Vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím si vyžaduje špecifický prístup a adekvátne didaktické pomôcky, ktoré zohľadňujú ich individuálne potreby. Cieľom je umožniť im plnohodnotné zapojenie do vzdelávacieho procesu, rozvíjať ich potenciál a podporovať samostatnosť v bežnom živote. Tento článok sa zameriava na prehľad didaktických pomôcok pre žiakov s mentálnym postihnutím, ich význam a využitie v kontexte inkluzívneho vzdelávania.
Pedagogika mentálne postihnutých (psychopédia)
Pedagogika mentálne postihnutých, často označovaná aj ako psychopédia, je komplexná a dynamicky sa rozvíjajúca oblasť špeciálnej pedagogiky. Zaoberá sa teóriou a praxou edukácie a (re)habilitácie osôb s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach. Cieľom je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie a umožniť jednotlivcom žiť plnohodnotný život s ohľadom na ich individuálne potreby a schopnosti. Pedagogika mentálne postihnutých sa zameriava na komplexný rozvoj jednotlivca s mentálnym postihnutím, s cieľom umožniť mu plnohodnotné zapojenie do spoločnosti.
Podľa Vančovej (2005) je pedagogika mentálne postihnutých vedným odborom špeciálnopedagogických vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou špeciálnej edukácie a edukatívnej (re)habilitácie mentálne postihnutých osôb. Objektom tohto vedného odboru sú osoby s mentálnym postihnutím od ranného veku až po starobu. Bajo (in Bajo - Vašek, 1994) definuje psychopédiu ako vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých osôb a mentálne postihnutých osôb s viacerými chybami.
Ako vedný odbor pozostáva z teoretického základu, metodológie, histórie odboru, z teórie vyučovania a teórie výchovy. Predmetom psychopédie je tiež psychopedická diagnostika a skúmanie prejavov a spoločenských dôsledkov mentálneho postihnutia.
Interdisciplinárny charakter a ciele
Pedagogika mentálne postihnutých je interdisciplinárny odbor, ktorý využíva poznatky z rôznych vedných disciplín. Ako východiskové disciplíny slúžia pedagogika a špeciálna pedagogika. Partnerskými vednými disciplínami sú špeciálnopedagogické disciplíny a suportívnymi disciplínami sú psychologické, sociologické, biologické a medicínske disciplíny. Cieľom pedagogiky mentálne postihnutých je zabezpečiť optimálny rozvoj osobnosti človeka s mentálnym postihnutím, s prihliadnutím na jeho individuálne potreby a možnosti.
Metódy starostlivosti o osoby s mentálnym postihnutím
Metódy starostlivosti o postihnutých a narušených jedincov sa zameriavajú na prekonanie, zmiernenie a prevenciu defektivity. Medzi základné skupiny metód patria:
- Reedukačné metódy: Súhrn špeciálno-pedagogických postupov zameraných na postihnutú funkciu. Reedukácia znamená prevýchovu alebo obnovenú výchovu a zahŕňa špeciálne pedagogické metódy, ktoré rozvíjajú nevyvinuté alebo upravujú porušené funkcie a činnosti.
- Kompenzačné metódy: Súhrn postupov zameraných na rozvíjanie náhradných, nepostihnutých funkcií. Kompenzácia znamená vyváženie alebo vyrovnanie a zameriava sa na zdokonalenie výkonnosti inej, nepostihnutej funkcie. Napríklad, u nevidiacich sa rozvíja sluchové, hmatové a čuchové vnímanie.
- Rehabilitačné metódy: Súhrn postupov upravujúcich spoločenské vzťahy a umožňujúcich maximálny stupeň socializácie. Rehabilitácia znamená znovuuschopnenie a zameriava sa na sociálne dôsledky defektu. Rehabilitačnou činnosťou sa upravujú porušené vzťahy v spoločnosti, pracovné a výchovno-vzdelávacie vzťahy.
Psychopedická diagnostika
Psychopedická diagnostika je dôležitou súčasťou pedagogiky mentálne postihnutých. Jej cieľom je identifikovať silné a slabé stránky jedinca, určiť úroveň jeho mentálneho postihnutia a navrhnúť individuálny plán edukácie a (re)habilitácie. Psychopedická diagnostika zahŕňa:
- Anamnézu: Získavanie informácií o vývoji jedinca, jeho zdravotnom stave a rodinnom prostredí.
- Pozorovanie: Sledovanie správania jedinca v rôznych situáciách.
- Testy: Používanie štandardizovaných testov na meranie kognitívnych schopností, sociálnej zrelosti a motorických zručností.
- Rozhovor: Komunikácia s jedincami, jeho rodinou a odborníkmi.
Na základe výsledkov psychopedickej diagnostiky sa zostavuje individuálny plán edukácie a (re)habilitácie, ktorý zohľadňuje individuálne potreby a možnosti jedinca.
Vyučovacie metódy v pedagogike mentálne postihnutých
Vyučovacie metódy predstavujú spôsoby a postupy, ktorými učitelia sprostredkúvajú žiakom vedomosti, zručnosti a hodnoty. Vzájomnou kombináciou rôznych metód vzniká efektívny proces učenia, ktorý zohľadňuje ciele vzdelávania, potreby žiakov a konkrétne podmienky.
Klasifikácia vyučovacích metód podľa etáp vyučovacieho procesu
- Motivačné metódy: Prvoradou úlohou je vzbudiť u žiakov záujem o učebnú činnosť. Môžu mať povahu vnútorného alebo vonkajšieho motívu. Správna motivácia je základom aktívnej činnosti žiaka vo vyučovacom procese. Príklady zahŕňajú problém ako motiváciu, motivačnú výzvu, aktualizáciu obsahu, pochvalu, povzbudenie či kritiku.
- Expozičné metódy: Podľa toho, ako učiteľ vytvára u žiakov nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky, členíme expozičné metódy do týchto skupín:
- Dialogické slovné metódy: rozhovor, beseda, dramatizácia.
- Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov: demonštrácia, pozorovanie, manipulácia s predmetmi (didaktická montáž a demontáž), laboratórna práca, hra ako metóda.
- Metódy opakovania a precvičovania vedomostí a zručností: Opakovanie je kľúčové pre zapamätanie si učiva. Medzi tieto metódy patrí ústne opakovanie žiakom, metóda otázok a odpovedí (katechizmová), písomné opakovanie, opakovací rozhovor, opakovanie s využitím učebnice a inej literatúry, a domáca úloha. Motorickým tréningom sa sleduje osvojenie si komplexu pohybov v úzkej spojitosti s vedomosťami.
- Diagnostické a klasifikačné metódy: Plnia viacero významných funkcií: motivačná, didaktická, výchovná, spoločenská a profesijná, kontrolná. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa najčastejšie uplatňujú klasické didaktické metódy (ústne skúšanie, písomné skúšanie, praktické skúšanie, didaktické testy, klasifikácia) a malé formy vedeckovýskumných diagnostických metód (metóda pozorovania žiaka, exploračné metódy ako rozhovor, dotazník, anamnéza).
Účinnosť vyučovacej metódy
Vyučovacia metóda nemá slúžiť len na „prenos“ poznatkov, ale má byť:
- informatívne nosná - má podávať plnohodnotné informácie
- formatívne účinná - má formovať osobnosť
- výchovne účinná - pôsobí na povahu žiaka
- ekonomická
- prirodzená (svojim priebehom a výsledkami) - nenásilná
- využiteľná v praxi
- v súlade so systémom vedy a poznávania
- motivačne pôsobivá
- primeraná žiakovi
- primeraná učiteľovi
- hygienická - aby neškodila fyzickému zdraviu (práca v laboratóriu) ani psychickému zdraviu (nepreťažovať žiaka - psychohygiena)
Inkluzívne vzdelávanie a didaktické pomôcky
Inkluzívne vzdelávanie vychádza z presvedčenia, že dôvodom zdravotného postihnutia sú bariéry vytvorené spoločnosťou, či už ekonomické, architektonické alebo psychické. Vzdelávacie inštitúcie by mali tieto bariéry minimalizovať a umožniť žiakom so zdravotným postihnutím využívať zdroje spoločnosti. Štúdie ukazujú, že inkluzívne vzdelávanie je potrebné približne pri 1/5 školskej populácie, čo zdôrazňuje potrebu špeciálnych edukačných pomôcok pre jednotlivé dysfunkcie.
Klasifikácia didaktických pomôcok pre mentálne postihnutých
Medzi didaktické prostriedky v súlade s aktuálnou legislatívou patria rôzne učebné pomôcky a prístroje, ktoré slúžia na sprostredkovanie učiva a podporu aktívneho učenia.
Pomôcky na mobilitu
- Barly a vychádzkové palice: poskytujú oporu pri chôdzi a pomáhajú pri pohybe v interiéri aj exteriéri. Dostupné sú jednobodové alebo štvorbodové varianty s protišmykovými koncovkami.
- Detské chodítka a rolátory: poskytujú maximálnu oporu a stabilitu pri chôdzi.
- Invalidné vozíky: pre deti, ktoré sú imobilné alebo majú ťažkosti s chôdzou s pomocou iných pomôcok.
Pomôcky do kúpeľne
Hygiena je dôležitá pre fyzické aj psychické zdravie. Pomôcky do kúpeľne uľahčujú deťom s telesným postihnutím aktívne sa zúčastňovať na vykonávaní hygieny a podporujú ich samostatnosť.
- Madlá: poskytujú oporu a bezpečnosť v kúpeľni.
- Sedačky do vane: uľahčujú kúpanie a sprchovanie.
- Skracovače a sprchovacie stoličky: umožňujú pohodlné a bezpečné sprchovanie.
- Nadstavce a sedadlá na toalety: uľahčujú používanie toalety. Dostupné sú varianty s opierkami a popruhmi pre väčšiu oporu.
Pomôcky pri jedení a pití
Tieto pomôcky uľahčujú deťom s telesným postihnutím samostatné jedenie a pitie.
- Špeciálne príbory a taniere: s ergonomickým dizajnom a protišmykovou úpravou.
- Poháre s držadlami a slamkami: uľahčujú pitie.
Pomôcky na rozvoj jemnej motoriky
Uchopenie drobných predmetov, písanie či strihanie nožnicami môže byť pre deti s telesným postihnutím náročné. Tieto pomôcky im môžu pomôcť:
- Ergonomické ceruzky a perá: s hrubším úchopom a mäkkým hrotom.
- Špeciálne nožnice: s pružinovým mechanizmom a ergonomickým dizajnom.
- Pomôcky na uchopenie predmetov: rôzne adaptéry a nástavce na uľahčenie uchopenia.
Asistenčné technológie pre žiakov s autizmom
Pre žiakov s autizmom, ktorí majú problémy s komunikáciou, existuje široká škála asistenčných technológií, ktoré im pomáhajú rozvíjať komunikačné zručnosti.
Delenie materiálnych prostriedkov
Materiálne prostriedky môžeme rozdeliť na:
- Vyučovacie makrointeriéry: školy.
- Vyučovacie mikrointeriéry: učebne.
- Didaktická technika (DT): prístroje a technické zariadenia (film, zvukový prístroj a pod.).
- Učebné pomôcky (UP): sprostredkované DT.
Základné skupiny učebných pomôcok podľa Petríka (1993)
- Reálne: pôvodné predmety (prírodniny, výrobky, nástroje, prístroje, umelecké diela), upravené výrobky.
- Modely: trojrozmerné pomôcky, zámerne zjednodušované na uľahčenie vnímania informácie.
- Zvukové pomôcky: gramofónové platne, filmy, magnetofónové záznamy, digitálne záznamy.
- Textové pomôcky: učebnice, pracovné zošity, návody, zbierky úloh, tabuľky, atlasy.
- Relácie a programy sprostredkované didaktickou technikou: diafónové, rozhlasové, videoprogramy.
- Špeciálne pomôcky: špecifické pre jednotlivé vyučovacie predmety (experimentálne súpravy, laboratórne vybavenie, pracovné pomôcky).
Delenie pomôcok podľa spôsobu práce
- Demonštračné: používa učiteľ na riadené pozorovanie všetkými žiakmi triedy.
- Žiacke: používajú jednotliví žiaci alebo malé skupiny žiakov pri individuálnej práci.
Delenie pomôcok podľa miery abstraktnosti a konkrétnosti
- Reálne: pôvodné objekty (prírodniny, výrobky, nástroje, prístroje, umelecké diela).
- Predmetné zobrazenia reálií: modely, diapozitívy, filmy, videozáznamy, fotografie, obrazy.
- Schématické zobrazenia: schémy, diagramy, grafy, tabuľky.
- Symbolické znázornenia: vyjadrenia poznatkov o objektoch skutočností, ktoré zastupujú triedy predmetov, vlastností, vzťahov.
Didaktická technika (DT)
DT možno rozdeliť do týchto základných skupín (Petrík, 1993):
- Zobrazovanie plochy: tabule (klasické, magnetické, plexisklové, svetelné), plochy pre premietaný záznam.
- Projekčná technika: zariadenia pre statickú projekciu (diaprojektory, spätné projektory, epiprojektory), zariadenia pre dynamickú projekciu (filmové projektory, videoprojektory).
- Zvuková technika: gramofóny, magnetofóny, rozhlasové prijímače, slúchadlové súpravy.
- Televízna technika: videokamery, magnetoskopy, televízne prijímače a monitory.
- Vyučovacie technické systémy na báze nových informačných technológií: videosystémy, školské mikropočítače, počítačové siete, manipulátory, roboty, integrované systémy.
Delenie UP a DT podľa ľudských zmyslov
- Auditívne (sluchové): gramofón (DT), gramofónová platňa (UP), magnetofón a magnetofónová páska (DT).
- Vizuálne (zrakové): učebnica, fotografia, výkres, projekt.
- Taktilné (hmatové): reálie, modely.
- Audiovizuálne (zvukovo-zrakové): televízor (DT), televízny program (UP), film, videomagnetofón.
Ak sa vo vyučovacom procese používa súčasne viac ako 2 TVP (t.j. média - napr. učebnica, reálie, diaprojektor), hovorí sa o multimediálnom vyučovaní. Multimédium - v 1 zariadení spojené viaceré formy uloženia a prezentácie informácií (audiovizuálne prostriedky a počítač).
Funkcie a požiadavky kladené na DT a UP
Použitie UP a DT vo vyučovacom procese súvisí najmä s didaktickou zásadou názornosti. UP a DT uľahčujú pochopiť abstraktné prvky učiva, prispievajú k rozvoju myslenia, môžu zintenzívniť motiváciu žiakov. Tvorba, výber, použitie UP a DT by mali vychádzať z cieľov vyučovacieho procesu, učiva, rešpektovať didaktické zásady, pomáhať efektívne realizovať vyučovacie metódy. Svoju úlohu plnia DT a UP lepšie, čím viac zmyslových orgánov umožnia zapájať do poznávacieho procesu. Mali by utvárať ucelený systém, v ktorom vedeckú úlohu zohráva (zatiaľ) učebnica.
Potrebné je rešpektovať pri tvorbe, výbere a používaní aj požiadavky:
- Ergonomické: prihliadanie na antropometrické a psychologické osobitosti učiteľa a žiaka.
- Estetické: vonkajšia úprava.
- Technické: bezpečnosť, spoľahlivosť.
- Ekonomické: prístupná cena.
Ideál UP a DT - pedagogický a technický efekt čo najväčší a náklady na výrobu a prevádzku čo najnižšie. UP a DT sú pre žiakov prostriedkom, pomocou ktorého poznávajú okolitý svet, pre učiteľa sú prostriedkom na zvýšenie efektívnosti vyučovacieho procesu.
Technológia vzdelávania
Technológia vzdelávania sa zaoberá uplatňovaním technických prostriedkov vyučovania, najmä moderných, vo vzdelávaní, a v najširšom chápaní za vedu zaoberajúcu sa projektovaním, realizáciou a hodnotením akýchkoľvek vzdelávacích systémov.
Učebnica ako kľúčový prostriedok
Učebnica je najdôležitejší materiálny prostriedok vyučovania, učivo je v nej najviac konkretizované. Má vychádzať z učebných osnov. Podľa Zujeva (1986) učebnica má spĺňať funkciu informačnú, transformačnú, systémovú, upevňovaciu a sebakontrolnú, sebavzdelávaciu, integrujúcu, koordinujúcu, rozvíjajúcu, výchovnú a motivačnú. Vychádza z vyučovacích cieľov, rešpektovať didaktické zásady.
Metódy hodnotenia učebníc
- Experimentálne: pomocou pedagogického experimentu - experimentačná trieda.
- Expertné: hodnotí sa primeranosť, metodické spracovanie, zaujímavosť, zložitosť učebníc na základe výrokov skupín - expertov.
- Štatistické: skúmajú sa rozličné parametre učiva (primeraný rozsah textu, obťažnosť učebného textu).
Pedagogika viacnásobne postihnutých (PVNP)
Predmet PVNP nie je u nás ani v zahraničí jednoznačne vymedzený, čo vyplýva z rôznych ponímaní špeciálnej pedagogiky i problematiky edukácie a starostlivosti o VNP. Predmet PVNP zahŕňa edukáciu jedincov, u ktorých nedostatky v kognitívnej, motorickej, komunikačnej, či psychosociálnej sfére sú takého rozsahu, že vyžadujú zvýšenú špeciálnu starostlivosť, t.j. individuálny prístup, špeciálne metódy a modifikovaný obsah vzdelávania a to aj oproti žiakom s jediným postihnutím, či narušením. Cieľom PVNP je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie prostredníctvom výchovnej rehabilitácie. PVNP zaraďujeme do systému špeciálnopedagogických vied z aspektu užšieho zamerania.
Definície a kategorizácia viacnásobného postihnutia (VNP)
Definovanie a kategorizácia VNP sa líšia podľa rôznych autorov:
- Márkusová, E.: Za viacnásobné postihnutie označuje len tie prípady, kedy sú prítomné dva a viaceré hlavné príznaky (postihnutia), ktoré vznikli na základe poškodenia v rovnakom čase a neboli rozvinuté sekundárne či terciálne.
- Vašek, Š.: Viacnásobné postihnutie možno charakterizovať ako „multifaktoriálne, multikauzálne a multisymptomatologicky podmienený fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí, či narušení. Ich interakciou a prekrývaním vzniká tzv. synergický efekt, t.j. nová kvalita postihnutia - odlišná od jednoduchého súčtu postihnutí a narušení.“ Pričom tento fenomén je ovplyvnený kompenzačnými mechanizmami jednotlivca.
VNP sa ďalej delí na:
- Ľahké viacnásobné postihnutie: Cieľom je dosiahnuť takú úroveň rozvoja osobnosti, že budú schopní žiť relatívne samostatný a nezávislý život a budú schopní sa primerane adaptovať alebo integrovať do spoločnosti s minimálnou mierou podpory. Špeciálna edukácia môže prebiehať aj v podmienkach bežnej školy.
- Ťažké viacnásobné postihnutie: U týchto jednotlivcov dominujú postupy ako rehabilitácia, stimulácia, kompenzácia. Edukácia prebieha v špeciálnych školách a zariadeniach a je obmedzená na elementárne prvky. Cieľom je dosiahnuť takú mieru rozvoja osobnosti, že u jednotlivcov bude aspoň perspektíva samostatného fungovania v niektorých elementárnych a praktických situáciách.
Príčiny viacnásobného postihnutia
VNP je dôsledkom anomálneho vývinu, ktorý podmieňujú heterogénne faktory. Najzávažnejšie VNP sú väčšinou vyvolané príčinami pôsobiacimi v štádiu prenatálneho vývinu, ako sú infekcia alebo intoxikácia, psychické indikácie, traumy, fyzikálne faktory, vývinové poruchy, metabolické a nutričné činitele, ochorenia CNS a zmyslových orgánov, kombinácie príčin, poruchy tehotenstva, vplyvy materiálneho a sociálneho prostredia, chromozomálne abnormality, genetické vplyvy, mechanické poškodenia a neznáme prenatálne, perinatálne a postnatálne vplyvy.
Diagnostika viacnásobného postihnutia
Výskyt a určovanie početnosti VNP je viazané na definovanie, čo všetko sa do tejto skupiny zaraďuje. Pri určovaní diagnózy VNP sa vychádza z výsledkov odborných vyšetrení (lekárskych, psychologických) a predovšetkým odborného vyšetrenia špeciálneho pedagóga. Početnosť VNP sa pre uvedené kritériá určuje len približne.
Špeciálnopedagogická diagnostika VNP jednotlivcov má byť zameraná na identifikáciu, analýzu, monitorovanie a hodnotenie prejavov a výkonov jednotlivca so spätnou väzbou a analýzu edukačných potrieb v týchto kľúčových oblastiach komplexnej osobnosti:
- Komunikácia
- Motorika
- Emocionalita
- Správanie
- Senzorika
- Sebaobsluha
- Kognitívne procesy
- Spôsobilosti pre sociálne interakcie
- Orientácia v prostredí
- Autoregulácia
Je súčasťou multidisciplinárnej priebežnej vývinovej diagnostiky (medicínska diagnostika, psychologická diagnostika, sociálna diagnostika).
Ciele, úlohy a princípy edukácie VNP
Edukácia VNP predstavuje výchovné a vzdelávacie pôsobenie na VNP žiaka v záujme dosiahnutia stavu jeho relatívnej vychovanosti a vzdelanosti. Proces edukácie VNP je založený na uplatňovaní metód, foriem a prostriedkov edukácie za rešpektovania edukačných zásad s prihliadnutím na individuálne predpoklady, schopnosti, možnosti a danosti, potreby jednotlivcov zúčastňujúcich sa na edukácii (vrátane edukátora).
Obsah edukácie VNP predstavuje súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, súhrn zručností, spôsobilostí a návykov, ktoré si má objekt edukácie osvojiť a vedieť ich uplatňovať v praktickom živote s čo najväčšou mierou samostatnosti a nezávislosti. Je určený príslušnými pedagogickými normami a dokumentami pre dané inštitúcie (učebné plány, učebné osnovy), prípadne je rozpracovaný v IVP.
Vašek uvádza nasledovné špeciálne metódy:
- Metóda viacnásobného opakovania
- Metóda nadmerného zvýraznenia informácie
- Metóda zapojenia viacerých kanálov
- Metóda optimálneho kódovania
- Metóda intenzívnej spätnej väzby
Edukácia VNP v triedach C-variantu špeciálnej základnej školy
Vzdelávanie v C-variante špeciálnej základnej školy zahŕňa prípravný ročník a desať ročníkov a uskutočňuje sa podľa individuálneho vzdelávacieho programu. Obsah vzdelávania prebieha v blokoch a je určený rámcovými učebnými osnovami. Po trojmesačnom diagnostickom pobyte je žiak zaradený do príslušného ročníka podľa jeho schopností.
Štátny vzdelávací program pre žiakov s VNP
Vzdelávací program je určený pre žiakov s viacnásobným postihnutím v špeciálnej škole, v špeciálnej triede základnej školy a pre žiakov vzdelávaných v školskej integrácii.
Príklady dobrej praxe na Slovensku
Na Slovensku existujú školy a organizácie, ktoré sa aktívne venujú vzdelávaniu žiakov so zdravotným znevýhodnením a využívajú rôzne didaktické pomôcky a metódy. Napríklad, niektoré školy majú špeciálne triedy pre deti s mentálnym postihnutím, kde pedagógovia používajú názorné pomôcky, relaxačné zóny a počítače. Využívajú sa aj multimediálne učebne s interaktívnymi tabuľami a výukovými programami. Vďaka finančným prostriedkom z rozvojových projektov môžu zdravotne znevýhodnené deti využívať počítačové aplikácie zamerané na rozvoj motoriky artikulačných orgánov, vnímanie a správne pochopenie pojmov.
tags: #didakticka #technika #a #mentalne #postihnuti