Sociálny fond v podvojnom účtovníctve: Tvorba, použitie a zdaňovanie

Sociálny fond je dôležitý nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorý prispieva k starostlivosti o zamestnancov. Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o SF“). Tento zákon znamená pre zamestnancov zdroj plnení predovšetkým sociálneho charakteru.

Kto má povinnosť tvoriť sociálny fond?

Sociálny fond má povinnosť tvoriť každý zamestnávateľ pôsobiaci na území Slovenskej republiky bez ohľadu na svoju právnu formu a na počet zamestnancov.

Zamestnávateľ a povinnosť tvoriť sociálny fond
Zamestnávateľom je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Fyzická alebo právnická osoba sa stáva zamestnávateľom, ak začne zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu v pracovno-právnom vzťahu, tzn. vypláca jej príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. Sociálny fond teda tvorí každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere v súlade s § 42 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).

Príklady povinnosti tvorby sociálneho fondu:

  • S.r.o. založená na podnikateľské účely zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer. Na účely zákona o sociálnom fonde sa považuje za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.
  • Fyzická osoba je konateľom s.r.o. založenej na podnikateľské účely a zároveň má s touto s.r.o. uzavretú pracovnú zmluvu - je zamestnancom v pracovnom pomere. V tomto prípade existujú vedľa seba dva právne vzťahy fyzickej osoby a s.r.o. S.r.o. sa na účely zákona o sociálnom fonde považuje za zamestnávateľa (má zamestnanca v pracovnom pomere) a je povinná tvoriť sociálny fond.
  • Občianske združenie zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer. Aj táto právnická osoba, aj keď nie je založená na podnikateľské účely, sa považuje na účely zákona o sociálnom fonde za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.

Kto nemá povinnosť tvoriť sociálny fond?

  • S.r.o. založená na podnikateľské účely vypláca konateľovi na základe zmluvy odmenu za výkon funkcie konateľa. Vzťah konateľa a s.r.o. nie je pracovnoprávnym vzťahom, t. j. nie je ani pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom. Medzi konateľom a s.r.o. je obchodno-právny vzťah. S.r.o. nemá povinnosť tvoriť sociálny fond.
  • S.r.o. založená na podnikateľské účely zamestná zamestnanca a uzavrie s ním dohodu o vykonaní práce. Uzavretie dohody o vykonaní práce je síce pracovnoprávnym vzťahom, ale nie je pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom. Na účely zákona o sociálnom fonde sa tak s.r.o. za zamestnávateľa nepovažuje a nie je povinná tvoriť sociálny fond v súvislosti s týmto zamestnancom.

Zdroje sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí predovšetkým povinným prídelom, ktorý sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov.

Zdroje financovania sociálneho fondu
Minimálny povinný prídel je vo výške 0,6 % a vzťahuje sa na všetkých zamestnávateľov. Povinným prídelom na tvorbu sociálneho fondu je prídel vo výške 0,6 % až 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu. Obmedzenie tvorby sociálneho fondu formou povinného prídelu platí pre zamestnávateľov, ktorých predmetom činnosti je dosahovanie zisku. Týmito zamestnávateľmi sú podnikatelia v zmysle Obchodného zákonníka (napr. živnostníci, slobodné povolania, s.r.o. a pod.).

Ďalšie zdroje fondu:

  • Prídely zamestnávateľa z použiteľného zisku. Celková suma prostriedkov fondu po­uži­tých na tieto účely nesmie prekročiť 0,05 % zo základu.
  • Dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do SF.
  • Ďalší prídel, ktorého výška je najviac 0,5 % zo základu. Tento môže byť pre zamestnávateľa povinným, ale aj nepovinným prídelom, v závislosti od kolektívnej zmluvy alebo vnútorného predpisu.
  • Suma potrebná na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 3 písm. a) zákona o SF. Priemerný mesačný zárobok zamestnanca tak nemôže presiahnuť 50 % z priemernej mesačnej mzdy. V roku 2020 sa bude vychádzať z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2018, ktorá bola stanovená Štatistickým úradom SR v sume 1 013 eur.

Účtovanie sociálneho fondu v podvojnom účtovníctve

Nové postupy účtovania priniesli okrem iného aj novú metodiku účtovania sociálneho fondu. V zmysle Opatrenia MF SR č.23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva účinného od 1.1.2003 (ďalej iba "nové postupy účtovania"), došlo k úplnému vypusteniu účtovej skupiny a k preradeniu účtovania sociálneho fondu na účet 472 - Záväzky zo sociálneho fondu. Takáto zmena je v súlade s novozavedenou definíciou záväzku, ktorým sa v zmysle § 2 ods.4 písm. b) zákona č.431/2002 Z.z. V súvislosti s touto zmenou v účtovaní, je potrebné pripomenúť, že v zmysle prechodných ustanovení nových postupov účtovania (§ 86 ods.1 písm. q)) sa zostatok účtu 441 - Sociálny fond k 1.1.2003 preúčtuje na účet 472 - Záväzky zo sociálneho fondu.

Tvorba a použitie sociálneho fondu sa teda od 1.1.2003 účtuje na účte 472 - Záväzky zo sociálneho fondu. Povinný prídel do sociálneho fondu podľa § 3 ods.1 písm. a) zákona č.152/1994 Z.z. o sociálnom fonde v z.n.p. (ďalej iba "zákon o sociálnom fonde") sa účtuje v prospech účtu 472 - Záväzky so sociálneho fondu a na ťarchu účtu 527 - Zákonné sociálne náklady.

Účtovanie tvorby a použitia sociálneho fondu

Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond (mesačne formou jednotlivých prídelov) najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac. Po skončení kalendárneho roka je zamestnávateľ povinný vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu v lehote najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. V prípade potreby sa výška sociálneho fondu upraví.

Účtovné postupy pre sociálny fond

Ak sa sociálny fond vedie na osobitnom účte v banke, zamestnávateľ môže tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov za mesiac december a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra.

Účtovné zápisy:

Účtovný prípad MD D
Tvorba povinného prídelu do sociálneho fondu 527 - Zákonné sociálne náklady 472 - Záväzky zo sociálneho fondu
Prevod finančných prostriedkov na účet sociálneho fondu 221 - Bankové účty (účet SF) 221 - Bankové účty (bežný účet)
Čerpanie sociálneho fondu (napr. príspevok na stravovanie) 472 - Záväzky zo sociálneho fondu 221 - Bankové účty (účet SF) / 211 - Pokladnica
Zúčtovanie faktúry za stravné lístky 527 - Zákonné sociálne náklady 321 - Dodávatelia
Úhrada faktúry za stravné lístky 321 - Dodávatelia 221 - Bankové účty (účet SF) / 211 - Pokladnica

Zdaňovanie a odvody z príspevkov a čerpania sociálneho fondu

Z pohľadu zamestnanca sú príjmy (peňažné aj nepeňažné plnenie) zo závislej činnosti definované a zdaniteľné v súlade s § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).

Daňové a odvodové zaťaženie sociálneho fondu
Platenie odvodov na zdravotné poistenie a sociálne poistenie je naviazané na daňové posúdenie plnenia zo sociálneho fondu. Ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec z neho platí poistné na sociálne poistenie a zdravotné poistenie.

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú oslobodené od dane:

  • Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane - definované v § 3 ods. 2 a § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov.
  • Príjmy oslobodené od dane - definované v § 9 a § 5 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov.
  • Hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov s odvolaním sa na § 152 Zákonníka práce.
  • Príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok, v súlade s § 152a Zákonníka práce.
  • Prenájom futbalového ihriska alebo zimného štadióna pre zamestnancov.
  • Sociálna výpomoc z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu, vyplatená v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa. Ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu.

Príjmy podliehajúce zdaneniu a odvodom:

  • Ak zamestnávateľ zo sociálneho fondu poskytne príspevok nad stanovený rozsah (napr. pri rekreácii nad 275 eur), táto časť príspevku bude u zamestnanca podliehať zdaneniu a odvodom.
  • Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom predstavujú pre zamestnanca nepeňažný príjem, ktorý v súlade s § 5 zákona o dani z príjmov podlieha zdaňovaniu. Výnimku však nájdeme v sociálnom poistení, podľa ktorej sa tento príjem nezahŕňa do vymeriavacieho základu.
  • Poukážky na nákup lístkov do divadla.
  • Nepeňažné plnenie (napr. vecný dar) poskytnuté bývalému zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu. Z tohto plnenia sa neplatia odvody do Sociálnej poisťovne.

Daňová uznateľnosť tvorby sociálneho fondu

U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku (podnikateľa), je tvorba sociálneho fondu formou povinného prídelu a ďalšieho prídelu daňovým výdavkom (nákladom). Ak sa zamestnávateľ rozhodne použiť finančné prostriedky zo SF na iné účely, ako určuje zákon o SF, nemohol by tvorbu SF účtovať ako daňový výdavok, ktorý ovplyvňuje základ dane. Použitie (čerpanie) SF nie je možné účtovať u podnikateľa, ktorý SF tvorí ako výdavok daňový, ktorý ovplyvňuje ZD, lebo daňovým výdavkom je podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona o SF tvorba SF.

Z pohľadu dane z pridanej hodnoty (DPH)

Z pohľadu dane z pridanej hodnoty (DPH) nemôže zamestnávateľ, ktorý je platiteľom DPH, pri nákupoch z prostriedkov sociálneho fondu uplatniť odpočítanie DPH, t. j. DPH z nákupov sa stáva súčasťou nákladov.

tags: #datum #uctovneho #pripadu #podvojne #uctovnictvo #socialny