Diskusia o súbehu poberania výsluhového dôchodku a dávky v nezamestnanosti je častou témou, ktorá zaujíma mnohých občanov. Pre správne pochopenie nárokov je kľúčové poznať legislatívne podmienky a rozlišovať medzi jednotlivými druhmi poistenia a dôchodkov. V tomto článku sa pozrieme na pravidlá, ktoré určujú, kedy má osoba nárok na dávku v nezamestnanosti a aký vplyv na tento nárok má poberanie výsluhového dôchodku alebo príspevku.

Nárok na dávku v nezamestnanosti
Dávka v nezamestnanosti je sociálna dávka poskytovaná nezamestnanej osobe počas podporného obdobia. Základnou podmienkou nároku na dávku v nezamestnanosti je, aby poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, teda 730 dní.
Spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu nemá vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku ani na obdobie jej poskytovania. To neplatí, ak ste policajt alebo vojak, ktorí k žiadosti o dávku v nezamestnanosti priložia aj tlačivo Potvrdenie o platení poistného na výsluhový príspevok na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.
Podmienky vzniku nároku na dávku
Nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká:
- Ak poistenec v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, t.j. 730 dní.
- Poistencovi, ktorý po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie:
- bol poistený v nezamestnanosti z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu alebo bol dobrovoľne poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, t.j. 730 dní a
- nebol povinne poistený v nezamestnanosti z iného výkonu činnosti zamestnanca.
- Ak fyzická osoba, ktorá po skončení výkonu služby policajta alebo profesionálneho vojaka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nesplnila podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok a nesplnila podmienku trvania služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový dôchodok alebo nesplnila podmienky nároku na invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, a v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky, t.j. 730 dní.
Obdobie poistenia na výsluhový príspevok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa považuje za obdobie poistenia v nezamestnanosti podľa zákona o sociálnom poistení.

Doba štúdia a jej vplyv na dôchodkové poistenie
Pri posudzovaní, či má občan nárok na dôchodok a aká bude výška jeho dôchodku, je dôležitá otázka, či sa do doby dôchodkového poistenia (tzv. odpracované roky) započítava aj doba štúdia. Do 31.12.2003 sa podľa vtedy platných predpisov doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. To v praxi znamenalo, že pred rokom 2004 aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vtedy platným spôsobom vypočítaný dôchodok.
Od 1.1.2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Od roku 2004 doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia - študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca a, samozrejme, nie je ani SZČO.
V zásade nie je problém so započítaním doby štúdia na vysokej škole v rokoch 2002 a 2003. Inak je to však so štúdiom na strednej škole, kde sa posudzuje povinná školská dochádzka v jednotlivých obdobiach.
| Obdobie | Právny predpis | Povinná školská dochádzka | Poznámka |
|---|---|---|---|
| do 31.12.2003 | Zákon č. 100/1988 Zb. | Započítavaná ako náhradná doba | Aj za dobu štúdia bol priznaný dôchodok |
| od 1.1.2004 | Zákon č. 461/2003 Z. z. | Nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia | Študent nie je zamestnanec ani SZČO |
| 1961/1962 - 1977/1978 | Zákon č. 186/1960 Zb. | Deväť rokov | Výnimkou sú tí, ktorí nastúpili do 1. ročníka skôr. |
| 1978/1979 - 1983/1984 | Zákon č. 63/1978 Zb. | Osem ročníkov | Zriaďovali sa základné školy s ôsmimi ročníkmi. |
| 1984/1985 - 2007/2008 | Zákon č. 29/1984 Zb. | Desať rokov | V období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 bolo možné započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky. |
Výpočet a vyplácanie dávky v nezamestnanosti
Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje nezamestnanej osobe počas podporného obdobia šiestich mesiacov. Výška dávky v nezamestnanosti na jeden deň je 50 % denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ v druhom polroku roku 2022 a v prvom polroku 2023 je najviac vo výške 79,6274 eura. Maximálna suma dávky v mesiaci, ktorý má 31 dní, je teda 1 234,30 eura a v mesiaci, ktorý má 30 dní, je 1 194,50 eura.
Dávka v nezamestnanosti sa vypláca mesačne pozadu v lehote určenej Sociálnou poisťovňou. Dávka sa poukazuje na účet príjemcu dávky, v prípade podania žiadosti sa dávka vypláca v hotovosti. Na písomnú žiadosť poberateľa dávky sa dávka poukazuje na účet manžela (manželky), ak s týmto spôsobom súhlasí.
Ako V NEPREVZATELENOSTI V SKUTOČNOSTI FUNGUJÚ!
Postup pri uplatnení nároku
Poistenec si uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu na základe písomnej žiadosti. Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorá slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti, je dostupná na webovej stránke Sociálnej poisťovne alebo vám formulár poskytne Sociálna poisťovňa.
K žiadosti o dávku nie je potrebné priložiť žiadne iné doklady, ak ste policajt alebo vojak, ktorí k žiadosti o dávku v nezamestnanosti priložia aj tlačivo Potvrdenie o platení poistného na výsluhový príspevok na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.
Povinnosti poistenca a príjemcu dávky
Poistenec a poberateľ dávky sú povinní preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.

Súbeh výsluhového dôchodku a dávky v nezamestnanosti
Fyzická osoba, zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie po skončení výkonu služby policajta alebo profesionálneho vojaka, ktorá ku dňu skončenia výkonu služby nesplnila podmienky na vznik nároku na výsluhový dôchodok a ani podmienky nároku na invalidný výsluhový dôchodok, má nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že obdobie poistenia na výsluhový príspevok, získané počas výkonu služby, sa u nej považuje za obdobie poistenia v nezamestnanosti.
Na dávku v nezamestnanosti zo systému sociálneho poistenia má nárok vzhľadom na obdobie výkonu služby, ktoré však nie je dostatočné na to, aby jej vznikol nárok na dávku zo systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Systém sociálneho poistenia v tomto prípade má len substitučnú funkciu vo vzťahu k systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.
Iný prípad nastáva v prípade, ak fyzická osoba po skončení výkonu služby policajta alebo profesionálneho vojaka vykonáva zárobkovú činnosť ako zamestnanec a je z titulu tohto výkonu zárobkovej činnosti povinne poistená v nezamestnanosti podľa zákona o sociálnom poistení. Takýto poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak bol v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. V tomto prípade je irelevantné, či ide o poberateľa výsluhového dôchodku, resp. invalidného výsluhového dôchodku.
Poberateľ výsluhového dôchodku ani poberateľ invalidného výsluhového dôchodku nie je vyradený z osobného rozsahu poistenia v nezamestnanosti podľa zákona o sociálnom poistení, čo znamená, že ak môže byť poistený v nezamestnanosti, musí mať z toho poistenia za splnenia zákonom ustanovených podmienok aj nárok na dávku. Obdobne to platí aj pri dobrovoľnom poistení v nezamestnanosti.
Ak má pracujúci dôchodca na výplatnej páske zrazený aj odvod na poistenie v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti mu vzniká.