlivých látok ako sám fajčiar. Na dôsledky pravidelného pasívneho fajčenia podľa štatistík zomrie až 3 000 ľudí ročne. Podľa štúdií už len prítomnosť v zafajčenom prostredí zvyšuje riziko cievnej mozgovej príhody (mŕtvice) o 80 % a zvyšných 20 % pripadá na karcinóm pľúc.
Čo je pasívne fajčenie?
V interiéroch rádioaktívne látky z tabakového dymu pretrvávajú počas pasívneho fajčenia. Preto dochádza k väčšej expozícii, keď sú tieto rádioaktívne látky absorbované pri bežnom dýchaní, ktoré je hlbšie a dlhšie, než keď sa inhaluje z cigariet.
Pasívne fajčenie a deti
Deti vystavené pasívnemu fajčeniu majú vyššie riziko ušných infekcií, prechladnutia, pneumónie, bronchitídy a závažnejšej astmy. Tabakový dym je okrem iného tiež jednou z príčin syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS - z angl. Sudden infant death syndrome). Podľa Charty práv dieťaťa má každé dieťa právo na čistý vzduch.
Fajčenie a tehotenstvo
Fajčenie má veľmi negatívny vplyv na vyvíjajúci sa plod v maternici. Toxické látky vznikajúce pri fajčení obmedzujú v materskom organizme prenos kyslíka vďaka vzniku karboxyhemoglobínu. Nikotín znižuje prietok krvi maternicou. Placentárne funkcie negatívne ovplyvňujú polycyklické aromatické látky a kadmium. Spontánne potraty sú u fajčiarok 1,4 krát častejšie, perinatálna úmrtnosť 1,2 krát vyššia.
Novorodenci majú vyššiu pravdepodobnosť vzniku vrodených vývojových vád, zvyčajne nižšiu pôrodnú hmotnosť a častejšie pôrodné a popôrodné komplikácie. Deti matiek, ktoré fajčia majú nízku pôrodnú hmotnosť (1,9 krát častejšie) a častejší predčasný pôrod. Rastový deficit sa prehlbuje aj po pôrode, lebo tieto ženy menej často koja. Deti fajčiarok nápadne často umierajú na syndróm náhlej smrti kojencov (SIDS). Majú častejšie astmu a respiračné infekcie.
Závislosť od nikotínu
Nikotín sa v prírode vyskytuje ako rastlinný alkaloid v listoch tabaku. Umelo vyrobený sa používa ako jed na vošky. Vstrebanie v pľúcach je veľmi rýchle a receptory v mozgu ho registrujú už niekoľko sekúnd po vdýchnutí. Je vysoko návykový, podľa niektorých štúdií viac ako heroín, avšak súvislosť s rakovinou nebola vedecky preukázaná.
Psychosociálna zložka spočiatku prevažuje nad toxikomanickou (fyzická závislosť); tá začne prevládať až po určitej dobe. Psychosociálna závislosť sa prejavuje potrebou mať v ruke cigaretu, hrať sa s ňou, manipulovať s ňou. S odstupom približne dvoch rokov sa pridáva závislosť fyzická, ktorá sa prejaví až u 80% pravidelných fajčiarov. Fajčením sa totiž zvyšuje počet tzv. nikotínových receptorov. Tie potom reagujú na nedostatok nikotínu a spôsobujú abstinenčné príznaky v situácii, keď sa fajčiar so svojim zlozvykom rozhodne skoncovať.
Abstinenčné príznaky
Abstinenčný syndróm je tvorený kombináciou príznakov, ktoré sa objavujú pri úplnom alebo čiastočnom vysadení látky, ktorá bola dlhodobo používaná. Pramení z narušenia vnútorného prostredia organizmu, ktoré je už od danej látky závislé. Nedostatok drogy je prežívaný ako veľmi nepríjemný stav. Abstinenčné príznaky pri vysadení nikotínu sa objavujú rádovo po niekoľkých hodinách a najhoršie bývajú pociťované v priebehu prvých 3 týždňov. Najhoršie bývajú spravidla prvé tri týždne, v priemere však tieto príznaky trvajú tri týždne až tri mesiace.
Ako prestať fajčiť
Ak sa pýtate ako prestať fajčiť, odpoveďou je, že o tom musíte byť rozhodnutí. Sami musíte vedieť, že chcete prestať. To znamená, že vás k tomu nesmie donútiť nik iný. Prestať fajčiť má zmysel vždy - nikdy nie je neskoro. Fajčiar, respektíve bývalý fajčiar, ktorý má odvykanie za sebou vie, že je to mimoriadne náročné. Rozhodnúť sa prestať fajčiť po mnohoročnom pravidelnom fajčení rozhodne nie je ľahká záležitosť. Navyše, závislosť od nikotínu je „ozajstná“ choroba, ktorá má svoju vlastnú diagnózu, označovanú lekármi ako F17.2. A ako taká má aj svoju liečbu.
Pri odvykaní vám môžu pomôcť nikotínové náplasti, spreje, pastilky, či žuvačky. Zmeňte svoje návyky. Ak ste si zvykli zapáliť ku káve, choďte si dať kávu niekam, kde je zakázané fajčiť. Vyhoďte všetky cigarety, zapaľovače a popolníky. Po desiatich rokoch od vyfajčenia poslednej cigarety je riziko, že dostanete rakovinu pľúc rovnaké ako u nefajčiarov.
Odborná pomoc
Nie je zlé požiadať o odbornú pomoc, rozhodne to nie je hanba ani zlyhanie. Odborná pomoc významne zvyšuje šancu, že sa svojej závislosti zbavíte. Existuje veľa online webov a možností telefonickej podpory, taktiež špecializovaných centier pre ľudí závislých od tabaku, kde pracujú nielen lekári, ale aj adiktológovia a psychoterapeuti.
Alternatívne formy tabaku a ich riziká
S nástupom elektronických cigariet, vape, tabakových náhrad a ďalších alternatívnych foriem, sa fajčenie dostáva do nových sfér. Aj keď sľubujú nižšie riziká, stále obsahujú látky, ktoré môžu byť škodlivé pre zdravie. Trendy, eufemizmy a moderné marketingové kampane pridávajú nový rozmer k vnímaniu týchto nových foriem.
Elektronické cigarety a vaping
Elektronické cigarety sa tešia stále väčšej popularite. Roztok s nikotínom je zahrievaný a výpary sú vdychované do pľúc. V porovnaní s normálnou obyčajnou cigaretou sú zdravotné riziká nižšie. Štúdie potvrdzujú účinnosť elektronických cigariet pri odvykaní fajčenia alebo pri znižovaní počtu vyfajčených cigariet. Výhodou je nižší výskyt toxických látok a vôňa, ktorá je príjemnejšia ako cigaretový dym. Vieme, že obsahujú nikotín, rovnakú návykovú látku v tabakových cigaretách. O zdravotných rizikách ich užívania sa veľa nevie.
Zahrievaný tabak
Zahrievaný tabakový výrobok alebo „heat-not-burn” je elektronické zariadenie, kde je tabak len zahrievaný. Výhodou je, že nedochádza k horeniu a nevznikajú splodiny spaľovania. Zariadenie na zahrievaný tabak Ploom so systémom HeatFlow predstavuje novú technológiu v oblasti fajčenia. Tento proces významne znižuje množstvo škodlivých látok. Ploom produkuje až o 90 - 95 % menej škodlivín než klasické cigarety. Vďaka špeciálnemu spracovaniu ActivBlend je možné rovnomerné zahrievanie tabaku.
Orálny tabak (snus) a bezdymový tabak
Orálny tabak (snus), nesprávne označovaný ako „žuvací” tabak, je uspôsobený pre užitie ústami a vstrebanie nikotínu pomocou slizníc. Uvádzanie orálneho tabaku na trh je v EÚ s výnimkou Švédska zakázané smernicou 2014/40/EU zo dňa 3. 4. Bezdymový tabak, ako je žuvací tabak a šnupavý tabak, je tiež škodlivý pre vaše zdravie a môže spôsobiť určité druhy rakoviny, vrátane rakoviny ústnej dutiny.
Prevencia a informovanosť
Najpodstatnejším preventívnym opatrením u nefajčiarov a u fajčiarov je odstránenie tabakového dymu z prostredia. K úspešnej stratégii kontroly tabaku patrí zdravotnícka výchova cez médiá a školy, aktívne zapojenie verejnosti, programy rozširovania informácií o škodlivosti nikotinizmu a o zlepšení stavu pri nefajčení. V súčastnosti sa ale v bežnej populácií posúva začiatok fajčenia do stále nižšieho veku a pribúda fajčenie žien. Najnebezpečnejším obdobím je obdobie dospievania s rýchlo vznikajúcou závislosťou od nikotínu, ktorá je podporovaná reklamou, filmami, kopírovaním idolov a tzv. Na finančnú stránku veci: ak fajčíte denne 10 cigariet, sú to 3 eurá na deň. Každá nevyfajčená cigareta znamená úsporu peňazí.