Diabetes mellitus, bežnejšie známy ako cukrovka, je chronické a komplexné ochorenie, ktoré postihuje milióny ľudí po celom svete. V Slovenskej republike je diabetes mellitus považovaný za jeden z najzávažnejších a ekonomicky najnáročnejších chronických zdravotných problémov. V dôsledku akútnych a chronických komplikácií toto ochorenie významne zvyšuje chorobnosť, úmrtnosť a zhoršuje kvalitu života diabetikov.
V súčasnosti má stúpajúci charakter a možno ho považovať za vážny a neprehliadnuteľný celospoločenský problém. Diabetes mellitus je podľa mnohých odborníkov považovaný za ochorenie 21. storočia, ktoré patrí medzi medicínsky závažné, vysoko nákladové chronické ochorenia s mnohými sociálno-ekonomických problémami.
Výskyt diabetu narastá veľmi rýchlo a nadobúda doslova rozmery epidémie. Na Slovensku pribudne každoročne asi 7-9 tisíc nových diabetikov a na konci roka 2007 ich počet presiahol 324 tisíc. Keďže u ďalšej tretiny možno ochorenie predpokladať v zatiaľ nepoznanej forme, je reálny predpoklad, že celkový počet diabetikov na Slovensku už dnes presahuje 350 000.
Príčiny a podstata ochorenia
Diabetes mellitus nie je ochorenie s jednoduchou príčinou, jednotnými prejavmi a jednotným spôsobom liečby. Naopak, ide o celú veľkú skupinu ochorení. Najznámejším klinickým prejavom cukrovky je zvýšená hladina glukózy v krvi (hyperglykémia) ako dôsledok neschopnosti organizmu túto adekvátne spracovať a regulovať. Hyperglykémia však nie je jediný prejav ochorenia a problematika je omnoho širšia, pretože metabolická porucha zvyčajne zasahuje aj metabolizmus tukov, bielkovín či elektrolytov a minerálov (sodík, draslík, vápnik). Ovplyvňuje tiež krvný tlak, hmotnosť diabetika, zrážanlivosť krvi, funkcie cievnej výstelky (endotelu) a mnoho ďalších dejov.
Glukóza v dôsledku chýbania inzulínu nevstupuje do buniek a organizmus sa zbavuje glukózy močom. To však súčasne vedie aj k stratám vody (dochádza k dehydratácii) a elektrolytov (menia sa elektrochemické pomery). Súčasne, keďže je porušený vstup glukózy do buniek a bunky hladujú, spúšťajú sa náhradné dráhy zisku energie, tie však vedú k nadmernej tvorbe produktov, ktoré pôsobia ako kyseliny. Všetky tieto poruchy organizmus vážne ohrozujú a môžu viest k smrti pacienta. Túto poruchu ľudovo označujeme ako diabetická kóma.
Inou komplikáciou, vedúcou k poruche vedomia, s ktorou sa stretávame najmä u diabetikov liečených inzulínom, ale aj tabletkami, je hypoglykemická kóma. Je to presne opačný stav, t.j., keď je koncentrácia glukózy v krvi veľmi nízka. Tento stav súvisí s nepomerom medzi nadmernou intenzitou liečby (príliš vysoké dávky inzulínu alebo tabletiek) a nedostatočným príjmom potravy.
Akútne komplikácie
Najčastejšou akútnou komplikáciou cukrovky, predovšetkým typu I, ale vyskytujú sa aj u diabetikov typu II, ktorí sú liečení inzulínom alebo niektorými tabletkami (napr. derivátmi sulfonylmočoviny), sú nízke hladiny krvného cukru (hypoglykémie). Tradične je to pod 3,3 mmol/l vo vlásočnicovej - kapilárnej plazme.
Diabetická ketoacidóza a jej najťažšie štádium - diabetické bezvedomie (kóma) je akútnou komplikáciou cukrovky typu 1, avšak môže sa vyskytnúť aj pri cukrovke typu II. Je vyvolaná nedostatkom inzulínu a zvýšenou tvorbou opačne k inzulínu pôsobiacich (kontraregulačných) hormónov. Je charakterizovaná zvýšenými hodnotami krvného cukru (hyperglykémiami), okyslením organizmu (acidózou) a zvýšenou tvorbou ketolátok (ketózou). Najťažšie štádium spojené s bezvedomím sa nazýva diabetická kóma. Pri objavení inzulínu (Banting a Best, 1921) bola u pacientov s diabetom typu I smrteľnou komplikáciou. Dnes je jej prognóza neporovnateľne lepšia.
Hyperglykemický hyperosmolárny neketotický stav (HHNS) je akútnou komplikáciou predovšetkým starších diabetikov typu 2, úmrtnosť na túto komplikáciu je stále veľmi vysoká (30 - 50 %). Pri vzniku HHNS sa uplatňuje relatívny nedostatok inzulínu a zvýšená produkcia opačne k inzulínu pôsobiacich (kontraregulačných) hormónov.
Laktátová acidóza - ide o okyslenie organizmu (acidóza), ktoré je spôsobené zvýšeným nahromadením kyseliny mliečnej (laktátu) v organizme. Laktátová acidóza je najnebezpečnejším vedľajším účinkom podávania metformínu, tabletky (orálne antidiabetikum) na liečbu cukrovky typu 2, ktorá zlepšuje zníženú citlivosť tkanív na inzulín (inzulínovú rezistenciu).
Chronické komplikácie
Nielen veľmi vysoká, ale aj mierne zvýšená hladina glykémie, pokiaľ toto zvýšenie pretrváva dlhý čas, vedie ku komplikáciám. Keďže v takomto prípade sa rozvíjajú pomaly, hovoríme o chronických komplikáciách. Tie súvisia s poškodením jednotlivých tkanív organizmu a ich funkcií v dôsledku komplexných mechanizmov. Dochádza k poškodeniu prakticky všetkých systémov a tkanív organizmu, vrátane kostí, kože a kĺbov.
Mikrovaskulárne komplikácie súvisia s postihnutím malých ciev:
- Retinopatia - poškodenie očného pozadia, ktoré môže viesť ku slepote.
- Nefropatia - postihnutie obličiek, ktoré môže viesť k ich zlyhaniu a potrebe dialýzačnej liečby.
- Neuropatia - poškodenie nervstva, ktoré súvisí s poruchami citlivosti, pohybov, tvorbou vredov a bolestivými prejavmi na končatinách a poruchám funkcií vnútorných orgánov - búšenie srdca, závraty, hnačky, únik moču, impotencia, poruchy potivosti.
Postihnutie malých ciev pri cukrovke (diabetická mikroangiopatia) sa klinicky prejavuje najmä poškodením obličiek (diabetická nefropatia), poškodením očí (diabetická retinopatia) a poškodením nervov (diabetická neuropatia). Pri diabete 2. typu sa neuropatia kombinuje zložka cievna aj nervová.
Výsledky klinicky významnej štúdie DCCT (Diabetes Control and Complications Trial) jednoznačne potvrdili, že zlepšenie kompenzácie cukrovky znižuje riziko vzniku a ďalšieho zhoršovania týchto mikrovaskulárnych komplikácií. Pri vzniku a rýchlosti rozvoja diabetickej mikroangiopatie majú veľký význam aj faktory dedičnosti. Celý proces je urýchľovaný ďalšími nezávislými faktormi, z ktorých sú najdôležitejšie vysoký krvný tlak (artériová hypertenzia) a pravdepodobne aj poruchy v hladinách krvných tukov (dyslipoproteinémie). Z hľadiska predchádzania (prevencie) diabetickej mikroangioapatie je snaha dosiahnuť hodnoty cukru v krvi blízke hodnotám nediabetikov.
Makrovaskulárne komplikácie súvisia s postihnutím veľkých ciev:
- Ischemická choroba srdca, mozgu a dolných končatín - ktoré vedú k infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhode, gangréne (odumieraniu) častí nohy.
Ochorenie spôsobené aterosklerózou sú najčastejšou príčinou úmrtí diabetikov. Rozdiely v makroangiopatii u diabetikov na rozdiel od aterosklerotických zmien u nediabetikov sú len kvantitatívne - vývoj aterosklerózy u diabetikov je rýchlejší, zmeny sa začínajú prejavovať v mladšom veku a majú závažnejší priebeh. V klinickom obraze postihnutia veľkých ciev pri cukrovke (diabetickej makroangiopatii) prevládajú prejavy postihnutia vencových (koronárnych) srdcových tepien (ischemická choroba srdca), mozgových tepien (cievne mozgové príhody) a končatinových tepien (ischemická choroba dolných končatín), aj keď ateroskleróza je lokalizovaná aj v iných častiach cievneho riečiska.
Poškodenie cirkulácie krvi v najmenších cievach sa môže prejaviť na sietnici (diabetická retinopatia), v obličkách (diabetická nefropatia) a v nervovom tkanive (diabetická neuropatia). Diabetická neuropatia spolu s postihnutím všetkých ciev, infekciou, postihnutím kostí a kĺbov a tiež fajčením môže viesť k rozvoju tzv. diabetickej nohy.
Invalidita spojená s diabetom
V Slovenskej republike je počet novovzniknutých invalidov každý rok dlhodobo okolo 20 000. Celkový počet invalidných dôchodcov sa za posledných 15 rokov pohybuje medzi 215 000 až 250 000. Dlhodobý pomer medzi novopriznanými čiastočnými a plnými invalidmi je približne 70 % čiastočných invalidov voči 30 % plných invalidov.
Pri plnej invalidite sú najčastejšími príčinami nádorové ochorenia (približne 58 % všetkých prípadov). Ďalších päť kategórií chorôb bolo v roku 2024 príčinou až vo vyše 86 % všetkých prípadov plnej invalidity.
Pri čiastočnej invalidite sú príčiny rozdelené proporčnejšie, ale aj tu výrazne vyčnieva jedna kategória. Šesť kategórií chorôb zapríčinilo čiastočnú invaliditu takmer v 77 % všetkých prípadov.
Diabetes mellitus (cukrovka) sám o sebe býva len málokedy priamym dôvodom na priznanie invalidného dôchodku. Dôvodom bývajú rozvinuté komplikácie diabetu, ako sú napríklad:
- Ťažká forma diabetickej retinopatie.
- Ťažké formy syndrómu diabetickej nohy s amputáciami alebo častými recidívami.
- Zlyhanie obličiek.
U väčšiny pacientov, ktorí majú diabetes, sa dnes dá metabolická porucha liečbou upraviť tak, aby pacienti s diabetom pri dodržiavaní liečebného režimu mohli vykonávať svoje povolanie. Niektoré povolania sú však priamo nevhodné, napríklad pre diabetikov liečených inzulínom sú nevhodní profesionálni vodiči, letci či potápači.
V prípade, že diabetes mellitus neprešiel do chronických komplikácií, jediným obmedzením je aplikácia inzulínu a meranie glykémie. V štádiu chronických komplikácií diabetu ide predovšetkým o bariéry sťažujúce pohyb diabetika v dôsledku diabetickej polyneuropatie a diabetickej angiopatie (najmä makroangiopatie). Taktiež dochádza k poškodeniu zraku (diabetická retinopatia) alebo obličiek (diabetická nefropatia).
Diabetik je podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia považovaný za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím vtedy, ak miera jeho funkčnej poruchy dosiahne najmenej 50 %. Na základe toho je mu vydaný preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
Pomoc pri rozhodovaní o poistení
Oficiálne údaje Sociálnej poisťovne za rok 2023 o počte priznaných invalidov podľa konkrétnych diagnóz, pohlavia, veku a stupňa invalidity môžu byť cenným nástrojom pri rozhodovaní o uzatváraní životného poistenia. Tieto dáta umožňujú zistiť najčastejšie príčiny invalidity v konkrétnej vekovej kategórii alebo pohlaví.
V prípade, že poisťovňa pri predbežnom ocenení vylúčila nejakú diagnózu z poistenia, je možné pomocou týchto údajov zistiť, koľkým ľuďom s rovnakou diagnózou bola priznaná invalidita. Ak je toto číslo nízke, výluka nemusí byť vážnym problémom a poistnú zmluvu je možné uzatvoriť s čistým svedomím.
Pri uzatváraní poistnej zmluvy je dôležité dbať na to, aby poistenie obsahovalo akýkoľvek stupeň invalidity (už od 41 %) a zároveň sa snažiť, aby aspoň časť poistnej sumy bola konštantná.
Peňažné príspevky a kompenzácie
Pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), vrátane diabetikov, existujú rôzne formy kompenzácie, ktoré majú podporiť ich sociálne začlenenie a zlepšiť kvalitu života. Tieto príspevky si treba vybavovať na základe aktuálnych výsledkov preventívnej prehliadky u lekára.
Medzi opakované peňažné príspevky patria:
- Príspevky na diétne stravovanie.
- Príspevky na hygienu.
- Príspevky na opotrebovanie bielizne, obuvi a šatstva.
- Príspevky na prevádzku osobného motorového vozidla.
- Príspevky na starostlivosť o psa.
- Príspevky na prepravu.
- Príspevky na opatrovanie.
- Príspevky na osobnú asistenciu.
Medzi jednorazové peňažné príspevky patria:
- Príspevok na kúpu auta.
- Príspevok na kúpu, úpravu a výcvik používania pomôcky.
- Príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia.
- Príspevok na opravu pomôcky.
- Príspevok na úpravu bývania a garáže.
Príspevok na diétne stravovanie je kompenzáciou zvýšených výdavkov na potraviny spojených s dodržiavaním diétneho režimu. Jeho priznanie je pri oboch typoch diabetu. Pre diabetes mellitus 1. typu je nárok na poberanie tohto príspevku bez ďalších podmienok. V prípade diabetes mellitus 2. typu je podmienený liečbou inzulínom s komplikáciami. Poberanie príspevku je tiež podmienené príjmom fyzickej osoby.
Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečovaním prevádzky osobného motorového vozidla je určený na pohonné látky pre vozidlo, ktoré osoba s ŤZP využíva na občianske, pracovné, rodinné alebo vzdelávacie aktivity. Výška príspevku je 16,70 % sumy životného minima.
Peňažným príspevkom na opatrovanie je zabezpečovaná pomoc fyzickej osobe s ŤZP pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvania v domácom prostredí. Výška príspevku je 111,32 % sumy životného minima.
Peňažný príspevok na osobnú asistenciu zabezpečuje aktivizáciu, nezávislosť, podporu v rozhodovaní sa, sociálne začlenenie, vykonávanie pracovnej činnosti, rodinného života a trávenia voľného času fyzickej osoby s ŤZP. Výška príspevku je 1,39 % sumy životného minima za jednu hodinu, maximálne 7 300 hodín ročne.
Peňažný príspevok na prepravu je určený na zabezpečenie občianskych, pracovných, rodinných alebo vzdelávacích aktivít fyzickej osoby s ŤZP, nie však na prepravu do a zo zdravotníckeho zariadenia. Jeho výška je určená percentuálnou sadzbou v závislosti od preukázaných nákladov a príjmu, najviac však 51,02 % sumy životného minima.
Jednorazový peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla je poskytovaný fyzickej osobe s ŤZP, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu a spĺňa frekvenciu používania vozidla najmenej dvakrát do týždňa na účely ako preprava do školy, zamestnania alebo do zariadenia sociálnych služieb. Maximálna výška príspevku je 6 638,79 €, pri vozidle s automatickou prevodovkou 8 298,48 €.
Jednorazový peňažný príspevok na kúpu, úpravu a výcvik používania pomôcky je poskytovaný na technologické zariadenie alebo jeho časti, ktoré umožňujú fyzickej osobe s ŤZP vykonávať činnosti, ktoré by bez ich použitia nemohla vykonávať sama alebo by bolo toto vykonávanie spojené s nadmernou fyzickou záťažou. Maximálna výška príspevku je 8 630,42 €.
Sú diabetická a periférna neuropatia oficiálne zdravotne postihnuté?
Je dôležité si uvedomiť, že zákonné nároky a podmienky pre priznanie príspevkov sa môžu meniť, preto je vždy vhodné konzultovať aktuálne informácie na príslušných úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny.