Na Slovensku má každý občan povinnosť platiť daň, o ktorej často ani netuší, že existuje, no za jej neodvedenie hrozí mastná pokuta. Reč je o dani z výhry, ktorú je potrebné odviesť z finančných aj nefinančných výhier. Aj keď sa o tom verejne veľa nehovorí, platí, že každá výhra môže predstavovať zdaniteľný príjem.
V niektorých prípadoch vám síce peniaze prídu už zdanené, no pri hodnotnejšej vecnej odmene musíte celý proces vybaviť sami - a ak na to zabudnete, môžu nasledovať nepríjemnosti v podobe pokuty či doplatku.
Zdanenie peňažných výhier
Ak súťažíte o vyššiu sumu, či hodnotnejšiu vec, skontrolujte si štatút súťaže. Niektoré spoločnosti v pravidlách uvádzajú, že daň z výhry bude nimi automaticky odvedená. Ak pravidlá či štatút takúto klauzulu neobsahujú, zdanenie výhry je na vašich pleciach.
V prípade peňažných výhier je to jednoduchšie - pokiaľ ide o domácu súťaž, organizátor zvyčajne zrazí daň automaticky a výherca dostane čistú sumu. Z výhry 1 000 eur sa teda hneď strhne 19 percent, takže výhercovi zostane 810 eur a zvyšných 190 eur putuje priamo štátu. Týmto sa pre bežného súťažiaceho všetko končí, žiadne ďalšie administratívne úkony už nie sú potrebné.
Výnimkou sú však hazardné hry - teda lotérie, kasína, stávkovanie a podobne - ktoré sú od dane oslobodené.
Príklad č. 1: P. František sa zúčastnil žrebovania v redakcii časopisu a vyhral peňažnú výhru v hodnote 1 000 eur. Keďže p. František vyhral peňažnú výhru v žrebovaní, daň vyberá zrážkou prevádzkovateľ žrebovania, a to vo výške 19 % zo sumy výhry, t.j. 190 eur. P. Františkovi bude vyplatená suma 810 eur. František už nemusí túto výhru uvádzať v daňovom priznaní.
Príklad č. 2: Fyzická osoba vyhrala v lotériovej hre LOTO peňažnú sumu 35 000 eur. Nakoľko ide o výhru v lotérii, ktorá je prevádzkovaná na základe povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, je táto výhra od dane z príjmov oslobodená.
Zdanenie nepeňažných výhier
Zaujímavejšie a zároveň zradnejšie je to pri vecných cenách - teda pri výhre auta, elektroniky, dovolenky a podobne. Tu existuje hranica 350 eur. Pokiaľ cena túto hodnotu nepresiahne, výherca nemusí platiť ani daň z príjmu, ani zdravotné odvody.
Ak však hodnota výhry túto sumu prekročí, situácia sa mení - zdaňuje sa totiž iba suma nad 350 eur. Z tejto časti zaplatíte 85,50 eur na dani a 63 eur na odvodoch, spolu teda 148,50 eur. Tieto peniaze vám však nikto nestrhne automaticky, ale musíte ich uviesť v daňovom priznaní, ktoré sa štandardne podáva do konca marca nasledujúceho roka. Ak na to zabudnete alebo sa rozhodnete to ignorovať, riskujete sankcie.
Pri poskytnutí nepeňažnej ceny alebo výhry je prevádzkovateľ, organizátor alebo poskytovateľ povinný oznámiť výhercovi hodnotu výhry alebo ceny. Hodnotou ceny je obstarávacia cena alebo vlastné náklady prevádzkovateľa, organizátora alebo poskytovateľa. Nepeňažné ceny alebo výhry sú oslobodené od dane z príjmov v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru, okrem ceny zo športových súťaží prijatej daňovníkom, ktorého športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou.
Príklad č. 3: Daňovník vyhral v televíznej súťaži počítač v hodnote 500 eur. Nakoľko výhra presiahla sumu 350 eur, daňovník si do základu dane zahrnie a zdaní len príjem presahujúci sumu 350 eur, t. j. 150 eur (500 eur - 350 eur).
Príklad č. 4: Spoločnosť s ručením obmedzeným vypísala súťaž o nepeňažnú cenu v hodnote 300 eur pre tých zákazníkov, ktorí si zakúpia tovar. Nakoľko hodnota výhry nepresiahla sumu 350 eur, táto výhra je od dane z príjmov oslobodená.
Príklad č. 5: Daňovníčka vyhrala nepeňažnú výhru vo verejnej súťaži v hodnote 400 eur. Nakoľko výhra presiahla sumu 350 eur, daňovníčka si do základu dane zahrnie a zdaní len príjem presahujúci sumu 350 eur, t. j. 50 eur (400 eur - 350 eur).
Zdanenie výhier zo zahraničia a špecifické prípady
Komplikácie však môžu nastať, ak výhra pochádza zo zahraničia a nejde o hazard. Vtedy je povinnosťou samotného výhercu uviesť príjem v daňovom priznaní a zároveň overiť, či neexistuje dohoda o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskom a danou krajinou. Nepeňažné ceny alebo výhry zdaňuje fyzická osoba cez daňové priznanie k dani z príjmov podané za príslušné zdaňovacie obdobie, a to bez ohľadu na to, či plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky, alebo zo zdrojov v zahraničí, okrem výhier z reklamných súťaží alebo žrebovaní v súvislosti s vkladom na vkladnej knižke, s peňažnými prostriedkami na vkladovom účte, na účte stavebného sporiteľa, alebo na bežnom účte, ktoré sú príjmom z kapitálového majetku, z ktorých sa daň vyberá zrážkou.
Niektoré prípady si vyžadujú špeciálnu pozornosť. Profesionálni športovci napríklad zdaňujú svoje výhry vždy - bez ohľadu na ich výšku. Rozhodujúce je, či ide o príležitostné víťazstvo alebo systematickú profesionálnu činnosť.
Príklad č. 6: Profesionálny športovec, ktorý vykonáva šport ako samostatne zárobkovo činná osoba, vyhral za druhé miesto v súťaži nepeňažnú výhru 250 eur. V tomto prípade daňovník - profesionálny športovec, ktorého športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou, nemôže uplatniť oslobodenie od dane v sume 350 eur, ale výhra je jeho zdaniteľným príjmom v plnej výške, t. j. 250 eur.
Rovnako dôležité je pri hodnotnejších výhrach - ako je nové auto či luxusný zájazd - požiadať organizátora o písomné potvrdenie trhovej hodnoty ceny. Tento dokument uľahčí výpočet základu dane a môže byť kľúčovým dôkazom v prípade kontroly.
Ako poraziť konkurenciu bez zníženia cien
Daňové priznanie a dôchodcovia
Na Slovensku pracuje približne dva a pol milióna osôb, z toho viac než 300 tisíc sú dôchodcovia. Blíži sa čas daňového priznania, v tomto roku je posledným dňom vzhľadom na Veľkú noc 2. apríl. Ako sa daňové priznanie týka ľudí v seniorskom veku, ktorí poberajú dôchodok?
Poberateľ starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku, ak takýto dôchodok poberal k 1.1. príslušného roka (alebo ho mal spätne priznaný), pričom mal počas roka zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, z tohto príjmu mu zamestnávateľ zrazil preddavky na daň a celkový zdaniteľný príjem nepresiahol sumu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka (za rok 2023 sumu 50 % z 4922,82 € = 2461,41 €), si môže daňové priznanie podať dobrovoľne. Podľa § 46a ZDP sa daň nevyrubí a neplatí, ak si daňovník neuplatňuje daňový bonus a celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka. Teda výsledná daň v daňovom priznaní je nula. Čiže, už od roku 2004 stále platí rovnaké pravidlo - výhodné pre poberateľov dôchodkov.
Odporúčaný postup je, aby si daňovník vyžiadal potvrdenie o príjme od svojho zamestnávateľa (zamestnávateľov) a sám si podal daňové priznanie. V daňovom priznaní uvedie svoje zdaniteľné príjmy a zrazené odvody, sumu zrazených preddavkov na daň. Výsledkom bude nulová daňová povinnosť a daňový preplatok vo výške preddavkov, ktoré daňovníkovi zrazil jeho zamestnávateľ počas roka. Tento daňový preplatok vráti správca dane daňovníkovi do 40 dní po termíne na podanie daňového priznania.
Zdôraznime, že zamestnávateľ v takýchto prípadoch síce podľa zákona môže vykonať ročné zúčtovanie, ale na základe ročného zúčtovania nie je možné vrátenie preddavkov na daň. Postup podľa § 46a ZDP je možný len pri podaní daňového priznania.
Povinnosť dôchodcu podať daňové priznanie
Daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať každý daňovník (aj dôchodca), ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2023 presiahli sumu 2 461,41 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňujú všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane z príjmov oslobodené.
Výhodnosť podať daňové priznanie
Ak daňovník poberajúci dôchodok dosiahol v roku 2023 príjem zo závislej činnosti neprevyšujúci sumu 2 461,41 eura, nevzniká mu povinnosť podať daňové priznanie za rok 2023. Ak mu však zamestnávateľ zrážal z príjmu preddavky na daň, je pre neho výhodné podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A, aj keď jeho zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu 2 461,41 eura. V podanom daňovom priznaní dôchodcovi vznikne daňový preplatok a daňový úrad mu vráti tento daňový preplatok na základe žiadosti o vrátenie daňového preplatku, ktorá je súčasťou daňového priznania. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur. Ak tento daňový preplatok je menší ako 5 eur, nevzniká nárok na jeho vrátenie.
Použitie typu daňového priznania
- Ak dôchodca dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti - t.j. zo zamestnania na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce, podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A.
- Ak dosiahol aj iné druhy zdaniteľných príjmov, napr. príjem z prenájmu nehnuteľností, alebo príjem z nepeňažnej výhry, alebo príjem z predaja nehnuteľnosti, alebo príjem z vyplatenia podielového listu, podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typu B.
Nezdaňované príjmy dôchodcov
Dôchodkové dávky vyplácané v SR a dávky rovnakého druhu vyplácané z povinného zahraničného poistenia sú od dane z príjmov oslobodené. Medzi takéto dôchodkové dávky patria napr.:
- starobný dôchodok
- predčasný starobný dôchodok
- invalidný dôchodok
- vdovský a vdovecký dôchodok
- sirotský dôchodok
- výsluhový dôchodok
- rodičovský dôchodok
Dôchodca a uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka
Ide o daňovníkov, ktorí sú na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia, alebo ak im dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia (k 1.1.2023).
Poberateľ dôchodku, ak bol poberateľom tohto dôchodku k 1.1.2023, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane iba v prípade, že ročná suma vyplateného dôchodku v roku 2023 v úhrne nepresahuje sumu 4 922,82 eura. Potom nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje rozdiel medzi sumou 4 922,82 eura a vyplatenou sumou dôchodku.
Príklady:
- Príklad č. 1: Daňovník je k 1.1.2023 poberateľom starobného dôchodku v sume 500 eur mesačne. Za rok 2023 suma dôchodku predstavuje 6000 eur (12 x 500). Daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nakoľko úhrn dôchodku presiahol sumu 4 922,82 eura.
- Príklad č. 2: Daňovník je k 1.1.2023 poberateľom starobného dôchodku v sume 400 eur mesačne. Daňovníkovi vzniká nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v sume 122,82 eura (4 922,82 - 4 800).
Ak sa fyzická osoba stala poberateľom starobného dôchodku v priebehu roka 2023 (nebola poberateľom dôchodku k 1.1.2023), vzniká jej nárok na celú nezdaniteľnú časť vo výške 4 922,82 eura, pokiaľ základ dane nepresiahol sumu 21 754,18 eura.
Ak daňovníkovi - dôchodcovi vznikne nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, môže ju uplatniť len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívne vykonávanej práce, a to v závislosti od vykázaného základu dane.