Pestúnska starostlivosť: Dva svety pre blaho dieťaťa

Pestúnska starostlivosť predstavuje vytvorenie náhradného rodinného zázemia pre dieťa, ktoré z rôznych dôvodov nemôže byť dočasne alebo dlhodobo vychovávané svojimi rodičmi. Na Slovensku existuje stále veľká skupina detí, ktoré vyrastajú dlhodobo mimo rodinného prostredia. Sú to hlavne staršie deti v školskom veku, deti so zdravotnými problémami a väčšie súrodenecké skupiny. Pre tieto deti sa často ťažko hľadá rodina a dostali dokonca nálepku „ťažko umiestniteľné deti“.

Nezisková organizácia Návrat, ktorá od roku 1993 presadzuje a podporuje návrat opustených detí z inštitúcií (detských domovov) do rodín, je presvedčená, že rodina je optimálnym prostredím, v ktorom môže dieťa dozrieť v plnohodnotnú a zodpovednú bytosť. Rodina je priestor, ktorý poskytne dieťaťu lásku, prijatie, pocit bezpečia a istoty.

Stretnutie dvoch svetov: Príbeh Nikolky

Predstavme si príbeh Nikolky, ktorá sa prvýkrkrát stretáva so svojimi biologickými rodičmi za asistencie odborníka. Rodičia Nikolky a pestúni sa dnes videli prvýkrát. Ani jedna strana nevedela, čo môže očakávať. Mama sa snaží pôsobiť suverénne, zisťuje, čo tu v Návrate vlastne robíme. Otec ticho sedí, ramená schúlené. Prichádzajú pestúni s Nikolkou. Malá je pokojná, veľkými očami sleduje okolie aj ľudí. Pestúnka ju vyzlieka a vyberá z vajíčka. Mama nadšene komentuje, aká je malá krásna, veľká, okatá. Otec ticho slzí. Obaja zostávajú sedieť a ku malej naťahujú krky. Nevstanú, nejdú k nej.

Pestúnka rozpráva o malej, ako sa jej darí, že bola na prvom očkovaní, mala trochu teplotu a je aj prechladnutá, ale už je to lepšie. Papá Nutrilon. Za ten mesiac pribrala takmer kilo. A spinká dobre, je to pokojné dieťa. Ich deti sú ňou nadšené, radi by sa s ňou hrali, ale ešte je príliš maličká. Hojdajú ju a najstaršia pomáha pri prebaľovaní a kúpaní. Všetci sa z Nikolky tešia a majú ju radi.

Pestúnka sa pýta mamy, či chce Nikolku na ruky a podáva jej ju. Mama ju trochu divo nadhadzuje v náručí a hlasno sa jej prihovára. Pestún to nevydrží a mamu tlmí, vysvetľuje jej, že pri takom malom bábätku treba jemnejší prístup. Mama sa na chvíľu stlmí. Iba na chvíľu. Otec drgne do mamy - „daj mi ju“. „Počkaj,“ odpovie mama a venuje sa Nikolke a pestúnom. Chce od nich opakovane počuť chválu na Nikolku. Otec znovu pýta dieťa od matky. Na tretí pokus sa mu zadarí. Má za sebou 8 rokov výkonu trestu. Svoje prvé dieťa opatrne drží v náručí a jemne ho hojdá. Z očí mu tečú slzy. Mama mu malú o chvíľu zoberie. Pestúnka zarobí mlieko pre dieťa a podáva ho matke, nech dieťa nakŕmi. Rodičia sa pýtajú na krst. Pestúnov to poteší. Sú veriaci a krst dieťaťa je pre nich dôležitý. Sú radi, že aj pre rodičov. Požiadajú ich, aby krst zariadili oni. Pestúnka malú prebaľuje. Mama sa pýta, či potrebujú plienky, že nabudúce prinesú. Vyťahuje z vrecka vrecko s červenou čelenkou pre malú. Nikolka je unavená. Pestúnka ju oblieka a ukladá do vajíčka.

Stretnutie sa končí. Rodičia a pestúni si dohadujú ďalšie stretnutie. Kým sa v chodbe poobliekajú do kabátov, dieťa spí. Na rukoväti nosiča sa stretnú dve chlapské päste. „Ja ju odnesiem,“ druhýkrát počas stretnutia prehovorí otec. To jediné vie pre svoje dieťa v tomto čase urobiť. Jedna chlapská päsť z rukoväte nosiča zmizne.

Dôležitosť kontaktu s biologickými rodičmi

Pestúni berú Nikolkiných rodičov ako jej súčasť. Vážia si, že ju majú radi, rešpektujú, že ju chcú vídať a spoznávať. Považujú to za ich aj Nikolkine právo. Rodičia si uvedomujú, že Nikolke je u pestúnov dobre, že ju majú radi a starajú sa o ňu tak, ako to oni sami teraz nedokážu. Dnešné stretnutie dvoch Nikolkiných svetov je pre ňu dobrým východiskom, lebo oba tieto svety sú jej súčasťou.

Pri pestúnskej starostlivosti osobnú starostlivosť o dieťa preberajú pestúni, ale biologickí rodičia dieťaťa majú zachované niektoré práva a povinnosti voči dieťaťu. Stále zostávajú zákonnými zástupcami dieťaťa, majú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu a hlavne môžu a mali by byť súčasťou života dieťaťa. K tomu samozrejme patrí aj kontakt s dieťaťom. V prípade, že sa ešte pestúni s rodičmi nepoznajú, alebo ak je medzi nimi nesúlad, je lepšie, ak sa stretávanie realizuje na neutrálnom mieste, ideálne s asistenciou odborníka. Ten môže poskytnúť poradenstvo, podporu, aj pomôcť dodržať určité hranice, tak aby kontakt bol pre dieťa prospešný. Pre dieťa je veľmi dôležité, aby poznalo svojich rodičov a ideálne s nimi malo pozitívny vzťah.

Východiskovým bodom pre pochopenie dôležitosti kontaktu s biologickou rodinou je uvedomenie si, že poznať vlastné korene a svoj životný príbeh patrí k základným právam a prirodzeným potrebám dieťaťa. Keď je kontakt s biologickými príbuznými dobre nastavený, umožňuje dieťaťu posilňovať jeho sebavedomie a vytvoriť si zdravú identitu. Rodičovi zase pomáha vedomie, že dieťa sa má dobre. Deti, o ktoré sa starajú pestúni, žijú svoj život v rodine, čo im častokrát umožnilo zažiť pripútanie k blízkej osobe. „Táto skúsenosť im umožňuje uplatňovať model pripútania sa k ďalším blízkym ľuďom, následne aj k vlastným deťom,“ hovorí Elena Albert, sociálna pracovníčka Návrat o.z. Naša identita je formovaná aj cez korene, bez ktorých môže byť náročné nájsť odpovede na otázky, kto som a prečo som takýto/takáto. Práve preto je kontakt s rodinou, z ktorej pochádzame, veľmi dôležitý. Cez spojenia s biologickými príbuznými nachádzame vysvetlenia.

Pestúnska starostlivosť v praxi: Výzvy a riešenia

Marcela Tobiášová v rozhovore pre český Deník N vysvetľuje, že pestúnska starostlivosť v Česku funguje zle a nemá jasné pravidlá. „Pestún u nás nie je považovaný za partnera. Je to tak aj preto, že na starostlivosť nemáme papier alebo máme iné vzdelanie. Preto sa občas niekto ozve, že pestúnstvo by mala byť profesia,“ hovorí. Chýba prevencia zlyhania biologických rodín. Týrané deti sa odoberajú neskoro a vracajú sa do nepripravených rodín. S biologickými rodinami nevieme vôbec pracovať. Deti sa do nich vracajú, pretože ich niet kam dať. Prechodným pestúnom sa stáva, že deti vracajú do rodín, o ktorých si myslia, že do nich nepatria. Často je prechodný pestún prvý a jediný, komu na dieťati naozaj záleží. Toto je nočná mora prechodného pestúna - že sa odovzdanému dieťaťu nebude dariť dobre a že zostane samo. Deti, ktoré idú do pestúnskej starostlivosti, sú zranené, nahnevané a nikomu neveria.

Marcela Tobiášová si do pestúnskej starostlivosti vzala dve rómske deti - súrodencov Samuela a Hanu. Sam má desať rokov a strednú poruchu pripútania. Nemal nikoho, ku komu by sa pritúlil, nemá správnu väzbu. Nikto ho v rodine nenaučil mať sa rád, a tak to nevedel. Hanička prišla ako totálne vystrašené dieťa, ktoré nevedelo, čo sa bude diať. Odmietala čokoľvek jesť. Potom zo Sama vyliezlo, že bola dojčená, aj keď mama bola na pervitíne. „Spočiatku bola dosť apatická. Potom začala byť agresívna, nahnevaná, hádzala sebou a udierala hlavou o schody,“ spomína Marcela. Marcela s deťmi pracuje na tom, aby im pomohla prekonať traumy a vytvorila im bezpečné prostredie.

Pani Eva Stanková sa rozhodla, že bude pestúnskou mamou dvom dievčatám, aj keď je slobodná. So starostlivosťou jej pomáhajú rodičia. Manželia Herákovci majú tri dievčatá, z ktorých sú dve v pestúnstve. Tieto príbehy ukazujú, že pestúnom sa môže stať každý. Seriál Plné hnízdo predstavuje pestrú zostavu hrdinov, ktorá vyvracia stereotypy o tom, že pestúnom sa nemôže stať každý. „Snažíme sa ukázať, že neexistuje žiadny prototyp pestúna,“ hovorí režisérka Linda Kallistová. „Môže to byť niekto, kto sa vie skvele postarať o hromadu detí, ale aj niekto, kto pomôže jednému. Nejde o kvantitu, ale o kvalitu. Pestúnom môže byť každý.“

Financovanie a vnímanie pestúnskej starostlivosti

Úradníci tvrdia, že dojčenský ústav stojí okolo 40-tisíc korún mesačne (1585 eur) na jedno dieťa, detský domov 35-tisíc korún (1385 eur), diagnostický ústav 70-tisíc (2775 eur). Na jedno dieťa má dlhodobý pestún hrubý príjem 12-tisíc korún (475 eur), na dve deti je to 18-tisíc (715 eur) a na tri je to 30-tisíc (1190 eur). Marcela Tobiášová má hrubý príjem tých 30-tisíc. Je strašné, že hovoríme o peniazoch, ktoré dáva štát. Vie sa o tom, že pestúnska starostlivosť je oveľa lacnejšia, no je nedocenená, fakticky aj finančne.

Pestúnska starostlivosť je širšou verejnosťou niekedy negatívne vnímaná ako prostriedok obohatenia rodín. „Ľuďom to nevysvetlíte,“ hovorí rezignovane Veronika Štanclová. Väčšina pestúnov robí svoju prácu preto, lebo chcú pomôcť deťom, aby mohli vyrastať v rodine. „Z našej praxe vnímame, že pestúni sú považovaní za podivných, okolie im veľmi nerozumie,“ hovorí Marek Roháček, sociálny pracovník Návratu. Verejnosť rozumie, že keď niekto nemôže mať deti, tak to rieši osvojením alebo pestúnstvom.

Zrušenie dojčenských ústavov a budúcnosť pestúnskej starostlivosti

V roku 2021 bol hlasovaním českých poslancov uskutočnený prvý krok k zrušeniu dojčenských ústavov, v ktorých žijú deti do troch rokov. Vo väčšine sveta boli tieto inštitúcie zrušené už dávno, Česko bolo jednou z posledných krajín Európy, kde ešte fungovali (na Slovensku definitívne zanikli legislatívou z roku 2005). Počet detí do troch rokov v ústavnej starostlivosti sa aj v Česku naďalej znižuje.

Pestúnstvo je vhodná forma náhradnej rodinnej starostlivosti pre všetky deti, ktoré aktuálne žijú v Centrách pre deti a rodiny (v detských domovoch). Ide zväčša o deti, ktoré nie sú právne voľné, teda ich rodičia žijú a nevzdali sa rodičovských práv. Tiež sú to deti, pre ktoré je z rôznych dôvodov ťažké nájsť adoptívnych rodičov - staršie deti, súrodenecké skupiny, deti so zdravotným znevýhodnením či rómskeho pôvodu. Návrat o.z. v rámci príprav na náhradné rodičovstvo eviduje za posledné roky väčšiu otvorenosť v prijímaní detí iného etnika. Pre všetky tieto deti je mimoriadne vhodnou formou náhradnej rodinnej starostlivosti pestúnstvo, pretože potrebujú vyrastať v láskyplnej a stabilnej rodine. Pestúnstvo je výborné v tom, že dokáže pre deti, ktoré to potrebujú, toto ideálne prostredie takmer verne vytvoriť, samozrejme bez biologickej väzby.

Ak biologická rodina z nejakého vážneho dôvodu zlyhala, pestúnstvo je jeden z najlepších variantov ďalšieho osudu dieťaťa, pretože stále existuje možnosť kontaktu s biologickou rodinou, čo je pre dieťa do budúcnosti veľmi dôležité. „Nie každé dieťa malo to šťastie narodiť sa do fungujúcej rodiny a práve pre tieto deti je pestúnstvo ideálnou náhradou,“ dodáva Diana, manželka Marka Roháčka.

tags: #dennik #n #pestunska #starostlivost