Komplexná rehabilitácia periférnych paréz: Od teórie k praxi

Rehabilitácia periférnych paréz predstavuje komplexnú oblasť, ktorá si vyžaduje rozsiahle znalosti z anatómie, fyziológie a neurofyziológie. V posledných desaťročiach sa v tejto oblasti vyvinulo množstvo terapeutických prístupov a metód, ktoré sa snažia obnoviť funkciu postihnutých svalov a nervov.

Medzi najvýznamnejšie patria koncept proprioreceptívnej neuromuskulárnej facilitácie (PNF) a metódy vyvinuté sestrou Elizabeth Kenny, ktoré sa zameriavajú na stimuláciu nervovosvalového systému a obnovu pohybových stereotypov. Tento článok sa zameriava na hlbšiu analýzu týchto metód a ich aplikáciu v rehabilitácii periférnych paréz, ako aj na špecifické typy paréz a ich rehabilitáciu.

Základy neurofyziológie periférnych nervov

Vedeli ste, že porušené vlákna periférnych nervov dokážu regenerovať rýchlosťou okolo 1 mm za deň? Nastáva proces regenerácie nervových vláken s rýchlosťou rastu cca 1 mm za deň. Úplná regenerácia nervu prebieha do 6 až 12 mesiacov po výkone. Tento princíp je kľúčový pre pochopenie rehabilitačných procesov.

V našej teoretickej časti bola predmetom záujmu štruktúra, funkcia, diagnostika a terapeutické možnosti liečby neuropatií. Podávali sme ucelený prehľad o léziách periférneho nervového systému na hornej končatine.

Koncept Proprioreceptívnej Neuromuskulárnej Facilitácie (PNF)

Vznik a vývoj konceptu PNF

Metóda PNF, pôvodne nazvaná „proprioreceptívna facilitácia“, vznikla v roku 1940 vďaka americkému lekárovi a neurofyziológovi MUDr. Hermanovi Kabatovi (1913 - 1995). Inšpiráciou mu bola manuálna technika austrálskej zdravotnej sestry Elizabeth Kenny (1880 - 1952), ktorá pracovala s pacientami po prekonanej poliomyelitíde (detskej obrne). Hoci metóda sestry Kenny mala preukázateľné výsledky, chýbalo jej neurofyziologické odôvodnenie, ktoré doplnil práve MUDr. Kabat.

Cieľ MUDr. Kabata pri tvorbe PNF

Hlavným cieľom MUDr. Kabata bolo vytvoriť manuálny terapeutický prístup, ktorý by lekárom umožnil komplexne analyzovať pohybový stav pacienta a zároveň poskytnúť efektívnejšiu terapiu pre obnovu funkčného pohybu. Dôležité je zdôrazniť, že PNF nie je len liečebný postup, ale aj diagnostický nástroj, ktorý umožňuje stanovenie optimálnej liečby neuromuskulárnej dysfunkcie.

Vznik inštitúcií Kaiser-Kabat

Kabatova koncepcia upútala pozornosť priemyselníka Henryho Kaisera, ktorého syn trpel roztrúsenou sklerózou. V roku 1946 spoločne založili Kaiser-Kabat inštitút vo Washingtone. Neskôr boli otvorené ďalšie inštitúcie v mestách Vallejo a Santa Monica v Kalifornii.

Spojenie Kabat - Knott a preniknutie PNF do fyzioterapie

V polovici 40. rokov 20. storočia začal MUDr. Kabat hľadať fyzioterapeuta, ktorý by s ním spolupracoval. V decembri 1945 sa Margaret Knott stala prvou fyzioterapeutkou pracujúcou po boku MUDr. Kabata.

Dorothy Voss a komplexný názov PNF

V roku 1952 sa k MUDr. Kabatovi pripojila fyzioterapeutka Dorothy Voss, ktorá v roku 1954 pridala do názvu Kabatovej metódy pojem „neuromuskulárna“. Odvtedy sa používa komplexný názov „proprioreceptívna neuromuskulárna facilitácia“ (PNF). Dorothy a Maggie napísali prvú knihu o PNF v 60. rokoch 20. storočia. Všetci traja spoločne rozvíjali a prepracovávali základnú koncepciu PNF. Vypracovali podrobné špirálové a diagonálne pohybové vzory pre hornú a dolnú končatinu, trup, hlavu a šiju. V Československu bola táto metóda publikovaná v 60. rokoch, kde si rýchlo získala obdivovateľov z radov lekárov a fyzioterapeutov.

PNF ako metóda prerušovaného naťahovania

Pri rehabilitačnom výkone terapie PNF skutočne dochádza k prerušeniu natiahnutia, avšak toto prerušenie nevypĺňa fáza relaxácie ani fáza izometrickej kontrakcie, ale koncentrická kontrakcia svalov.

Excentrická a koncentrická kontrakcia pri PNF

Možno tvrdiť, že pri PNF sa fáza natiahnutia odohráva primárne ako excentrická kontrakcia svalov, bez relaxačnej fázy. Technikou „zvratu pohybu“ sa excentrická kontrakcia mení na koncentrickú, pričom by nemalo dôjsť k úplnému prerušeniu napätia, skôr k zväčšovaniu a zmenšovaniu napätia v cyklickom pohybe, ktorý sa zväčša odohráva po elipsoide, v závislosti od toho, ako a na čo je terapia cielená.

Mechanizmus pôsobenia PNF

Vďaka PNF sú využívané pohybové vzorce, ktoré sa veľmi podobajú každodenným činnostiam. Týmito vzorcami sú ovplyvňované motorické neuróny prostredníctvom impulzov zo svalových, šľachových a kĺbových proprioreceptorov, čím je urýchľovaná odpoveď neurosvalového aparátu.

Facilitácia ako súčasť PNF

Facilitácia je taký typ stimulácie svalovej aktivity, ktorej cieľom je návrat k homeostáze organizmu spôsobom prebúdzania svalovej aktivity. Inými slovami pomáha organizmu k návratu kĺbovej dynamickej rovnováhy - dynamickej neuromuskulárnej stabilizácii. „Návratom“ je myslený posun smerom k vyváženejšiemu svalovému napätiu, vyváženejšej facilitačno-inhibičnej rovnováhe. Počas tohto posunu môže dôjsť k čiastočnému zlepšeniu niektorých motorických funkcií, pričom cieľom cesty je úplná obnova stratenej funkcie.

Metóda sestry Kenny a jej prínos

Prínos sestry Kenny k liečbe detskej obrny

Elizabeth Kenny, známa ako sestra Kenny, patrila medzi najvýznamnejšie osobnosti v oblasti rehabilitácie. Využívala poznatky z neurofyziológie a svojou metódou dermo-neuromuskulárnej facilitácie (DNF), špeciálne vypracovanou pre liečbu detskej obrny v období jej epidémie v 30. a 40. rokoch 20. storočia, sa snažila vrátiť pacientom schopnosť pohybu. Na rozdiel od tradičnej medicíny mobilizovala ochrnuté svaly pohybom.

Metóda sestry Kenny

Sestra Kenny vyvinula metódu, pri ktorej manuálnym naťahovaním mäkkých tkanív, polohovaním a stimuláciou funkčne oslabených svalov, za súčasného využívania pasívneho naťahovania svalov, približovania úponov svalov rýchlymi a chvejivými pohybmi a potom opätovným natiahnutím svalov dochádzalo ku svalovej stimulácií, ktorá je určená k príprave nervovosvalového systému na nácvik pohybovo-funkčne oslabeného svalu. Išlo teda o analytické cvičenie, kde sa cvičia jednotlivé svaly podľa svalového testu s pridanými facilitačnými prvkami, ktoré zaviedla práve sestra Kenny.

Terminológia sestry Kenny

Sestra Kenny zaviedla terminológiu, ktorá sa používa dodnes, vrátane výrazov „stimulácia proprioreceptorov, indikácia a reedukácia“. Rýchlym, pasívnym cvičením dochádza ku skracovaniu a predlžovaniu svalov a šliach a tým ku stimulovaniu proprioreceptorov. Súčasne nechá pacienta pohybovať aj zdravou končatinou a využíva aj slovné podnety. Táto facilitačná technika vyvoláva kontrakciu na úrovni miechových reflexov.

Priblíženie pojmov sestry Kenny

• Stimulácia proprioreceptorov: Drobným chvejivým pohybom prebúdza k činnosti nervové zakončenia vo svaloch a šľachách.
• Indikácia: Uvedomenie pacienta o presne prevádzanom pohybe a o svale, ktorý má tento pohyb vykonať.
• Reedukácia: Vykonanie aktívneho pohybu, pri ktorom sledujeme správnu koordináciu svalovej kontrakcie a obnovovanie pohybových stereotypov. Tým sa dosahuje presné prevedenie požadovanej kontrakcie svalu, ktorý hrá úlohu v danej svalovej skupine a súčasne zachovanie správneho pomeru síl v zložkách danej svalovej skupiny. Okrem toho patrí do terapeutických princípov taktiež aplikácia kľudu, dláh a horúcich zábalov.

Podpora zo strany Spojených štátov

Svoj prístup k obrne prezentovala v Austrálii, Anglicku, USA a dokonca aj v Československej republike. Jej metóda bola dlhý čas kritizovaná zo strany lekárov aj fyzioterapeutov. Svoju prácu prezentovala i v Minneapolise v Minnesote, kde zožala obrovský úspech a podporu.

Vynález vakcíny proti detskej obrne

Vynález vakcíny proti detskej obrne v roku 1950 oslobodil sestru Kenny od tlaku, ktorý iste pociťovala pri liečbe svojich pacientov. Jej výrok: „It’s better to be a lion for a day than a sheep all your life.“ sa zapísal do dejín. V súčasnej dobe nachádza metóda uplatnenie pri terapii periférnych paréz a pri funkčných poruchách motoriky. Dá sa povedať, že sestra Kenny sa skutočne stala zakladateľkou novodobej liečebnej rehabilitácie, resp. fyzioterapie.

Špecifické typy periférnych paréz a ich rehabilitácia

Léziou brachiálneho plexu vznikajú periférne obrny a poruchy citlivosti na horných končatinách. Obrny môžu byť jednostranné aj obojstranné. Ak je postihnutá horná aj dolná vetva vzniká obrna celého plexu, kedy je celá horná končatina nepohyblivá a necitlivá.

Paréza brachiálneho plexu

Plexus brachialis je spleť nervových vlákien, ktoré vedú do hrudníka, ramena, predlaktia a ruky. Brachiálny plexus je uložený relatívne pod povrchom a je krytý len mäkkými tkanivami a svalmi krku (m. scalenus anterior), claviculou a v dolnej časti pectorálnymi svalmi. Na krku prebieha v interscalenovom uhle, tvorený m. scalenus anterior, m. scalenus medius a 1. rebrom. Plexus potom prechádza pod claviculou a pod šlachou m. pectoralis minor k axile. Časť leží na pľúcnom hrote až cez 1.rebro.

Existujú rôzne typy paréz brachiálneho plexu:

1. Erbov - Duchenneov typ: Pri ktorom pacient neovláda hornú končatinu v ramennom kĺbe a sťažená je flexia lakťa. Prejaví sa oslabením abduktorov a extrarotátorov v ramene, flexiou v lakti a supinácie. Paretické sú svaly okolo lopatky a čiastočne aj extenzory predlaktia a lakťa. Porucha citlivosti je nad m.deltoideus, na vnútornej strane paže a radiálnej strane predlaktia. Pri rozšírenej paréze o C7 sú paretické extenzory predlaktia, zväčša je úplne paretický m. triceps.
2. Dolný typ: Paréza (čiastočné ochrnutie) drobných svalov ruky, flexorov prstov, porucha citlivosti na ulnárnej strane predlaktia a ruky.

Ak je plexus poranený na iných miestach ako sú korene, klinicky obraz je modifikovaný. Pri postihnutí horného kmeňa je klinický obraz podobný ako pri paréze horného typu z lézie C5,C6, ale je zachovaná funkcia svalov inervovaných z n. dorsalis scapule, n. thoracicus longus a n. suprascapularis. Preto je dôležité vyšetrenie EMG a svalový test na funkciu m. rhomboidei a m. serratus anterior.

Cieľ fyzioterapie pri paréze brachiálneho plexu

Cieľom fyzioterapie u dieťaťa je zaistiť čo najkvalitnejší výsledok, zaistiť funkčnosť celej hornej končatiny, tzn. flexia ramena nad horizontálu a minimalizovať negatívny vplyv na chrbticu (brániť vzniku skoliózy). M. serratus anterior predstavuje veľký terapeutický problém. M. serratus anterior je pri všetkých hybných poruchách veľmi rýchlo vyradený z funkcie. Je súčasťou svalového reťazca v zmysle skríženého pohybu. Čas na zaradenie m. serratus anterior je obmedzený. Je potrebné zaradiť ho do funkčnosti, než sa trup zdvíha do vertikály (6M).

Na parézu brachiálneho plexu sa môžeme pozrieť aj z iného uhla. A tým je lopatka. Kvalitné zaradenie lopatky určuje kvalitu pohybu celej hornej končatiny. Pohyb lopatky pri tejto diagnóze je vždy menej harmonický a má tendenciu pohybovať sa kraniálne a do abdukcie. M. trapezius dolná časť pohybuje s lopatkou kaudálne a jeho antagonista m. trapezius horná časť je podmienkou pre aktivitu extrarotátorov ramena. Ak nespolupracujú prevažuje intrarotácia. Z čoho vyplýva, že sa skracuje m. teres major, m. pectoralis major a m. biceps brachii. Na končatine prevažuje aj flexia v lakti. Decentrácia ramenného kĺbu sa prejavuje aj znížením kvality a obmedzenie pohybu v lakti a v zápästí.

Fyzioterapia pri paréze brachiálneho plexu nie je jednoduchá. Okrem cvičenia Vojtovej metódy je dôležité poranenú hornú končatinu správne polohovať a správne s dieťatkom manipulovať. Nie je vhodné rozcvičovať hornú končatinu v zmysle zväčšovania rozsahu pohybu, nakoľko aj tieto pohyby sa u detí vyvíjajú a ani zdravé dieťa nemá plný rozsah pohybu v kĺboch ako dospelý človek.

Liečebná rehabilitácia pri léziách nervov

Liečebná rehabilitácia spočíva v polohovaní pacienta na abdukčej dlahe a postupne podľa zásad rehabilitácie pri periférnych parézach.

Periférna paréza n. axilaris

N. axilaris inervuje m. deltoideus a m. teres minor, po senzitívnej stránke zásobuje malú časť m. deltoideus. Pri jeho paréze viazne abdukcia v ramennom kĺbe a vonkajšia rotácia, je sťažený pohyb k ústam, česanie, obliekanie rukáva. Pri izolovanom postihnutí tohto nervu ide vždy len o parézu nie o plégiu. Liečebná rehabilitácia spočíva v polohovaní hornej končatiny v abdukčnej dlahe, pacient začína cvičiť v ľahu na chrbte, manuálne stimulujeme ramenný kĺb, robia sa pasívne pohyby potom aktívne asistované, excentrická kontrakcia, používa sa závesová technika, cvičenie s odporom v polohe na 2. stupeň svalovej sily a postupne sa prechádza na 3. stupeň svalovej sily (cvičí sa na stoličke). Tak isto postupujeme aj pri extrarotácii, kedy sa cvičí v ľahu na bruchu a potom pri treťom stupni v ľahu na chrbte. Pred cvičením využívame teplo.

Periférna paréza n. radialis

N. radialis zásobuje po motorickej stránke extenzory predlaktia, zápästia a ruky, ďalej zásobuje abduktory palca. Rehabilitácia: robia sa teplé procedúry, polohovanie (ruku polohujeme na vhodne upravenej dlahe - zápästný kĺb je v miernej dorzálnej flexii s vystretými prstami a palec je v abdukcii, treba nechať nechty voľné aby sme videli prekrvenie ruky). Vhodné je pri dvojkovej polohe cvičiť stredné postavenie ruky (používajú sa závesy), excentrická kontrakcia.

Periférna paréza n. ulnaris

N. ulnaris po motorickej stránke inervuje flexory zápästia, flexory MPK a IPK, abdukciu prstov, abdukciu a addukciu palca. Tento nerv je dôležitý pre činnosť ruky, má na starosti jemnú motoriku ruky, pri jeho poruche je nemožná hra na klavíry, písanie na stroji alebo PC, pacient nevie urobiť štipku a vzniká tzv. pazúrovitá ruka. Po senzitívnej stránke zásobuje ulnárnu plochu volárnej strany predlaktia ale aj dorzálnu volárnu polovicu chrbta ruky, hypotenar, 5. a 4. prst aj 3. Funkčná skúška - pacient nemôže urobiť priehrštie, štipku a pri zatváraní ruky do päste 4. a 5. Rehabilitácia: teplé procedúry, polohovanie ruky v strednom postavení, prsty sú vystreté a addukované a palec je v abdukcii. Pri druhom stupni je ruky v polohe na boku a cvičí sa flexia , pri treťom stupni je ruky chrbtom na stole.

Periférna paréza n. medianus

Motoricky zásobuje m. pronator teres a m. quadratus a zásobuje abdukciu palca a svaly vykonávajúce opozíciu palca, vzniká tzv. prísažná ruka. Svalstvo tenaru je mäkké a atrofované, palec je trvalo v abdukcii. Po senzitívnej stránke zásobuje 1., 2., a 3. prst na dlaňovej ploche a časť na dorzálnej strane. Funkčný test: robí sa skúška mlynčeka, nevie sa poškriabať ukazovákom a pri zovretí do päste 1. a 2. Rehabilitácia: polohovanie ruky v úchopovom postavení. Pri druhom stupni svalovej sily pacient sedí bokom k stolu, cvičí sa palec a prsty zvlášť. Pri treťom stupni ruka je opretá na dorze o stôl (cvičí sa flexia a opozícia palca), podáva sa teplo, vírivky, ak sa nedarí v priebehu dvoch až troch týždňov obnoviť pohyb podáva sa elektrostimulácia. Nacvičujú sa úchopy, koordinácia, písanie, manipulácia predmetov medzi prstami.

Paréza n. facialis (lícny nerv)

Nervus facialis /lícny nerv/ je 7. hlavový nerv. Je zmiešaný nerv, čo zmenená, že ovláda motoriku (pohyb) mimických svalov, ale aj senzitívnu, senzorickú a vegetatívnu zložku vonkajšieho zvukovodu, častí chuťových vlákien a slinných žliaz. To nám vysvetľuje, prečo pri paréze (paréza = ochrnutie) n. facialis je typické okrem ochrnutia tvárových svalov aj precitlivenosť na zvuk, porucha slinných žliaz, či vysychanie oka. Paréza n. facialis patrí k najčastejším parézam celkovo.

Parézu n. facialis delíme na:

1. Primárnu parézu: Spôsobená prechladnutím, následným opuchom a útlakom nervu. Toto ochrnutie je vratné, po odpuchnutí sa funkcia vráti do pôvodného stavu.
2. Sekundárna paréza: Je spôsobená rôznymi úrazmi, operáciami, nádormi či zápalmi.

Ako vyzerá človek s parézou n. facialis? Ochrnutie polovice tváre sa stane náhle a často v noci. Dochádza k poklesnutiu ústneho kútika, oka a obočia. Svalové napätie je znížené, človek nedokáže žmurkať a otvárať oko. Ochrnutie lícneho nervu je pochopiteľne tiež kozmetický problém s výrazne negatívnymi psychologickými následkami. Špecifikum pri tejto paréze spočíva v rozvoji tzv. Synkynéz - patologických súhybov iných svalov. Napríklad pri mrknutí oka dochádza k zdvihnutiu ústneho kútika. V priebehu rehabilitácie je potrebné sa synkynézam vyhnúť a snažiť sa o čo najčistejší pohyb, pretože keď si synkynézy zafixujeme ako pohybový vzorec, už len ťažko sa ho opätovne zbavíme.

Liečba pozostáva podľa ťažkosti postihnutia. Do niekoľkých dní až do 3 mesiacov môže dôjsť k úplnej úprave. Pokiaľ došlo k prerušeniu nervu môže ostať pretrvávajúci deficit. Od začiatku sa dopĺňajú vitamíny B a E. V ťažkých prípadoch sa podávajú kortikosteroidy, operačná liečba, reinervácia n. facialis či plastika tváre.

Rehabilitačný proces pri paréze n. facialis

Terapeut si odoberie podrobnú anamnézu, preto je dobré mať pri sebe papiere z nemocnice. Následne sa vykoná svalový test na stanovenie si východzej pozície. Svalový test sa robí na každom mimickom svale a podľa stupňa kontrakcie sa zaradí od stupňa 0 do stupňa 5. Stupeň 0 hovorí o žiadnom akčnom potenciále, st.1 je prítomný 10% zášklb v porovnaní so zdravou stranou, st. 2- 25% kontrakcia, st.3 - 50% kontrakcia, st.4 - 75% kontrakcia a st.5 - 100% kontrakcia, čiže norma zdravého svalu. Pri stupni 0-2 sa cvičí v ľahu, aby bola odobratá gravitačná záťaž. Akonáhle pacient dosiahne stupeň 3-5 prechádza sa cvičiť do sedu.

Terapia pozostáva z hĺbkovej masáže, tepla (solux, suché teplo) - odporúčajú sa tzv. Kenny zábaly: vlhké teplo cca 50-60° sa priloží na postihnutú stranu, cez to sa položí igelit a to sa prekryje suchým teplom, napríklad dekou. Terapeut vykonáva uvoľňovanie skrátených štruktúr ako prevencia pred vznikom kontraktúr. Nasleduje svalová stimulácia a reedukácia pohybu. Pokiaľ po 3-4 týždňoch je svalový stupeň 0, je vhodné stimulovať aj pomocou elektrostimulácie mimických svalov. Vykonáva sa až pokiaľ sa neobjaví prvý zášklb. Dôležité je aj polohovanie a životospráva. Tvár nesmie prechladnúť a preto si tvar je potrebné stále kryť šatkou! Pacient by mal spávať na zdravej strane. Pri rozprávaní si prichytávať zdravú stranu, aby ochrnutá strana bola nútená sa viac zapájať pri mimike a artikulácií. Ak je prítomný výrazný pokles, tvár si môžeme v noci vyväzovať pomocou šatky alebo polohovať ústny kútik pomocou ústneho háčika. Pacient musí cvičiť pravidelne aj doma bez terapeuta. Precvičuje sa tvárová gymnastika celej tváre. Ideálne je cvičiť či už v ľahu, alebo v sede pred zrkadlom kvôli kontrole a nácviku symetrie.

Syndróm karpálneho tunela a jeho rehabilitácia

V praktickej časti realizovanej formou dotazníkového prieskumu sme poukazovali na štatistické výsledky výskumu najčastejšie sa vyskytujúceho úžinového syndrómu, t. j. syndrómu karpálneho tunela. Súbor: 51 respondentov tvorilo reprezentatívnu vzorku výskumu. Naša výskumná sonda pozostávala z 24 mužov (47,1%) a 27 žien (52,9%) v ambulantnom rehabilitačnom zariadení. Metódy: Na realizáciu výskumu praktickej časti sme zvolili dotazníkový prieskum, vypĺňaný písomnou formou komunikácie, s pomocou lekára.

Výsledky výskumu syndrómu karpálneho tunela

Po spracovaní údajov z dotazníka sme mohli skonštatovať, že výskyt príznakov syndrómu karpálneho tunela bol vyšší u žien, u opýtaných starších ako 40 rokov a u ľudí pracujúcich manuálne než u ľudí s potvrdeným vybraným metabolickým ochorením. Pozitívny účinok rehabilitačnej liečby laserom BTL - 5110, trieda 3B na zmiernenie stupňa intenzity najčastejších príznakov syndrómu karpálneho tunela sa nám potvrdil. Závery: Výskyt syndrómu karpálneho tunela je vyšší v závislosti od pohlavia, veku a príčin vzniku.

Tabuľka: Výskyt syndrómu karpálneho tunela podľa demografických skupín

Miniinvazívna metóda kryoablácie pri liečbe bolesti chrbta

Inovatívna miniinvazívna metóda kryoablácie sa využíva aj pri liečbe bolesti chrbta. Miniinvazívny výkon kryoablácia je špecializovaná technika, ktorá poskytuje pacientom dlhotrvajúci efekt úľavy od bolesti ovplyvnením dráhy bolesti na úrovni senzorických (zmyslových) nervov aplikáciou veľmi nízkej teploty (-78 až -89 °C). Mechanizmus účinku je v princípe veľmi podobný účinku lokálnych anestetík, ale efekt je oveľa dlhší. Zjednodušene sa dá povedať, že proces zmrazenia zmení štruktúru povrchových častí nervového vlákna, ale bez výrazného zásahu do vnútornej tkanivovej štruktúry nervu. Po regenerácii je možné, že dôjde k obnoveniu senzorickej funkcie nervu bez prítomnosti pôvodnej bolesti. Funkčnosť senzorického nervu, t. j. jeho schopnosť prenášať impulzy bolesti, je dočasne prerušená.

Porovnanie PNF s post-izometrickou relaxáciou (PIR)

Názov „metóda prerušovaného napätia“ sa viac hodí pre post-izometrickú relaxáciu, čo je v podstate principiálny prvok využívaný v mnohých terapiách. Strečingové metódy založené na post-facilitačnom útlme, pre ktorý je charakteristické kontrahovanie svalu, jeho uvoľnenie a následné natiahnutie uvoľneného svalu do hraničnej polohy rozsahu pohybu, zvyšuje ohybnosť vďaka uvoľneniu vnútorného tonusu vo svale, ktorý bol kontrahovaný a následne uvoľňovaný.

Princíp post-izometrickej relaxácie

Pri metóde post-izometrického naťahovania začíname strečingové cvičenie izometrickou kontrakciou, pri ktorej vypneme “antistretchingový reflex“. Pri naťahovaní by totiž sval cez svalové vretienka mal reflexívne reagovať kontrakciou. Metódou post-izometrického naťahovania obídeme gamma systém. Napriek tomu táto metóda však sama o sebe nenapĺňa všetky predpoklady na to, aby mohla byť považovaná za neuromuskulárnu metodiku, ostáva preto “mechanickou technikou“.

tags: #rehabilitacia #perifernych #parez #odborne #clanky