Starostlivosť o dieťa je komplexná téma, ktorá zahŕňa široké spektrum práv a povinností rodičov, ako aj práv samotného dieťaťa. Tento článok poskytuje ucelený prehľad o právnom rámci na Slovensku, s dôrazom na právo na informácie, striedavú osobnú starostlivosť a práva detských pacientov. Rozoberá dôležitosť komunikácie medzi rodičmi, úlohu súdov a štátnych orgánov, a poukazuje na stále nedoriešené praktické otázky.
Právo na informácie pre rodičov, ktorí nemajú dieťa v osobnej starostlivosti
Podľa § 24 ods. 5 prvá veta zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom, ako vyplýva z čl. 4 zákona o rodine.
V prípade, ak rodič, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti, odmieta informovať druhého rodiča a nevedia nájsť konsenzus, je ďalšou možnosťou súd. Predtým sa samozrejme odporúča vyzvať rodiča písomne (preukázateľným spôsobom), aby Vás o dieťati informoval. Podľa § 24 ods. 5 druhá veta zákona o rodine, rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Je potrebné podať návrh na súd, v obvode ktorého má dieťa bydlisko.
Informačná povinnosť býva niekedy priamo súčasťou súdnych konaní o určenie rodičovských práv a povinností a nemusí byť riešená v osobitnom konaní. Napríklad, matka môže byť povinná písomne informovať otca o dôležitých otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, a to v pravidelných mesačných intervaloch k poslednému dňu toho-ktorého mesiaca. Po podaní návrhu o uloženie informačnej povinnosti súd vyzve povinného rodiča, aby sa vyjadril k podanému návrhu. Dieťa je v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom (ÚPSVAR).
Deklarácia práv počatého dieťaťa
Dňa 1. júna 1999, na Deň detí, prijali štyri mimovládne organizácie Deklaráciu práv počatého dieťaťa. Slovenský básnik Milan Rúfus prevzal záštitu nad jej slávnostným vyhlásením v Bratislave. Deklarácia si získala podporu tisícok obyvateľov Slovenska, mimovládnych organizácií a cirkví. Obdobný text deklarácie v Českej republike podporili aj známe osobnosti.
Princípy a práva
Deklarácia ponúka princípy a pozitívny pohľad na život každého z nás. Zdôrazňuje, že počaté dieťa má byť subjektom práva, aj keď viaceré v deklarácii uvedené práva môže realizovať až po narodení. Prvým a základným ľudským právom je právo na život. Deklarácia uvádza želaný stav, aby sa deti rodili do láskyplného prostredia. Počaté dieťa a jeho matka preto musia dostať osobitnú starostlivosť a pomoc.
Deklarácia používa termín počaté dieťa v zmysle článku 7 Občianskeho zákonníka, čo je preklad pojmu z rímskeho práva - nasciturus. Text deklarácie z roku 1999 sa nezmenil, aktualizované sú poznámky ku článkom, keďže aj právny poriadok Slovenskej republiky sa vyvíja. 25. výročie Deklarácie práv počatého dieťaťa je príležitosťou dať hlas tým, ktorí sa sami nevedia ozvať.
Deklarácia uvádza, že každá ľudská bytosť je od momentu počatia po smrť rovná v dôstojnosti a právach a má právo na právnu ochranu a na život. Po počatí dieťaťa majú rodičia starostlivo zvážiť, čo je v najlepšom záujme dieťaťa, a to nezahŕňa jeho usmrtenie. Deklarácia tiež zdôrazňuje zákaz diskriminácie ešte nenarodených detí. Počaté dieťa má právo narodiť sa a byť splodené v manželstve jedného muža a jednej ženy, čo vytvára najlepšie podmienky pre zdravý vývin dieťaťa.
Ochrana pred medicínskymi zásahmi a spôsobilosť na práva
Počaté dieťa má právo na ochranu pred vykonávaním overovania medicínskych poznatkov na človeku a pred využitím svojich orgánov a tkanív na transplantácie. Zásahy v prospech života a zdravia počatého dieťaťa nie sú v rozpore s článkom 4 Deklarácie. Trestný zákon rieši neoprávnený experiment na človeku a klonovanie ľudskej bytosti.
Podľa slovenského právneho poriadku má aj počaté dieťa spôsobilosť na práva, ak sa narodí živé. Ak sa počaté dieťa narodilo s ujmou na zdraví, ktorá mu bola spôsobená pred jeho narodením, malo by mať právo na jej náhradu. Podľa slovenského právneho poriadku podmienená spôsobilosť počatého dieťaťa na práva umožňuje, aby sa na počaté dieťa hľadelo ako na dediča, obdarovaného alebo príjemcu plnenia z poistnej udalosti.
Rímske právo rezervovalo počatému dieťaťu (nasciturus) určité práva, ktoré mu boli na prospech. Článok 25 ods. 2 Všeobecnej deklarácie ľudských práv Organizácie Spojených národov a článok 10 ods. 2 Medzinárodného paktu Organizácie Spojených národov o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach tiež zdôrazňujú potrebu osobitnej starostlivosti a pomoci pre matky a deti.
Práva detských pacientov a ich rodičov
Rodičia sa často stretávajú s nejasnosťami a spornými situáciami pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti ich deťom. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právach detských pacientov a ich rodičov v slovenských zdravotníckych zariadeniach, opierajúc sa o rozhovor s prezidentkou Asociácie na ochranu práv pacientov, Máriou Lévyovou, a relevantné právne predpisy.
Prítomnosť rodiča, spolupodieľanie a informovaný súhlas
Prítomnosť rodiča pri vyšetrení alebo hospitalizácii dieťaťa má byť samozrejmosťou, a to až do určitého veku. Charta práv hospitalizovaných detí jasne hovorí o práve hospitalizovaných detí mať pri sebe svojich rodičov alebo ich zástupcu. Okrem psychickej podpory sa rodič môže spolupodieľať aj pri samotnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Rodič pozná svoje dieťa najlepšie a môže zdravotníckemu personálu poskytnúť cenné informácie.
Rodič má právo byť informovaný o zdravotnom stave svojho dieťaťa, o navrhovaných postupoch pri liečbe, ako aj o rizikách odmietnutia liečby. Na znak súhlasu s navrhovanou liečbou podpisuje rodič tzv. informovaný súhlas. Zákon č. 576/2004, paragraf 6, stanovuje povinnosť ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti.
Vylúčenie rodiča a odmietnutie liečby
Hoci prítomnosť rodiča je vo všeobecnosti žiaduca, existujú situácie, kedy môže byť rodič požiadaný, aby opustil ordináciu. Deje sa tak aj preto, že mnohí rodičia sú často pod väčším stresom ako samotné dieťa. Potom sú to operačné výkony, keď je potrebné zabezpečiť sterilné prostredie a rodičia nemôžu byť pri výkone. Pri istých diagnostických metódach, ako napríklad CT, MR, echo, napríklad bábätko alebo malé dieťa nevie spolupracovať a výsledky by mohli byť skreslené, bola by sťažená diagnostika. Preto ak zdravotník určí, že dieťa treba pripraviť na vyšetrenie utlmením, rodič by jeho názor mal vziať do úvahy.
Matka a otec majú právo odmietnuť akékoľvek vyšetrenie či liečbu. Ak by sa rodič, zákonný zástupca rozhodol odmietnuť nejaké vyšetrenie, liečbu, ktorú odporúča lekár, musí podpísať tzv. negatívny reverz.
Slobodný výber lekára a hospitalizácia
Ako pacienti máme právo na slobodný výber lekára a zdravotníckeho zariadenia, teda poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (Zákon 576/2004, par. 11, odst. 6: Každý má právo na výber poskytovateľa.).
V prípade hospitalizácie dieťaťa v nemocnici je žiadúca prítomnosť rodiča. Deti v nemocnici majú právo mať pri sebe svojich rodičov alebo ich zástupcu. Na Slovensku to v niektorých nemocniciach žiaľ nie je možné, najmä z kapacitných dôvodov. Charta práv pacienta v Slovenskej republike, prijatá vládou SR v roku 2001, v článku 7 hovorí o možnosti prijať do nemocnice dieťa do 6 rokov v sprievode rodiča na základe odporúčania ošetrujúceho lekára. Pokiaľ je dieťa staršie ako šesť rokov, je nutný aj súhlas revízneho lekára. Len v prípade onkologicky chorých detí, tam je možné dať súhlas prítomnosti rodiča až do 18 rokov.
Ošetrovné a príspevok na starostlivosť o dieťa
V prípade, že sa rodič musí starať o choré dieťa, má nárok na ošetrovné. Poskytovaním príspevku na starostlivosť o dieťa štát prispieva rodičovi alebo fyzickej osobe, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti, na úhradu výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa. Príspevok na starostlivosť o dieťa sa poskytuje do troch rokov veku dieťaťa alebo do šiestich rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.
Striedavá osobná starostlivosť o dieťa
Inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa bol do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedený zákonom č. 217/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2010. V minulosti mohol súd zveriť dieťa výlučne do osobnej starostlivosti jedného z rodičov s tým, že druhý rodič mal upravené právo styku a vyživovaciu povinnosť. Nový inštitút striedavej osobnej starostlivosti zaručuje dieťaťu jeho právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom za predpokladu, že striedavá osobná starostlivosť bude v najlepšom záujme dieťaťa.
Podmienky a faktory rozhodovania
Podľa ust. § 24 ods. 4 zákona o rodine: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“ Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie.
Vhodnosť, či nevhodnosť zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti závisí od viacerých faktorov, ktorými sú napr. citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilita budúceho výchovného prostredia a schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. O citových väzbách dieťaťa možno objektívne hovoriť, ak dieťa žije s oboma rodičmi, lebo pokiaľ žije len s jedným rodičom, jeho vôľa môže byť mierne formovaná týmto rodičom.
Vývinovými potrebami dieťaťa sú myslené nielen základné materiálne podmienky pre život ako napr. stravovanie, bývanie, zdravotné ošetrenie, ale i rozvoj osobnosti dieťaťa, teda schopnosti rodiča budovať v živote dieťaťa základné zásady morálky, úctu k ľuďom, empatiu, zmysel pre česť a spravodlivosť, a pod. Právo dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom má byť zachované, inak by mohlo dôjsť k pretrhnutiu citového puta dieťaťa k niektorému rodičovi, čo vedie k jeho narušeniu základnej životnej istoty a popudzovanie proti druhému rodičovi, k poškodeniu psychického vývoja dieťaťa.
Komunikácia medzi rodičmi a miesto odovzdania
Vzájomná komunikácia medzi rodičmi sa na prvý pohľad nemusí zdať ako jeden z najdôležitejších faktorov, ktoré musia súdy brať do úvahy pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti. Pri striedavej osobnej starostlivosti rodičia spolu nekomunikujú iba o odovzdávaní dieťaťa, ale aj o jeho zdravotnom stave, školských a mimoškolských aktivitách, i aktívnom prežívaní voľného času. Je dôležité presne špecifikovať a zvážiť, kde bude miesto odovzdania maloletého dieťaťa. Podľa nášho názoru, aj napriek skutočnosti, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nekomunikujú veľmi dobre, najvhodnejším miestom jeho odovzdania je bydlisko matky alebo otca. Toto miesto plní ochrannú funkciu a zabezpečuje vykonateľnosť rozhodnutia.
Informačnú povinnosť rodičov medzi sebou navzájom väčšinou rozhodnutia súdu priamo neupravujú, avšak v prípade, že už počas rozhodovania je jasné, že by mohlo dôjsť k jej nedodržiavaniu, mali by súdy pri svojom rozhodovaní upraviť aj túto informačnú povinnosť. Pri striedavej osobnej starostlivosti sú rodičia nútení vzájomne kooperovať a komunikovať, pretože pri jej nefungovaní je stále reálna možnosť, že dieťa môže byť následne zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov.
Chýbajúca kvalifikovaná komunikácia medzi rodičmi nesmie byť prekážkou zavedenia striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Znamenalo by to porušenie základného práva jedného z rodičov vychovávať svoje dieťa v zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a tiež porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 36 Listiny základných práv a slobôd. Nie je možné vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí spolu dobre nekomunikujú, bude striedavá osobná starostlivosť o dieťa podnetom a motiváciou, aby sa snažili čo najviac kooperovať.
Negatíva striedavej starostlivosti a bránenie v styku
Inštitút striedavej osobnej starostlivosti má aj určité negatíva. Ako príklad uvedieme názor verejnosti, že dieťa v striedavej osobnej starostlivosti bude zmätené a nebude pociťovať skutočný domov ani u otca, ani u matky, aj napr. fakt, že jeden z rodičov ho dokáže materiálne lepšie zabezpečiť ako druhý rodič, čo spôsobí množstvo konfliktov medzi rodičmi navzájom i vo vzťahu k dieťaťu. Často sa stretávame s otázkou, prečo dieťa musí trpieť tým, že nemá len jeden domov, ale dva, pričom nikde sa v skutočnosti necíti byť doma. Z praktického hľadiska sa takéto riešenie nezdá reálne možné, keďže každý z rodičov sa po rozvode snaží vybudovať si nové zázemie. Za najväčšiu chybu po rozvode považujeme, ak sa jeden z rodičov snaží o to, aby dieťa toho druhého rodiča úplne vyčlenilo zo svojho života a tak sa stáva striedavá osobná starostlivosť aj z pohľadu verejnosti ako nežiaduca. Ak dieťa odmieta druhého rodiča, zvyčajne je to zapríčinené manipuláciou druhým rodičom.
Množstvo otcov je nespokojných s vykonateľnosťou rozhodnutí na Slovensku. Matky im upierajú právo stretávať sa so svojím dieťaťom, neplnia rozhodnutia súdov o určenom styku, čo vedie k častým obštrukčným konaniam a odmietaniu odovzdať dieťa otcovi. Rodič používa dieťa ako prostriedok pomsty voči druhému rodičovi, čo negatívne vplýva na samotné dieťa, čoho dôsledkom sú rôzne jeho psychické problémy a zmeny správania. Bránenie v styku sa vykonáva rôznymi spôsobmi, najčastejšie výhovorkami, že je dieťa choré, alebo že odchádza s matkou na dovolenku a pod. Rodič, ktorému je bránené v styku sa môže písomným návrhom na súd domáhať náhrady škody v rámci zodpovednosti za škodu za zmarený styk s dieťaťom, najmä v prípadoch, ak napr. precestoval veľké množstvo kilometrov za svojím dieťaťom a nakoniec zo strany druhého rodiča došlo k zmareniu styku s dieťaťom. Tomuto stavu má zabrániť aj §24 ods. 4 zákona č. 36/2010 Z. z.
Súdna prax a striedavá starostlivosť
Súdy by mali pri rozhodovaní vychádzať z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, prihliadať na všetky predložené dôkazy a ich rozhodnutie by malo byť riadne a presvedčivo odôvodnené. Úlohou súdu je upraviť styk rodiča a maloletých detí, a nie ho obmedzovať, či dokonca vylúčiť. Vychádzajúc zo súdnej praxe, striedavá osobná starostlivosť o dieťa sa na Slovensku medzi rodičmi osvedčila ako najrozumnejšia forma starostlivosti rodičov o dieťa po rozvode.
Ako príklad uvedieme rozhodnutie Okresného súdu v Trnave vo veci rozvodu manželstva a o úprave práv a povinností rodičov o maloleté dieťa. Navrhovateľ sa domáhal, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov a aby dieťa zveril do striedavej osobnej starostlivosti. Obaja rodičia súhlasili so striedavou osobnou starostlivosťou a na pojednávaní uzatvorili dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktorú súd schválil v nasledovnom znení:
„Maloletý sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že budú zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v týždenných intervaloch a to vždy od piatku od 14.00 hod. párneho kalendárneho týždňa bude v osobnej starostlivosti u odporkyne a od piatku od 14.00 hod. nepárneho kalendárneho týždňa bude v osobnej starostlivosti u navrhovateľa. Navrhovateľ je povinný maloleté dieťa v stanovenom čase prevziať v bydlisku odporkyne a odporkyňa je povinná maloleté dieťa v stanovenom čase prevziať v bydlisku navrhovateľa. Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho pripraviť. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Rodičia sú povinní uhrádzať bežné potreby maloletého tretím osobám každý v jednej polovici. Súd výživné neurčuje.“
Veľmi dôležitý pri striedavej osobnej starostlivosti je aj interval striedania si dieťaťa. Tento interval by mal byť samozrejme ovplyvnený aj vekom dieťaťa, ktoré vyžaduje v každom veku iný režim dňa. Je iné určovať interval striedania pri deťoch, ktoré nenavštevujú škôlku alebo školu a iné určovať tento interval pri deťoch, ktoré ich navštevujú.