Komunálne voľby, spojené s voľbami do orgánov samosprávnych krajov, predstavujú pre Bratislavu kľúčový moment pre smerovanie a rozvoj mesta. V tomto roku sa konali 29. októbra. V tomto článku sa pozrieme na kandidátov, ktorí sa uchádzali o post primátora, na predvolebné prieskumy a na rôzne pohľady na bratislavskú politickú scénu.
Kandidáti na primátora Bratislavy
O post primátora Bratislavy sa v komunálnych voľbách uchádzalo deväť kandidátov. Medzi nimi bol aj súčasný primátor Matúš Vallo, ktorý kandidoval za koalíciu strán Team Bratislava, SaS a PS. Jeho hlavným súperom bol Rudolf Kusý, kandidujúci za koalíciu Sme rodina, KDH, Za ľudí a Dobrá voľba a Umiernení.
Matúš Vallo
Matúš Vallo bol zvolený za primátora v roku 2018, keď získal 58 578 hlasov, čo predstavovalo 36,5 percenta odovzdaných hlasov. V tohtoročnom prieskume agentúry AKO pre spravodajskú televíziu Joj 24 ho chcelo voliť 59,6 percenta obyvateľov Bratislavy. Vallo boduje hlavne vo veľkých mestských častiach, ako Petržalka a Ružinov, a má silnú podporu medzi mladými voličmi a ľuďmi s vyšším vzdelaním.
Vallo je architekt a s tímom odborníkov vypracoval knihu a plán s názvom "Plán B", ktorá predstavuje vízie pre rozvoj Bratislavy. Ako architekt realizoval aj tri projekty pre Pentu, ktoré podľa jeho slov sú prospešné pre ľudí.
Vallo zdôrazňoval, že robí lokálnu politickú stranu a zaujíma ho len Bratislava.
Rudolf Kusý
Rudolf Kusý zaostával v prieskumoch s 33,7 percentami. S vekom stúpa podpora Rudolfa Kusého. Po dvanástich rokoch v úrade starostu Nového Mesta sa rozhodol zabojovať o primátorské kreslo.
Ďalší kandidáti
Ján Mrva bol tiež jedným z kandidátov. Martin Kugla rozoberá volebné prieskumy a naznačuje, že hlas pre Mrvu je s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou zahodeným hlasom.
Mika mal imidž človeka, ktorý vedel v STV odolávať tlakom, avšak podľa niektorých názorov ho do tejto funkcie dostal práve Smer a v kľúčových veciach vždy Smeru vyhovel. Mikov program bol doslova zlepenec bežných programových priorít, mal nulovú skúsenosť s komunálnou politikou, nebol za ním žiaden odborný tím a nevedel ani predstaviť kandidátov na kľúčové výkonné pozície. Napriek tomu nebolo vylúčené, že by mohol byť dobrým primátorom. Mika bol však oproti Valovi alebo Mrvovi nepomerne rizikovejším, z hľadiska schopnosti „oslobodiť“ magistrát z vplyvu developerov a oligarchov. O Mika sa hovorilo, že s Kočnerom vedie boj, avšak táto informácia bola spochybňovaná.
Politické pozadie a koalície
Strany, ktoré stáli za Vallom (Team Bratislava, SaS a Progresívne Slovensko), mali v bratislavskom regióne vyššiu podporu ako strany, ktoré podporovali Kusého (Sme rodina, KDH, Za ľudí a Dobrá voľba a Umiernení).
V bratislavskom zastupiteľstve dominovali pravicová koalícia a Team Vallo, zatiaľ čo Smer prepadol. Keď sa rozoberú koalície na strany, ukáže sa zásadný prepad Smeru. Smer išiel sám v tisícke obcí a spájal sa najmä so SNS, pravica opakovala spojenectvá spred roka. Každý deviaty nezávislý poslanec mal predtým podporu strán, opúšťali najmä Smer. SNS a komunál: Kedysi nepredstaviteľná koalícia s Mostom získala až 6 starostov.
Komplikácie a špecifiká volieb v Bratislave
Sobotné komunálne voľby boli mimoriadne komplikované, najmä v Bratislave a Košiciach. Celá Bratislava si vyberala z jedného zoznamu kandidátov na primátora, ale voľba poslancov miestnych zastupiteľstiev bola komplikovanejšia. Obyvatelia mestskej časti vyberali zo všetkých kandidátov na starostu, ale kandidátov na poslancov mestskej časti mali rozdelených podľa volebných obvodov, v ktorých žili. Volebné obvody presne nekopírovali štvrte, niekde polovica ulice patrila do jedného a druhá polovica do druhého obvodu.
Volebná pomôcka: Ako hlasovali poslanci v kľúčových momentoch
Situácia v mestskom parlamente bola často neprehľadná. Keď sme krátko po posledných komunálnych voľbách písali o pomeroch v zastupiteľstve, nebolo vôbec jasné, kto je koalícia a opozícia voči primátorovi. Ani ku koncu funkčného obdobia nebolo stále jasné, kto je vlastne s kým proti komu. Väčšina hlasovaní bola nepredvídateľná a aj zákaz hazardu na základe petície sa podarilo schváliť až na druhý pokus.
Interaktívna grafika pomôže zorientovať sa v tejto neprehľadnej situácii. Zobrazí skupiny, ktoré držia spolu. Po kliknutí na fotografiu poslanca sa vám zobrazí prehľad jeho hlasovaní. V základnom výbere môžete filtrovať poslancov podľa štyroch kategórií a zvýrazniť napríklad len tých, ktorí kandidujú aj na starostu alebo primátora.
Na grafe môžete porovnať skupiny poslancov, ktorí sa vo vami vybraných hlasovaniach správali podobne. Môžete napríklad zobraziť poslancov, ktorí hlasovali rovnako pri zákaze hazardu a zároveň pri predaji PKO alebo pri zavedení developerských poplatkov a odmietnutí úľav pre HB Reavis a J&T Real Estate. Pridať môžete aj tretie hlasovanie, ktoré je rozlíšené farbou.
Z interaktívneho porovnania napríklad vidno, že pri záverečnom hlasovaní o parkovaní sa zdržali aj poslanci, ktorí pri základných pravidlách nového parkovania hlasovali za - napríklad Lucia Štasselová, Elena Pätoprstá, Katarína Šimončičová alebo Ján Hrčka.
Ak si vyberiete tieto dôležité hlasovania, vyjde vám skupina ôsmich ľudí. Sú to poslanci blízki Smeru Vladimír Bajan, Peter Hanulík, Iveta Hanulíková, Radoslav Olekšák a Martin Borguľa, ktorý tento rok zo Smeru vystúpil a je favoritom na post starostu Starého Mesta. Borguľa hovorí, že o významnej investícii hlasovali aj koncom septembra 2017, keď žiadali, aby zámer developerov ešte pred rozhodnutím vlády prerokovalo zastupiteľstvo.
Starostovia mestských častí
Na postoch starostov jednotlivých bratislavských mestských častí sa nedali čakať príliš veľké zmeny. Takmer všetci súčasní starostovia chceli svoj mandát potvrdiť.
Petržalka
Najväčšia bratislavská mestská časť zažila súboj iba troch kandidátov. Post starostu obhajoval Ján Hrčka ako nezávislý kandidát. Proti Chrenovi kandidoval miestny a mestský poslanec Peter Strapák, ktorý v zastupiteľstvách pôsobil za primátorov Team Vallo. Ján Hrčka (zvolený) je dlhodobo známy tým, že odhaľuje korupciu, hlasuje proti developerom a za Petržalku a Bratislavu.
Odporúčaní kandidáti na poslancov v Petržalke (Volebný obvod č. 2):
- Branislav Sepši (zvolený)
- Ing. Drahan Petrovič (zvolený) (49)
- Ing. Michala Kozáková (zvolená) (31)
- Ing. Jana Hrehorová (zvolená) (38), občianska aktivistka o.z.
- Pavel Šesták (zvolený) (71), Ing., občiansky aktivista o.z. Za zeleň Petržalky, Nadácia M.R.
Ružinov
V Ružinove vznikla na Bratislavu aj pozoruhodná koalícia - za starostku tu kandidovala bývalá playmate Janka Jányová, ktorú podporovala strana Smer spolu s Republikou, teda odídencami z Kotlebovej ĽSNS.
Staré Mesto
Veľký súboj čakal bratislavské Staré Mesto. Bola to jediná mestská časť, kde sa trojkoalícia okolo primátora Matúša Valla nedohodla s SaS. Za starostku kandidovala aj poslankyňa parlamentu Romana Tabák, ktorú podporovalo hnutie Sme rodina. Do volieb opäť išiel aj bývalý starosta tejto mestskej časti Radoslav Števčík, ktorý kandidoval pod hlavičkou strany Starostovia a nezávislí kandidáti. V Starom Meste kandidoval aj miestny poslanec Michal Gajdoš (DS, ODS, Spolu, Šanca) či herečka Milena Minichová (SMS). Starostom chcel byť aj Michal Čambal (Život - národná strana), Jozef Bača (Domov - národná strana), Zuzana Luhová (Národná koalícia/Nezávislí kandidáti) a Andrej Trnovec zo Slovenskej ľudovej strany Andreja Hlinku.
Karlova Ves
O znovuzvolenie v Karlovej Vsi sa opäť uchádzala aj Dana Čahojová (Starostovia a nezávislí kandidáti), ktorá je nezávislou starostkou mestskej časti od roku 2014. Dana Čahojová (zvolená) spolupracovala s Jánom Hrčkom, ktorý bol toho času jej prednostom.
Nové Mesto
Starosta Rudolf Kusý sa po dvanástich rokoch v úrade rozhodol zabojovať o primátorské kreslo. Do volieb išiel napríklad jeho vicestarosta Branislav Filipovič. Matúš Čupka (nezvolený) je dlhoročný aktivista, zakladateľ a hybná sila Zelenej hliadky, za ktorým je obrovský kus práce v odstraňovaní čiernych skládok, skvalitňovaní verejného priestoru a odhaľovaní nelegálnych reklám, (nielen) v Novom Meste.
Rača
Na post poslanca v Rači kandidoval aj Filip Rybanič, ktorého krajský súd v júni 2019 odsúdil na trojročný trest, pretože vyzradil informácie o pohyboch na bankových účtoch Roberta Kaliňáka.
Vrakuňa a Jarovce
Starosta Vrakune Martin Kuruc bol v úrade od roku 2014, vo voľbách kandidoval ako nezávislý. Starosta Jaroviec Jozef Uhler bol v úrade od roku 2018, v nasledujúcom období chcel doriešiť výstavbu cyklochodníka medzi Jarovcami a Rusovcami.
Povolebné reakcie a udalosti
V Bratislave volilo viac ľudí, najvyššia účasť bola tam, kde vyhral starosta za KDH. Prekvapiví víťazi volieb Hattas, Polaček i Fiabáne budú vládnuť s pohodlnou väčšinou. Silné bratislavské príbehy volieb: Borguľa sa vypol, Chrena nezastavili obvinenia, aktivista Čupka to nedal.
Primátorské voľby v Bratislave vyhral Matúš Vallo. Vyplýva to z exit pollu, ktorý pre Denník N vypracovala Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK. Podľa prieskumov získal viac ako 65 percent hlasov. Jeho vyzývateľ Rudolf Kusý získal viac ako 27 percent voličov.
Koalícia Vallovej strany Team Bratislava s Progresívnym Slovenskom a SaS mala aj jasnú väčšinu 29 zo 45 poslancov v mestskom zastupiteľstve. Ešte významnejšie Vallova koalícia uspela v mestských častiach - v Petržalke mala 33 z 35 poslancov a v Starom Meste dokonca zvolili jednofarebné zastupiteľstvo dvojkoalície PS - Team Bratislava, napokon tam mimo koalície bude iba náhradník za Mateja Vagača, ktorý sa stal starostom. Naopak, prepadli kandidáti konkurenčných koalícií okolo strán Sme rodina, OĽaNO či OKS.
Andrej Danko na TA3 spochybňoval financovanie strán PS a Spolu i komunálne voľby. Nevylučoval, že zriadi komisiu, ktorá sa bude zaoberať tým, že v komunálnych voľbách vyhrali ľudia, ktorí „kandidovali za platformy, ktoré nespĺňajú parametre regulérnych politických strán, ale ani nezávislých kandidátov.“ Erik Tomáš k voľbám v Humennom povedal: „Absolútne rešpektujem vôľu občanov, ale myslím si, že výsledok významne ovplyvnila masívna antikampaň proti Jane Vaľovej. A za každou antikampaňou niekto stojí.“