Starostlivosť o pacientov s diabetes mellitus

Diabetes mellitus, ľudovo nazývaný cukrovka, je chronické ochorenie, pri ktorom ľudský organizmus nie je schopný udržať normálnu koncentráciu krvného cukru. Dôvod, prečo k tomu dochádza, nie je plne objasnený. V súčasnosti patrí k najčastejším a finančne vysoko náročným chronickým ochoreniam. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií bolo na Slovensku v roku 1980 liečených na toto ochorenie 122 197 pacientov. O 20 rokov neskôr sa toto číslo zvýšilo na 256 138 pacientov a najnovšie dáta hovoria už o vyše 370 000 evidovaných pacientoch s cukrovkou. Práve im a ich rodinným príslušníkom sú určené informácie o tomto ochorení, aby sa čo najjednoduchšie a najrýchlejšie zorientovali v problematike a získali relevantné poznatky o tom, ako sa dá aj s cukrovkou viesť kvalitný, plnohodnotný život.

Self-monitoring ako kľúč k úspešnej liečbe

Aby bola liečba diabetu úspešná a človek sa nemusel stretávať s každodennými obavami o svoje fungovanie, je nutné pravidelne monitorovať hladinu glukózy v krvi. Pod pojmom selfmonitoring (sebakontrola) teda rozumieme v užšom slova zmysle kontrolovanie glykémií. V širšom slova zmysle je selfmonitoring aj kontrolovanie glykozúrie (stanovovanie cukru v moči), ketonúrie (stanovovanie ketolátok v moči), prípadne meranie a sledovanie telesnej hmotnosti a krvného tlaku. Množstvo klinických štúdií dokázalo, že intenzívna a dôsledná kontrola hladiny glykémie prináša úspešnejšiu liečbu cukrovky, zlepšenie kvality života diabetikov a podstatné zníženie výskytu komplikácií cukrovky alebo spomalenie rozvoja ochorenia.

Skúsenosti z diabetologických ambulancií ukazujú, že ak diabetik pozná svoju aktuálnu glykémiu, pomáha mu to dodržiavať diétne opatrenia a zásady životosprávy. Vďaka selfmonitoringu sa dokáže prispôsobiť aj pri výrazných zmenách denného režimu ako sú cestovanie, dovolenky, sviatky, pri vyššej alebo neobvyklej fyzickej aktivite. Početnosť a načasovanie kontrol glykémií je veľmi individuálne. Nestačí však svoje hodnoty len zaznamenávať a zhromažďovať. Pacient vybavený glukometrom by mal vedieť aj správne tieto dáta vyhodnotiť. Samozrejme, aby pacient dokázal úspešne robiť selfmonitoring, musí úzko spolupracovať so svojím lekárom. Nutná je kvalitná edukácia aj technická inštruktáž, ktorá sa bežne robí v diabetologických ambulanciách. Pacient musí vedieť, ako pri selfmonitoringu postupovať a ako s nameranými výsledkami narábať v jeho bežnom dennom fungovaní. Pravidelné kontrolovanie glykémií aj diabetológovi pomáha lepšie rozhodnúť o úpravách liečebného režimu a takzvane "ušiť pacientovi liečbu na mieru". Dobré výsledky glykémií potom motivujú pacienta pri ďalšej spoluúčasti na liečbe a dodržiavaní zásad správneho životného štýlu.

Len menšina pacientov však selfmonitoring zvláda takto predpisovo. Dôvodom nie je len neochota a neznalosť pacientov, ale aj nepohodlie pri odbere vzorky krvi, či manipulácie s glukometrom. V súčasnosti sa preto výrobcovia snažia nielen o čo najvyššiu presnosť merania, ale aj o čo najvyšší komfort pre pacienta. K dispozícii je veľké množstvo kvalitných glukometrov, každý z nich má svoje špecifické testovacie prúžky. Pre úspešnosť selfmonitoringu glykémií je nutná kvalitná medicínska a technická edukácia pacienta (pacient musí vedieť ako, čo a kedy robiť), ktorá sa bežne vykonáva v diabetologických ambulanciách.

Aj selfmonitoring má svoje limity. Pacient si napríklad kontroluje glykémiu v rovnakých denných dobách, čím môžu uniknúť problematické časové úseky. Selfmonitoring sa samozrejme nedá robiť v zamestnaní, počas športovania či v spánku. Lekári sa veľmi často stretávajú v ambulanciách aj s prikrášľovaním výsledkov selfmonitoringu. Pacienti si napríklad odmerajú hladiny glukózy tesne pred kontrolou, keď krátkodobo dodržiavajú diétne a režimové opatrenia. Výsledky selfmonitoringu však potom nesedia s hodnotami glykovaného hemoglobínu. Tie odhalia vysoké glykémie v sledovanom období, hoci aktuálna hladina cukru je v poriadku. Našťastie pacientov s takouto „zodpovednosťou“ za vlastné zdravie je menšina.

Diabetes mellitus 2. typu a jeho špecifiká

Diabetes mellitus prevažne II. typu predčasne iniciuje a akceleruje aterosklerózu. Je úzko spojený s obezitou a dyslipoproteinémiou. DM zvyšuje riziko u osôb do 55 rokov 10-násobne. Riziko je najmä kvôli súčasnému výskytu metabolického syndrómu X. Fajčenie je jedným z hlavných rizikových faktorov vzniku CMP. Pri fajčení dochádza k zvýšeniu hladiny fibrinogénu a zníženiu agregácie trombocytov. Alkohol pôsobí negatívne na metabolizmus lipidov, znižuje HDL cholesterol a zvyšuje LDL cholesterol. Pri dennom príjme alkoholu nad 20g/deň, potom začína stúpať.

Mozog je orgán s vysokou biologickou aktivitou a jeho fungovanie je závislé od neustáleho metabolického prívodu. Priemerná spotreba glukózy mozgom je 65 % celkovej telesnej spotreby glukózy. Pri poklese cerebrálnej perfúzie o 20-30 % sa môže zredukovať o 30 - 50 %, bez vzniku neurologického deficitu. Zásoby kyslíka predstavujú 315 mol/g, čo stačí na 8 minút prežitia. Závisí od krvného tlaku, krvnej viskozity, priesvitu a cievnej rezistencie.

U diabetikov sa zvyšuje riziko ischemickej CMP na podklade akcelerovaného vzniku aterosklerózy. Diabetes mellitus ovplyvňuje endotel a hladkú svalovinu cievnej steny. Pri hyperglykémii dochádza k zvýšenej tvorbe voľných kyslíkových radikálov, čím sa zvyšuje oxidačný stres. Poškodený endotel neumožňuje dostatočnú vazodilatáciu. Zároveň dochádza k zvýšenej tvorbe vazokonstrikčných látok, čím sa opäť urýchľuje vznik aterosklerotických lézií. U diabetikov sa zvyšuje viskozita krvi a klesá deformabilita erytrocytov.

V oblasti ischémie klesá dodávka kyslíka a glukózy, čo vedie k tvorbe cytotoxického edému. Neliečená hyperglykémia zhoršuje vývoj a prognózu ischemického iktu. Hyperglykémia zhoršuje vývoj ischemického polotieňa, kde sú zmeny reverzibilné, do ischemickej nekrózy.

Rizikové faktory a prevencia cievnej mozgovej príhody

Vek nad 55 rokov je najvýznamnejší rizikový faktor CMP. Existujú však aj ďalšie faktory, ako napríklad genetická predispozícia (v roku 2003 bol objavený gén, zvyšujúci riziko iktu) a pohlavie (ženy sú viac ohrozené po menopauze). K rizikovým faktorom patria aj:

• Hypertenzia (krvný tlak nad 140/90 mmHg nameraný pri dvoch vyšetreniach).
• Ochorenia srdca (sú príčinou 20 % CMP, napr. fibrilácia predsiení, chlopňové chyby, čo vedie k tvorbe nástenných trombov).
• Diabetes mellitus (prevažne II. typu).
• Dyslipoproteinémia.
• Fajčenie.
• Obezita.
• Nedostatok fyzickej aktivity.
• Abúzus alkoholu.

Pre prevenciu CMP je dôležité komplexné riadenie rizikových faktorov. Patrí sem úprava životného štýlu, kontrola krvného tlaku, liečba dyslipoproteinémie a cukrovky, ako aj odvykanie od fajčenia a obmedzenie konzumácie alkoholu.

Terapia a rehabilitácia po cievnej mozgovej príhode

Pri liečbe CMP je dôležitá včasná diagnostika a rýchle zahájenie terapie. V akútnej fáze sa využívajú trombolytiká na rozpustenie krvných zrazenín a antikoagulačná liečba na prevenciu ďalšej tvorby trombov. V neskoršej fáze je kľúčová rehabilitácia.

Rehabilitácia by mala byť zahájená ihneď po stabilizácii pacienta a mala by byť individuálne prispôsobená jeho potrebám. K najvýraznejšiemu zlepšeniu stavu dochádza v prvých troch mesiacoch po CMP, ale zlepšenie môže pokračovať aj dlhšie. Cieľom rehabilitácie je obnoviť funkčnú nezávislosť pacienta, zlepšiť jeho sebaobsluhu a začleniť ho znovu do spoločnosti.

Rehabilitačné programy zahŕňajú:

• Fyzikálnu terapiu na obnovu motorických funkcií a svalovej sily.
• Ergoterapiu na nácvik každodenných činností a používanie kompenzačných pomôcok.
• Logopédiu na zlepšenie reči a prehĺtania.
• Špeciálne cvičenia na zlepšenie rovnováhy a koordinácie.

Chronické komplikácie diabetu a ich zvládanie

Diabetes mellitus, najmä dlhodobo neliečený alebo nedostatočne kontrolovaný, môže viesť k vážnym chronickým komplikáciám, ktoré postihujú rôzne orgány a systémy.

Diabetická retinopatia

Primárne postihuje cievy sietnice a môže viesť až k slepote. Prejavuje sa mikroaneuryzmami, krvácaním a uzatvorením kapilár, čo vedie k ischémii sietnice.

Diabetická nefropatia

Postihuje obličky a je jednou z hlavných príčin zlyhania obličiek u diabetikov. Prejavuje sa mikroalbuminúriou, hypertenziou a postupným zhoršovaním renálnych funkcií, čo môže viesť k difúznemu zániku obličkového tkaniva.

Diabetická neuropatia

Je poškodenie nervov na metabolicko-vaskulárnom podklade, ktoré postihuje až 50 % diabetikov. Najčastejšie postihuje dlhé nervy končatín, čo sa prejavuje poruchou citlivosti, slabosťou svalov a bolesťami. Môže sa prejaviť aj akútnou bolestivou neuropatiou, autonómnou neuropatiou (poruchy potenia, trávenia, srdcovej frekvencie) alebo fokálnou neuropatiou.

Syndróm diabetickej nohy

Je vážnou komplikáciou, ktorá postihuje 5,6 % pacientov s diabetom. Kombinuje viaceré faktory, ako neuropatia, ischemická choroba dolných končatín, deformácie nôh a zvýšený tlak. Minimálna kožná lézia sa nedostatočným prekrvením ťažko hojí a môže viesť až k amputácii končatiny.

Rehabilitácia pri diabete mellitus 2. typu

Pravidelná fyzická aktivita je významným prvkom zdravého životného štýlu pre pacientov s diabetom 2. typu. Pomáha udržiavať rovnováhu medzi energetickým príjmom a výdajom, znižuje riziko vzniku inzulínovej rezistencie a znižuje výskyt niektorých nádorových ochorení. Odporúča sa aspoň 150 minút stredne intenzívnej aeróbnej aktivity týždenne, rozdelenej na 3 dni. Odporový tréning, zameraný na posilnenie veľkých svalových skupín, má tiež pozitívny vplyv na pokles glykovaného hemoglobínu.

V rámci rehabilitácie sa využívajú aj elektroterapeutické metódy, ako napríklad pozdĺžna kľudová galvanizácia, Bassetove a diadynamické prúdy, alebo laserová terapia. Pri diabetickej neuropatii je dôležitá aj mobilizácia kĺbov a cvičenia na zlepšenie propriocepcie.

Kúpeľná liečba je tiež možnosťou pre pacientov s diabetes mellitus, avšak o jej vhodnosti rozhoduje ošetrujúci lekár na základe platnej legislatívy a indikačného zoznamu. Poistenci v skupine "B", kam patrí aj cukrovka, si sami hradia ubytovanie, stravu a cestovné.

tags: #osetrovatelska #starostlivost #diabtes #mellitus