Článok poskytuje komplexné informácie o subjekte Milan Vician, vrátane jeho registračných údajov, histórie pôsobenia vo futbale v Hontianskych Tesároch a súvisiacich informácií o vzdelávaní a sociálnom zabezpečení, ktoré sa v niektorých pasážach prekrývajú s inými udalosťami a subjektmi.
Informácie o subjekte Milan Vician
Subjekt Milan Vician bol založený 8. júna 1992. Finančný úrad pre spoločnosť Milan Vician je Územné pracovisko v Olomouci. Údaje o Milanovi Vicianovi, IČO: 46552286, boli stiahnuté 19. júla 2024 z webovej stránky justice.cz a služby RES, ktorá združuje niekoľko verejných registrov, vrátane obchodného registra. Zobrazujú sa iba údaje, ktoré boli zverejnené na základe zákona v rôznych registroch. Vydavateľ týmto spôsobom spracováva osobné údaje v súlade s čl. 6 ods. 1 písm. Ak ste na našich stránkach zistili, že uvádzané údaje nezodpovedajú realite, skontrolujte prosím, či chyba nie je priamo v príslušnom zdrojovom registri. Ak áno, obráťte sa s požiadavkou na opravu údajov na príslušnú inštitúciu uvedenú na tejto stránke.
Milan Vician v priebehu svojej existencie mal niekoľko živností, ktoré boli zakladané a rušené v rôznych obdobiach. Konkrétne dátumy sú nasledovné: vznik 8. júna, zapísané 1. apríla, vymazané 12. apríla; zapísané 28. septembra, vymazané 20. novembra. Register Peniaze.sk zobrazuje iba údaje, ktoré boli zverejnené na základe zákona v rôznych registroch. Zoznam odkazov na zdrojové informácie nájdete na tejto stránke.
Milan Vician a futbal v Hontianskych Tesároch
Do kolektívu futbalového družstva dospelých v Hontianskych Tesároch sa po stagnácii futbalu na Bzovíku doplnili aj hráči Milan a Jozef Vician. Futbalový klub hral od roku 1935 do roku 1970 pod názvom TJ SOKOL Hontianske Tesáre a od roku 1970 až do súčasnosti ako TJ Družstevník Hontianske Tesáre. História futbalu v obci Hontianske Tesáre sa datuje od roku 1935, kedy sa našli nadšenci a organizátori z radov tovarišov, sluhov, ale i z gazdovských rodín (Lihosit, Vicko, Plesnivý, Talaj, Šouc, Bertók, Benčok, Konôpka a Chrien; zo susedných obcí: p. Mieč, Aurel, Svoboda a Beňovic), ktorí začali organizovať a hrať futbal. V začiatkoch bol futbal pomerne málo rozšírený. Doprava za futbalom bola na koňoch s vozmi alebo bicykloch a bolo len pár dedín a miest v tom období, kde sa futbal hrával: Dudince, Vyškovce, Demandice, Plášťovce a Sása. Tesárski futbalisti chodili hrávať do všetkých týchto obcí.
Postupne sa futbalu začínalo v Tesároch viac dariť. V rokoch 1943-58, prišla nová, mladšia generácia spojená s menami: Jelínek, Stredný, Krošlák, Kováč, Kobich, Buda a Bohuš. Prišli i hráči z iných okolitých obcí: Hecl, Antal a Martinovic. Organizovanosť a rozvoj športu do obce priniesli noví občania: pán Uhrinčať - pekár, ktorý sa sem prisťahoval v roku 1940. Po oslovení gazdami, ktorí boli čestní členovia FK a prispievali na futbal 500,-Sk ročne, začal tvoriť a starať sa o rozvoj športu v obci spolu s ďalším prisťahovalcom Jankom Knoškom.
Vytvorili dvojicu, ktorá telom i dušou spoločne s funkcionármi obce a družstva rozvíjala nielen futbal, ale i stolný tenis, cyklistiku a ženský i mužský volejbal. Koniec 50-tych rokov, s nástupom ďalšej generácie futbalistov: Štefan Knoška, Ján a Pavel Šarina, Pavel Suchár, Daniel, Július a Juraj Sviatko, bratia Mrázekovci, Milan Hollan, Pavel Dobias, Ján Ďuriš, Ján Golian, Milan Šouc, Milan Vajo, Samuel Bálik i Komanovci z Drážoviec sa vytvoril kolektív ľudí, ktorí učili hrať futbal generáciu futbalistov narodených po II. svetovej vojne. Na majstrovské zápasy chodili najmä vlakom, čo utužovalo kolektív hráčov a funkcionárov.
Neskôr šesťdesiate roky boli poznačené generačným problémom - dva roky sa futbal v Tesároch nehral. Potom generácia narodená po vojne znova futbal obnovovala, začali stavať nové bránky na ihrisku a tvoriť nový hráčsky kolektív zložený zo starších hráčov: Sviatkovci, Suchár, Hollan Milan, Mrázek Milan, Štefan Knoška, Milan Šouc, Vlado Golian, Muňko Dušan, Riečan Ivan, Bálik Milan, Fízik Ján a potom z mladšej generácie: Straka Ján, Riečan Ján, Buda Dušan, Hajnal Ján, Strieborný Dušan, Klimo Štefan, Hollan Vladimír, Peter a Igor Letríkovci, Milan Dodok. Dobrá práca výboru TJ priniesla jeden z najväčších úspechov - v roku 1968 Hontianske Tesáre postúpili do I. triedy, v ktorej hrali také mužstvá ako Očová, Hriňová, Zvolenská Slatina a Hontianske Nemce. Doprava hráčov v tých časoch už bola zabezpečená za podpory Jednotného roľníckeho družstva nákladným autom garant.
KOMPLETNÍ Historie FOTBALU...
Sedemdesiate roky znamenajú pre futbal stabilnejšie podmienky. Z popudu zanietených funkcionárov obce a TJ - Jána Knošku, Jána Budu, J. Bohuša a Jána Nigríniho (vtedajšieho predsedu MNV) i menších funkcionárov sa začala v roku 1969 v akcii „Z“ výstavba budovy futbalového štadióna. Bol to dôležitý krok, lebo po zlúčení obcí v roku 1971 boli finančné prostriedky na dokončenie tejto stavby a v súčasnosti sme hrdí, že túto budovu máme a iné kluby - hrajúce i vyššiu súťaž, len snívajú o takomto štadióne. Sedemdesiate roky sú významné i tým, že do okresných súťaží sme zaradili okrem dospelého družstva i družstvo žiakov a neskôr i družstvo dorastu. Dospelé družstvo, ktoré po roku účinkovania v I. triede, po odchode takých hráčov, ako bol Peter a Igor Letríkovci, Jano Fízik a chlapcov zo Bzovíka vypadlo a ťažko sa zviechalo v II. Triede. Kolektív doplnili ďalší futbalisti: Janko Nigríni, Vlado Páleš, Viliam Miklóš, Jozef Fízik, Slavo Somsi, Jozef Ľupták, Janko Klimo, Eugen Fízik, Ľubo Kardoš, Milan Kyseľ, Pavel Spišiak, Pavel Straka, Ján Janek, Vlasto Fízik, Marian Teren, Jozef Straka, Milan Pavlenda, Ján Dlhopolec, Stano Balog, Jaroslav Fabian, bratia Muráňovci, ktorí opäť pozdvihli úroveň tesárskeho futbalu.
Kolektív hráčov sa každoročne dopĺňal - starší odchádzali a prišli nové tváre: Ján Ďuriš, Peter Láslo, Ján Mikurčík, Dušan Budač, Leno Mrázek, Peter a Pavel Paukovicovci, Milan Krošlák, Ľubo Babiak, Ľubo Putiš, Slavo Mihálik, Paľo Valocka a ďalší. Táto generácia futbalistov hrala futbal v II. triede až do roku 1988, kedy nastal generačný zlom a jeden rok dospelé družstvo v okresných súťažiach opäť nehralo. Bez futbalu sme však neboli. Dobre hrali futbal žiaci i dorastenci, ktorí tri roky bojovali v najvyššej okresnej súťaži o postup do krajskej súťaže s celkami: Zvolenská Slatina, Kriváň, Očová, Lieskovec, Dudince a Hontianske Nemce. Bola to generácia hráčov: Vlado Hollan, bratia Strakovci, Ďurko Hajnal, Strieborný Dušan, Peter Majdák, Janko Balog, Viliam Kováč, Miro Fízik, Zolo Kováč, Zdeno Lauroško, Vlado Fízik, Štefan Foltán, Roman Kováč, Vlado Ivanič a bratia Jelekovci. Títo futbalisti mnohí hrajú futbal za naše dospelé družstvo i v súčasnosti.
Organizátori a funkcionári futbalu v Hontianskych Tesároch
- 1938-1943: p. Chamko spolu s gazdami a hráčmi - p. Lihositom a Jurajom Šoucom.
- 1944-1958: p. Uhrinčať, Viktor Plesnivý a Knoška Ján, ktorý sa futbalu a športu venoval s oduševnením až do smrti. Ďalej p. Glózik a Mrázek Rudolf st.
- V ďalších rokoch: Ján Šarina, Ján Buda, Ján Bálik, Ján Jánoš, Július Sviatko, Ján Nigríni starší aj mladší, Július Martinovic, Bedrich Barvinek, Daniel Paukovic, Ján Bátovský a Dušan Strieborný.
- Z mladšej generácie: bratia Klimovci, Ján Hajnal, Jozef Sever, Vladimír Hollan, Ing. Kyseľ a Valocka Pavel.
Družby a stretnutia TJ Družstevník Hontianske Tesáre
V občianskom a športovom živote TJ mali významné miesto aj družby a stretnutia s občanmi a športovcami iných miest a obcí:
- 1958: Vznikla prvá družba s mestom Týn nad Vltavou v Čechách.
- 1973: Vznikla na 6 rokov družba s mestom Vyšný Medzev na východe Slovenska.
Súvislosti so školstvom v Lubeníku
História lubeníckeho školstva je úzko spojená s históriou školstva v Chyžnom. Pretože v Lubeníku nebol kostol ani škola, do roku 1770 deti Chyžného a Lubeníka dostávali základy vzdelania od evanjelického farára, bývajúceho v Chyžnom. Bližšie údaje o škole a učiteľovi z roku 1770. Bola to škola v Chyžnom, kde i naďalej chodili aj deti z Lubeníka. Školský rok trval od Michala do Turíc (od 29. septembra do začiatku júna), ale už v apríli a v máji bola v škole veľká absencia. Deti museli doma pomáhať pri rôznych prácach. Pozoruhodné bolo, že detí starších ako desať rokov bolo v škole málo. Takí už do školy nechodili, lebo museli pomáhať doma v hospodárstve. V škole sa deti učili čítať, písať, modliť sa a spievať nábožné piesne, biblické histórie, základy náboženstva, Lutherov katechizmus, Nový zákon a základy počtov.
Lubeníčania neboli spokojní s tým, že deti museli chodiť do školy do Chyžného, preto požiadali zemské panstvo, aby im pridelili pozemok na stavbu vlastnej školy. Prísľub dostali v roku 1823 a začali zhromažďovať peniaze na stavbu, a to rozvrhom na jednotlivé rodiny a zbieraním milodarov po cirkvách seniorátu. So stavbou začali v roku 1824 a dokončili ju v roku 1826. Nevybudovali len učebňu a byt pre učiteľa, ale aj modlitebňu, v ktorej potom držali bohoslužby. Učiteľ bol súčasne aj kantorom a keď v roku 1872 v modlitebni postavili organ, učiteľ bol aj organistom. Od roku 1833 predsedom školskej stolice v Chyžnom aj v Lubeníku bol ev. a. v. farár Samuel Tomášik, známy slovenský básnik a spisovateľ.
Počas jeho pôsobenia sa v cirkvi v obci veľa zmenilo. V škole koncom každého školského roka bol verejný "exámen" (skúšky) za prítomnosti rodičov a hostí. Deti spievali, odpovedali z katechizmu, biblických histórií a počtov. V Lubeníku každý rok mali skúšky slávnostný ráz a vždy dopadli dobre. Lubeníčania si Tomášika veľmi vážili. Vedeli o jeho literárnej činnosti, aj o jeho ťažkom rodinnom živote a o stratách, ktoré jeho rodinu zastihli a snažili sa mu jeho zármutok zmierniť. Evanjelická škola v Lubeníku bola koncom 19. storočia preplnená a vyučovanie v nej nebolo po vôli majiteľovi železiarne. Preto Alfréd Heinzelman v roku 1900 postavil v osade Chyžnian Voda súkromnú ľudovú školu, ktorá bola jednotriedna a vyučovalo sa len po maďarsky. Zrušená bola v roku 1920. Aj evanjelická cirkev postavila na mieste starej školy novú budovu. Tá bola modernejšia a väčšia. Ale tiež bola len jednotriedna.
Po skončení prvej svetovej vojny sa situácia v školstve zhoršovala. Bol nárast detí a jeden učiteľ to nezvládal. Niekoľko učiteľov, keď sa oboznámilo so stavom školy, miesto neprijalo. Cirkev v tom čase nemala prostriedky na udržiavanie školy, nevidela zo situácie východisko, a preto sa školy 22. júla 1934 zriekla. Povinnosť zriadiť ľudovú školu pripadla obci. Po oslobodení od hitlerovského fašizmu, obec Lubeník sa stala strediskovou obcou a v roku 1954 dostala za úlohu vybudovať novú základnú osemročnú školu pre Lubeník a priškolené obce Chyžné, Revúcku Lehotu, Magnezitovce a Turčok. Šťastím pre Lubeník bolo, že sa staval nový lubenícky magnezitový závod - dnešný SLOVMAG, ktorý bol hlavným pomocníkom pri výstavbe školy. Všetky odborné práce vykonávali robotníci závodu.
KOMPLETNÍ Historie FOTBALU...
Pri výstavbe pomáhali aj rodičia, lubenícki učitelia, dnes už nebohí: pán učiteľ Ladislav Krušpier, pán učiteľ Ján Jandek rodák z Lubeníka, ktorý v Lubeníku učil od roku 1940, pán učiteľ Juraj Chlebuš rodák z Chyžného a dodnes žijúci pán učiteľ Ľudovít Hajster. V školskom roku 1956/57 sa začalo učiť pod vedením pána učiteľa Jána Jandeka v novej budove osemročnej školy na 1. poschodí. Na 2. poschodí sa pracovalo na dokončovacích prácach. V auguste 1957 bola celá škola skolaudovaná a odovzdaná do užívania. Jej riaditeľom sa stal pán Ján Kasper, ktorý v septembri 1957 symbolicky prevzal kľúč od školy od bývalého predsedu okresného národného výboru pána Ondreja Furmana. Pán Ján Kasper zotrval vo funkcii riaditeľa školy skoro 20 rokov.
S pribúdaním obyvateľstva v Lubeníku, ktorí prichádzali za prácou do nového závodu, pribúdali aj deti do školy a tým aj noví pedagogickí pracovníci, ktorí na škole zotrvali niekoľko rokov. Postupne rokmi hlavná budova nestačila pre žiakov školy, a tak sa muselo pristúpiť k výstavbe 6-triedneho pavilónu pre žiakov 1. stupňa, ktorý je spojený s hlavnou budovu spojovacou chodbou. Novodobá história školy sa datuje od 1. júla 2002, kedy sa na základe rozhodnutia zriaďovateľa spojila základná škola s materskou školou a vznikol jeden právny subjekt s názvom Základná škola Sama Tomášika s materskou školou. Ako každý začiatok tak ani tento nebol ľahký, pretože do tej doby školstvo riadil okresný úrad a od 1. júla 2002 sa zriaďovateľom stala Obec Lubeník.
Bolo treba prekonať množstvo prekážok v podobe nejasnej legislatívy, vytvoriť novú organizačnú štruktúru školy, nové priestory pre novovzniknutý hospodársko-správny úsek. Na druhej strane právna subjektivita priniesla viac možností pre realizáciu požiadaviek či už vo výchovno-vzdelávacom procese, alebo v materiálnom zabezpečení. Škola sa modernizovala po každej stránke. V júli 2004 sa materská škola z pôvodnej budovy presťahovala do priestorov pavilónu v základnej škole, ktoré boli prispôsobené požiadavkám MŠ. V roku 2005 sa modernizovali priestory a vybavenie v školskej jedálni. Vybudovala sa spojovacia chodba medzi hlavnou budovou a pavilónom. Zrealizovaná bola aj prestavba kanalizácie a sociálnych zariadení. Zriadila sa učebňa výpočtovej techniky, ktorá slúži nielen našim žiakom, ale aj verejnosti obce.
Tradíciou na škole sa stalo aj každoročné usporiadanie obvodných kôl Hviezdoslavov Kubín. Príprava relácií do obecného rozhlasu pedagógmi a žiakmi školy, aktuálne venovaných jednotlivým udalostiam a výročiam, napríklad. Od školského roku 2001/2002 bola škola zaradená do siete škôl podporujúcich zdravie. V školskom roku 2002/2003 bol vypracovaný projekt o pokusnom overovaní alternatívy daltonskej školy, ktoré sa začalo realizovať v 1. ročníku u Mgr. Jany Hanuštiakovej. Na škole pracoval výtvarný krúžok, ktorého činnosť bola prerušená odchodom Evy Nemcovej. V školskom roku 2003/04 opäť začal pracovať výtvarný krúžok pod vedením Mariany Frohlichovej. V školskom roku 2004/2005 sa začala v 1. ročníku vyučovať rozšírená hudobná výchova pod vedením Mgr. Kataríny Nikmonovej, kde sa žiaci začali učiť hrať aj na flautách. Od školského roku 2004/2005 začala na škole intenzívna práca mimoškolskej činnosti. Na škole pracovalo 11 krúžkov, ktoré pravidelne a so záujmom pracujú dodnes. V priebehu 50 rokov sa v pedagogickom zbore vystriedali mnohí učitelia. Niektorí prežili v tomto kolektíve celú svoju pedagogickú kariéru (Mgr. Alžbeta Balcová, Mgr. Mária Hanátová, Mgr. Viera Houšková), iní pôsobili krátkodobo. Počas existencie školy sa pedagogickými zamestnancami stali aj absolventi našej školy.
Kapacita školy bola 360 žiakov a okrem miestnych žiakov autobusovými spojmi chodia do nej aj žiaci z obcí Revúcka Lehota, Chyžné, Magnezitovce a Turčok. V priebehu rokov sa tu vystriedalo veľké množstvo žiakov, ale tiež aj učiteľov, ktorí sa radostne starajú o vzdelanie. Uplynulo už 50 rokov, keď prví žiaci zasadli do lavíc tejto školy. 50 rokov nepretržite prichádzajú noví žiaci, aby načerpali vedomosti, poznatky a skúsenosti, ktoré by im neskôr poslúžili ako dobrý základ, na ktorom by mohli v živote stavať. S výstavbou novodobého závodu sa rozprúdila v obci individuálna výstavba rodinných domov a 228 bytových jednotiek štátnej a družstevnej výstavby. Výstavba veľkého magnezitového závodu a rozsiahleho sídliska znamenali trojnásobné zvýšenie počtu obyvateľov z 500 na 1480. S rastom obce bolo potrebné postarať sa o zaškolenie väčšieho počtu školopovinných detí. Starú budovu obecnej starej cirkevnej školy obec v roku 1951 opravila a rozšírila, ale aj tak nepostačila pojať narastajúci počet školopovinných detí. K vybudovaniu novej školy sa pristúpilo v roku 1954. V škole sa začalo vyučovať v školskom roku 1956/1957, ale stavba bola úplne dokončená až v auguste 1957.
Pri tejto príležitosti mi napadla jedna pekná myšlienka, ktorú vyslovil pán de Montágen: "Musíš sa mnoho učiť, aby si poznal, ako málo vieš." Je to pravda, pretože nemôže vedieť všetko a čím sa viac učí, tým má väčší pocit, že je ešte veľa vecí, ktoré nepozná. A práve základná škola začína na túto predlhú cestu učenia sa a poznávania nového. Ona viedla našu ruku, keď sme sa v prvej triede pokúsili napísať prvé písmenko, vypočítať prvý príklad. Svojimi úspechmi dokazuje škola, že jej snaha niečo naučiť nebola zbytočná. Každá škola má žiakov lepších i horších. Samozrejme, že naša nie je výnimkou. Škole sa bezpochyby podarilo vyriešiť množstvo problémov, no nie je to nič v porovnaní s tým, koľko nádherných zážitkov nazbierala za tie roky, čo stojí. V budúcich rokoch bude potrebné odstraňovať nedostatky, vytvárať optimálne podmienky pre rozvoj tela i ducha, no hlavne vedomostí a možnosť všetkým žiakom učiť sa v prirodzenom prostredí. Verím, že všetci žiaci, ktorí túto školu navštevovali, navštevujú, a aj tí, čo ju len budú navštevovať, opustia ochranné krídla s prekrásnou spomienkou, vďačnosťou za všetko, čo im dala a vždy sa budú radi vracať. Veď, čo už je pre školu krajším darom, ako usmiate tváre jej žiakov, ktorí ju majú radi? Záverom ďakujem v mene Obecného zastupiteľstva v Lubeníku, ako aj v mene svojom, všetkým pedagogickým aj nepedagogickým zamestnancom, ktorí za 50 rokov existencie školy nechali v nej časť svojho ja a prispeli svojim obetavým prístupom k celkovým hodnotovým výsledkom. Chcem sa ďalej poďakovať rodičom, sponzorom, ktorí sa podieľali na chode školy. Želám jej k 50. výročiu ešte mnoho a mnoho rokov. Školský klub detí pracoval v dvoch oddeleniach. Vychovávateľky: Viera Máliková, Andrea Paľašová. Najlepší absolvent školy na základe rozhodnutia pedagogickej rady sa od šk. od 25.8.1997 - PaedDr. Bc. Mgr. Pri príležitosti 45. výročia školy a 175.
Sociálna poisťovňa a zoznam dlžníkov
Sociálna poisťovňa zverejnila 13. apríla 2026 nový zoznam dlžníkov. Tento zoznam obsahuje fyzické a právnické osoby, ktoré majú splatnosť zverejneného dlhu do 31. marca 2026 a zároveň tento dlh nebol uhradený v termíne do 9. apríla 2026. Taktiež sú zahrnutí zamestnávatelia, ktorí si nesplnili zákonnú povinnosť predložiť príslušný výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v termíne do 9. apríla 2026, ako aj obdobie, za ktoré táto povinnosť nebola splnená (vykazovacia povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. zahraničné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktoré si nesplnili zákonnú povinnosť oznámiť výšku príjmov a výdavkov v termíne do 9. apríla 2026, ako aj skutočnosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO (oznamovacia povinnosť podľa § 228 ods. 1 písm. Dôvody pre zaradenie na zoznam môžu zahŕňať nespárované platby alebo iné nedorozumenia z minulosti, ktoré boli okamžite odstránené po upozornení pobočky Sociálnej poisťovne. Naďalej pokračuje priebežné odstraňovanie tých subjektov zo zoznamu dlžníkov, ktorí preukážu pobočkám Sociálnej poisťovne, že tam nepatria.
Subjekty, ktoré uhradili svoj záväzok v termíne do 9. apríla, ako aj tie, ktoré svoju vykazovaciu alebo oznamovaciu povinnosť splnili v termíne do 9. apríla, nebudú zahrnuté. Dlžníci, ktorí svoj dlh vyrovnajú do 16. apríla 2026, sa nebudú nachádzať v zozname dlžníkov so splatnosťou dlhu do 13. apríla 2026, ktorý bude zverejnený v 17. týždni. Zoznam neobsahuje dlžnú sumu predpísaného penále. Podľa zákona o sociálnom poistení je Sociálna poisťovňa povinná predpísať dlžníkovi penále, a to vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, v ktorom bola pohľadávka uspokojená, dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom zanikla pohľadávka alebo do dňa začatia kontroly. Pohľadávka na penále vzniká až predpísaním tejto sumy rozhodnutím. Zamestnávateľ je v zmysle § 231 ods. 1 písm. r) zákona o sociálnom poistení povinný oznámiť zamestnancovi písomne alebo prostredníctvom elektronickej pošty alebo prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS), že bol z dôvodu nesplnenia povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. f), t. j. Odvádzatelia poistného sa môžu nájsť v zozname viackrát z dôvodu viacerých registrácií (zamestnávateľ, SZČO, dobrovoľne poistená osoba). Ak má v jednom druhu registrácie osoba preplatok a v inom nedoplatok, môže Sociálnu poisťovňu požiadať, aby financie preúčtovala.