Tento článok sa zaoberá problematikou výživného v situáciách, keď je rodič vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody. Analyzuje, či má dieťa nárok na výživné a aké sú možnosti jeho zabezpečenia v takýchto prípadoch. Otázka platenia výživného rodičom, ktorý je vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody, je komplikovaná a vyvoláva mnoho otázok.
Je rodič povinný platiť výživné aj počas výkonu trestu? Aké sú možnosti pre matku/otca, ktorý sa stará o dieťa a nedostáva výživné? Má dieťa nárok na náhradné výživné od štátu? Tento článok sa pokúsi odpovedať na tieto otázky a poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku.
Vyživovacia povinnosť počas výkonu trestu
Základným princípom je, že vyživovacia povinnosť rodiča trvá bez ohľadu na to, či je vo výkone trestu alebo nie. Každý rodič je povinný platiť výživné, a to aj v prípade, že ho k tomu zaviazal súd. Aj keď je otec dieťaťa vo väzbe, nezbavuje ho to vyživovacej povinnosti, aj keď nateraz nepracuje. Rovnako to platí aj v prípade právoplatného nepodmienečného odsúdenia na výkon trestu odňatia slobody.
Väzni vo väzniciach pracujú a dostávajú mesačnú mzdu, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Dôležité je zdôrazniť, že zníženie príjmu povinného rodiča vyplývajúce z jeho odsúdenia za úmyselný trestný čin nie je možné vykladať na ťarchu maloletého dieťaťa. Práve naopak, je potrebné uprednostniť právo maloletého dieťaťa na výživu. V zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento ústavne zaručený princíp ochrany práv zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie materiálnej a nemateriálnej povahy na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti ku svojim deťom podľa kritérií uvedených v ustanovení § 85 ods. 2 zákona o rodine (v SR § 62 ods. 1 ZR).
Ústavný súd v ČR sa podobným prípadom zaoberal a dospel k záveru, že ak sa rodič úmyselným konaním pripravil o objektívnu možnosť platiť výživné, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu dieťaťa. Opačný výklad by viedol k absurdným dôsledkom, podľa ktorého by sa rodič úmyselným trestným činom voči maloletému dieťaťu, prípadne druhému z rodičov, s následným uvalením väzby a uložením trestu väzenia po právoplatnom odsúdení „zbavil“ vyživovacej povinnosti.
Hoci sú možnosti zárobku vo väzení obmedzené, väzni majú možnosť pracovať a získať tak príjem, z ktorého môžu prispievať na výživné. Podľa dostupných informácií môže väzeň pracujúci vo výkone trestu zarobiť približne 300 eur mesačne, z ktorých sa však strhávajú zrážky na náklady spojené s jeho "ubytovaním". Väčšinou tak väzňom ostáva len malá suma, napríklad 20 eur mesačne, na osobné výdavky. Na deti štát zvyčajne posiela okolo 10 eur.
Príkladom z praxe je situácia, keď manžel poberajúci výsluhový dôchodok nastúpi do výkonu trestu. Zrážky z dôchodku na úhradu výkonu trestu vo výške 50% sa vykonávajú priamo z výsluhového dôchodku a zasielajú na účet ústavu pre výkon trestu odňatia slobody, ktorý zostatok rozdeľuje a vykonáva ďalšie zrážky. Aj z takejto formy príjmu má dieťa právo na výživné.
Princípy určovania výšky výživného
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určovaní výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby detí, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Výška výživného je primárne závislá od životnej úrovne rodiča, nie len od výdavkov na dieťa. Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by bol v zákone. Súdna prax zastáva názor, že podiel dieťaťa na životnej úrovni rodiča by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť.
Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov. Súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, napríklad neopodstatnené exekúcie. Aj opodstatnené výdavky je potrebné primerane optimalizovať. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd posudzuje aj dosiahnuté vzdelanie, vek, zdravotný stav a možnosti uplatnenia sa na trhu práce.
Ak je rodič dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu, súd prostredníctvom ÚPSVaR zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne môže vychádzať z takto zisteného potenciálneho príjmu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania alebo bral neprimerané majetkové riziká.
Minimálne a maximálne výživné
Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Túto sumu musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Určenie minimálneho výživného prichádza do úvahy len výnimočne a to v prípade objektívnych prekážok na strane rodiča. Sumy životného minima sa upravujú spravidla vždy k 1. júlu kalendárneho roka.
Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, avšak jeho obmedzenie vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.
Tlačové vyhlásenie prezidenta SR Petra Pellegriniho o prijatej petícii
Zmena výšky výživného
Rodič vo výkone trestu môže požiadať súd o zníženie výživného, ak sa zmenili jeho pomery. Súd musí prihliadať na majetkové pomery, resp. možnosti a schopnosti rodiča, avšak zrejme bude riadený úvahami, že odsúdenie rodiča za trestný čin nesmie byť na ťarchu dieťaťa. V prípade, keď otec dieťaťa bol súdom povinný platiť výživné 200 eur mesačne, a bol odsúdený za úverový podvod, súd k zníženiu výživného nepristúpil, pretože išlo o podnikateľa s relatívne vysokým príjmom.
Zmena v pomeroch sa posudzuje v prípade, ak súd koná o zvýšení alebo znížení výživného na dieťa, t.j. ide o prípady, kedy už výživné súdnym rozhodnutím určené je. V takomto prípade súd porovná majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča a dieťaťa a rozhodnutie o úprave výšky výživného bude závisieť práve od tohto porovnania. Ak nastalo opätovné spolužitie s matkou/otcom detí, znamená to, že sa podstatne zmenili pomery, čo je dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom. Z tohto dôvodu je možné podať návrh na zrušenie výživného.
Možnosti vymáhania výživného od rodiča vo výkone trestu
Ak rodič neplatí súdom stanovené výživné, existujú právne kroky, ktoré je možné podniknúť na jeho vymáhanie.
1. Exekúcia
Prvým krokom je podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Návrh spíše ktorýkoľvek súdny exekútor. Zoznam súdnych exekútorov je dostupný na stránke Slovenskej komory exekútorov. Exekútor bude vymáhať dlžné výživné zo mzdy alebo iného majetku povinného rodiča. Ak je rodič vo väzbe v Rakúsku, je potrebné v prvom rade podať návrh na vykonanie exekúcie v SR, ktorý spíše ktorýkoľvek súdny exekútor. Taktiež, ak bola spísaná dohoda o plnení vyživovacej povinnosti, je podstatné, či táto dohoda bola aj schválená súdom. Ak dohoda nebola schválená súdom, je právne nevykonateľná a nemôžete podať návrh na výkon rozhodnutia cestou súdneho exekútora. Ak dohoda bola súdom schválená, môžete podať návrh na vykonanie exekúcie.
2. Trestné oznámenie
Ak rodič neplatí výživné minimálne tri mesiace v období dvoch rokov, môže byť spáchaný trestný čin zanedbania povinnej výživy. V takom prípade je možné podať trestné oznámenie na polícii. Trestný zákon stanovuje, že kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy zaniká, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.
3. Náhradné výživné od štátu
Ak exekúcia nie je úspešná alebo rodič nemá žiadny majetok, je možné požiadať o náhradné výživné od štátu. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej súdom, resp. vo výške rozdielu medzi výživným určeným súdom a reálne platenou sumou. Zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa v prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok, resp. suma takéhoto dôchodku je nižšia ako suma stanovená zákonom o náhradnom výživnom.
Podmienky nároku na náhradné výživné
- Nárok na náhradné výživné má nezaopatrené dieťa, ktoré má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
- Voči dieťaťu si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť.
- Dôležité je, že pred podaním žiadosti o náhradné výživné je potrebné podať návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému rodičovi. Nárok vzniká, ak si povinný rodič neplní povinnosť platiť výživné v plnej výške, v lehote a spôsobom určeným právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi a povinný rodič nezačal platiť výživné.
Postup pri žiadosti o náhradné výživné
Podanie návrhu na vykonanie exekúcie: Prvým krokom je podanie návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému rodičovi. Návrh spíše ktorýkoľvek súdny exekútor.
Podanie žiadosti o náhradné výživné: Po začatí exekučného konania, najskôr po 2 mesiacoch, je možné podať žiadosť o náhradné výživné na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Aj v prípade, že je rodič vo väzbe a neplatil výživné už pred vstupom do väzenia (napr. 13 mesiacov), je potrebné podať návrh na vykonanie exekúcie aj pokiaľ ide o zameškané výživné.
Preukazovanie skutočností: Počas konania o náhradnom výživnom je potrebné úradu preukazovať všetky skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností. Na výzvu úradu treba preukázať skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a jeho vyplácanie, a to v lehote určenej úradom.
Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytne vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Ak súdny exekútor alebo Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže vymôže pohľadávku na výživnom, je povinný túto sumu oznámiť úradu.
Styk s dieťaťom počas výkonu trestu
Samotná skutočnosť, že rodič vykonáva trest odňatia slobody, ho nemôže zbaviť práva na rodinný život a v ňom obsiahnuté právo na styk s dieťaťom. Odsúdený má právo prijímať návštevu blízkych osôb (teda aj detí) v čase určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru najmenej raz za kalendárny mesiac v trvaní dvoch hodín.
Podmienky návštev (deň, časové rozmedzie) sú upravené v ústavných poriadkoch jednotlivých ústavov na výkon trestu. Kontakt s dieťaťom je významným predpokladom a základom pre výkon rodičovských práv a povinností. Dieťa má právo na styk so svojim rodičom a tomu následne zodpovedá aj povinnosť rodiča tento styk realizovať.
Ďalšie možnosti pomoci a podpory
Okrem náhradného výživného existujú aj ďalšie možnosti pomoci a podpory pre rodiny, ktoré sa ocitli v zložitej finančnej situácii v dôsledku výkonu trestu jedného z rodičov.
Prídavok na dieťa
Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného dieťaťa. Prídavok sa vypláca mesačne, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku dieťaťa, ak spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
Dávka v hmotnej núdzi
Ak príjem rodiny nedosahuje životné minimum, je možné požiadať o dávku v hmotnej núdzi. Dávka v hmotnej núdzi má zabezpečiť základné životné potreby, ako je jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Jednou z podmienok žiadosti o dávku v hmotnej núdzi môže byť aj podanie trestného oznámenia za zanedbanie povinnej výživy.
Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť
Dospelosť, t.j. dosiahnutie osemnásteho roka života ešte neznamená, že dieťa je samostatné, finančne nezávislé a nepotrebuje pomoc svojich rodičov. Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne.
Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, tak nárok na výživné nemá, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné má. Kedy je dieťa schopné sa samostatne živiť?
Denné štúdium: Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje resp. výrazne sťažuje možnosť sa riadne zamestnať. Pri ostatných formách štúdia treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní.
Nezamestnanosť dieťaťa: Nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti.
Zdravotné postihnutie: Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť, je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné a to aj v prípade, že neštuduje. Musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu a musí byť trvalé.
Dobré mravy: Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.