Bezpečnosť nie je samozrejmosť: Komplexný pohľad na ochranu v dnešnom svete

V dnešnej dobe, ktorá je plná zmien a neistôt, je dôležité uvedomiť si, že bezpečnosť nie je samozrejmosťou. Táto téma sa týka rôznych oblastí nášho života, od výchovy detí až po globálne udalosti. Často si to uvedomíme až vtedy, keď nám niečo z toho chýba. Ako jednotlivec cítime zodpovednosť prispieť k lepšiemu a spravodlivejšiemu svetu pre všetkých.

Pre mnohých je citát Ralpha Walda Emersona „Nič neprekvapí ľudí viac ako zdravý rozum a jasné jednanie.“ chápaný ako samozrejmosť, ale koľkí z nich sa občas pozastavili nad významom slov „zdravý rozum a jasné riešenie“? Chápu vôbec ich hlbší význam? Na začiatku tohto roka sme ani len netušili, akou ťažkou skúškou si budeme musieť prejsť, aby sa nám otvorili oči a nebrali sme určité veci v našich životoch ako samozrejmosť.

Kybernetická bezpečnosť ako kľúčový prvok ochrany

Konferencia „Bezpečnosť nie je samozrejmosť 2025“, ktorá sa uskutočnila dňa 5. júna 2025, otvorila jednu z najpálčivejších tém súčasnosti - kybernetickú bezpečnosť ako kľúčový prvok ochrany štátu, jeho inštitúcií a infraštruktúry. Vzhľadom na dramatický začiatok roka, kedy Slovensko čelilo doteraz najväčšiemu kybernetickému útoku, ktorý ochromil kataster na niekoľko dní, bola konferencia naliehavým fórom na diskusiu o pripravenosti krajiny a jej sektorov čeliť podobným hrozbám. Pred týmito druhmi útokov neboli uchránené ani iné členské štáty v EÚ.

Konferenciu rámcovalo niekoľko zásadných otázok: Ako sú pripravené sektory ako doprava, energetika, zdravotníctvo a financie, ktoré v súčasnosti prechádzajú masívnou digitalizáciou? Aké nové povinnosti priniesol nový zákon o kybernetickej bezpečnosti, ktorý práve nadobudol účinnosť? A najmä - ako lepšie ochrániť kritickú infraštruktúru a zabrániť únikom citlivých informácií? Prítomní experti zdôraznili, že kybernetická bezpečnosť už dávno nie je len IT témou - je to otázka národnej bezpečnosti, hospodárskej stability a dôvery občanov.

Jedným z najzaujímavejších bodov programu bola panelová diskusia „Najzraniteľnejším ohniskom je človek, najbolestivejšou témou rozpočet“. Diskutujúci sa zhodli, že ľudský faktor je najslabším článkom bezpečnostného reťazca. Bez dôsledného vzdelávania používateľov a zamestnancov v oblasti kyberhygieny zostávajú aj tie najpokročilejšie technologické riešenia zraniteľné. Zároveň však upozornili na nedostatočné financovanie kyberbezpečnosti, ktoré brzdí implementáciu potrebných opatrení najmä v štátnej správe.

Jednoznačným posolstvom konferencie bolo aj to, že Slovensko má vlastný potenciál a kapacity riešiť mnohé z týchto výziev. Domáce technologické firmy môžu byť kľúčovým partnerom štátu pri budovaní bezpečnostných riešení, najmä ak im bude umožnené aktívne sa podieľať na verejných projektoch a štátnych stratégiách. Konferencia potvrdila, že bezpečnosť dnes nie je samozrejmosťou - vyžaduje si strategický prístup, investície a najmä spoluprácu medzi štátom, súkromným sektorom a odbornou komunitou.

Rodina ako základ bezpečia a istoty dieťaťa

Bezpečnosť, či už emocionálna, fyzická alebo sociálna, nie je samozrejmosťou. Jednou zo základných potrieb dieťaťa pre jeho zdravý duševný vývin je rodina. Pre mnohých z nás je to úplná samozrejmosť, ale je čoraz viac takých detí, ktoré vyrastajú bez jedného zo svojich rodičov. Rodina, naozajstná rodina, poskytuje dieťaťu citovo stále prostredie, kde dieťa pociťuje istotu lásky a pravého domova. Na prvý pohľad sa to zdá byť celkom samozrejmé a ľahko dosiahnuteľné.

Čo vlastne tá rodina je? Psychológovia sa však priamym definíciám vyhýbajú a obmedzujú sa na vyjadrenia neveľmi jednoznačné. Z. Bauman definuje rodinu takto: „Je to skupina osôb spojených zväzkami manželstva, krvi alebo adopcie, ktoré obvykle bývajú spolu a vnútri skupiny postupujú podľa spoločensky určenej a uznanej deľby úloh. Je to spoločensky schválená forma stáleho spolužitia". Kramer vymedzuje rodinu širšie: "Je to skupina ľudí so spoločnou históriou, súčasnou realitou a budúcim očakávaním vzájomne prepojených transakčných vzťahov. Členovia sú často (ale nie nutne) viazaní hereditou, manželskými zväzkami, adopciou alebo spoločným usporiadaním života v určitom úseku ich životnej cesty."

Funkcie rodiny a ich vplyv na bezpečie dieťaťa

Rodina plní niekoľko kľúčových funkcií, ktoré priamo ovplyvňujú pocit bezpečia a vývoj dieťaťa:

• Biologicko-reprodukčná funkcia: Spočíva v zaisťovaní biologického trvania spoločnosti a v odovzdávaní biologických vlastností. K poruchám tejto funkcie možno zaradiť bezdetnosť, neplánované rodičovstvo, ale aj mnohodetnosť, pri ktorej nie sú rodičia schopní dostatočne sa postarať o zabezpečenie svojich detí.
• Ekonomická funkcia: Predstavuje zabezpečovanie základných životných potrieb rodiny. Poruchy tejto funkcie sa prejavujú v hmotnom nedostatku a neschopnosti rodiny zabezpečiť základné životné potreby jej členov. Ak rodina nedokáže zabezpečiť základné potreby, dieťa sa cíti neisto a ohrozene.
• Socializačno-výchovná funkcia: Možno ju označiť za najdôležitejšiu funkciu. Rodičia sú pre deti prvé výchovné vzory. Táto funkcia nie je splnená, keď sa rodičia nemôžu, nechcú či nedokážu náležite postarať o dieťa. Ak rodičia neposkytujú dieťaťu adekvátnu výchovu a usmernenie, dieťa sa môže cítiť stratené a bezcenné.
• Emocionálna funkcia: Kladné citové vzťahy v rodine sú dôležitým predpokladom rozvoja vlastnej emocionality dieťaťa. Rodina zabezpečuje dieťaťu lásku, bezpečnosť, pochopenie a uznanie. Keď tento emocionálny podklad chýba, nastáva citová deprivácia a frustrácia. Emocionálne zanedbávanie je jednou z najvážnejších foriem ohrozenia bezpečia dieťaťa.
• Ochranná funkcia: Spočíva v ochrane zdravia detí, ale aj v ich ochrane pred sociálno-patologickými javmi. Rodina by mala chrániť dieťa pred nebezpečenstvami vonkajšieho sveta a zabezpečiť mu bezpečné prostredie pre rast a vývoj.

Rozvod ako narušiteľ rodinného bezpečia

Rozvod je ukončenie alebo potlačenie niektorých funkcií rodiny. Dieťa, ktoré samo prežije rozvod rodiny, je týmto veľmi poznačené, pretože rozvod to nie je len rozvodové konanie a neprebieha vždy hladko. Pre dieťa, ktoré ešte nerozumie čo sa deje, je to hotové peklo. Rodičia často zaťažujú dieťa svojimi verziami pravdy, čo ho dezorientuje. Násilie v rodine a klamanie detí sú vážne útrapy, ktoré môžu viesť k tomu, že dieťa znenávidí jedného z rodičov.

Dá sa povedať, v akom veku rozvod rodičov deti najmenej poznačí? Ťažko hovoriť o „ideálnom“ veku. Či sú deti malé alebo veľké, rozvod ich vždy nejako poznačí. Je mylné domnievať sa, že malé deti ničomu nerozumejú. Dokonca aj tí najmenší, ktorí ešte nevedia rozprávať, teda deti do jedného roka, všetko veľmi citlivo vnímajú. Rozdiel je v tom, že u menších detí sa psychická nepohoda prejavuje inak ako povedzme u detí v puberte. Napriek všetkému však tvrdím, že niekedy je rozvod to najlepšie, čo sa deťom môže stať.

Štatistika rozvodovosti je v súčasnosti na Slovensku dosť hrozivá. Je dôležité nepracovať len s deťmi, ale aj, alebo najmä s dospelými. Totiž od toho, ako sa s rozvodom vyrovnajú dospelí, závisí, ako sa s ním vyrovnajú deti. Rozvod je vždy veľký stres pre všetkých zúčastnených. Preto apelujem na rodičov, ktorí sa rozvádzajú - správajte sa rozumne! Snažte sa dohodnúť a nerobte svojim deťom zo života peklo! Neváhajte vyhľadať psychológa.

Na otázku, kto a ako má dieťaťu oznámiť, že sa rodičia rozvádzajú, nie je jednoznačná odpoveď. Rodičia musia postupovať citlivo, riadiť sa intuíciou, momentálnym psychickým rozpoložením dieťaťa a situáciou. Ideálna príležitosť je vtedy, ak sa dieťa samo pýta. Stretávam sa s postojom rodičov, ktorí tvrdia, nech o rozvode deťom povie ten, kto ho navrhol, veď on je ten zlý. Toto je nebezpečná póza.

Väčšinou však dieťa dostane matka, a preto dieťa uverí jej verzii. Keď vyrastie, znenávidí otca. Môže to nejako poznačiť psychiku dieťaťa? Závisí od otca. Horšie je, ak otec zarobí peniaze, no deťom nevenuje svoj čas, energiu, pozornosť ani lásku. Keď dieťa nemá pocit bezpečia a istoty, keď necíti pozornosť a má pocit, že je nedôležité a nemilované, vonkajší svet sa preň stáva „nie bezpečným miestom“. Vtedy nastávajú problémy. Stáva sa, že o deti zverené otcovi sa vlastne v praxi starajú členovia jeho rodiny - matka, sestra či teta. Vďakabohu za tieto ochotné „tety“.

Zdravie ako priorita: Poučenie z pandémie COVID-19

„Choroba učí, aké cenné je zdravie.“ (Jean de La Bruyere). Zdravie je pre každého človeka nesmierne dôležité. Bez zdravia nemôžeme plnohodnotne fungovať, pracovať, učiť sa, ani si užívať život s rodinou a priateľmi. V posledných rokoch sme si to uvedomili viac ako inokedy.

Koronavírus COVID-19 je pandémia, ktorá zasiahla celý svet. Už veľmi dávno u nás na Slovensku nebola taká vážna choroba. Táto choroba nás skutočne naučila chrániť a ceniť si zdravie, a to nielen naše ale aj ostatných. Heslo „Rúška, ruky, rozostupy“ - sprevádza ľudstvo v tejto pandemickej situácii. Pandémia nám ukázala, že zdravie nie je len osobná záležitosť, ale aj zodpovednosť voči ostatným.

Pri uvažovaní nad pandémiou sa nám v hlave každému objavia rozdielne myšlienky. Nehovoriac o neúplných rodinách, kde je na všetko buď silná matka alebo starostlivý otec, či starých rodičoch, ktorí zrazu stratili dennodenný kontakt so svojimi deťmi a vnúčatami. Ani jeden z nich nevedel, na ako dlho budú musieť byť odlúčení od svojich blízkych, pre svoju no aj ich bezpečnosť.

Až v tejto aktuálnej situácii si mnohí z nás uvedomili, že materiálne veci nezaručujú ozajstné šťastie. Bohatí nie sme len na základe luxusných áut či drahého, značkového oblečenia. S upadajúcou ekonomikou krachujú firmy, redukujú sa pracovné miesta a tým stúpa krivka nezamestnanosti. To viedlo buď k strate stáleho príjmu alebo k jeho zníženiu. A tak sa viaceré rodiny museli uceliť a ťahať spolu za jeden povraz. Myslím, že človek je bohatý až vtedy, keď si uvedomí silu rodiny, jej súdržnosť, zdravie a oporu. No a dnes to platí dvojnásobne.

Na celý dopad pandémie sa ale môžeme pozrieť aj z druhej strany mince. Tou najmilšou maličkosťou je darovanie chvíľu svojho času. Koronavírus doslova prinútil zavrieť školy, voľnočasové zariadenia, sociálne a kultúrne zariadenia, obmedzil prevádzku obchodných centier a zakázal organizovanie hromadných podujatí. Skrz tohto diania sa nám viacerým otvorili oči. Začali sme si viac vážiť jeden druhého. Väčšinu svojho času sme trávili doma so svojimi najbližšími. I keď tieto alternatívy nespĺňajú normy a očakávané výsledky ako pri reálnom prebiehaní, mali sme skrz tohto možnosť aspoň z časti dohnať zameškaný čas s rodinou.

Vzdelávanie ako kľúč k lepšej budúcnosti a zodpovednosti

Vzdelanie je kľúčové pre rozvoj schopných a informovaných občanov, ktorí sú schopní čeliť výzvam dneška a zajtrajška. Každé dieťa na svete by malo mať prístup ku kvalitnému vzdelaniu, ktoré podporuje kritické myslenie, kreativitu a osobný rozvoj. Vzdelávací systém by mal byť flexibilný a inkluzívny, prispôsobený potrebám a záujmom študentov, aby každý mohol dosiahnuť svoj plný potenciál.

Ak sa začneme rozprávať o vzdelávaní detí, naša pozornosť sa sústredí zväčša iba na školy. Rodičov z tejto debaty vynechávame akoby do nej nepatrili. Kritizujeme katastrofálnu úroveň školstva, ale vlastný podiel rodičov na tom nevidíme. Pritom sú však za celú situáciu smerovania vzdelávania detí zodpovední omnoho viac, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Rodičia sa zbavujú zodpovednosti a kompetencií a očakávajú od učiteľov rázne riešenia situácií. Ak im ho učiteľ neponúkne, nie je v praxi žiadnou výnimkou, že učiteľ je donútený vedením školy znížiť nároky na žiaka.

Chyby rodičov a ich vplyv na výchovu

Rodičia často robia nasledovné chyby:

• Neustálym podporovaním detí v hľadaní nekorektných riešení z problémových situácií, do ktorých sa v škole dostali svojou pohodlnosťou. Neučia ich zodpovednosti za seba, svoj život, budúcu rodinu i spoločnosť. Vždy sú tí, čo hasia problémy svojich detí.
• Vytvárajú umelo záujem o menej kvalitné školy, programy, aby ich deti získali vysokoškolský titul rovnocenný iným ďaleko kvalitnejším školám. Neuvedomujú si pritom, že vyštudovať školu so zlým renomé je pre zamestnávateľa rovnaké, akoby žiadnu školu absolvent nemal.

Klásť nároky znamená vychovávať, nájsť si čas na priority - naše deti. Ktosi neskutočne presne vystihol problém dnešnej doby: „Výchova začína tam, kde končí zóna nášho komfortu.“ Pre mnohých z nás nie je pravdou, že nemáme na výchovu čas. Nechce sa nám iba vzdať nášho komfortu. Rodič, ktorý vychováva, je v konfliktných situáciách ako vysoký kamenný múr a snaží sa odolať náporu. Nedovolí, aby cezeň prenikli do dospelosti jeho dieťaťa všetky egoistické črty, s ktorými sa rodí. Mnohí rodičia však nie sú múrom, ale drevenou bránou, ktorá sa pri každom nápore ako na povel otvára a zlozvyky detí dostávajú zelenú. Rodičia umožnia svojim deťom vyštudovať priemerné školy, dosahovať neraz podpriemerné výsledky, no ako samozrejmosť očakávať NADPRIEMERNÉ ZAMESTNANIE A PLAT. Následne rodičia vinia zo zlyhania štát.

Podľa niekoľkoročných výsledkov medzinárodných meraní vedomostí 15-ročných žiakov z 57 krajín sveta PISA, ktoré organizuje OECD, sa už stredoškoláci umiestňujú pod priemerom so svojimi vedomosťami. Nie je teda situácia alarmujúca len pri vysokých školách, ktoré nepripravujú študentov na prax. Už stredoškoláci preukázateľne nedokážu získané vedomosti používať. Rodičia nevynakladajú úsilie v dôslednej kontrole detí v ich príprave na vyučovanie priveľmi skoro. Očakávajú, že deti by mali byť samostatné už v prvom ročníku na základnej škole. Avšak mnohé si nedokážu ešte vytvoriť systém v učení, určiť priority a tak získavajú doživotne zlé návyky. Neosvoja si dôležité schopnosti "učiť sa".

Detský psychiater Michael Winterhoff v jednom rozhovore poznamenal, že dnešné deti sú tak pretechnizované, že aj k ľuďom pristupujú akoby boli na gombík. Požadujú všetko ihneď. Nemajú žiadnu trpezlivosť. To má dopad aj na schopnosť učenia sa. Spoločnosť vzala učiteľom rešpekt. Napriek tomu, že by rodičia radi hodili všetky problémy vzdelanosti detí a problémov s nimi na školy, deti trávia v škole približne iba 14% zo dňa. V rodine a komunite naopak trávia približne 53% svojho času. Nie je teda pochybnosť o tom, že škola je pre nás dôležitá, ale zázemie a správne fungovanie výchovného prístupu rodičov je ešte dôležitejšie.

Štúdie tiež preukázali, že úsilie rodičov (ako čítanie kníh nahlas, stretnutia a komunikácia s učiteľmi) má väčší dopad na dosiahnuté vzdelanie ich detí ako väčšie úsilie vynaložené akýmkoľvek učiteľom či študentom samotným. Bez ohľadu na zázemie, aké deti majú, nepotrebujú žiadne drahé super vzdelávacie pomôcky, digitálne technológie, aby získali výhodu oproti ostatným. Nepotrebujú žiadne úžasné extra kurzy. Na obsahu konverzácie s deťmi taktiež záleží. Dokázalo sa, že deti, ktoré hovorili s rodičmi o počítaní a číslach doma, začínali školu s ďaleko väčšími matematickými schopnosťami ako ich spolužiaci. Vedci z UCLA School of Public Health prišli na to, že obojsmerná komunikácia dieťa - rodič bola 6x účinnejšia v podporovaní rozvoja jazyka ako medziobdobie, kedy hovoril iba rodič. Väčšia kooperácia rodičov a škôl sa javí tiež ako nevyhnutná. Nie obviňovanie, vydieranie, ale skutočná harmonická spolupráca môže napomôcť deťom dosahovať lepšie výsledky.

Maturita: Skúška vedomostí a zodpovednosti

V utorok (15.3.2016) začali písomné maturity na 726 stredných školách na Slovensku. Na Gymnáziu A. Sládkoviča sa s písomnými maturitami potrápilo 19 študentov z triedy 4.A a 22 študentov z triedy 4.B. Študentov čakali tri náročné dni, ktoré ich preverili zo štvorročných vedomostí, ktoré na strednej škole nadobudli. V utorok boli vedomosti maturantov preverené zo slovenského jazyka a literatúry. Najskôr napísali test, ktorý pozostával z literárnych ukážok. Výhodou oproti minulému roku bol predĺžený čas na testovú časť z 90 na 100 minút. O 13. hod. začali študenti písať slohovú prácu na jednu zo štyroch tém, kde si mali možnosť vybrať rozprávanie, úvahu, diskusný príspevok alebo charakteristiku osoby. Len 5 študentov si vybralo možnosť maturovať zo slovenského jazyka elektronicky v informatickej učebni. V stredu (16.3.) sa uskutočnili písomné maturity z cudzích jazykov. Na škole maturovalo 39 študentov z anglického jazyka a 2 študenti z ruského jazyka. Vo štvrtok (17.3.) študenti ako posledný predmet absolvovali matematiku. Z matematiky maturovalo 14 študentov, z toho 5 elektronickou formou. Opäť výhodou oproti minulému roku bolo navýšenie časovej dotácie na test z matematiky zo 120 na 150 minút.

Dojmy študentov z maturity boli rôzne. Niektorí pociťovali veľký stres a obavy z neznámeho, najmä z časového limitu pri posluchu a čítaní textov. Iní ocenili elektronickú formu maturity pre jej výhody:

Mnohí študenti, ktorí si vybrali elektronickú formu, ju odporúčali kvôli týmto benefitom, hoci sa občas objavili aj nevýhody ako namáhanie očí či nutnosť posúvať texty na obrazovke.

Globálna bezpečnosť a výzvy pre ľudstvo

Keď sa zamyslím nad tým, čo by som zmenila na svete, uvedomujem si, aký obrovský a zároveň intímny je tento dotaz. Svet je plný krásy a zázrakov, ale zároveň aj nespravodlivosti a bolesti. Prvou a najdôležitejšou zmenou, ktorú by som chcela vidieť, je globálne uznávanie a rešpektovanie ľudských práv. Aj keď sa môže zdať, že ide o samozrejmosť, realita je často iná. Právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť by nikdy nemalo byť predmetom diskusie; malo by byť garantované každému bez ohľadu na rasu, náboženstvo, pohlavie alebo sociálny status.

Druhou zmenou, ktorú by som presadzovala, je ochrana životného prostredia. Naša planéta čelí bezprecedentným ekologickým výzvam, vrátane klimatickej zmeny, odlesňovania, znečistenia vody a vzduchu a straty biodiverzity. Zmena spôsobu, akým žijeme, pracujeme a hospodárime, je nevyhnutná na zabezpečenie udržateľnej budúcnosti pre naše deti a vnúčatá. Hoci sa môže zdať, že zmeny sú príliš veľké alebo príliš vzdialené, verím v silu individuálneho príspevku a kolektívneho úsilia.

Modernizácia ozbrojených síl v čase konsolidácie verejných financií je ďalšou dôležitou oblasťou bezpečnosti. Staronový prezident USA Donald Trump vyhlásil, že členovia NATO by mali na obranu vynakladať 5 percent HDP. Dvadsať z 32 členov NATO vynaložilo v roku 2024 na obranu 2 percentá HDP. Slovensko dá v tomto roku na obranu 2,8 miliardy eur. V posledných rokoch Slovensko spustilo niekoľko projektov na modernizáciu kapacít a technológií a prezbrojenie armády. Otázkou zostáva, ako sa darí slovenskému zbrojnému priemyslu v rokoch, keď je vojna z nášho východného suseda a eskaluje konflikt na Blízkom východe, a či môžeme byť konkurencieschopní a investovať ešte viac do obranného priemyslu v čase konsolidácie verejných financií.

tags: #diskusny #prispevok #bezpecnost #nie #je #samozrejmost