Práceneschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo inej zdravotnej komplikácie. V prípade zamestnancov pracujúcich na dohodu existujú špecifické podmienky nároku na PN, náhradu príjmu a nemocenské dávky. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tejto problematike.
Kto má nárok na PN pri práci na dohodu?
Nárok na PN má zamestnanec, ktorý je nemocensky poistený. To znamená, že zamestnávateľ za neho platí nemocenské poistenie do Sociálnej poisťovne. Ak zamestnávateľ nemocenské poistenie neplatí (napríklad z nízkeho príjmu), zamestnanec nemá nárok na dávky v prípade práceneschopnosti (PN) ani na materské. Zamestnanec môže mať viacero dohôd naraz, aj u rôznych zamestnávateľov.
Pre vznik nároku na PN musia byť splnené nasledujúce podmienky:
- Nemocenské poistenie: Poistenec musí byť nemocensky poistený (zamestnanec, SZČO s dobrovoľným poistením). Môže si sám dobrovoľne platiť nemocenské alebo dôchodkové poistenie, ak chce získať nárok na dávky.
- Dočasná pracovná neschopnosť: Musí byť uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu choroby, úrazu, alebo karantény.
- Minimálna dĺžka poistenia: Poistenec musí byť nemocensky poistený minimálne 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom PN.
- Zaplatené poistné: Musí mať riadne a včas zaplatené poistné na nemocenské poistenie.
- Ochranná lehota: V prípade zániku nemocenského poistenia (napríklad ukončenie pracovného pomeru) existuje ochranná lehota, počas ktorej má zamestnanec nárok na nemocenské dávky.
Ak pracujete na dohodu a platíte si odvody na nemocenské poistenie, máte nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky počas práceneschopnosti.
Ako postupovať pri vzniku PN?
Pre chorobu alebo úraz musíte ostať pár dní doma. Ak ste uznaný za práceneschopného, musíte dodržiavať liečebný režim, ktorý určil ošetrujúci lekár.
- Návšteva lekára: Ak ste chorý alebo ste utrpeli úraz, navštívte lekára, ktorý vás uzná za dočasne práceneschopného.
- Potvrdenie o PN: Lekár vám vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. V súčasnosti lekári vystavujú elektronickú PN (ePN), ktorá sa automaticky prenesie do systému Sociálnej poisťovne. Ak lekár nevystavuje ePN, dostanete päťdielne papierové tlačivo.
- Oznámenie zamestnávateľovi: Nezabudnite odovzdať zamestnávateľovi doklad od lekára pri začiatku, pokračovaní i pri ukončení pracovnej neschopnosti. Oznámte zamestnávateľovi, že ste práceneschopný a odovzdajte mu potrebné doklady. Ak máte ePN, nemusíte zamestnávateľovi predkladať žiadne tlačivo. Ak máte papierové tlačivo, odovzdajte zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny).
- Žiadosť o dávku: V prípade ePN nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku. Ak máte papierové tlačivo, vyplňte a odošlite II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok - do Sociálnej poisťovne. V prípade, že vám vznikne nárok aj na nemocenské dávky, zamestnávateľ má povinnosť zaslať potrebné doklady na Sociálnu poisťovňu.
Náhrada príjmu a nemocenské dávky
Počas PN máte nárok na náhradu príjmu, ktorú vypláca zamestnávateľ za prvých 10 dní PN, a nemocenské dávky, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa od 11. dňa PN, najdlhšie do 52. týždňa.
Výška náhrady príjmu a nemocenských dávok
- Náhrada príjmu: Počas prvých troch dní PN dostanete 25 % denného vymeriavacieho základu. Od 4. do 10. dňa PN dostanete 55 % denného vymeriavacieho základu.
- Nemocenské dávky: Nemocenské dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou sú vždy vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu. Napríklad, pokiaľ váš denný vymeriavací základ bol 20 eur, prvé 3 dni by ste mali zaplatených 5 eur denne a od 4. dňa.
Denný vymeriavací základ
Denný vymeriavací základ (DVZ) sa používa na výpočet výšky náhrady príjmu a nemocenských dávok. Rozhodujúce obdobie:
- Kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka.
- Obdobie od vzniku nemocenského poistenia, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní.
Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.
Príklady výpočtu náhrady príjmu a nemocenských dávok
Príklad 1:
- Mzda zamestnanca: 950 eur
- Zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok nemenila.
- PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.
Výpočet:
Denný vymeriavací základ (DVZ): 950 eur * 12 mesiacov = 11400 eur / 365 dní = 31,2329 eurNáhrada príjmu od 1. do 3. dňa: 31,2329 eur * 25 % = 7,81 eur/deňNáhrada príjmu od 4. do 10. dňa: 31,2329 eur * 55 % = 17,18 eur/deňNemocenské dávky od 11. do 14. dňa: 31,2329 eur * 55 % = 17,18 eur/deň
Príklad 2:
- Mzda zamestnanca: 2500 eur
- Zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok nemenila.
- PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.
Výpočet:
Denný vymeriavací základ (DVZ): 2500 eur * 12 mesiacov = 30000 eur / 365 dní = 82,1917 eurMaximálna suma DVZ za rok 2022 je 74,4987 eur.Náhrada príjmu od 1. do 3. dňa: 74,4987 eur * 25 % = 18,62 eur/deňNáhrada príjmu od 4. do 10. dňa: 74,4987 eur * 55 % = 41,97 eur/deňNemocenské dávky od 11. do 14. dňa: 74,4987 eur * 55 % = 41,97 eur/deň
Ak by práceneschopnosť vznikla 2. 2. 2023 a dohoda je uzatvorená od 1. 2. 2023, tak denný vymeriavací základ by sa počítal podľa § 8 ods.
Dôležité upozornenia a povinnosti
Dodržiavanie liečebného režimu
Počas práceneschopnosti nesmiete vykonávať zárobkovú činnosť. Ak ste uznaný za práceneschopného, musíte dodržiavať liečebný režim, ktorý určil ošetrujúci lekár. Ten vás informuje, v akom rozsahu podľa ochorenia môžete vykonávať bežné aktivity. Počas toho musíte dodržiavať liečebný režim.
Počas práceneschopnosti musíte dodržiavať povolené vychádzky, pri niektorých ochoreniach by ste mali ležať, nemali fajčiť a požívať alkoholické nápoje alebo sa zdržiavať v pohostinských zariadeniach a v určený deň máte povinnosť dostaviť sa na kontrolnú prehliadku.
V prípade porušenia liečebného režimu vám Sociálna poisťovňa môže znížiť alebo odobrať nemocenské dávky a uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
Kontrola dodržiavania liečebného režimu
Skontrolovať vás môže zamestnávateľ i poisťovňa. Porušenie liečebného režimu sa zistí obyčajne pri kontrole. Môže sa vykonať na podnet posudkového alebo ošetrujúceho lekára, zamestnávateľa, ale aj podnet inej fyzickej či právnickej osoby. Kontrola prebehne vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor. Vykoná ju určený zamestnanec poisťovne v byte práceneschopného alebo na mieste, kde sa podľa potvrdenia práceneschopnosti zdržuje.
Kontrola môže prebehnúť sedem dní v týždni, teda aj počas víkendu, voľných dní a sviatkov.
Ak poistenec nie je zastihnutý doma, nájde si v schránke Oznámenie o vykonaní kontroly. Na základe neho je potrebné, aby pacient kontaktoval útvar lekárskej posudkovej činnosti v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, kde môže preukázať dôvod svojej neprítomnosti.
Pri podozrení Sociálna poisťovňa došetrí okolnosti a od poistenca si vyžiada vyjadrenie k zistenej skutočnosti. Poisťovňa zároveň požiada o písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára a po prešetrení rozhodne, či došlo alebo nedošlo k porušeniu liečebného režimu. Ak sa potvrdí porušenie, poistenec stratí nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac však v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.
Sociálna poisťovňa môže uložiť pokutu aj v prípade porušenia ďalších povinností. Napríklad ak pacient príslušnej pobočke neoznámi zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava, neodstráni pre umožnenie kontroly prekážky, ako psa, pokazený zvonček alebo iné prekážky. Pokuta sa väčšinou pohybuje do 100 eur, za opakované porušenie povinností počas každej dočasnej pracovnej neschopnosti až do 170 eur.
Vychádzky počas PN
Vychádzky sú súčasťou liečebného režimu a určuje ich ošetrujúci lekár. Najčastejšie ide o štyri hodiny denne, napríklad od desiatej do dvanástej hodiny a poobede od druhej do štvrtej. Sú uvedené na Potvrdení o pracovnej neschopnosti a v zdravotnej dokumentácii pacienta. Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky ani rodinného príslušníka, ktorý by mu pomohol zabezpečiť základné životné potreby, si môže ísť kúpiť napríklad potraviny alebo lieky. Mal by si však ponechať pokladničný blok, ktorý môže predložiť v prípade kontroly.
Zmena pobytu a adresa počas PN
Pacient počas PN nemusí byť iba na adrese trvalého bydliska, ale aj na tej, ktorú si určí u lekára. Ten ju uvedie na tlačive o PN. Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu počas PN, konzultujte túto zmenu s ošetrujúcim lekárom a bezodkladne písomne oznámte novú adresu Sociálnej poisťovni.
Ukončenie PN
Po ukončení PN vám lekár odovzdá diel IV. potvrdenia, ktorý odovzdáte svojmu zamestnávateľovi.
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
Existujú rôzne typy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru:
- Dohoda o vykonaní práce: Maximálne 350 hodín ročne u jedného zamestnávateľa.
- Dohoda o pracovnej činnosti: Maximálne v priemere 10 hodín týždenne.
V tomto prípade môže ísť o nelegálny pracovný pomer, tzv. kamuflovanú dohodu, čo je v rozpore so zákonom. Je dôležité si uvedomiť, že nie z každej dohody vzniká nárok na PN.
Do 31. 12. 2022 platilo, že poistné z dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s nepravidelným príjmom sa vykázalo a platilo až pri skončení dohody. Od 1. 1. 2023 sa novelizovalo ustanovenie § 139b zákona č. 461/2003 Z. z. Z právneho a sociálneho hľadiska, práce na dohodu sú výhodné ako dočasné alebo vedľajšie riešenie - pre študentov, dôchodcov či popri inom zamestnaní.
Minimálna mzda pre dohodárov
Podľa § 223 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ZP) na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa okrem iného vzťahuje ustanovenie § 119 ods. 1 ZP. Znamená to, že mzda zamestnanca na dohodu nesmie byť nižšia ako ustanovená suma minimálnej mzdy.
Pre obdobie kalendárneho roka 2023 je podľa oznámenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 300/2022 Z. z. suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom ustanovená na 4,023 €. Znamená to, že zamestnávateľ nemôže zamestnancovi na dohodu za hodinu práce v roku 2023 poskytnúť nižšiu odmenu, ako je uvádzaná suma. Táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona. Samotná skutočnosť, že suma minimálnej mzdy sa dostane nad úroveň dohodnutej odmeny, nevyvoláva potrebu vypracovávania „dodatku“ k existujúcej dohode, resp. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi na dohodu poskytovať odmenu za každú hodinu práce najmenej v sume ustanovenej minimálnej mzdy. V prípade nárastu minimálnej mzdy nie je nevyhnutné vypracovávanie „dodatku“ k dohode, resp. novej dohody.
Pracovné podmienky pre dohodárov
Z prác vykonávaných mimo pracovného pomeru plynú nevýhody aj pre zamestnávateľa. Dohodu totiž môžete ukončiť pomerne jednoducho, bez dôvodu a často bez výpovednej lehoty alebo s krátkou výpovednou lehotou. Preto sa môže ľahko stať, že zamestnávateľ zostane zo dňa na deň bez pracovnej sily. Zamestnanci pracujúci na dohodu často nevnímajú zamestnávateľa ako dlhodobého partnera, čo sa prejavuje vyššou fluktuáciou.
Nárok na platenú dovolenku: Nie. Pri žiadnej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nevzniká nárok na platenú dovolenku.
Príplatky zo zákona: Nie. Práca na dohodu nepodlieha príplatkom zo zákona, pokiaľ to nie je výslovne dohodnuté v zmluve.