Vzdelávanie detí: Diskutujeme o úlohe školy a rodičov

Keď sa začneme rozprávať o vzdelávaní detí, naša pozornosť sa sústredí zväčša iba na školy. Rodičov z tejto debaty vynechávame, akoby do nej nepatrili. Kritizujeme katastrofálnu úroveň školstva, ale vlastný podiel rodičov na tom nevidíme. Pritom sú však za celú situáciu smerovania vzdelávania detí zodpovední omnoho viac, ako sa na prvý pohľad môže zdať.

Škola je veľmi dôležitá a dieťa sa v nej naučí naozaj veľa vedomostí a znalostí. O tom niet pochýb. Avšak je chybou, ak rodičia nechávajú vzdelanie len na samotnú školu. Práve rodičia by totiž mali byť tí, ktorí sa individuálne venujú deťom nad rámec školy. Učenie sa naozaj neznamená len domáce úlohy, memorovanie faktov, cvičenia z matematiky alebo písanie diktátov.

Zlyhania súčasného školského systému

Fíni to už napríklad pochopili. Jedna zo zásad v ich školách je, že neučíme to, čo v živote nepotrebujeme. Pretože vo fínskych školách má učiteľ oveľa väčšiu právomoc v tom, čo deti učí, nemá to striktne dané ako u nás. A fínske školstvo už pár rokov figuruje na popredných miestach, prečo asi sa skúsme zamyslieť.

Ten "všeobecný základ", ktorý radi zástancovia dnešného systému ospevujú a argumentujú ním, je v dnešnej dobe niečo, čo sa nedá definovať, pretože to kvantum poznatkov, čo pribudlo za posledných 100 rokov, to je niečo, čo už jeden človek nemôže ani náhodou obsiahnuť, ani náhodou sa nedotkne každej oblasti. Lenže školy ostali presne v tom minulom, či predminulom storočí.

Fín ti povie, že nebude vysvetľovať decku, ako funguje vysoká pec, alebo aké štádium vývinu chrobáka máme, či do akej čeľade patrí mrkva, pretože to sú absolútne nepodstatné informácie pre drvivú väčšinu ľudí. Tí, čo sa tomu venujú a potrebujú to, tak sa to poľahky naučia, pretože ich to baví a je to nutné k ďalšiemu vzdelávaniu alebo k vykonávaniu ich práce. Ale načo sa to majú učiť všetci?

Na druhej strane je tu milión iných vecí, ktoré rieši každý druhý človek, ale nik ho to nenaučil. Napríklad toľko omieľaná finančná gramotnosť. Alebo uvediem príklad zo synovej školy - učili sa na ekonomike teoretické zvasty, všelijaké delenia a pod. A keď si syn v 18-ke zakladal živnosť, tak mi vraví, že mama, prečo sme sa o tomto nič neučili, teraz si to všetko prácne hľadám na nete. Miesto zabíjania času s kravinami by sa mali učiť praktické veci do života.

Alarmujúce výsledky medzinárodných meraní

Podľa niekoľkoročných výsledkov medzinárodných meraní vedomostí 15-ročných žiakov z 57 krajín sveta PISA, ktoré organizuje OECD, sa už stredoškoláci umiestňujú pod priemerom so svojimi vedomosťami. Nie je teda situácia alarmujúca len pri vysokých školách, ktoré nepripravujú študentov na prax. Už stredoškoláci preukázateľne nedokážu získané vedomosti používať. A takto môžeme pokračovať k základnej škole.

Úloha rodičov vo vzdelávaní

Napriek tomu, že by rodičia radi hodili všetky problémy vzdelanosti detí a problémov s nimi na školy, deti trávia v škole približne iba 14% zo dňa. V rodine a komunite naopak trávia približne 53% svojho času. Nie je teda pochybnosť o tom, že škola je pre nás dôležitá, ale zázemie a správne fungovanie výchovného prístupu rodičov je ešte dôležitejšie.

Rodičia majú nezastupiteľnú úlohu pri formovaní detí a ich vzdelávaní. Mnohí rodičia robia chybu a nechávajú vzdelanie výlučne na školu - a pritom môžu významne urýchliť vývoj dieťaťa a zlepšovať zručnosti veľmi jednoducho - v prvom rade tým, že s ním strávia čas.

Vplyv rodičovského úsilia

Ďalšia štúdia publikovaná v Review of Economics and Statistics preukázala, že úsilie rodičov (ako čítanie kníh nahlas, stretnutia a komunikácia s učiteľmi) má väčší dopad na dosiahnuté vzdelanie ich detí ako väčšie úsilie vynaložené akýmkoľvek učiteľom či študentom samotným. Viacero výskumov tiež ukázalo, že väčšia časť akademických výhod patrí deťom z majetných rodín, ktorým záležalo na rozvoji svojich detí v porovnaní z menej majetnou vrstvou, ktorá mala uvoľnenejší a lenivejší prístup k výchove. Ale tento výskum tiež odhalil, že bez ohľadu na zázemie, aké deti majú, nepotrebujú žiadne drahé super vzdelávacie pomôcky, digitálne technológie, aby získali výhodu oproti ostatným. Nepotrebujú žiadne úžasné extra kurzy.

No nielen hocijako. Na obsahu konverzácie s deťmi taktiež záleží. Dokázalo sa, že deti, ktoré hovorili s rodičmi o počítaní a číslach doma, začínali školu s ďaleko väčšími matematickými schopnosťami ako ich spolužiaci. Vedci z UCLA School of Public Health prišli na to, že obojsmerná komunikácia dieťa - rodič bola 6x účinnejšia v podporovaní rozvoja jazyka ako medziobdobie, kedy hovoril iba rodič. Tento pútavý spôsob konverzácie dáva deťom šancu vyskúšať si jazyk pre seba. A tiež im dáva pocítiť, že ich myšlienky a názory sa realizujú a sú skutočné.

Problémy v rodičovskom prístupe

Rodičia sa zbavujú zodpovednosti a kompetencií a očakávajú od učiteľov rázne riešenia situácií. Ak im ho učiteľ neponúkne, nie je v praxi žiadnou výnimkou, že učiteľ je donútený vedením školy znížiť nároky na žiaka. V snahe vyhnúť sa možným problémom na pracovisku a s rodičmi dieťaťa, učiteľ prehodnotí daný konflikt, aby neprišiel o prácu a nátlaku podľahne.

Rodičia nevynakladajú úsilie v dôslednej kontrole detí v ich príprave na vyučovanie priveľmi skoro. Očakávajú, že deti by mali byť samostatné už v prvom ročníku na základnej škole. Avšak mnohé si nedokážu ešte vytvoriť systém v učení, určiť priority a tak získavajú doživotne zlé návyky. Neosvoja si dôležitú schopnosť "učiť sa". Umenie timemanagementu neovládajú i mnohí rodičia. Ako to majú dokázať malé deti, keď na ne pôsobí také neuveriteľné množstvo podnetov?

Rodičia argumentujú, že, keď boli oni deti, rodičia sa s nimi tiež neučili od prvej triedy. Doba sa však zmenila. To neuveriteľné množstvo technológií, ktoré naplnilo náš voľný i pracovný čas absolútne zmenilo myslenie a prístup k veciam. Vetu „dnes prokrastinujem“ počujete u študentov pomaly častejšie ako „dnes mám prednášku“. Detský psychiater Michael Winterhoff v jednom rozhovore poznamenal, že dnešné deti sú tak pretechnizované, že aj k ľuďom pristupujú akoby boli na gombík. Požadujú všetko ihneď. Akoby si neuvedomovali rozdiel medzi človekom a strojom. Nemajú žiadnu trpezlivosť. To má dopad aj na schopnosť učenia sa.

Neustále podporovanie detí v hľadaní nekorektných riešení

Rodičia ustavičným podporovaním detí v hľadaní nekorektných riešení z problémových situácií, do ktorých sa v škole dostali svojou pohodlnosťou. Neučia ich zodpovednosti za seba, svoj život, budúcu rodinu i spoločnosť. Vždy sú tí, čo hasia problémy svojich detí. Vytvárajú umelo záujem o menej kvalitné školy, programy, aby ich deti získali vysokoškolský titul rovnocenný iným ďaleko kvalitnejším školám. Veď ako by sa na nich pozerali ich susedia? Kolegovia? Či budúci zamestnávatelia detí, že nemajú vysokú školu? Neuvedomujú si pritom, že vyštudovať školu so zlým renomé je pre zamestnávateľa rovnaké, akoby žiadnu školu absolvent nemal. Klásť nároky znamená vychovávať, nájsť si čas na priority - naše deti.

Ktosi neskutočne presne vystihol problém dnešnej doby: „Výchova začína tam, kde končí zóna nášho komfortu.“ Táto veta mi neprestáva rezonovať v ušiach, odkedy som ju prvý krát počula. Pre mnohých z nás nie je pravdou, že nemáme na výchovu čas. Nechce sa nám iba vzdať nášho komfortu. Rodič, ktorý vychováva, je v konfliktných situáciách ako vysoký kamenný múr a snaží sa odolať náporu. Nedovolí, aby cezeň prenikli do dospelosti jeho dieťaťa všetky egoistické črty, s ktorými sa rodí. A aj vďaka týmto nárazom mu umožňuje, aby jeho psychika zdravo dozrievala. Aby si dieťa uvedomovalo nielen svoje práva, ale aj povinnosti. Mnohí rodičia však nie sú múrom, ale drevenou bránou, ktorá sa pri každom nápore ako na povel otvára a zlozvyky detí dostávajú zelenú.

Rodičia umožnia svojim deťom vyštudovať priemerné školy, dosahovať neraz podpriemerné výsledky, no ako samozrejmosť očakávať nadpriemerné zamestnanie a plat. Následne rodičia vinia zo zlyhania štát, že umožňuje produkovať školám tisícky študentov, ktorí nemajú s realitou v praxi nič spoločné.

Spolupráca rodičov a škôl

Väčšia kooperácia rodičov a škôl sa javí tiež ako nevyhnutná. Nie obviňovanie, vydieranie, ale skutočná harmonická spolupráca môže napomôcť deťom dosahovať lepšie výsledky. Sme však na to reálne pripravení? Vieme ako fungujú podporné výchovné semináre organizované školami pre rodičov? Aj uznávaný detský psychiater Michael Winterhoff pripúšťa, že akokoľvek sa nám dnes zdajú "návody na výchovu" absurdné, vzhľadom na stále pribúdajúce množstvo vývojových psychických deficitov detí, budú takéto "návody" pre rodičov nevyhnutnosťou.

Spoločnosť vzala učiteľom rešpekt. Na vrchol pyramídy sa postavilo dieťa, ktoré prostredníctvom rodiča vzalo učiteľovi autoritu. Aj napriek tomu rodič očakáva, že vyučovací proces by mal prebiehať bez problémov. Väčšina rodičov sa nezaujíma ani o smerovanie školy, kam dieťa chodí a aké aktivity vyvíja.

Domáce vzdelávanie ako alternatíva

Väčšina spoločnosti funguje vo vzdelávaní tak, že dá svoje deti do nejakého školského zariadenia. Na Slovensku je možné individuálne vzdelávať žiakov od účinnosti školského zákona z roku 2008 (§ 24 Individuálne vzdelávanie, ods. 1). Prečo sa niekto pre to rozhodne? Veď škola je tu pre každého. Načo si robiť starosti navyše? Dokonca rodina prichádza o príjem jedného člena, keďže za učenie doma sa plat nedostáva.

Podľa ministerstva školstva (MŠVVaŠ SR) zabezpečiť vzdelávanie pre svoje dieťa v domácom prostredí je na rozhodnutí rodiča. Podľa pani Viery Krajčovičovej, predsedníčky občianskeho združenia Domáce vzdelávanie na Slovensku, by malo byť naše školstvo pestré a malo by ponúkať všetky možnosti, ktoré rodičia preferujú, vrátane domáceho vzdelávania. „Pokiaľ dieťa dokáže prosperovať v nejakej forme, tak by mu nemala byť odopieraná.

Pohnútky rodičov pre domáce vzdelávanie

Pani riaditeľka ZŠ s MŠ v Ľubovci, Monika Rišková, prijíma domoškolákov štyri školské roky. Sama zakúsila domáce vzdelávanie so svojimi deťmi. „Dve zo svojich detí som v istom období sama individuálne vzdelávala. A tretia dcéra je od tohto školského roka už tiež domoškoláčka. Aktuálne v tomto školskom roku je ich škola kmeňová pre 34 žiakov na individuálnom vzdelávaní, a tiež niekoľko žiakov plní povinnú školskú dochádzku v zahraničí. „Každým rokom nám žiakov pribúda.

Pozrime sa medzi rodičov doma vzdelávaných detí. Poslala som im dotazník, v ktorom sa pýtam aj to, prečo sa rozhodli pre domáce vzdelávanie (DV). „Chceli sme a chceme byť viac s našimi deťmi. Rozprávať sa s nimi, hrať, spoznávať svet okolo nás, ukazovať im hodnoty, ktoré vyznávame ako rodina. Rodičia ďalej uvádzajú, že mali v škole zlé podmienky a nevideli ochotu pomôcť ich dieťaťu, lebo má špeciálne potreby, alebo iní sú presvedčení, že morálne a etické hodnoty, ktoré sa snažia deťom vštepovať celý deň, sú oveľa dôležitejšie ako poznatky. Niektorí vedú deti individuálnym a podnetným spôsobom. Mnohokrát sa vyskytuje odpoveď o nespokojnosti so stavom školstva a jeho systémom. „Všetky deti musia vedieť rovnaké veci na rovnakej úrovni a učia sa ich rovnakým štýlom. Pohnútky k DV sú rôzne, niekto si túto možnosť zvolil zámerne, niekoho akoby do toho dotlačila nefunkčnosť školského systému.

Pani Viera Krajčovičová si nemyslí, že rodičom ide vyslovene o rebéliu nášho školstva. „Ale je pravda, že väčšina sa rozhoduje pre DV preto, že nie sú spokojní s jeho stavom. Spôsob, ako to rodičia vezmú do svojich rúk, môže byť inšpiráciou. Napríklad aj v tom, či netreba trochu rozbiť veľké kolektívy na menšie.

Fenomén „Google rodičov“ a preťažení rodičia

Podľa pani riaditeľky sa mení komunita žiakov, pribúdajú deti s rôznymi špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ale aj deti výchovne nezvládnuté. Pani riaditeľka Rišková vidí zmenu aj v komunite rodičov. Príliš veľa detí podľa nej pochádza z neúplných či problémových rodín. Rodičia sú pracovne preťažení, nemajú čas na svoje deti, odchádzajú za prácou do zahraničia. Ďalej sú tu „hyperprotektívni“ rodičia, ktorí riešia každú bezvýznamnú maličkosť a nedajú dieťaťu možnosť dozrieť v samostatnosti, ale aj fenomén tejto doby, tzv. „Google rodičia“, ktorí všetko riešia na rôznych diskusiách a fórach a stratili sa v množstve neúplných alebo nesprávnych informácií. „Práve preto ponúka naša škola zázemie domácemu vzdelávaniu.

Praktické aspekty domáceho vzdelávania

Ak sa rodičia pre DV rozhodnú, stretávajú sa aj s negatívnymi reakciami okolia. Viera Krajčovičová rozhodne odporúča ísť do DV rodine, ktorá sa na tom celá zhodne. „Manžel s manželkou musia byť stotožnení. Na začiatku sa treba zmieriť s tým, že to bude boj. Túto cestu príbuzní neprijímajú ľahko. Rodič musí byť sám odhodlaný a presvedčený o tom, že je to dobré. V dotazníku prevažuje odpoveď (34 %), že rodičia pri rozhodnutí ísť do DV neriešili názory iných; ďalej (22,9 %) uviedli, že sa stretli s námietkami okolia a vyzerali pre ostatných ako čudáci.

„Nebolo to len moje rozhodnutie. Je to rozhodnutie celej rodiny. Veľa sme s manželom o tom rozprávali a modlili sa za to,“ píše mamička Jana Maníková a potvrdzuje, že ide o rozhodnutie v jednote. Pre ňu a manžela je DV ich životný štýl. „My ako rodina máme určité priority - a tým prispôsobujeme aj chod celého dňa. Niekedy sú dni, keď sa učíme veľa, a potom sú dni, keď sa neučíme vôbec, lebo cítime, že deti sa potrebujú viac hrať, kresliť alebo len rozprávať sa. Hovoríme tomu napĺňanie daných potrieb dieťaťa. Niekedy ideme na výlet, niekedy na ihrisko, niekedy sme celé dni len doma a učíme sa. Ak sú deti choré, tak pozeráme rozprávky, čítame knihy. Náš klasický deň vyzerá asi takto: ráno je modlitba, raňajky, voľná hra a okolo 8.00 hod. sa začíname učiť, do 10.30 hod. Potom deti pomáhajú s prípravou obeda. Medzitým odbehujú, hrajú sa, čítajú, behajú po vonku, rozvíjajú svoje vzťahy, rozprávajú sa a konfrontujú vlastné názory. Potom je obed a spoločné upratovanie po ňom. Poobede prichádzajú domov deti, ktoré sú už zaškolené, takže sa treba venovať aj im. Potom máme krúžky, ak nejaké sú, a ideme aj na omšu.

Komisionálne skúšky a kmeňové školy

„O povolení individuálneho vzdelávania žiaka prvého stupňa rozhoduje riaditeľ školy, do ktorej bol žiak prijatý, na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu (takzvané domáce vzdelávanie). Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie, koná komisionálne skúšky v kmeňovej škole. Vykoná ich z príslušného učiva každého povinného predmetu za každý polrok. Prístup kmeňovej školy, ktorá prijme žiaka na individuálne vzdelávanie, je na Slovensku rôznorodý. Rodičia v dotazníku uviedli, že nemali veľký problém nájsť si kmeňovú školu. Buď dali na odporúčania iných, zašli do spádovej školy a tá ich prijala, alebo mali spočiatku problém. Niektorí majú pocit, že to bolo ťažké pred niekoľkými rokmi, ale teraz sa to mení. S prístupom kmeňovej školy je väčšina spokojná.

Spolu s pani Vierou Krajčovičovou hľadáme odpoveď na to, prečo je pre školy niekedy ťažké prijať žiakov do DV. „Každý je v niečom odborník - a učiteľ je ním tiež vo svojom fachu. Ale keď príde do kmeňovej školy nejaká matka, ktorá nie je učiteľka, bude to vlastne robiť bez vzdelania. Potom tam môže byť zo strany školy ranená pýcha. Matka je však odborníčkou na svoje vlastné dieťa. Pokiaľ je dostatočne citlivá a vie, ako k nemu pristupovať, vie čítať, písať a počítať, tak by nemala mať problém učiť na prvom stupni základnej školy. A vie to dokonca naučiť rýchlejšie, efektívnejšie, s väčšou radosťou. Školy neraz nie sú nadšené z domoškolákov, dokonca môžu mať predsudky, nechuť venovať sa im.

„Ak škola prekoná svoj negatívny postoj k odbornosti, berie rodiča ako učiteľa za partnera, nastáva symbióza vo vzťahu. Škola okrem riešenia papierov za žiaka má za úlohu preskúšať ho na komisionálnych skúškach na konci každého polroka. Áno, toto je záťaž, lebo sa musia pripraviť na niečo naviac, čo by nemuseli. Pani riaditeľka Rišková sa snaží negatíva či záťaže DV potláčať. „Ak by sme sa na to pozerali len komerčne, tak je to dosť veľa roboty za málo peňazí, a ešte aj s rizikom, že sa dostanete do centra neželaného záujmu. Na druhej strane, ak stretávame žiakov, ktorí zrazu na domácom vzdelávaní „rozkvitnú“, a rodičia sú spokojní, stojí to za to. Myslím si, že niektoré veci treba robiť bez ohľadu na nejaký veľký a viditeľný prospech.

Kvalita domáceho vzdelávania

„Kontrolu úrovne kvality výchovy a vzdelávania pri individuálnom vzdelávaní vykonáva Štátna školská inšpekcia. Kontrolu odborno-pedagogického a materiálno-technického zabezpečenia výchovy a vzdelávania a ochrany zdravia žiaka vykonáva kmeňová škola. Aká je teda naozaj kvalita domáceho vzdelávania? Kritika tvrdí, že mnohí žiaci z DV nedosahujú dostatočnú úroveň vedomostí. Pani riaditeľka Rišková po štyroch rokoch práce s domoškolákmi vidí, že úroveň vedomostí závisí od motivácie rodičov, prečo sa rozhodli nechať dieťa na domácom vzdelávaní. „Sú takí, ktorí chcú dať deťom veľa, popri poznatkoch záväzných v štandardoch idú v učení na oveľa hlbšiu úroveň, deti vedia prakticky uplatniť naučené, sú samostatnejšie, tvorivejšie, venujú sa intenzívnejšie aj iným svojim záujmom. Je to radosť, počúvať ich potom na komisionálnych skúškach. Žiaľ, stretla som sa aj s takými, ktorí chcú zneužiť systém.“

„Na kvalitu vzdelávania vplýva postup, aký rodina či komunita zvolí. Máme aj také postupy, v ktorých si dieťa samo určí, čomu sa bude venovať. Niekoho zaujíma história a venuje sa jej do hĺbky, lenže v matematike môže zlyhávať, nebaví ho. Potom je otázne, ako toto dieťa hodnotiť. Pripúšťam, že ak máme nejaké pravidlá v slovenskom školstve, tak ich treba dodržiavať. Učivo sa musí zvládnuť. Treba robiť všetko pre to, aby to tak bolo. Ak sa to nestane a dôjde k zlyhaniu, kazí sa tak meno celej komunity domoškolákov. Nemôžeme byť hodení do jedného vreca. Medzi domoškolákmi sú aj veľmi úspešné deti.

Pani Viera sa doma s deťmi venuje učivu o to dôslednejšie, čím vyšší je ročník. Uvádza príklady, čo im doma pomáha pri úspešnom zvládaní komisionálnych skúšok. „Dávame si potom menej voľnosti, menej výletov. Držíme sa viac predpísaného. Postačuje nám sloboda, že si dáme čas a spôsob, aký chceme. Po raňajkách sa dohodneme, kto bude čo robiť. Hodnotenie domoškolákov nie je ľahké. Aj pani riaditeľka Rišková si uvedomuje, že keď má žiak, ktorý sa pol roka vzdelával doma v úplne iných podmienkach, zrazu nejako prezentovať svoje vedomosti, často je v strese. „Ak z toho potom treba urobiť nejaký záver, je to ťažké. Ale nechceme, aby tento jednorazový kontakt so školou bol negatívny zážitok. Skôr nech je príležitosťou ukázať, čo všetko sa žiak dozvedel a naučil. Aj my sa však učíme a postupne nastavujeme naše kritériá tak, aby bolo hodnotenie čo najrelevantnejšie.

Vyše 63 % rodičov v dotazníku tvrdí, že domáca škola ich deťom veľmi pomáha. Aj zvyšok hodnotí priebeh domácej školy kladne, prípadne sú takí, čo to ešte nevedia zhodnotiť. „Našim deťom veľmi vyhovoval a vyhovuje tento spôsob vzdelávania. Hodnotíme ich ako samostatné, hravé, učia sa rozlišovať a samy rozhodovať, čo a ako sa učiť. Samozrejme, že sa im nechce učiť, tak ako možno aj iným deťom v škole. Zistili sme, že niektorému dieťaťu ide lepšie angličtina, inému dejepis, ďalší miluje prírodovedu, v matematike sú všetci veľmi dobrí… Tiež sú vynikajúci v hre na hudobný nástroj a všetci radi čítajú. Syn pani Viery Krajčovičovej Ondrej nastúpil po DV na gymnázium a je z neho nadšenec, ktorý chce dostávať dobré známky. „Má ohromnú chuť učiť sa a chce byť úspešný. On bol dyslektik, nevedel čítať a písať a mal problém sa sústrediť. Teraz by sa dalo povedať, že je vyšší priemer, keďže je gymnazista. Je ním len vďaka tomu, že bol na domácom vzdelávaní. Za každou rodinou, ktorú pani Viera pozná vďaka DV, je ohromný príbeh. „Sú rodiny aj s adoptovanými deťmi, s postihnutiami, ale rodičia zobrali do rúk zodpovednosť za výchovu a vzdelávanie. Ja sa skláňam pred matkou, ktorá to dokáže s obrovskou láskou. Ako hodnotí učenie sa doma pani riaditeľka Rišková? Najprv doma učila syna, ktorý je dnes už vysokoškolák, a na toto obdobie spomína ako na najkrajšie školské časy. Potom tak učila aj dcéru, pretože sa narodila ako dieťa s Downovým syndrómom a pridruženou srdcovou vadou. „Do piatich rokov života bol jej zdravotný stav dosť komplikovaný a vyžadovala intenzívnu starostlivosť. Keďže od narodenia som sa jej veľa venovala a poznala som jej spôsob učenia, vedela som to využiť. Napriek mentálnemu postihnutiu sa naučila v prvom ročníku čítať aj písať. Miluje knihy, veľa kreslí, je veľmi komunikatívna.

Tabuľka: Hodnotenie domáceho vzdelávania rodičmi (z dotazníka)

Socializácia domoškolákov

Tento problém pozná aj Viera Krajčovičová. Zo skúseností vie, že socializácia detí sa pri domácich školákoch rieši najviac. „Nie som si istá, či socializácia v školských zariadeniach je tá najzdravšia. Na to sa nikto nepozerá, skôr sa rieši ten malý zlomok domácich školákov s vyslovením obavy, ako sa len oni budú socializovať. Pre socializáciu podľa Viery Krajčovičovej vôbec nie je nutné, aby prebiehala medzi tridsiatimi deťmi. „Väčšinu času v škole dieťa aj tak vidí len chrbát svojho spolužiaka. K negatívam v školskom kolektíve radí pani Viera aj neprijatie. Dieťa podľa nej nie je pripravené na to, že ho niekto nebude mať rád. „V kolektíve mu môže niekto zámerne alebo aj nezámerne ubližovať. Dieťa na to nevie správne reagovať, nie je zrelé, aby zvládlo takú ťažkú situáciu.

„Naše deti s tým problém nemali. Pripravili sme ich na to, čo ich asi môže v kolektíve čakať. Tiež sme ich viedli k tomu, aby akceptovali učiteľa v triede. Pani Krajčovičová nepozná prípad, aby sa po skončení DV dieťa nevedelo prispôsobiť svetu. Rodičom domoškolákov radí, aby stále s deťmi chodili medzi ľudí. Budú tak prežívať menej stresu pri nástupe do školy po skončení DV. „Iste, že je to pre dieťa ťažké. Príde totiž do zohratého kolektívu a musí sa včleniť do niečoho, čo už funguje. Ideálne je nastúpiť tam, kde sa kreuje nový kolektív a väzby ešte len vznikajú. Bude totiž trochu vidno, že ten žiak je trochu iný.

Budúcnosť domáceho vzdelávania

Čo by si ešte rodičia domoškolákov priali? Čo im chýba? A pomohlo by im niečo aj v úprave zákonov? Podľa odpovedí z dotazníka je to jednoznačné. V odpovedi ministerstva školstva na tieto požiadavky však stojí nekompromisne toto: „MŠVVaŠ SR v tejto chvíli neuvažuje o zavedení domáceho vzdelávania aj na 2. stupni základných škôl.“

Pani riaditeľka Rišková si nemyslí, že štát nejako mimoriadne vychádza v ústrety školám, skôr to len toleruje ako formu, ktorá tu v rámci našej legislatívy existuje. Podobne ako rodičia by privítala, aby sa konečne do zákona dostala možnosť vzdelávať individuálne aj žiakov na druhom stupni. Potešila by ju aj zmena, keby pre kmeňovú školu existovala možnosť zriadiť si niečo ako garančné centrum pre individuálne vzdelávanie, ktoré by umožňovalo v plnej miere poskytovať komplexný podporný servis pre rodičov a žiakov na domácom vzdelávaní. Rovnako aj občianske združenie Domáce vzdelávanie na Slovensku už jedenásť rokov tlačí na politikov, aby zmenili zákon, a stále nič. „Lenže vieme, že je napísané: „Klopte a otvoria vám,“ čiže robíme, čo je v našich silách. Hovoríme o problémoch a potrebe zmeniť ich. Aj keď nás odmietajú, verím, že raz sa to zlomí. Možno aj po týchto voľbách sa niečo zmení. DV nie je otázkou odbornosti, ale je to vždy o politickej vôli. Samozrejme, že všetko závisí aj od výsledkov domácich školákov. Preto je dôležité, aby každá rodina robila dobré meno DV.

tags: #dieta #vzdelavanie #iba #skolou #je #nevzdelane