Financovanie denných stacionárov a školstva: Stratégie a výzvy na Slovensku

Slovensko, podobne ako mnohé európske krajiny, čelí významným demografickým zmenám a neustálym výzvam v oblasti financovania verejných služieb. Dlhodobý trend starnutia populácie predstavuje pre slovenské kraje nové výzvy v oblasti sociálnej politiky, pričom nedostatok zariadení pre seniorov, ako sú denné stacionáre, je čoraz pálčivejší. Zároveň prechádza transformáciou aj sektor školstva, ktorý sa snaží o efektívnejšie a spravodlivejšie financovanie. Tento článok sa zameriava na možnosti financovania denných stacionárov prostredníctvom eurofondov a iných zdrojov, podmienky získania týchto finančných prostriedkov a celkový kontext starnutia populácie a potrieb sociálnych služieb na Slovensku, ako aj na komplexný prehľad nového právneho rámca financovania škôl a školských zariadení.

Starnutie populácie a deinštitucionalizácia sociálnej starostlivosti

Podľa OECD sa podiel Európanov vo veku 80 rokov a starších zdvojnásobí z 5,4 % v roku 2016 na 12,7 % v roku 2080. S pribúdajúcim vekom strácame samostatnosť a náš zdravotný stav sa zhoršuje. Sociálne služby pre seniorov sú na Slovensku čoraz nedostupnejšie. Príčinou je rapídne starnutie populácie a nedostačujúca kapacita zariadení pre ľudí v dôchodkovom veku. Zriadenie a prevádzkovanie zariadenia pre seniorov je preto veľkou službou spoločnosti. Zariadení pre seniorov je nedostatok, preto sa kraje snažia o deinštitucionalizáciu starostlivosti.

Komisia preto vypracovala Stratégiu pre práva ľudí so znevýhodnením 2021 až 2030, v ktorej odporúča prechod ku komunitným službám. Tie zabezpečujú chorým aj zdravým ľuďom podporu zdravia a prevenciu chorôb doma alebo v prostredí, ktoré domov pripomína. Na tento trend nasadli aj slovenské župy. Župy sa snažia pristupovať k sociálnej starostlivosti inovatívne.

Denné stacionáre majú svoj význam z dôvodu udržania pevnejších sociálnych väzieb v rodine. Plnia aj odľahčovaciu funkciu pre rodiny. Majdiš priznal, že zariadení a stacionárov pre OPIO je nedostatok a kraje preto spolupracujú aj s neverejnými poskytovateľmi týchto služieb. Prioritou pre kraje je však rozvíjať dlhodobú paliatívnu starostlivosť (starostlivosť o pacientov s nevyliečiteľnými chorobami).

Vzhľadom na starnúcu populáciu v Trnavskom kraji, ktorý patrí medzi štyri kraje s najvyšším indexom starnutia podľa údajov Štatistického úradu z roku 2020, sa kraj môže v budúcnosti stretnúť s problémami v oblasti kapacít zariadení pre seniorov. V Trnavskom kraji už viac ako rok prevádzkujú službu tiesňového volania. Trnavský samosprávny kraj plánuje otvoriť zdravotnícke zariadenie v Trnave. Keďže v Trnavskom kraji je priemerný vek všeobecných lekárov pre dospelých 56 rokov, kraj čelí ich nedostatku. Lekárov v dôchodkovom veku však pribúda vo všetkých slovenských župách.

Do konca roku 2023 sa z európskych peňazí na Slovensku otvorí 73 zariadení sociálnych služieb, z toho 16 denných stacionárov a 19 zariadení pre seniorov. Pobytové služby v zariadeniach pre seniorov sú pre samosprávy drahšie ako komunitná starostlivosť. V Banskobystrickom kraji (BBSK) sú v zariadení do 40 klientov náklady na jedného seniora 1188 eur mesačne. Monitorovanie a signalizácie potreby pomoci je pre seniorov v domácom prostredí lacnejšie a je lacnejšie aj pre samosprávu. Okrem toho, že sú pobytové zariadenia drahé, seniori na voľné miesto čakajú mesiace. Podľa predsedu BBSK Jána Luntera sa bude situácia s ohľadom na demografické zmeny zhoršovať.

K dostupnejšej starostlivosti v domácom prostredí a k odľahčeniu pobytových zariadení má pomôcť projekt, ktorý v rámci iniciatívy Dobiehajúcich regiónov vypracovala župa spolu s Európskou komisiou. Sociálni pracovníci budú pôsobiť na území mikroregiónu s tým, že budú mať možnosť ísť za seniorom aj do prostredia, ktoré mu je prirodzené. Služba príde ku klientovi. Potrebujeme kvalitne vypracované komunitné plány s dôrazom na podporu a rozvoj terénnych a ambulantných sociálnych služieb s cieľom zotrvania seniorov v domácom prostredí tak dlho, ako im to zdravotný stav dovolí.

Príklady úspešných projektov denných stacionárov

Príkladom úspešného projektu je obec Chorvátsky Grob, ktorá bola úspešná v žiadosti o nenávratný finančný príspevok na výstavbu Denného stacionára. Výška schváleného nenávratného finančného príspevku je 660 908,21 eur, pričom celkové oprávnené výdavky projektu boli schválené vo výške 695 692,85 eur. Finančná spoluúčasť obce je teda 5 percent z celkových oprávnených výdavkov. Cieľom projektu je vybudovanie denného stacionáru v obci Chorvátsky Grob. Prostredníctvom neho chceme zvýšiť dostupnosť a rozsah poskytovaných sociálnych služieb na komunitnej úrovni a vytvoriť vhodné podmienky na kvalitný život pre svojich obyvateľov v seniorskom veku, hovorí starostka obce Vladimíra Vydrová.

Denný stacionár je ambulantná forma sociálnej služby určená pre seniorov. Obec v ňom bude poskytovať sociálnu službu pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek, sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a spĺňajú ďalšie zákonom stanovené kritériá. Zriadením stacionára bude v obci vytvorená jedna nová ambulantná sociálna služba pre 30 klientov. Zároveň v ňom samospráva poskytne nové pracovné príležitosti pre opatrovateľov a sociálnych pracovníkov. Denný stacionár by mal byť hotový do začiatku roka 2026.

V máji otvorí denný stacionár aj obec Moravany nad Váhom. Bývalú ružomberskú "školičku" prestavajú na denný stacionár. Mesto na to od ministerstva práce v týchto dňoch získalo 1,6 milióna eur. Novovzniknutý denný stacionár s kapacitou 30 miest by mal byť členený na dve časti. Na prízemí budú prijímatelia sociálnych služieb v dôchodkovom veku, poschodie poslúži klientom s poruchou autistického spektra. Budova bude, samozrejme, prispôsobená na bezbariérový pohyb. Už pred rokom chátrajúcu budovu bývalej základnej školy na Ulici Š. Nahálku, v ktorej sa nahromadil odpad a špina, kompletne upratali. Pripravili aj architektonickú štúdiu.

Financovanie sociálnych služieb a denných stacionárov na národnej úrovni

Finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou podľa § 71 ods. 6 a § 78a zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnych službách“) sa poskytuje podľa formy sociálnej služby, štruktúry prijímateľov sociálnej služby podľa stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a počtu miest v zariadení zapísaného v registri poskytovateľov sociálnych služieb v konkrétnom zariadení sociálnych služieb a je účelovo určený na pokrytie časti nákladov na mzdy a odvody zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby v tomto konkrétnom zariadení. Finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie podľa § 71 ods. 7 a § 78aa zákona o sociálnych službách sa poskytuje podľa druhu sociálnej služby a počtu miest v zariadení zapísaného v registri poskytovateľov sociálnych služieb a je účelovo určený na spolufinancovanie bežných výdavkov v rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov.

Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 170/2025 Z. z. boli schválené nové výšky finančných príspevkov na poskytovanie sociálnej služby v niektorých druhoch zariadení sociálnych služieb na rok 2026. Pre účely podania žiadosti o poskytnutie finančného príspevku na rozpočtový rok 2026 prostredníctvom Informačného systému sociálnych služieb (IS SoS), budú žiadatelia v žiadosti uvádzať stupne odkázanosti II. až VI., a to podľa súčasnej právnej úpravy aj keď nová právna úprava podľa zákona č. 376/2025 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti, ktorá upravuje stupne odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v rozpätí od I. až po V. stupeň, nadobudne účinnosť od 1. septembra 2025.

Kto môže žiadať o príspevok a podmienky

O finančný príspevok môže žiadať obec, ktorá poskytuje sociálne služby vo vybraných druhoch zariadení sociálnych služieb (napr. nocľaháreň, útulok, domov na polceste, zariadenie núdzového bývania, zariadenie podporovaného bývania, zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie a denný stacionár), alebo obec, ktorá zriadila alebo založila tieto zariadenia. Taktiež neverejný poskytovateľ sociálnych služieb vo vybraných druhoch zariadení sociálnych služieb (zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, zariadenie podporovaného bývania, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie, denný stacionár, nocľaháreň) môže žiadať o príspevok.

Finančný príspevok na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa § 71 ods. 6 a 7, § 78a a § 78aa zákona o sociálnych službách na príslušný rozpočtový rok sa poskytuje na základe písomnej žiadosti doručenej ministerstvu v elektronickej podobe prostredníctvom informačného systému sociálnych služieb (IS SoS). Obec a neverejný poskytovateľ vybraných druhov sociálnych služieb predkladá písomnú žiadosť v elektronickej podobe prostredníctvom IS SoS podľa § 78b Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) v termíne od 1. júla do 31. augusta predchádzajúceho rozpočtového roka.

Poskytovateľ sociálnej služby, ktorý je povinný v IS SoS vyplniť Hlásenia o prijímateľoch sociálnej služby (P03) a Hlásenia o zamestnancoch (P04), si má pred podaním písomnej žiadosti o finančný príspevok tieto hlásenia skontrolovať podľa skutočných údajov a stavu ku dňu podania žiadosti. Tým sa predíde chybám, ktoré by mohli vzniknúť z dôvodu neaktualizovania údajov o prijímateľoch sociálnej služby, ktoré majú vplyv na výšku žiadaného finančného príspevku. S oneskorením podania žiadosti v zákonom stanovenej lehote je spojený jednoznačný následok zániku práva poskytovateľa sociálnej služby na finančný príspevok na príslušný rozpočtový rok, ak ministerstvo zo závažných dôvodov nerozhodne podľa § 78c ods. 8 zákona o sociálnych službách o odpustení zmeškania termínu na podanie tejto písomnej žiadosti.

Ministerstvo uzatvára s obcou a neverejným poskytovateľom zmluvu o poskytovaní finančného príspevku na spolufinancovanie sociálnej služby. Finančný príspevok sa vypláca podľa § 78d ods. 3 zákona o sociálnych službách štvrťročne (nie jednorazovo na celý kalendárny rok) na počet kalendárnych dní v danom štvrťroku pri poskytovaní pobytovej sociálnej služby a na počet pracovných dní pri poskytovaní ambulantnej sociálnej služby. Obsahom zmluvy sú aj podmienky vrátenia príspevku alebo jeho pomernej časti, ak poskytovateľ pobytovej sociálnej služby mal neobsadené miesto z dôvodu neuzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby počas viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní a poskytovateľ ambulantnej sociálnej služby mal neobsadené miesto z dôvodu neuzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby počas 20 a viac po sebe nasledujúcich pracovných dní. Cieľom je zabrániť duplicite poberania takejto podpory na rovnaký účel z verejných zdrojov, t. j. na zabezpečenie finančnej podpory pri odkázanosti klienta na pomoc inej osoby (napr. cudzincom pri poberaní „Pflegegeld“ z Rakúska alebo „příspěvku na péči“ z Českej republiky, netýka sa to poberania starobného dôchodku). V prípade, že finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby nebude z rôznych dôvodov poskytnutý ministerstvom, fakultatívne ho môže na základe písomnej žiadosti poskytnúť aj obec alebo vyšší územný celok.

Legislatívne zmeny v oblasti opatrovania

Zákon umožňuje súbeh poskytovania starostlivosti neformálnym opatrovateľom a súčasne poskytovania formálnych služieb. Bol upravený možný súbeh neformálnej starostlivosti a ambulantnej a terénnej sociálnej služby v rozsahu 80 hodín mesačne. Zároveň návrhom zákona sa umožnila kumulácia nevyužitej časti príspevku, teda popri neformálnej starostlivosti, uplatňovanie právnej možnosti prenesenia zostávajúcej nevyčerpanej časti príspevku na formálnu starostlivosť za príslušný kalendárny mesiac do bezprostredne nasledujúcich najviac dvoch kalendárnych mesiacov. Podmienka nároku na výplatu príspevku za príslušný mesiac ustanovená v § 4 ods. 8 písm. a) zahŕňa aj situáciu kedy odkázaná - neformálne opatrovaná osoba zomrela. Ak bolo v evidencii v tomto mesiaci zapísané poskytovanie neformálnej starostlivosti, nárok na výplatu príspevku vzniká, aj ak v tomto mesiaci odkázaná osoba zomrela. Príspevok patrí odkázanej osobe a teda aj nárok na jeho výplatu.

Eurofondy ako kľúčový zdroj financovania sociálnych služieb

Slovensko má ako členský štát Európskej únie možnosť využívať eurofondy na rozvoj v rôznych oblastiach. V rámci eurofondov je pre Slovensko vyčlenených viac ako 15 miliárd eur. Vďaka tejto možnosti bolo realizovaných množstvo projektov, ktoré posunuli našu krajinu vpred, ako napríklad výstavba diaľnic, modernizácia železníc, oprava škôl a nemocníc. Aj preto chce Slovensko čerpať eurofondy aj v ďalších rokoch. Pre programové obdobie 2021 - 2027 bol prijatý Viacročný finančný rámec na roky 2021-2027. Vďaka členstvu v EÚ má aj Slovensko možnosť čerpať finančnú podporu na vyrovnávanie regionálnych rozdielov - cez eurofondy.

Subjekty a oblasti oprávnené na čerpanie eurofondov

Spektrum subjektov, ktoré sa môžu zapojiť do realizácie projektov podporovaných eurofondami, je rozsiahle. Dotácie sú určené pre malé a stredné podniky, veľké podniky, obce a mestá, neziskové organizácie, školy, oblasť kultúry a kreativity, poľnohospodárov a lesníkov.

V rámci eurofondov môžu malé a stredné podniky (živnostníci, mikropodniky do 9 zamestnancov, malé podniky do 49 zamestnancov, stredné podniky do 249 zamestnancov) vytvárať projekty podporené eurofondami na rozvoj v nasledovných oblastiach:

• Rozvoj podnikania
• Výskum a vývoj
• Poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo a lesníctvo
• Informačno-komunikačné technológie
• Kultúra, cestovný ruch a voľnočasová infraštruktúra
• Vodné hospodárstvo a odpadové hospodárstvo
• Zamestnanosť a tvorba pracovných miest
• Sociálne služby a zdravotníctvo
• Vzdelávacie aktivity
• Energetická efektívnosť budov
• Analýzy, plány, stratégie

Proces čerpania a získavania eurofondov

Proces čerpania eurofondov prebieha v 7-ročných cykloch. Na začiatku stojí Európska komisia a Slovenská vláda, ktoré sa spoločne dohodnú na prioritách v rámci financovania. Po schválení sú vypracované zo strany Slovenska operačné programy, teda strategické rámce pomenúvajúce spôsob realizácie jednotlivých priorít, ktoré taktiež schvaľuje Európska komisia. Ďalej už sa všetko deje na národnej úrovni, kedy príslušné orgány rozdeľujú projekty a nastavujú výberové procesy podľa určených kritérií. Úspešní účastníci výberových procesov podpíšu so slovenskými orgánmi zmluvy a prichádza na rad samotná realizácia projektov, ktoré sú po ich úspešnej realizácií preplácané Európskou komisiou. Preto, ak sa rozhodnete realizovať projekt z európskych dotácií, je nutné mať na začiatku vlastný kapitál, ktorý vám bude preplatený až po úspešnej realizácií projektu.

Pre získanie eurofondov je na začiatok potrebné si dobre premyslieť aké aktivity, resp. projekt by ste chcel realizovať a financovať z EÚ fondov. Podnikateľ, obchodná spoločnosť, obec a pod. musí v prvom rade vytvoriť vhodný projektový nápad alebo zámer. Pokiaľ chce získať finančné prostriedky pre realizovanie projektu, potrebuje mať jasno v tom na aký účel ich chce získať a na základe toho vypracovať projektový nápad. Na základe plánovaných aktivít projektu si vyhľadajte relevantný operačný program, jeho časti alebo konkrétnu výzvu. V prípade, že ste našli relevantnú výzvu, tak si dôkladne preštudujte podmienky poskytnutia pomoci/podpory.

Vypracovanie a predloženie žiadosti o NFP sa realizuje prostredníctvom verejnej časti ITMS2014+. Žiadateľ vyplní elektronický formulár žiadosti o NFP, priloží relevantné podporné dokumenty a následne formulár aj s prílohami prostredníctvom verejnej časti ITMS2014+ predloží Vyhlasovateľovi výzvy na ďalšie spracovanie. Pri vypracovaní žiadosti o NFP postupujte v zmysle pokynov Vyhlasovateľa výzvy.

Vypracovanie žiadosti o dotáciu z eurofondov a následná implementácia projektu predstavuje pomerne náročný proces po právnej, metodickej a administratívnej stránke, čo môže odradiť mnoho podnikateľov. Príslušné zodpovedné orgány sa však usilujú proces neustále zjednodušovať, či už znižovaním potrebných príloh k žiadosti, alebo prípadným udelením výnimiek zo stanovených pravidiel. Existujú aj firmy, ktoré sa zaoberajú vypracovávaním projektov a poskytujú komplexné poradenstvo k žiadostiam.

Svoju žiadosť o dotáciu z eurofondov budete predkladať na portáli www.itms2014.sk. Tu si ako žiadateľ vytvoríte konto. Vo verejnej časti môžete vyhľadávať výzvy (granty) a naštudovať si o nich detailné informácie. Portál taktiež poskytuje prehľad schválených a už realizovaných projektov, ale rovnako aj tých neschválených. Po prihlásení do notifikácií môžete dostávať informácie o všetkých nových výzvach.

Aktuálne možnosti čerpania eurofondov

Granty sú priame finančné príspevky z rozpočtu EÚ poskytnuté formou daru tretím stranám zapojeným do činností, ktoré slúžia politikám EÚ. V rámci grantov pre podnikateľov je k dispozícii niekoľko miliárd eur v novom Programe Slovensko. Granty sú vo väčšej miere zamerané na podporu malých a stredných podnikateľov. Jednou z hlavných priorít pre najbližšie obdobie je podpora digitálnych projektov. Nenávratná finančná aj nefinančná pomoc je určená pre subjekty verejného aj súkromného sektora. Z Plánu obnovy budete môcť podporiť napríklad rozvoj elektronickej verejnej správy, kybernetickej bezpečnosti, digitálnych zručností nielen pre žiakov a študentov, ale aj pre zamestnancov v priemysle a verejnej správe.

Prostredníctvom Programu Slovensko sa v období 2021 - 2027 budú realizovať investície z fondov EÚ v celkovej výške viac ako 12 miliárd eur, z čoho približne 2 miliardy budú určené na budovanie konkurencieschopnejšieho a inteligentnejšieho Slovenska. Peniaze budú zamerané najmä na rozvoj výskumných a inovačných kapacít a využívania pokročilých technológií. Zaujímavá bude aj téma posilnenia konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov či rozvoja zručností pre priemyselnú transformáciu a podnikanie.

Nový právny rámec financovania školstva

Dňa 21. októbra 2025 Národná rada Slovenskej republiky schválila nový zákon o financovaní škôl a školských zariadení (zákon č. 322/2025 Z. z.). Nový zákon vytvára jednotný a prehľadný právny rámec financovania škôl a školských zariadení. Spája doterajšie pravidlá financovania zo štátneho rozpočtu a z výnosu dane z príjmov obciam do jedného právneho predpisu, čím odstraňuje roztrieštenosť medzi zákonmi č. 597/2003 Z. z. a 596/2003 Z. z. Zákon je zároveň zosúladený s pripravovaným zákonom o školskej správe a reflektuje zmeny v školskom zákone a v zákone o odbornom vzdelávaní. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 630/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v znení neskorších predpisov zostáva v platnosti a účinnosti do nadobudnutia účinnosti nariadenia vlády Slovenskej republiky vydaného podľa § 43, najneskôr do 31. decembra 2026.

Financovanie MŠ, ZŠ, SŠ je postavené na normatívnom princípe, školy sú financované podľa počtu detí/žiakov a personálnej a ekonomickej náročnosti výchovno-vzdelávacieho procesu v zmysle zákona č. 322/2025 Z. z. o financovaní škôl a školských zariadení a nariadenia vlády SR č. 412/2025 Z.

Zdroje a účel financovania

Zákon o financovaní upravuje:

1. zdroje financovania a účel použitia finančných prostriedkov pri financovaní škôl a školských zariadení, ktoré sú zapísané v registri podľa § 60 Zákona o školskej správe,
2. štruktúru finančných prostriedkov v kapitole Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo školstva“),
3. prideľovanie a poskytovanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na:
   • normatívne financovanie,
   • nenormatívne financovanie,
   • dotácie na účely súvisiace s výchovou a vzdelávaním,
   • financovanie škôl a školských zariadení z výnosu dane z príjmov,
   • hospodárenie a podnikanie škôl a školských zariadení.

Normatívne financovanie

Normatívnym financovaním, ktoré je upravené v druhej časti je prideľovanie a poskytovanie finančných prostriedkov z kapitoly Ministerstva školstva na zabezpečenie výchovy, vzdelávania a odbornej činnosti v školách a školských zariadeniach podľa § 5 ods. 1 (tzn. materské školy, základné školy, stredné školy, školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti regionálneho úradu a cirkevné zariadenia poradenstva a prevencie a súkromné zariadenia poradenstva a prevencie), a to na účely podľa § 5 ods. 3 a za podmienok podľa § 6 až 14.

Materské školy, základné školy, stredné školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti regionálneho úradu, cirkevné zariadenia poradenstva a prevencie a súkromné zariadenia poradenstva a prevencie použijú normatívne finančné prostriedky na financovanie nákladov na:

1. mzdy a platy vrátane poistného na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie, povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa Zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - osobné náklady“,
2. prevádzku,
3. modernizáciu učebných pomôcok, špeciálnych učebných pomôcok a kompenzačných pomôcok,
4. riešenie havarijných situácií.

Podľa § 8 ods. 6 a 7 Zákona o financovaní zriaďovateľ je povinný zabezpečiť v škole vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti použitie finančných prostriedkov pridelených zo štátneho rozpočtu podľa § 6 ods. 2 na osobné náklady. Finančné prostriedky podľa prvej vety môže škola výnimočne použiť na prevádzku, modernizáciu učebných pomôcok, špeciálnych učebných pomôcok a kompenzačných pomôcok a na riešenie havarijných situácií so súhlasom zriaďovateľa len na základe odôvodneného návrhu riaditeľa školy. Zriaďovateľ cirkevnej školy alebo súkromnej školy je povinný zabezpečiť použitie poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov na úhradu osobných nákladov a prevádzkových nákladov okrem nájomného podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci a okrem reklamy. Poskytnuté normatívne finančné prostriedky na prevádzkové náklady zohľadňujú výdavky na cestovné náhrady, energie, vodu a komunikácie, materiál, dopravné, rutinnú a štandardnú údržbu, nájomné za nájom, služby a ostatné bežné výdavky.

Nová úprava garantovaného minima (§ 9) pri financovaní materských škôl, základných škôl a stredných škôl, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, samosprávneho kraja alebo regionálneho úradu a taktiež materských škôl a základných škôl, ktoré sú verejným poskytovateľom má zabezpečiť stabilitu financovania najmä tých škôl, ktoré poskytujú povinné predprimárne vzdelávanie, povinnú školskú dochádzku, resp. vzdelávanie a odbornú prípravu pre trh práce. Obdobne ako pri iných ustanoveniach sa tu vyrovnávajú podmienky financovania škôl, ktoré sú verejnými poskytovateľmi so školami v zriaďovateľskej pôsobnosti samospráv alebo regionálneho úradu.

Nenormatívne financovanie

Nenormatívnym financovaním, ktoré je upravené v tretej časti je prideľovanie a poskytovanie finančných prostriedkov z kapitoly Ministerstva školstva školám a školským zariadeniam na účely a za podmienok podľa § 15 až 29, pričom pod tieto príspevky spadajú:

1. Príspevok na dopravu (§ 15)
2. Príspevok na pohybové aktivity (§ 16)
3. Príspevok na školu v prírode (§ 17)
4. Príspevok na edukačné publikácie (§ 18)
5. Príspevok na záujmové vzdelávanie (§ 19)
6. Príspevok na špecifiká (§ 20)
7. Príspevok na súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu materskej školy (§ 21)
8. Financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov (§ 22)
9. Financovanie havarijných situácií (§ 23)
10. Financovanie rozvojových projektov (§ 24)
11. Príspevok na školský podporný tím (§ 25)
12. Príspevok na deti a žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia (§ 26)
13. Príspevok na podporné opatrenie (§ 27)
14. Finančné prostriedky na odchodné, odstupné a na starostlivosť o pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca (§ 28)

Osobitné spôsoby financovania zo štátneho rozpočtu

Osobitnými spôsobmi financovania zo štátneho rozpočtu (tzn. poskytovanie finančných prostriedkov zo strany Ministerstva školstva), ktoré sú upravené vo štvrtej časti sú:

1. Dotácie (§ 30)
2. Finančné prostriedky na zabezpečenie súťaží a predmetových olympiád (§ 31)
3. Finančné prostriedky na osobitné výdavky pre školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti regionálneho úradu (§ 32)

Financovanie z výnosu dane z príjmov

V piatej časti Zákon o financovaní upravuje samostatne právnu úpravu pre jazykové školy, základné umelecké školy a školské zariadenia financované z výnosu dane z príjmov. Financovaním z výnosu dane z príjmov je prideľovanie a poskytovanie finančných prostriedkov z výnosu dane z príjmov základným umeleckým školám, jazykovým školám, školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku, cirkevným základným umeleckým školám, cirkevným jazykovým školám, cirkevným školským zariadeniam okrem cirkevných zariadení poradenstva a prevencie, súkromným základným umeleckým školám, súkromným jazykovým školám a súkromným školským zariadeniam okrem súkromných zariadení poradenstva a prevencie na účely podľa § 34 ods. 2 a 4 a za podmienok podľa § 36 a 37.

Úprava tohto financovania zahŕňa:

• Zdroje financovania škôl a školských zariadení financovaných z výnosu dane z príjmov (§ 34)
• Zber údajov na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane z príjmov obciam (§ 35)
• Financovanie základných umeleckých škôl, jazykových škôl a školských zariadení obcou (§ 36)
• Financovanie základných umeleckých škôl, jazykových škôl a školských zariadení vyšším územným celkom (§ 37)

Zmeny v postavení cirkevných a súkromných škôl

Zavedením inštitútu „verejného poskytovateľa“ mení postavenie cirkevných a súkromných škôl. Zriaďovateľ súkromnej alebo cirkevnej školy sa môže stať verejným poskytovateľom - t. j. subjektom, ktorý plní verejnú funkciu (napr. poskytuje bezplatné vzdelanie a nemá selektívne prijímanie). Iba takéto školy môžu získať financovanie na úrovni verejných škôl. Cieľom je vyrovnať podmienky financovania medzi verejnými a neštátnymi školami, ale len tam, kde neštátna škola reálne plní verejnú úlohu. Ruší sa automatické pravidlo, že cirkevné a súkromné školy dostávajú rovnaké financovanie ako verejné. Verejné prostriedky sa budú prideľovať podľa potreby a kvality, nie len podľa existencie školy. Finančná podpora nových súkromných škôl bude podmienená preukázanou potrebou a kvalitou poskytovaných služieb. Týmto krokom sa reaguje na výhrady OECD, ktorá upozorňuje, že rovnaké financovanie pre školy, ktoré zároveň vyberajú školné a môžu selektovať žiakov, zvyšuje sociálne nerovnosti a oslabuje verejné školstvo.

Racionalizačné opatrenia a mechanizmus zníženia príspevku

Úprava dohodovacieho konania je zahrnutá v § 12, pričom z dôvodov, na základe ktorých môže zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia požiadať o dohodovacie konanie boli vypustené náklady na podporné opatrenie vo výchove a vzdelávaní, ktorými je doučovanie alebo poskytovanie kurzu vyučovacieho jazyka školy. Ich financovanie bude upravené v rámci príspevku na podporné opatrenie podľa § 27.

Zákon o financovaní zavádza nové racionalizačné opatrenia (§ 13), ktorými sú zlúčenie alebo splynutie škôl alebo založenie klastra škôl alebo klastra školských zariadení za účelom najmä skvalitnenia výchovy a vzdelávania. Vyššie uvedené nové racionalizačné opatrenia ako aj iné racionalizačné opatrenia podľa písmena f) bude navrhovať zriaďovateľ podľa metodiky, ktorú bude vydávať a zverejňovať Ministerstvo školstva na svojom webovom sídle. Ustanovenia § 13 podrobne upravujú postup v súvislosti s navrhovaním racionalizačného opatrenia, jeho prerokovaním s regionálnym úradom a schvaľovaním ministerstvom. Zároveň sa upravuje, že podľa vyššie uvedenej metodiky sa pri navrhovaní príslušných racionalizačných opatrení bude postupovať najskôr od 1. januára 2028.

Zákon o financovaní v § 14 zavádza mechanizmus zníženia normatívneho príspevku, ktorý je upravený ako systémová a sankčno-nápravná úprava umožňujúca Ministerstvu školstva znižovať príspevok zriaďovateľom materskej školy, základnej školy alebo strednej školy ak Štátna školská inšpekcia zistí:

1. nesúlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom,
2. vyšší počet detí alebo žiakov v triede, ako ustanovuje osobitný predpis (28 ods. 9, § 29 ods. 5, § 33 ods. 1, § 97 ods. 6, § 98 ods. 3, § 99 ods. 4 a § 100 ods. 8 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov) alebo
3. nižšie ako 70 % zabezpečenie odbornosti vyučovania jednotlivých vyučovacích predmetov v rámci školského vzdelávacieho programu v základnej škole alebo v strednej škole alebo nižšie ako 70 % zabezpečenie odbornosti výchovno-vzdelávacej činnosti v materskej škole.

Rovnako sa zníženie uplatní voči zariadeniam poradenstva a prevencie, ak ministerstvo alebo regionálny úrad zistí nedodržanie minimálneho počtu odborných zamestnancov, alebo ak školská inšpekcia preukáže porušenie výkonových a obsahových štandardov poradenstva. Normatívny príspevok sa znižuje o 15 % len počas obdobia, kedy zistené nedostatky trvajú. Do obdobia sa započítavajú kalendárne mesiace od nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli nedostatky zistené, až do mesiaca ich odstránenia. Ak sa nedostatky odstránia ešte v tom istom mesiaci, zníženie sa uplatní len za jeden mesiac. Tento model znamená, že zníženie už nie je okamžité ani automatické, ale viaže sa na dĺžku trvania nedostatkov. Procesný režim umožňuje škole vykonať nápravu bez okamžitého finančného postihu. Štátna školská inšpekcia je povinná písomne oznámiť zistené nedostatky zriaďovateľovi a Ministerstvu školstva, čím sa škole poskytuje priestor na nápravu. Po doručení správy o odstránení nedostatkov inšpekcia vykoná následnú kontrolu do 15 dní a výsledok oznámi Ministerstvu školstva do 5 pracovných dní. Rovnako postupuje Ministerstvo školstva a regionálny úrad pri zariadeniach poradenstva a prevencie.

Právna úprava zahŕňa aj okruh ďalších situácií, v ktorých sa normatívny príspevok môže znížiť. Zavádza sa zníženie o 20 % pre cirkevné a súkromné školy, ktoré sa nestali verejným poskytovateľom alebo nemajú uzatvorenú dohodu o verejnej službe vo výchove a vzdelávaní. Ďalej sa stanovuje zníženie o 5 až 10 % pre školy, ktoré opakovane neprijímajú proporcionálny podiel detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, a o 10 % pre školy zriaďované obcami, ak obec nezohľadní zákonné podmienky pri určení školského obvodu. Zároveň sa stanovujú výnimky pre školy pre deti so zdravotným znevýhodnením, pre školy pre nadaných, školy s medzinárodným programom, školy s konkrétnym podielom žiakov so špeciálnymi potrebami, školy, ktoré sa nestali verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania a školy, ktoré majú uzatvorenú s Ministerstvom školstva dohodu o verejnej službe.

tags: #denny #stacionar #financovanie