Výsluhový dôchodok predstavuje špecifický systém sociálneho zabezpečenia pre príslušníkov ozbrojených zložiek, ako sú policajti, vojaci a hasiči. Tento systém sa výrazne líši od bežného dôchodkového systému, ktorý spravuje Sociálna poisťovňa, a kladie dôraz na dĺžku služby namiesto výšky príjmu.
Hlavným zámerom zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý je gestorovaný Ministerstvom vnútra SR, je vytvoriť legislatívne prostredie pre vyrovnanie príjmov a výdavkov na osobitných účtoch ministerstiev vnútra, obrany, financií, spravodlivosti, SIS a NBÚ.
Nárok a výpočet výsluhového dôchodku
Profesionálny vojak má nárok na výsluhový dôchodok, ak jeho služba trvala najmenej 25 rokov. Podobné podmienky platia aj pre policajtov. Výsluhový dôchodok sa vypočítava z priemerného mesačného služobného platu dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov.
- Za službu najmenej 25 rokov má profesionálny vojak nárok na výsluhový dôchodok v pomere 37,5 % z tejto vypočítanej sumy.
- Medzi 26. a 30. rokom služby sa výsluhový dôchodok zvyšuje o 2 % za každý rok.
- Medzi 31. a 35. rokom služby sa zvyšuje o 3 % za každý rok.
Výsluhový dôchodok sa zvyšuje o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení a čísla 30. Takto zistená suma sa vynásobí ustanoveným koeficientom. Koeficient za 15 rokov trvania služobného pomeru sa ustanovuje číslom 1 a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa tento koeficient zvyšuje o 2.
Rozdiely a štatistiky
Priemerný výsluhový dôchodok v roku 2018 dosahoval 819 eur. Pre porovnanie, priemerný plat profesionálneho vojaka bol v roku 2018 1495 eur a priemerný starobný dôchodok bol 444 eur. Vojaci zo svojich platov pritom tiež odvádzajú odvody vo výške 36,2 %. Ani to však nestačí, a každoročne ich dôchodkový systém vyžaduje dotácie. Rozpočet Ministerstva obrany aj na rok 2022 počítal s dotáciou vyše 57 miliónov eur.
Tabuľka porovnávajúca výšky dôchodkov a platov (2018):
| Typ príjmu | Výška (eur) |
|---|---|
| Priemerný výsluhový dôchodok | 819 |
| Priemerný plat profesionálneho vojaka | 1495 |
| Priemerný starobný dôchodok | 444 |
Typy výsluhových dávok
Profesionálny vojak má okrem výsluhového dôchodku nárok aj na invalidný výsluhový dôchodok, vdovský a vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok. V prípade, že má vojak nárok na viacero dôchodkov, poberá iba jeden, a to ten, ktorý je vyšší. Nárok na výsluhový dôchodok je doživotný, a pokiaľ vojak opustí armádu a zamestná sa ako civilný zamestnanec, začne mu vznikať nárok na bežný dôchodok.
Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia minul na dávky výsluhového zabezpečenia v roku 2018 takmer 170 miliónov eur. V roku 2012 bola táto suma na úrovni niečo vyše 161 miliónov eur.
Zdanenie výsluhového dôchodku a aktuálne legislatívne zmeny
V posledných rokoch sa často objavujú diskusie o možných zmenách v systéme výsluhového zabezpečenia, najmä v súvislosti so zdanením alebo odvodmi z výsluhových dôchodkov.
Analýzy 24: Namiesto toho, aby sme ekonomiku naštartovali, tak ju dusíme, tvrdí Janckulík
Šírenie informácií a oficiálne stanoviská
V médiách a na sociálnych sieťach boli od 1. júla 2025 prezentované návrhy opatrení k pripravovanému širšiemu balíku konsolidačných opatrení pre rok 2025 a ďalšie roky. Podľa týchto informácií sa pripravujú aj zmeny v osobitnom systéme výsluhového zabezpečenia formou ich zdanenia, resp. odvodov.
Ministerstvo vnútra SR, ktoré je gestorom zákona č. 328/2002 Z. z., uviedlo, že mu doposiaľ nebol predložený žiadny oficiálny návrh zmeny právnej úpravy zo strany Ministerstva financií SR (gestora zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Ministerstvo vnútra zároveň dementovalo informácie o navrhovanom percentuálnom podiele zdaňovania/odvodov z výsluhového dôchodku.
Ministerstvo vnútra taktiež cíti značné znepokojenie zo šírenia predmetných informácií, ktoré vyvolali pocit neistoty a obavy nielen v radoch poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia, ale aj v radoch aktívnych príslušníkov ozbrojených zložiek. Ako gestor zákona č. 328/2002 Z. z. v súčasnosti ministerstvo vnútra nemá vedomosť o legislatívnom návrhu, ktorý by mal za následok zmeny vo výplate výsluhových dávok v šíriacom kontexte.
Novelizačné snahy a hromadné pripomienky
Únia výsluhových dôchodcov Slovenskej republiky s podporou Asociácie policajtov vo výslužbe (VETERÁN POLICE SLOVAKIA) aktívne vstupuje do legislatívneho procesu a uplatňuje hromadné pripomienky k návrhom zákonov, ktoré sa týkajú výsluhového zabezpečenia.
- K návrhu zákona č. 328/2002 Z. z. bola uplatnená pripomienka, aby bola v zákone ustanovená mimoriadna valorizácia dávok výsluhového zabezpečenia identicky ako vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z., § 82 ods. 2).
- Ďalšou pripomienkou bolo, aby poskytovanie pôct policajtovi, ktorý zomrel počas trvania služobného pomeru, nebolo obmedzované v § 6 ods. 7 citovaného zákona (samovražda), a ani zomretému policajtovi po skončení služobného pomeru, ak bol poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia a jeho služobný pomer neskončil podľa § 192 ods. 1 písm. e) a f) zákona č. 73/1998 Z. z.
- K návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, Únia výsluhových dôchodcov s podporou Asociácie policajtov vo výslužbe uplatnila zásadnú hromadnú pripomienku, aby bol návrh doplnený aj o ustanovenia na jeho zosúladenie s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a aplikačnou praxou súdov SR vo veci posudzovania nárokov na priznanie dôchodkových dávok poistencov, ktorí sú poberateľmi dávok výsluhového zabezpečenia.
- Taktiež bolo navrhnuté precizovať ustanovenie § 82 ods. 2 tak, aby sa zvyšovanie dôchodkových dávok pri viac ako 5 % inflácii vzťahovalo aj na poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia (zákon č. 328/2002 Z.z.).
Dňa 1. apríla 2025 sa uskutočnilo na MPSVR SR rozporové konanie k uplatnenej hromadnej pripomienke verejnosti k návrhu zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko bola preukázaná podpora viac ako 1500 osôb.
Ústavný súd a legislatívne zmeny
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 20. decembra 2023 rozhodol, že zákon č. 283/2021 Z. z. o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto už nemá žiadne právne účinky.
Úlohou Národnej rady SR bolo do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu v zbierke zákonov uviesť napadnutý právny predpis do súladu s Ústavou SR. Dňa 6. septembra 2024 uplynula šesťmesačná lehota a nie sú známe žiadne konania Národnej rady SR, ktoré by viedli k odstráneniu ústavného nesúladu.
13. a rodičovský dôchodok
Národná rada SR dňa 18. apríla 2024 schválila novelu zákona o 13. dôchodku s účinnosťou od 1. júla 2024. Predkladateľ novely zákona akceptoval v medzirezortnom pripomienkovom konaní zásadnú hromadnú pripomienku APVV, čo má vplyv na nárok na 13. dôchodok.
Novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (zákon č. 352/2022 Z. z.) schválila aj rodičovský dôchodok. Podľa tohto zákona má nárok na rodičovský dôchodok aj poberateľ:
- starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ktorý bol priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. a o sociálnom zabezpečení a ktorý sa podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok a
- výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku.
Asociácia policajtov vo výslužbe (APVV)
APVV je nezávislým občianskym združením, založeným podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, zaregistrovaným MV SR 6. marca 2006. Združenie príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb, ktorí sú poberateľmi výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.
APVV rozvíja činnosť na celom území Slovenskej republiky prostredníctvom svojich 47 miestnych organizácií a jej hlavným zameraním je profesijný vzťah k Policajnému zboru Slovenskej republiky s heslom "slúžili sme, chránili sme a teraz chceme pomáhať."
Ciele činnosti APVV
Cieľom činnosti APVV je združovanie bývalých príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb bez rozdielu hodnosti a služobného zaradenia s cieľom vytvoriť spolupatričnosť a súdržnosť s príslušníkmi v aktívnej službe a:
- Zvyšovať sociálne a kultúrne aktivity, podporovať výmenu profesionálnych skúseností a osobné stretnutia prostredníctvom posedení s funkcionármi a príslušníkmi policajno-bezpečnostných služieb.
- Zvyšovať prestíž Policajného zboru a zlepšovať vzťahy medzi políciou a obyvateľstvom a podporovať vo svojom okolí úctu k zákonom a verejnému poriadku, zjednocovať a obhajovať záujmy svojich členov.
- Spolupracovať pri tvorbe a zmenách legislatívnych noriem a ďalších predpisov týkajúcich sa výsluhového zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru a príslušníkov ostatných policajno-bezpečnostných služieb a zastupovať členov vo vzťahoch najmä k štátnym orgánom SR a v zahraničí.
- Spolupracovať so združeniami a združovať občianske združenia v SR, ktorých členmi sú príslušníci Policajného zboru a ostatných policajno-bezpečnostných služieb na výsluhovom dôchodku.