Denné odškodné v prípade PN: Komplexný sprievodca poistením a sociálnymi dávkami

Každý z nás sa môže ocitnúť v situácii, kedy v dôsledku choroby alebo úrazu nemôže pracovať a musí sa liečiť. Počas tohto obdobia dočasnej práceneschopnosti (PN) nám môže pomôcť úrazové poistenie a poistenie práceneschopnosti (PN), ktoré kompenzuje stratu príjmu. V tomto článku sa pozrieme na to, ako tieto poistenia fungujú, aké sú podmienky pre ich uplatnenie a na čo si dať pozor pri ich uzatváraní.

Poistenie práceneschopnosti (PN)

Čo je to poistenie PN?

Poistenie práceneschopnosti, známe aj ako poistenie ušlého zárobku, má za cieľ finančne zabezpečiť poisteného v prípade, že nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Toto poistenie slúži na doplnenie príjmu, ktorý vám počas PN chýba, pretože nemocenské dávky zo Sociálnej poisťovne nepokryjú celú výšku vášho pôvodného zárobku. Počas práceneschopnosti môže váš príjem poklesnúť približne na polovicu. Chrípka a angína sú ochorenia s kratšou dobou liečenia, kde by podľa názoru odborníka hralo lepšiu rolu tvorba rezervy pre prípad krátkodobého výpadku, nakoľko cena za dané riziko je pri nižšej karenčnej dobe značne vysoká. V takomto prípade by klienti mohli využiť poistenie dočasnej práceneschopnosti tzv. PN, respektíve poistenie ušlého zárobku, ktoré sa väčšinou dojednáva z dôvodu vážnejších zdravotných problémov, pri ktorých by došlo k dlhodobejšiemu výpadku príjmu.

Ako funguje poistenie PN?

Poistenie PN funguje na princípe denného odškodného, ktoré vám poisťovňa vypláca za každý deň práceneschopnosti po uplynutí tzv. karenčnej doby. Predstavte si, že máte poistenie PN nastavené napríklad na sumu 20 eur na deň a budete na PN 45 dní.

Karenčná doba (Minimálna doba liečenia)

Klient si pri nastavení poistky volí pre poistenie PN tzv. minimálnu dobu liečenia (inak nazývanú aj tzv. karenčnú dobu), ktorá môže byť v niektorých poistných zmluvách až 60 dní, ale môže byť aj 15 dní. Minimálna doba liečenia je minimálne časové obdobie, ktoré musí liečenie počas PN prekročiť, tak aby mohlo dôjsť k plneniu. S tým, že niektoré poisťovne obdobie tzv. karenčnej doby nepreplácajú, resp. jej preplácanie je voliteľnou zložkou poistenia PN. Tzn. poisťovňa v takom prípade začne plniť z poistenia PN až odo dňa, ktorým bola karenčná doba prekročená. Na našom trhu sú ale aj také produkty poisťovní, kde sa po prekročení karenčnej doby plní z poistenia PN spätne od prvého dňa. Preto, zvoľte si pri poistení PN takú karenčnú dobu (minimálnu dobu liečenia), ktorá vám finančne vyhovuje. Čím kratšie si toto obdobie nastavíme, tým drahšie je poistné.

Napríklad, ak budete práceneschopní 30 dní a v poistnej zmluve máte dojednané vyplácanie ušlého zárobku po uplynutí karenčnej doby, ktorá je 28 dní, poisťovňa vám vyplatí poistné plnenie za 2 dni, konkrétne za 29. a 30. Karenčná doba rozhoduje o cene za riziko. Čím je doba dlhšia tým je cena nižšia, nakoľko pravdepodobnosť poistnej udalosti takého rozsahu je nižšia. Klient by mal dôkladne zvážiť, aká dlhá PN by v jeho prípade spôsobila problémy a prispôsobiť poistenie aktuálnym potrebám. Taktiež jednotlivé poisťovne vyplácajú poistné plnenie rozdielne, keďže niektoré poisťovne plnia po uplynutí karenčnej doby spätne od 1. dňa PN a na druhej strane sú poisťovne, ktoré plnia až po uplynutí karenčnej doby.

Dôležité aspekty poistenia PN

• Hlásenie PN: Pre poistenie PN platí, že vo väčšine poisťovní musíte nahlásiť, že ste na PN do určitého termínu ešte počas trvania PN, respektíve v prvých dňoch PN-ky. V niektorých poisťovniach treba nahlasovať, že ste na PN pravidelne počas celého jej trvania a nielen na začiatku PN-ky (napr. v Generali). V iných poistných rizikách, ako je napr. bežný úraz, alebo trvalé následky úrazu stačí vo väčšine poisťovní nahlásiť poistnú udalosť až po vyliečení, bez nutnosti hlásiť niečo priebežne, resp. počas trvania úrazu. Odporúčal by som v prvom rade čo najskôr zavolať do poisťovne, ktorá určí presný postup riešenia, pretože každá poisťovňa sa môže vyznačovať mierne odlišným postupom, čo by mohlo znamenať komplikácie v prípade nedodržania.
• Výška poistnej sumy: Poistenie PN by sa malo v takom prípade pohybovať niekde okolo sumy 10 eur na deň. V prípade poistného plnenia sa vo väčšine poisťovní skúma aktuálny príjem kedy k PN došlo, nie príjem z obdobia, kedy bola poistná zmluva uzatvorená. Niektoré poisťovne do určitej výšky poistnej sumy príjem klienta neskúmajú. Výška dennej dávky daného pripoistenia by mala korešpondovať s výškou rozdielu medzi príjmom a dávkou od sociálnej poisťovne rozpočítaná na dni. Niektoré poisťovne v prípade dlhodobejších problémov alebo dokonca pobytu v nemocnici zvyšujú plnenie násobkom, čo nemusí byť automatické, preto je potrebné si naštudovať podmienky pripoistenia alebo sa poradiť s odborníkom.
• Územné obmedzenie: Pozor na prípadné územné obmedzenie poistenia PN - je dobré si skontrolovať, či naše poistenie je viazané iba na územie Slovenska, prípadne na okolité štáty alebo aj zahraničie. Poistenie PN je v poisťovniach veľa krát územne obmedzené a tak sa môže stať ,že ak začnete pracovať za hranicami nášho štátu, kde budete aj platiť povinné odvody tzn.
• Zmena pracovnej činnosti: Poistenie PN je viazané na oficiálnu pracovnú činnosť poisteného, ktorá sa môže počas trvania poistnej zmluvy meniť a tak sa aj môže zmeniť možnosť plnenia resp. neplnenia z poistenia PN. Jednoducho povedané na plnenie z poistenia PN máte nárok iba vtedy ak máte nejaký oficiálny pracovný príjem. Tzn. Poistenie PN napriek tomu, že si môžete toto poistné krytie hradiť vo svojej poistnej zmluve, nebude platiť, ak sa stanete nepracujúcim študentom, ženou na materskej dovolenke, nezamestnaným a pod. Dokladom plnenia v prípde PN z komerčnej poisťovne je kópia záznamu, ktorý vypisuje lekár pre nárokovanie PN zo sociálnej poisťovne. Preto počas trvania materskej, alebo počas nezamestnanosti to môže vyzerať tak, že nemá zmysel platiť si poistenie PN a môžete poisťovňu požiadať o jeho vyňatie z vašej poistnej zmluvy. Dokonca niektoré poisťovne majú v poistných podmienkach napísané, že poistenie PN zaniká napr. po 3 mesiacoch nezamestnanosti a pod. Preto je zrušenie PN v existujúcej poistnej zmluve počas obdobia, keď naň vlastne nemáte nárok napr.
• Čakacia doba: Plnenie v prípade choroby je obmedzené čakacou dobou, ktorá môže trvať od 2 do 9 mesiacov. Ak práceneschopnosť vznikne počas tejto čakacej doby, nie je pre životnú poisťovňu poistnou udalosťou a z tohto dôvodu nebude vyplácať poistné plnenie. Pre poistenie denného odškodného v prípade práceneschopnosti je dvojmesačná čakacia doba úplne bežná. Funguje tak, že ak by ste počas prvých dvoch mesiacov od začiatku poistenia ostali práceneschopná z dôvodu choroby, poisťovňa vám dennú dávku nevyplatí. Čakacia doba sa uplatňuje vždy len na poistné udalosti súvisiace s chorobou. Väčšina poisťovní započítava dobu uplynutia čakacej doby z poistení, ktoré už máte. To znamená, že pri uzatvorení nového poistenia môže poisťovňa započítať čakaciu dobu, ktorá uplynula na už existujúcom poistení. Dajte si pozor na to, aby v čase uzatvorenia poistenia nebol vo fáze liečenia ochorenia, alebo mal predpoklad na prepuknutie ochorenia, ktoré by mohlo viesť k PN.
• Príjem živnostníkov: V tomto ťahajú za kratší koniec napr. živnostníci, ktorých oficiálny príjem je veľa krát na úrovni minimálnej mzdy resp. minimálnych odvodov, ale ich reálny príjem v podnikaní môže byť oveľa vyšší, nehovoriac o tom že počas PN musia často krát naďalej uhrádzať svoje fixné náklady podnikania ako sú napr. V prípade poistenia PN budú mať živnostníci poistné plnenie vo väčšine poisťovní obmedzené práve na výšku oficiálneho príjmu (príjmu z ktorého platí odvody) resp. Na trhu však existujú aj poistné produkty, kde sa pre nastavenie poistnej sumy PN zohľadňuje ročný obrat, nie odvody SZČO, čo môže znamenať možnosť nastaviť si vyššie poistné krytie. Ide o to aby ste neplatili za príliš vysokú poistnú sumu PN, ktorú by ste nakoniec nedostali vyplatenú. Stretávam sa v praxi s tzv. sezónnymi živnostníkmi, kde niekoľko mesiacov sú bez príjmu. Majú záujem to riešiť takouto cestou, avšak si neuvedomujú, že to nie je príliš korektné správanie a nastávajú problémy, kde poisťovne uplatňujú výluky vopred na niektoré riziká, taktiež si môžu lekársku dokumentáciu dodatočne vyžiadať a uplatniť výluky z poistenia. V prípade registrácie a platieb sociálneho poistenia to závisí od podmienok konkrétnej poisťovne, môže byť uplatnená výluka z poistenia alebo obmedzená výška dennej dávky pri práceneschopnosti.

Príklady z praxe

1. Klient Pavol Smrečina uzatvoril zmluvu o životnej poistke, ktorej súčasťou je aj poistenie dennej dávky pri práceneschopnosti. Zarobí cca 900 eur mesačne a dennú dávku v poistení má 20 eur. Koľko by dostal od poisťovne za 20 dní PN, ktorú stávil doma?

   V závislosti od karenčnej doby, ak je od 0-tého dňa tak by klient dostal poistné plnenie vo výške 400 €, je potrebné si dať pozor na konkrétne znenie krytia, je viacero variant napr. plnenie od 1. dňa.

2. Opäť Pavol Smrečina má uvedenú mzdu a podmienky pri životnej poistke ako v predchádzajúcom prípade. Zmluvu uzatvoril 1. februára 2013. Musí ostať doma 20 dní na PN-nke, ale karenčná doba poisťovne je 30 dní. Čo to pre neho znamená - dostane od poisťovne niečo?

   V tomto prípade by Pavol Smrečina nedostal od poisťovne žiadne plnenie, pretože dĺžka jeho PN (20 dní) je kratšia ako dojednaná karenčná doba (30 dní). Poisťovňa by neplnila.

3. Pavol Smrečina zmluvu uzatvoril 1. februára 2013. V nej je uvedená čakacia lehota 2 mesiace od začiatku poistenia. Pri podpise zmluvy si stanovil poistnú sumu 20 eur za deň PN-ky. Kedy bude môcť čerpať plnenie od poisťovne?

   V prípade PN v dôsledku úrazu sa čakacia doba neuplatňuje. To znamená krytie by bolo aktívne dňom začiatku poistenia. V prípade choroby je klient krytý od 1. apríla 2013, teda po uplynutí dvojmesačnej čakacej doby.

Povinnosti klienta pri nahlásení PN komerčnej poisťovni

V prípade, ak ste boli uznaný(á) za dočasne práceneschopného, preštudujte si poistné podmienky v svojej poistnej zmluve a doručte do poisťovne:

• Čo najskôr potvrdenie ošetrujúceho lekára o vzniku pracovnej neschopnosti na predpísanom tlačive poisťovne
• Potvrdenie o pracovnej neschopnosti, vystavené pre Sociálnu poisťovňu, príp. potvrdenie o poberaní nemocenských dávok z nemocenského poistenia.
• V pravidelných intervaloch podľa poistných podmienok informujte poisťovňu na predpísanom formulári poisťovateľa o trvaní pracovnej neschopnosti a o kontrolách u ošetrujúceho lekára.
• Oznámenie o ukončení pracovnej neschopnosti doručte poistiteľovi ihneď po skončení pracovnej neschopnosti.

Poisťovňa môže tiež požadovať potvrdenie o vašom čistom príjme za posledné zdaňovacie obdobie. Dajte si pozor na lehoty pre oznamovanie jednotlivých udalostí, najmä začiatok a koniec PN, pretože poisťovne sú dosť prísne a dôsledne požadujú dodržanie týchto lehôt, a to aj za cenu prípadného odmietnutia poistného plnenia.

Úrazové poistenie

Úrazové poistenie je určené na finančné zabezpečenie v prípade úrazu, ktorý vedie k trvalým následkom alebo dočasnej práceneschopnosti. V rámci úrazového poistenia sa vypláca takzvané denné odškodné.

Denné odškodné

Keď sa niekomu stane úraz a musí sa z neho zotavovať, nevyhnutne mu pritom vznikajú aj isté výdavky. Na tento účel je určené takzvané denné odškodné, ktoré sa vypláca z úrazového poistenia. V poistnej praxi existuje denné odškodné za nevyhnutné liečenie úrazu, denné odškodné pri pobyte v nemocnici a denné odškodné z dôvodu práceneschopnosti (PN). Vo všeobecnosti sa pod týmto pojmom väčšinou myslí denné odškodné za nevyhnutné liečenie úrazu. Denné odškodné je zamerané na úrazy, ktoré sú bez trvalých následkov. Kryjú najmä dočasný výpadok zárobkov v čase, keď sa človek musí po úraze zotavovať niekoľko dní. Každý úraz je pritom ohodnotený a podľa toho sa aj denné odškodné vypláca. Spravidla ide o percento z poistnej sumy. Úrazové poistenie samostatne spravidla kryje päť rizík. Teoreticky si ľudia môžu v rámci poistenia vybrať len denné odškodné.

Petra Heseková, riaditeľka oddelenia životného poistenia, zdravotného poistenia a dôchodkov z Finportalu, hovorí, že denné odškodné sa vzťahuje iba na poistné udalosti, ktoré vznikli v dôsledku úrazu. Obdobou denného odškodného je poistenie PN, ktoré zahŕňa poistné udalosti v dôsledku úrazu aj choroby, ale plnenie v tomto pripoistení je podmienené doložením vystaveného dokladu o práceneschopnosti od lekára, na rozdiel od denného odškodného, ktoré nie je viazané na tento doklad. Pri tomto produkte sa volí výška denného odškodného, ktoré poisťovňa potom vyplatí počas doby liečenia úrazu. Podmienkou je, že sa stane jeden z úrazov, ktoré toto poistenie kryje.

Denné odškodné má podľa odborníkov v princípe jednoduché pravidlá. Aby niekomu vznikol nárok na plnenie, musí dodržať minimálnu dobu liečenia stanovenú poisťovňou. Tá môže byť napríklad sedem dní, 21 dní či 30 dní. Poisťovne potom vyžadujú dodanie lekárskych správ od prvotného ošetrenia až po ukončenie liečenia úrazu. Následne je vyplácaná dojednaná poistná suma za každý deň nevyhnutného liečenia úrazu. Každá diagnóza má stanovenú maximálnu dobu liečenia, ktorú poisťovňa klientovi prepláca. Na stanovenie odškodnenia používajú poisťovne tabuľky so zoznamom úrazov a príslušným maximálnym počtom dní liečby. V prípade komplikovanejších prípadov však po zdokladovaní môže klient získať plnenie aj za viac dní, ako je v príslušnej tabuľke. Poistná suma sa v prípade tohto pripoistenia stanovuje ako výška odškodnenia za deň. Napríklad desať eur za deň liečenia. Každý klient si tak môže nastaviť denné odškodné podľa svojich potrieb. Finančný analytik z OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik vraví, že štatistiky denného odškodného sa pohybujú v rozmedzí od päť eur do 70 eur. Každé poistenie denného odškodného v jednotlivých poisťovniach je podľa neho naviazané na sériu poistných podmienok, ktoré v konečnom dôsledku ovplyvňujú poistné. Napríklad zásadný vplyv na poistné má trvanie minimálneho liečenia úrazu, čo je podmienka, ktorá musí byť splnená pre vyplatenie plnenia. Podľa odborníkov sa stáva, že konkrétny úraz nie je uvedený v poistných tabuľkách. V takom prípade sa uplatňuje takzvané pripodobnenie. Podľa P. Hesekovej dokážu pripodobniť úrazy napríklad Allianz - Slovenská poisťovňa či NN.

Poistná suma sa pohybuje od 5 eur do 60 eur na deň, pričom do výšky poistnej sumy 15 eur poisťovňa neskúma príjem klienta. Nad 15 eur následne závisí maximálna denná dávka od príjmu klienta. Vyplácanie dennej dávky pri poistnej udalosti je podmienené dĺžkou liečenia úrazu s tým, že je k dispozícii tabuľka úrazov spolu s maximálnym počtom dní liečenia, ktoré poisťovňa môže klientovi vyplatiť. Toto poistenie si klienti môžu dojednať v každom produkte so životným poistením. Vo variabilných produktoch je aj súčasťou balíkových produktov určených primárne pre seniorov. Poistné následne závisí od viacerých faktorov, ako je vek poisteného, dĺžka poistenia, prípadne zdravotný stav klienta.

Ďalšie možnosti úrazového poistenia

• Poisťovňa vyplatí poistné plnenie z poistenia hospitalizácie v dôsledku úrazu, ak je poistený počas doby trvania poistenia prijatý na hospitalizáciu a jeho hospitalizácia trvala aspoň 24 hodín. Limity sú stanovené v závislosti od jednotlivých produktov.
• Poisťovňa vyplatí poistné plnenie z poistenia denného odškodného za dobu liečenia úrazu poistenému vtedy, ak doba nevyhnutného liečenia úrazu poisteného, ktorý nastal počas trvania poistenia, doložená lekárskym potvrdením dosiahne aspoň 15 dní. Pri dennom odškodnom za dobu liečenia úrazu sú limity sú stanovené v závislosti od jednotlivých produktov. Výška poistného závisí od dohodnutého denného odškodného a v niektorých produktoch aj od rizikovej skupiny.
• Poistenie denného odškodného pri pobyte v nemocnici z dôvodu úrazu platí za každý deň nevyhnutnej hospitalizácie poisteného z dôvodu liečenia následkov úrazu.
• Poistenie denného odškodného z dôvodu PN s dvojnásobným plnením v prípade rakoviny sa dojednáva pre prípad pracovnej neschopnosti následkom choroby alebo úrazu. Poistným plnením je denné odškodné vyplácané počas trvania pracovnej neschopnosti po uplynutí karenčnej doby. Poistné plnenie predstavuje sumu, ktorej výška zodpovedá počtu dní trvania pracovnej neschopnosti, vynásobených dohodnutou poistnou sumou. Poistné plnenie je vyplácané počas trvania pracovnej neschopnosti maximálne 500 dní.
• Poistenie denného odškodného pri pobyte v nemocnici z dôvodu choroby sa dojednáva pre prípad poskytnutia nevyhnutnej nemocničnej lôžkovej starostlivosti poistenému v dôsledku choroby, pôrodu, tehotenstva, prerušenia tehotenstva alebo potratu. Plnenie sa vypláca najviac za dobu 14 dní pobytu poisteného v nemocnici.
• V prípade poistenia denného odškodného pri liečení úrazu a pobytu v nemocnici z dôvodu úrazu je pre bezpríjmových klientov (dôchodca, materská, študent) maximálna poistná suma 10 eur.
• V prípade denného odškodného za čas nevyhnutného liečenia úrazu vzniká nárok na plnenie, ak je čas nevyhnutného liečenia úrazu dlhší ako dva týždne. Poistné plnenie sa vypláca jednorazovo po skončení liečby úrazu.

Poistenie môže byť dojednané s plnením od 1. dňa alebo až po uplynutí stanovenej doby. Pri úraze a PN je vždy stanovená minimálna nutná doba trvania poistnej udalosti pre vznik nároku na plnenie. Pri úraze a PN sa posudzuje zamestnanie a môže sa posudzovať i príjem. Limity, pri dojednávaní poistenia, sa odvíjajú od zamestnania; v prípade požiadavky vyšších súm sa posudzuje i príjem poisteného. Denné dávky pri PN sa vyplácajú, ak trvá minimálne 29 dní (s plnením buď od 1. alebo od 29.dňa, podľa dojednania), celková maximálne doba plnenia je 365 dní pre jednu poistnú udalosť. Hospitalizácia sa prepláca počas doby nevyhnutného liečenia, ak liečba trvá minimálne 14 dní (s plnením buď od 1. alebo od 14. najneskôr k 15., 22. alebo 29. dňu trvania práceneschopnosti (podľa toho, od ktorého dňa bolo v poistnej zmluve dojednané vyplácanie dennej dávky).

ePN a nemocenské dávky

O dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. práceneschopnosti) a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, iný lekár špecialista a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný. Od 1.1.2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií.

Zmeny v ePN od 1.1.2024:

1. PN sa od 1.1.2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN).
2. Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne “papiere” - komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky.
3. ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista.
4. O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.
5. Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN.
6. Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.

Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni. Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN, nemusíte prenášať a doručovať žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské, nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské, ani neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti. Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky.

Zmeny v PN od 1. januára 2026

Od 1. januára 2026 prichádza k zásadným zmenám v práceneschopnosti (PN), pričom zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa. Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €. Zároveň sa sprísňujú kontroly a uznávanie PN v krátkom čase po sebe.

Nárok na nemocenské

Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.

Výpočet vymeriavacieho základu:

• Zamestnanec: Vymeriavací základ je jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia. Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých sa zaplatilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia.
• SZČO: Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne.
• Dobrovoľne nemocensky poistená osoba: Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Osoba v ochrannej lehote: Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.

Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch). Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár elektronicky potvrdí „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.

Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN. Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.

Liečebný režim

Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku. Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada. Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti jedným z nasledovných spôsobov: v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne. Otázku zmeny adresy vždy odporúčame konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim.

Vychádzky počas PN

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod.do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený iný rozsah vychádzok.

Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ. Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť. Sociálna poisťovňa svojom portáli uverejnila výstrahu pred falošnými kontrolnými zamestnancami a krátke video na rozpoznanie pravého od falošného kontrolóra.

Ak posudkový lekár rozhodne o ukončení PN, ošetrujúci lekár je povinný vytvoriť elektronický záznam o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Posudkový lekár môže ukončiť PN, ak má za to, že pacient nie je skutočne práceneschopný a dlhodobo poberá dávky bez riadneho dôvodu. Od januára 2026 sa rozširujú právomoci posudkových lekárov.

PN a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.

Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku. Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.

Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší. Aj počas práceneschopnosti sa môže pracovný pomer skončiť dohodou, alebo uplynutím doby, pokiaľ bol dohodnutý na dobu určitú.

Zmeny v odvodoch z odmien počas PN

Do 31.12.2025 platilo, že ak zamestnanec dostal odmenu počas PN alebo materskej, z tohto príjmu sa neplatili sociálne odvody, len symbolické úrazové poistenie. Od 1. januára 2026 sa ruší výnimka z platenia sociálnych odvodov z odmien (napr. 13. plat, prémie) vyplatených zamestnancovi počas PN, materskej, či OČR. Po novom sa z týchto príjmov budú odvádzať plné sociálne odvody.

tags: #denne #odskodne #v #pripade #pn #nasledkom