Invalidný dôchodok má osobám, ktoré sú invalidné, aspoň sčasti nahradiť príjem, ktorý by mohli dosiahnuť prácou, ak by boli zdravé. Ide o druh poistenia - pokiaľ osoba pracuje, odvádza do Sociálnej poisťovne poistné na dôchodkové poistenie, a v prípade, že je uznaná za invalidnú a zároveň spĺňa podmienku potrebných rokov dôchodkového poistenia k dátumu priznania invalidity, Sociálna poisťovňa jej začne vyplácať invalidný dôchodok.
Žiadny zákon nezakazuje poberateľovi invalidného dôchodku pracovať, a to bez ohľadu na to, ako je ohodnotený pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Na to, aby vznikol nárok na invalidný dôchodok, musia byť splnené tri podmienky:
- byť uznaný za invalidného
- získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia
- ku dňu vzniku invalidity nespĺňať podmienky nároku na starobný dôchodok a žiadateľovi nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
Kedy je osoba invalidná
Osoba je invalidná, ak má predlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať alebo je predpoklad, že bude trvať dlhšie ako jeden rok.
Invaliditu nie je možné priznať pri chorobe, kde nie je možné predpokladať, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať menej ako rok a že nedôjde k zmene schopnosti pracovať. V tejto situácii je možné poberať nemocenské, a to až po dobu jedného roka (52 týždňov) trvania práceneschopnosti. Podporné obdobie poberania nemocenského môže Sociálna poisťovňa na základe žiadosti poistenca (osoby, ktorá poberá nemocenské) pri splnení zákonnej podmienky aj predĺžiť.
Upozornenie - predĺženie podpornej doby je viazané na splnenie zákonom stanovenej podmienky: poistenci, ktorých dočasná pracovná neschopnosť trvá a zároveň im v dôsledku krízovej situácie (napr. sťažený prístup k zdravotnej starostlivosti) hrozí, že po jej skončení budú mať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. O predĺženie podporného obdobia je potrebné požiadať prostredníctvom určeného tlačiva pobočku Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa posúdi splnenie podmienok a určí dĺžku predĺženia. Podporné obdobie sa môže predĺžiť maximálne o ďalší rok.
Ak je predpoklad, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať dlhšie ako rok, môže sa žiadosť o invalidný dôchodok podať aj počas trvania práceneschopnosti („PN-ky“). Uvedené v praxi znamená, že na základe novely Zákona o sociálnom poistení je možné poberať invalidný dôchodok súčasne s nemocenským. Pre uznanie invalidity nie je dôležité, či žiadateľ o invalidný dôchodok pred podaním žiadosti alebo v čase podania žiadosti bol na PN-ke.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (invaliditu) posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.).
V prípade, ak osoba trpí ešte ďalšími ochoreniami, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť o najviac do 10% za všetky tieto ďalšie ochorenia spolu. Vždy však musí ísť o ochorenia, ktoré ovplyvňujú schopnosť pracovať, čiže znižujú celkovú zárobkovú schopnosť osoby.
Potrebné obdobie dôchodkového poistenia
Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, kedy bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne.
Koľko rokov dôchodkového poistenia je potrebných, závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok ku dňu uznania invalidity.
- menej ako jeden rok, ak ide o osobu do 20 rokov,
- najmenej jeden rok, ak ide o osobu vo veku nad 20 rokov do 24 rokov,
- najmenej dva roky, ak ide o osobu vo veku nad 24 rokov do 28 rokov veku,
- najmenej päť rokov, ak ide o osobu vo veku nad 28 rokov do 34 rokov veku,
- najmenej osem rokov, ak ide o osobu vo veku nad 34 rokov do 40 rokov veku,
- najmenej desať rokov, ak ide o osobu vo veku nad 40 rokov do 45 rokov veku,
- najmenej 15 rokov, ak ide o osobu vo veku nad 45 rokov veku.
Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Znamená to, že ak bol žiadateľ napríklad v jednom kalendárnom roku poistený 20 dní a v druhom 345, tak tieto dva roky predstavujú jeden rok trvania dôchodkového poistenia.
Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období kedy je osoba nezaopatreným dieťaťom. Invalidný dôchodok je však možné priznať až od dovŕšenia 18 rokov veku.
V prípade, že pre priznanie invalidného dôchodku chýba nejaká časť potrebnej doby zamestnania, odporúčame kontaktovať Sociálnu poisťovňu, za účelom možnosti dodatočného spätného zaplatenia poistného na toto chýbajúce obdobie.
Starobný a predčasný starobný dôchodok
Treťou podmienkou je, že žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Deň vzniku invalidity je dátum, od ktorého je preukázaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Invalidný dôchodok nemôže žiadateľ poberať v prípade, ak k dátumu vzniku invalidity bol v starobnom dôchodku alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, teda bol dôchodkovo poistený aspoň 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Na webovej stránke Sociálnej poisťovne je kalkulačka dôchodkového veku. O predčasný starobný dôchodok je možné požiadať najviac 24 mesiacov pred dovŕšením dôchodkového veku, pričom výška predčasného dôchodku musí dosahovať aspoň 1,6 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Výška invalidného dôchodku
Výška invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca:
- POMB x ODP x ADH - ak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70% (plný invalidný dôchodok).
POMB je priemerný osobný mzdový bod, teda priemer osobných mzdových bodov za obdobie, kedy bol žiadateľ dôchodkovo poistený. Osobný mzdový bod za určitý rok vypočítame tak, že hrubý príjem (vymeriavací základ) v tomto roku vydelíme ročnou priemernou mzdou v národnom hospodárstve. Ak bol príjem žiadateľa v určitom roku na úrovni priemernej mzdy, osobný mzdový bod v danom roku bude 1, ak zarábal polovicu priemernej mzdy, osobný mzdový bod bude 0,5.
ODP je súčet obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.
ADH je aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku. Aktuálna dôchodková hodnota je každý rok iná, v roku 2025 je 18,7434 eur.
Ak schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o viac ako 40%, ale menej ako 70% (ide o čiastočný invalidný dôchodok), suma invalidného dôchodku sa určí ako:
(POMB x ODP x ADH) x percentuálna miera poklesu.
Výška invalidného dôchodku sa môže zmeniť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Trvanie invalidity skúma posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Kontrolné lekárske prehliadky sa uskutočňujú v termíne určenom na predchádzajúcej kontrolnej prehliadke, alebo na základe podnetu poberateľa invalidného dôchodku alebo jeho ošetrujúceho lekára.
Ak sa zdravotný stav poberateľa invalidného dôchodku zhorší, kedykoľvek môže požiadať Sociálnu poisťovňu o opätovné posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Význam to má len ak je priznaný čiastočný invalidný dôchodok, pretože zvýšením percenta invalidity sa zvýši aj samotný invalidný dôchodok. Pri plnom invalidnom dôchodku už ďalšie zvýšenie invalidity výšku dôchodku neovplyvní.
Invalidný dôchodok možno znížiť alebo odňať výlučne na základe zmeny zdravotného stavu.
Ako si vybaviť invalidný dôchodok
Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Ak sa prechodne zdržiava mimo trvalého bydliska a zo zdravotných dôvodov nie je schopný podať žiadosť v pobočke miesta trvalého pobytu, môže ju podať aj v pobočke miesta prechodného pobytu.
Formulár žiadosti spíše so žiadateľom zamestnanec Sociálnej poisťovne. Vhodné je sa na spísanie žiadosti v pobočke vopred objednať, napr. prostredníctvom rezervačného systému Sociálnej poisťovne. Pri podaní žiadosti by žiadateľ mal mať všetky doklady, ktoré preukazujú, že bol dôchodkovo poistený potrebný počet rokov a lekárske správy preukazujúce jeho nepriaznivý zdravotný stav.
Žiadosť o invalidný dôchodok odporúčame podať po uplynutí aspoň 6 mesiacov od začatia onkologickej liečby (okrem onkologických ochorení vo vyššom štádiu a niektorých onkohematologických ochorení). Pri skoršom podaní tejto žiadosti sa totiž môže stať, že posudkový lekár vo svojom posudku vysloví záver, že nejde o dlhodobý zdravotný stav a nedokáže vyhodnotiť mieru poklesu schopnosti.
Zoznam dokladov nájdete na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Ak žiadateľ doklady so sebou nemá, proces spísania žiadosti sa predĺži - zamestnanec Sociálnej poisťovne dokončí žiadosť, až keď ich predloží.
Po podaní žiadosti posúdi invaliditu posudkový lekár, ktorý pôsobí v pobočke Sociálnej poisťovne.
V prípade, že je žiadateľ predvolaný do posudkovej komisie, posudkový lekár žiadateľovi vysvetlí, za akých podmienok môže byť uznaný za invalidného a požiada ho, aby popísal svoje osobné, rodinné, pracovné, sociálne pomery, svoj zdravotný stav a priebeh ochorenia. O priebehu posúdenia zdravotného stavu sa spisuje zápisnica, ktorá je súčasťou spisu. Od podania žiadosti má žiadateľ právo kedykoľvek nazrieť do svojho spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy, fotokópie.
Po posúdení invalidity príslušná pobočka žiadosť spolu s dokladmi postúpi Ústrediu Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti rozhodnúť do 60 dní od podania žiadosti, v obzvlášť zložitých prípadoch do 120 dní. Rozhodnutie o nároku na dôchodok a o jeho sume musí byť žiadateľovi doručené.
Invalidný dôchodok sa žiadateľovi môže vyplatiť aj spätne za obdobie ku dňu vzniku invalidity. Ak však invalidita vznikla skôr ako tri roky pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok, ten sa mu doplatí iba za obdobie týchto troch rokov.
Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne
Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nie je správne, napríklad bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá alebo nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, má právo do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia proti nemu podať odvolanie. Odvolanie sa podáva v Sociálnej poisťovni.
Pri spisovaní odvolania je vhodné držať sa faktov súvisiacich so zdravotným stavom, preukázaných lekárskymi správami. Sociálna situácia žiadateľa nie je pre posúdenie invalidity relevantná.
Ako sa odvolať proti zamietnutiu zdravotného poistenia
Aktuálne sumy invalidných dôchodkov
Výška invalidného dôchodku sa môže výrazne líšiť. Závisí najmä od toho, ako dlho ste boli poistení, koľko ste v minulosti zarábali a aký stupeň invalidity vám uznali.
Minimálny invalidný dôchodok v roku 2025 sa pohyboval približne na úrovni 324,50 eur mesačne. Priemerná výška plného invalidného dôchodku (nad 70 % uznanej invalidity) je v súčasnosti 574 eur. Sociálna poisťovňa dnes eviduje okolo 79 280 ľudí, ktorí tento typ dôchodku poberajú.
Od 1. januára 2026 sa dôchodky na Slovensku zvýšia automaticky o 3,7%, čo je pravidelná valorizácia, ktorá reaguje na medziročný rast cien tovarov a služieb - tzv. dôchodcovskú infláciu. Pritom sa postupuje podľa § 71 ods. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre jednotlivé druhy zdravotného postihnutia je uvedená v prílohe č. Pri viacerých zdravotných postihnutiach sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nespočítavajú. Avšak mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa najzávažnejšieho zdravotného postihnutia možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Ak v prílohe č. Treba zdôrazniť, že požadovaný počet rokov dôchodkového poistenia sa musí dosiahnuť v období pred vznikom invalidity. Chýbajúca doba dôchodkového poistenia sa však potenciálne dá doplniť dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 ZSP. bol zamestnancom s odvodovou úľavou pre dlhodobo nezamestnaných podľa § 4 ods. 1 písm. Pozor! Pán Ivan sa narodil v roku 1995 a k 3.8.2023 má 28 rokov. Pán Ivan mal však aj z dôvodu zhoršujúceho sa zdravotného stavu len krátko trvajúce zamestnania, často bol nezamestnaný a v júli 2023 bol počas vybavovania invalidného dôchodku v situácii, kedy získal len 4 roky a 8 mesiacov dôchodkového poistenia. V roku 2021 bol pán Ivan v čase od 1.3.2021 do 30.9.2021 evidovaný ako nezamestnaný. Pán Ivan si preto ešte pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok (v súlade s § 142 ods. 3 ZSP) dodatočne doplatil poistné za dobu, kedy bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie. K tomu je treba dodať, že pri doplatení poistného si občan sám určí vymeriavací základ, z ktorého doplatí poistné. Vymeriavací základ je najmenej vo výške minimálneho vymeriavacieho základu (napr. pri doplácaní za rok 2023 je to suma 605,50 € mesačne), najviac v sume maximálneho možného základu (v roku 2023 je to suma 8477 € mesačne), ktorý je platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca. V praxi možno odporučiť vymeriavací základ najviac vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy, ktorá je zistená Štatistickým úradom za doplácaný rok, pretože osobný mzdový bod môže byť najviac 3. Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. Pani Ivana sa narodila v roku 1992 a k 3.8.2023 má 31 rokov. K 3.8.2023 získala 6 rokov dôchodkového poistenia. Od vzniku invalidity (3.8.2023) do dovŕšenia dôchodkového veku (ten je 64 rokov, prípadný počet vychovaných detí sa nezohľadňuje) je 33 rokov. Poznámka: Sociálna poisťovňa tieto prepočty robí v súlade so zákonom presne na dni, dni potom predelením číslom 365 premieňa na roky dôchodkového poistenia. K obdobiu dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, čo je 6 rokov, sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, čo je 33 rokov. Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. Pani Ilona sa narodila v roku 1992 a k 3.8.2023 má 31 rokov. K 3.8.2023 získala 8 rokov dôchodkového poistenia. Od vzniku invalidity (3.8.2023) do dovŕšenia dôchodkového veku (ten je 64 rokov, prípadný počet vychovaných detí sa nezohľadňuje) je 33 rokov. Suma invalidného dôchodku (ID) invalida z mladosti alebo doktoranda, ktorý má nárok na invalidný dôchodok, aj keď nespĺňa podmienku dosiahnutia požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia v období pred vznikom invalidity, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. Pán Igor je invalid z mladosti - ako 5-ročný mal ťažký úraz s trvalými následkami. Dňa 3.8.2023 dovŕšil 18 rokov a od tohto dňa je Sociálnou poisťovňou uznaný za invalida z mladosti, s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 %. Od vzniku nároku na invalidný dôchodok (3.8.2023, kedy má 18 rokov) do dovŕšenia dôchodkového veku (ten je 64 rokov, prípadný počet vychovaných detí sa nezohľadňuje) je 46 rokov. Na uvedenom príklade vidíme, že tzv. Suma invalidného dôchodku (ID) invalida z mladosti alebo doktoranda, ktorý má nárok na invalidný dôchodok, aj keď nespĺňa podmienku dosiahnutia požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia v období pred vznikom invalidity, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %, je daná v súlade s § 73 ods. Dňa 3.8.2023 dovŕšil 18 rokov a od tohto dňa je Sociálnou poisťovňou uznaný za invalida z mladosti, s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 %. Od vzniku nároku na invalidný dôchodok (3.8.2023, kedy má 18 rokov) do dovŕšenia dôchodkového veku (ten je 64 rokov, prípadný počet vychovaných detí sa nezohľadňuje) je 46 rokov. získal obdobie dôchodkového poistenia len dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. získal obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia a obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. Suma invalidného dôchodku je daná v súlade s § 73 ods. Pani Iveta bola dobrovoľne dôchodkovo poistená v čase od 1.2.2023 do 31.7.2023. Získala tak obdobie dôchodkového poistenia, ale v rozsahu menej ako jeden rok. Pani Iveta po dovŕšení 16 rokov navštevovala strednú školu - sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole. Preto mohla v súlade s § 142 ods. Napríklad by jej stačilo dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 1.8.2022 do 31.1.2023. ... Pričom POMB sa určí ako priemer osobných mzdových bodov dosiahnutých v rozhodujúcom období. Rozhodujúce obdobie by bolo obdobie roka 2022 a osobný mzdový bod, resp. priemerný osobný mzdový bod by bol daný podľa toho, aký by si určila vymeriavací základ na účel dodatočného zaplatenia poistného. Ak by bol v zaujímavej výške, výška vypočítaného a priznaného invalidného dôchodku môže pokojne prevyšovať sumu 1000 € mesačne. získal obdobie dôchodkového poistenia len dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. získal obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia a obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. Suma invalidného dôchodku je daná v súlade s § 73 ods. Pri určení sumy invalidného dôchodku sa k obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré občan získal ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, pripočítava obdobie od dňa vzniku nároku na invalidný dôchodok do dňa dovŕšenia dôchodkového veku - tzv. K dôchodkovému veku pozrite kapitolu 2.1. Dôchodkový vek je podľa zákona o sociálnom poistení určený pre jednotlivé vekové ročníky v prílohe č. Pozor, podľa § 73 ods. 7 ZSP, pri určení tzv. pripočítaného obdobia sa pri stanovení dňa dovŕšenia dôchodkového veku ani pre ženy, ani pre mužov nezohľadňuje výchova dieťaťa. Napríklad muži i ženy narodení v roku 1966 a neskôr majú dôchodkový vek 64 rokov. Podľa § 111 ods. Pri určení sumy invalidného dôchodku nie je žiadny rozdiel v tom, či ide o sporiteľa - občana, ktorý si sporil alebo sporí na dôchodok v tzv. II. Sporiteľ i "nesporiteľ" odvádzajú odvody na invalidné poistenie rovnakou sadzbou a pri dodržaní rovnakých pravidiel. vyplácané k 1. januáru príslušného roka (zvýšenie patrí od 1. priznané od 1. januára do 31. Zvýšenie je určené o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, ktoré je vykázané Štatistickým úradom SR (tzv. V roku 2023 sa invalidné dôchodky valorizujú dvakrát.
Depresia a nárok na invalidný dôchodok
Smútok je bežnou ľudskou emóciou, ktorú vo svojom živote zažil už každý z nás. Jeho charakteristickou črtou však je, že nás nesprevádza dlho. Obdobia smútku sa zvyčajne veľmi rýchlo striedajú s obdobiami radosti. Depresia (niekedy nazývaná i depresívna porucha) ale predstavuje od bežného smútku odlišný stav. Je ochorením, ktoré je možné diagnostikovať a má vplyv na celkový stav nášho organizmu. Neovplyvňuje len duševné zdravie, ako si mnohí myslia. V podstatnej miere sa dokáže podpísať i na fyzickom zdraví a znížiť celkovú kvalitu života. Depresia sa dnes považuje za stav, ktorý je klasifikovaný ako porucha nálady. Úzkosť a depresia sú podľa WHO najčastejšími príčinami duševných porúch (depresii patrí v tomto zozname prvé miesto, úzkosť sa nachádza na šiestom mieste).
Nie je jednoduché rozpoznať depresiu v jej úplných začiatkoch. Mnoho pacientov odkladá návštevu odborníka a nedokáže si priznať, že by depresia mohla byť ich problém. Ak však depresia nie je dostatočne rýchlo zachytená a nenastupuje správna liečba, dochádza k ohrozeniu fyzického zdravia a v mnohých prípadoch i života. Ťažká depresia môže vyústiť i do sebapoškodzovania alebo samovražedných myšlienok. Vyústením depresie môže byť i pokus o samovraždu - na Slovensku ročne spácha samovraždu okolo 500 ľudí.
Najčastejšou chybou je zamieňanie depresie s bežnými zmenami nálad, ktoré zažíva každý z nás. Úzkostná depresia sa v dosť podstatnej miere odlišuje od klasických stavov smútku a úzkosti, ktoré sa vystriedajú v živote každého z nás, ich trvanie je však obmedzené na krátke časové obdobie. Dnes už nik nepochybuje o tom, že depresia je vážnou chorobou, ktorá môže ohrozovať život.
Predpokladá sa, že hlavným vinníkom vzniku depresie je nedostatok sérotonínu v synapsiách (nervových zakončeniach). Pôsobí na zužovanie ciev a zároveň je dôležitým prvkom, ktorý umožňuje komunikáciu medzi nervovými bunkami. Podľa štúdií hrá serotonín významnú úlohu pri termoregulácii i režime spánku. Vyslúžil si pomenovanie hormón šťastia, pretože je hormónom, ktorý v podstatnej miere ovplyvňuje náš celkový pocit pohody a šťastia. Okrem serotonínu je však depresia často spájaná i s nedostatkom ďalšieho hormónu, ktorý sa nazýva noradrenalín. Noradrenalín je s depresiou spájaný ešte skôr ako samotný sérotonín. Celkovo by sme depresiu mohli popísať ako nedostatok určitých hormónov v organizme človeka. Táto nerovnováha sa však nedá zacieliť len na jednu časť (napríklad centrálny nervový systém).
Hoci máme tendenciu považovať depresiu za jednu chorobu, pravdou je, že existuje hneď niekoľko typov, ktoré sa líšia vo svojej závažnosti, v prejavoch i ďalších aspektoch. Naše ďalšie body vás prevedú typmi depresie, s ktorými sa môžeme najčastejšie stretnúť. Musíme tiež podotknúť, že každý typ si vyžaduje svoj samostatný prístup k celému problému.
V niektorých prípadoch sa môžeme v súvislosti s klinickou depresiou stretnúť i s označením veľká depresia alebo veľká depresívna porucha. Štatistiky, ktoré máme k dispozícii, pochádzajú predovšetkým z USA. Ukazujú nám, že klinickou depresiou za svoj život prešlo až 16,2 miliónov dospelých ľudí. Napriek tomu, že nemusia byť zjavné dôvody, prečo depresia vzniká, neznamená to, že nie je skutočná. Klinická depresia sa môže objavovať v trvaní týždňov, mesiacov a dokonca i rokov.
Často označovaná i ako trvalá depresia alebo pretrvávajúca depresívna porucha. Dĺžka trvania tohto typu depresie presahuje jeden rok. Jej intenzita je slabšia ako v prípade predchádzajúceho typu, napriek tomu má však dopad na zdravie a celkovú kvalitu života. Pri chronickej depresii môže dochádzať ku krátkym zlepšeniam, ktoré sú nasledované zhoršením zdravotného stavu. V niektorých prípadoch sa dokonca môžeme stretnúť s kombináciou chronickej a klinickej depresie - horšie príznaky sú striedané miernejšou formou príznakov.
Bipolárna porucha alebo bipolárna depresia je označenie, ktoré momentálne vo vedeckých štúdiách vystriedalo starší názov manická depresia. Pri tomto type depresie dochádza k striedaniu období mánie, ktoré sú charakteristické radosťou a šťastím, s obdobiami depresie. Mánia (jej menej závažná forma je hypománia) môže okrem prejavov radosti a šťastia zahŕňať i halucinácie. Toto obdobie trvá približne 7 dní a niekedy je nutná i hospitalizácia.
Následkom ťažkej depresie môže byť i strata kontaktu s realitou - tento stav sa odborne nazýva psychóza. Najzávažnejším problémom pri depresii so psychotickými príznakmi sú halucinácie. Videnie a počutie javov, ktoré sa neodohrávajú v realite, môžu mať veľmi vážny dopad i na fyzické zdravie. Veľmi často sa depresia s psychotickými príznakmi vyznačuje i samovražednými myšlienkami a pokusmi o ukončenie svojho života.
Do popôrodnej depresie môžeme zaradiť i tehotenskú depresiu. Je charakteristická tým, že sa vyskytuje už počas tehotenstva alebo sa objaví v rozmedzí 4 týždňov po pôrode. V niektorých odborných článkoch sa môžeme stretnúť i s názvom perinatálna depresia. Popôrodná depresia ohrozuje najmä ženy, ktoré sú pri starostlivosti o svoje dieťa odkázané len na seba.
Atypická depresia je mimoriadne zaujímavý typ depresie. Zvyčajne sa jedná o depresiu, ktorá zmizne v súvislosti so šťastnými udalosťami, ale po ich odznení sa opäť objaví. Vo väčšine prípadov sa jedná o stredne ťažkú depresiu s atypickými príznakmi. Jej názov však v nás vôbec nemá evokovať, že atypická depresia je zriedkavá. Práve naopak.
Okrem tých, ktoré sme popísali, sa vyskytujú i ďalšie typy depresie a depresívnych stavov:
- porucha prispôsobenia sa depresívnej nálade (známa i ako situačná depresia) - objavuje sa pri stavoch, ako je napríklad diagnostika závažného ochorenia alebo smrť milovanej osoby.
- menštruačná depresia (predmenštruačná dysforická porucha) - jeden z príznakov PMS (odhaduje sa, že ním trpí až 80% žien). Psychické príznaky sú v tomto prípade spojené s fyzickými príznakmi (plynatosť, bolestivé kŕče, bolesť hlavy, migréna, bolesť svalov a kĺbov).
- sezónna depresia - súvisí so zmenou ročných období a väčšinou sa spája predovšetkým so zimnými mesiacmi.
Ako sme už odhalili v predchádzajúcich častiach, depresia je ochorenie celého organizmu. Zasahuje naše fyzické i psychické zdravie. Depresia a práceneschopnosť spolu veľmi často súvisia. Pre mnohých, ktorí depresívnymi stavmi nikdy neprešli, je invalidný dôchodok v prípade depresie nepochopiteľný. Je však potrebné uvedomiť si, že depresia nie je len stavom smútku. Počas nej dochádza k výraznému poklesu kvality života a aj produktivity v práci. Rovnako sa v prípade depresie vyskytujú i problémy s nespavosťou, ktorá ľudí oberá o energiu. Vzniknúť môže i nadmerná spavosť, ktorá je rovnako obmedzujúca. Depresia je v dnešnej dobe považovaná za najčastejšiu príčinu práceneschopnosti z psychologického hľadiska. Invalidný dôchodok na duševné ochorenia a depresiu je dnes bežným javom.
