Plánovanie sociálnych služieb je aktuálna téma na Slovensku, a to ako na národnej, tak aj na miestnej úrovni. Zákon o sociálnych službách upravuje komunitný rozvoj a komunitné plánovanie, kde obce vypracúvajú komunitné plány a samosprávne kraje koncepcie rozvoja sociálnych služieb. Tieto plány majú uspokojovať potreby obyvateľov v komunite a riadia sa národnými prioritami rozvoja sociálnych služieb. Dôležitým zdrojom informácií pri tvorbe týchto plánov sú validné výstupy z výskumov.
Tento článok sa zameriava na hodnotenie denných stacionárov, pričom využíva dáta z výskumu realizovaného v Žilinskom samosprávnom kraji v roku 2019.
Metodológia výskumu
Výskum sa zameral na zistenie, ktoré sociálne služby (služby pre seniorov, služby pre občanov so zdravotným postihnutím a služby krízovej intervencie) občania využívajú a ako sú s nimi spokojní, a tiež o ktoré služby by mali občania záujem v najbližších 5 rokoch. Do výskumu sa zapojilo 1 840 respondentov zo Žilinského samosprávneho kraja, ktorý má 11 okresov, 19 miest a 296 obcí.
Priemerný vek respondentov bol 60,33 rokov. Z hľadiska ekonomického postavenia prevažovali dôchodcovia (59,9 %) a zamestnanci (24,2 %). Väčšina respondentov žije v byte v osobnom vlastníctve (45,8 %) alebo v zariadení sociálnych služieb (32,3 %).
Využívanie a spokojnosť so sociálnymi službami
Výskum zistil, že 34 % respondentov nevyužíva žiadne poradenstvo (sociálne, právne, psychologické). Naopak, poradenstvo využíva 31,8 % respondentov, pričom najviac sú spokojní a veľmi spokojní.
Služby pre seniorov
Z hľadiska využívania konkrétnych sociálnych služieb pre seniorov sú dáta nasledovné:
- Stravovanie pre dôchodcov: 25,3 %
- Denný stacionár: 12,2 %
- Denné centrum: 10,7 %
- Opatrovateľská služba: 17 %
- Prepravná služba: 14,4 %
- Signalizácia potreby pomoci: 10,7 %
- Požičiavanie pomôcok: 12 %
- Zariadenie opatrovateľskej služby na krátkodobý pobyt: 9,6 %
- Zariadenie pre seniorov: 24,8 %
- Špecializované zariadenie: 20,6 %
Až 27,3 % respondentov nevyužíva žiadnu nami ponúkanú sociálnu službu. Najspokojnejší sú respondenti so zariadeniami pre seniorov, stravovaním pre seniorov a denným centrom. Naopak, najmenej spokojní sú so zariadeniami opatrovateľskej služby, denným stacionárom a signalizáciou potreby pomoci.
Denné stacionáre - detailnejší pohľad
Denný stacionár využíva 12,2 % respondentov. Spokojnosť s dennými stacionármi je relatívne nízka v porovnaní s inými službami pre seniorov. Je to dôležitý poznatok, ktorý by mal viesť k hlbšej analýze dôvodov nespokojnosti a k návrhu opatrení na zlepšenie kvality poskytovaných služieb.
Plánované využívanie sociálnych služieb v budúcnosti
Pre plánovanie sociálnych služieb je dôležité zistiť, ktoré služby by občania chceli využívať v budúcnosti. Najviac respondentov (456) uvažuje o využití stravovania pre dôchodcov, nasleduje zariadenie pre seniorov a opatrovateľská služba. Najmenej respondentov uvažuje o využití denného centra a prepravnej služby.
Z hľadiska služieb pre osoby so zdravotným postihnutím, najviac respondentov uvažuje o využití domova sociálnych služieb, požičovne pomôcok a prepravnej služby.
Prediktory využívania sociálnych služieb pre seniorov
Výskum identifikoval demografické charakteristiky, ktoré predikujú plánované využívanie sociálnych služieb pre seniorov. Zloženie domácnosti, vek a okres majú najsilnejší vplyv. Manželia žijúci v domácnosti bez detí a vo vyššom veku (nad 67 rokov) najčastejšie plánujú využívať tieto služby. Respondenti z Kysuckého Nového Mesta a Námestova v 93,1 % neplánujú využívať sociálne služby.
Prediktory využívania sociálnych služieb pre osoby so zdravotným postihnutím
Zloženie domácnosti a čistý mesačný príjem sú najsilnejšími prediktormi plánovaného využívania sociálnych služieb pre osoby so zdravotným postihnutím. Manželia žijúci v domácnosti bez detí a domácnosti s nižším príjmom častejšie plánujú využívať tieto služby.
Prediktory využívania sociálnych služieb krízovej intervencie
Čistý mesačný príjem a vek sú najsilnejšími prediktormi plánovaného využívania služieb krízovej intervencie. Respondenti s nižším príjmom (menej ako 401 - 600 €) a vo veku 67 - 77 rokov častejšie plánujú využívať tieto služby.
Dostupnosť sociálnych služieb v mestách
Výskum sa tiež zameral na dostupnosť informácií o sociálnych službách na webových stránkach miest. Z 58 analyzovaných miest, 55 miest poskytuje informácie o sociálnych službách na svojich webových stránkach, pričom 41 miest poskytuje aj prelinkovanie na samostatné stránky zariadení.
Medzi mestá, ktoré poskytujú informácie, patria napríklad Banská Bystrica, Bratislava, Žilina a Trenčín. Naopak, mestá ako Čadca, Dolný Kubín, Košice a Ružomberok neposkytujú dáta o sociálnych službách na svojich webových stránkach. Niektoré mestá, ako napríklad Michalovce a Pezinok, poskytujú len čiastočné informácie a kontakty.
Denné stacionáre v kontexte Kysuckého Nového Mesta
S ohľadom na zistenia, že respondenti z Kysuckého Nového Mesta v 93,1 % neplánujú využívať sociálne služby pre seniorov, je dôležité analyzovať situáciu v tomto meste detailnejšie. Je potrebné zistiť, či je to spôsobené nedostatočnou informovanosťou o dostupných službách, nízkou kvalitou poskytovaných služieb, alebo inými faktormi.
Možné zlepšenia v dennom stacionári
Na základe zistení výskumu a všeobecných poznatkov o poskytovaní sociálnych služieb, je možné navrhnúť niekoľko oblastí, v ktorých by sa dali denné stacionáre zlepšiť:
- Zlepšenie informovanosti: Zabezpečiť, aby boli informácie o dennom stacionári ľahko dostupné pre cieľovú skupinu, napríklad prostredníctvom webovej stránky mesta, letákov, informačných stretnutí a spolupráce s lekármi a ďalšími odborníkmi.
- Prispôsobenie služieb potrebám klientov: Zistiť, aké sú konkrétne potreby a očakávania klientov denného stacionára, a prispôsobiť tomu program a aktivity. Môže ísť napríklad o rôzne záujmové krúžky, terapeutické aktivity, kultúrne podujatia, alebo možnosť zapojenia sa do dobrovoľníckych aktivít.
- Zabezpečenie kvalitného personálu: Personál denného stacionára by mal mať nielen odborné znalosti a zručnosti, ale aj empatický prístup a schopnosť vytvárať pozitívnu atmosféru. Dôležité je aj pravidelné vzdelávanie personálu a supervízia.
- Zlepšenie priestorových podmienok: Priestory denného stacionára by mali byť bezpečné, prístupné a príjemné.