Sociálny fond a vianočný príspevok: Komplexný sprievodca pre zamestnávateľov a zamestnancov

Sociálny fond (SF) je dôležitý nástroj sociálnej politiky podniku, ktorý slúži na zabezpečenie rôznych plnení pre zamestnancov, predovšetkým sociálneho charakteru. Tvorba a použitie sociálneho fondu sú upravené zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. Príspevky z tohto fondu prinášajú zamestnancom rôzne benefity, od oddychu a relaxu až po zlepšovanie vzťahov na pracovisku prostredníctvom spoločných športových a kultúrnych podujatí.

V záujme zachovania rovnakého postavenia zamestnanca u ktoréhokoľvek zamestnávateľa nemožno použiť sociálny fond na akýkoľvek účel, ale len na účel realizácie sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Povinnosť tvoriť sociálny fond

Každý zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond, ak zamestnáva čo i len jedného zamestnanca na pracovný, respektíve služobný pomer. Platí to bez ohľadu na to, či bol založený za účelom dosahovania zisku, alebo nie. Pri pracovnom alebo služobnom pomere nie je dôležité, či je dohodnutý na dobu určitú, neurčitú, alebo či ide o hlavný alebo vedľajší pracovný pomer.

Povinnosť tvoriť sociálny fond majú zamestnávatelia, ktorí majú sídlo alebo trvalý pobyt (respektíve miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu) na území Slovenskej republiky a zamestnávajú zamestnancov v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Nezáleží pritom, či ide o podnikateľský subjekt, príspevkovú alebo rozpočtovú organizáciu, občianske združenie a pod. Aj v prípade, ak zamestnávateľ zamestnáva čo len jediného zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, je povinný tvoriť sociálny fond.

Medzi obdobné pracovné vzťahy patrí napríklad štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, atď.

Štatút zamestnanca nemajú napríklad ústavní činitelia, samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) vykonávajúce práce pre zadávateľa na základe zmluvy uzavretej podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. Ak zamestnávateľ zamestnáva fyzické osoby - občanov, ktorí vykonávajú práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov, alebo dohody o pracovnej činnosti (ďalej len dohody), z ich odmeny nemá povinnosť tvoriť sociálny fond. To isté platí aj pre odmeny vyplatené na základe zmluvy o vytvorení diela podľa zákona č. 618/2003 Z. z.

Tvorba sociálneho fondu

Zamestnávatelia sú povinní vytvárať sociálny fond pre vybranú skupinu zamestnancov. Povinná tvorba sa stanovuje na kalendárny rok vo výške 0,6 % až 1 % z hrubých miezd (platov) zamestnancov zúčtovaných na výplatu za bežný rok (ďalej len „základ“). Ide o mzdy, z ktorých sa vypočítava priemerný zárobok podľa Zákonníka práce. Plnenie, ktoré nie je mzdou, sa do základu na výpočet povinnej tvorby sociálneho fondu nezapočítava (napr. cestovné náhrady, odstupné a pod.).

V zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde sa povinný prídel do sociálneho fondu tvorí vo výške 0,6 % až 1 % zo základu podľa § 4 ods. 1. Pri splnení týchto podmienok môže aj zamestnávateľ, ktorý nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu, tvoriť sociálny fond až do výšky 1 % zo základu.

Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.

Dôležité je, že pojem „mzda“ platný na pracovnoprávne účely (Zákonník práce) nie je totožný s pojmom „mzda“ na daňové účely. Medzi mzdy na daňové účely (t. j. príjmy zo závislej činnosti) sa započítavajú aj príjmy, ktoré na pracovnoprávne účely, t. j. ani na účely tvorby sociálneho fondu, sa za mzdu nepovažujú, napr. odstupné atď. (pozri § 35 ods. 1 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého „zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac … atď.“).

Povinný minimálny prídel do SF vo výške 0,6 % tvorí zamestnávateľ bez ohľadu na to, či je tvorba a čerpanie SF dohodnuté v kolektívnej zmluve. Tvorba SF u podnikateľa - zamestnávateľa (ďalej len zamestnávateľ), u ktorého je predmet činnosti zameraný na dosiahnutie zisku, je stanovená vo výške minimálne 0,6 % z objemu hrubých miezd vyplatených zamestnancom za kalendárny rok.

Výška tvorby sociálneho fondu

Povinný minimálny prídel vo výške 0,6% zo základu vytvára zamestnávateľ povinne, bez ohľadu na to, či je tvorba a použitie sociálneho fondu dohodnutá v kolektívnej zmluve.

Zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže tvoriť povinný prídel do výšky 1% zo základu. Ak zamestnávateľ nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6% zo základu (§ 3 zákona č. 152/1994 Z. z.).

Ďalší prídel do sociálneho fondu je možné dohodnúť v kolektívnej zmluve, a to až do výšky 0,5% zo základu. To znamená, že ak zamestnávateľ dosiahol za predchádzajúci kalendárny rok zisk a splnil si všetky daňové a odvodové povinnosti, môže tvoriť povinný prídel do výšky 1% a ďalej v zmysle §3 ods.1 písm. b) bod 1 (ďalší prídel vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve najviac vo výške 0,5% zo základu) ďalší prídel vo výške 0,5% zo základu.

Príklad: V roku 2017 si zamestnávateľ splnil všetky daňové a odvodové povinnosti a zároveň vykázal zisk. V takejto situácii môže tvoriť fond. V prípade, ak by zamestnávateľ vykázal stratu, vytvára povinný prídel vo výške 0,6% zo základu. Aj napriek tomu, že v predchádzajúcom roku vykázal stratu, môže tvoriť okrem povinného prídelu 0,6% aj ďalší prídel.

Tvorba ďalšieho prídelu na kompenzáciu dopravy

Tvorba ďalšieho prídelu do sociálneho fondu podľa §3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 152/1994 Z.z. (vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky, najviac vo výške 0,5% zo základu) sa týka predovšetkým tých zamestnávateľov, ktorí nemajú uzatvorenú kolektívnu zmluvu, alebo sa v nej nedohodli na tvorbe a použití sociálneho fondu.

Na základe tohto ustanovenia má zamestnávateľ povinnosť tvoriť okrem povinného prídelu ďalší prídel vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou alebo mestskou hromadnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nedosahuje 50% priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond, maximálne do výšky 0,5% zo základu. Príklad: pri tvorbe SF na rok 2018 bola limitná mzda 456€, pri tvorbe SF na rok 2019 to bolo 477€. V roku 2016 bola nominálna mesačná mzda v hospodárstve SR na úrovni 912€, 50% predstavuje 456€. Pri tvorbe fondu v roku 2019 sa bude brať do úvahy priemerná mzda za rok 2017.

Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) prvého bodu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu tvoreného najviac vo výške podľa § 3 ods. 1 písm. b) druhého bodu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancovi, ktorý dochádza do zamestnania verejnou dopravou a ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50% priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu.

Tvorba ďalšieho prídelu do sociálneho fondu dohodou v kolektívnej zmluve (v zmysle §3 ods.1 písm. b) bod 1) nie je podmienená adresným použitím tohto prídelu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, čo znamená, že môže byť použitý na akýkoľvek účel, ktorý sa dohodne v kolektívnej zmluve. Ak sa v kolektívnej zmluve nedohodne použitie fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú zákonom stanovenú podmienku, nemajú na tento príspevok nárok.

Realizácia tvorby a vedenie fondu

Zamestnávateľ tvorí SF v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZSF. SF sa tvorí podľa § 6 ods. 2 ZSF v deň, ktorý je u zamestnávateľa určený ako deň na výplatu mzdy (platu) - výplatný deň. Finančné prostriedky SF by mal zamestnávateľ viesť podľa § 6 ods. 1 ZSF na osobitnom analytickom účte SF alebo na osobitnom účte v banke.

Povinnú tvorbu SF vykonáva zamestnávateľ v priebehu kalendárneho roku mesačne. Základom pre určenie mesačného prídelu do SF je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Základom na určenie ročného prídelu do SF je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Zamestnávateľ má povinnosť podľa § 6 ods. 3 ZSF vykonať zúčtovanie prostriedkov predstavujúcich povinný prídel do SF za bežný rok, a to najneskôr do 31. 1. nasledujúceho roka.

Daňové aspekty tvorby sociálneho fondu

Tvorba sociálneho fondu je daňovým výdavkom za predpokladu, že tak ustanovuje zákon o sociálnom fonde. Za daňový výdavok je považovaná tvorba fondu len vo výške stanovenej zákonom - 1,5% (povinný prídel v max. výške 1% zo základu + ďalší prídel v max. výške 0,5%).

Príklad: Zamestnávateľ tvorí sociálny fond vo výške 1,8% (povinný prídel vo výške 1%, ďalší prídel 0,5% a ďalšie zdroje, napr. prídel zo zisku, 0,3%). Do daňového výdavku zamestnávateľa bude v tomto prípade zahrnutých len 1,5%.

Použitie sociálneho fondu

Zamestnávateľ môže v rámci svojej sociálnej politiky poskytovať zamestnancom rôzne príspevky podľa §7 zákona č. 152/1994 Z.z. Prostriedky zo sociálneho fondu nie je možné použiť na odmeňovanie za prácu.

Tvorbu, výšku, použitie, podmienky poskytovania príspevkov z fondu a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovou organizáciou v kolektívnej zmluve, respektíve vo vnútornom predpise, ak v organizácii nepôsobí odborová organizácia. Uvedený príspevok pre odborovú organizáciu je možné dohodnúť len v kolektívnej zmluve, kolektívnu zmluvu nie je možné nahradiť iným predpisom!

Prehľad možností použitia:

• Na servisné poukážky alebo na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom. Servisné poukážky sú prostriedky na poskytovanie pomoci na podporu dopytu, majú mať povahu ceniny a môže ich vydávať ministerstvo práce v nominálnej hodnote 10 eur. Príspevok z fondu môže zamestnávateľ poskytnúť nielen zamestnancovi, ale aj rodinnému príslušníkovi, za ktorého sa podľa § 7 ods. 2 zákona o sociálnom fonde považuje: manžel, manželka a nezaopatrené dieťa.
• Na spracovanie analýz a expertíz pre odborovú organizáciu na úhradu jej nákladov vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania. Maximálna výška príspevku určeného na takýto účel nesmie prekročiť 0,05% zo základu a musí byť dohodnutá v kolektívnej zmluve.
• Na príspevok na stravovanie.
• Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia alebo jeho časti poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom.
• Príspevok na sociálnu výpomoc môže zamestnávateľ poskytovať ako peňažný alebo nepeňažný nenávratný príspevok pri ťažkých životných situáciách zamestnanca.
• Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zo sociálneho fondu (nad rámec príspevku na DDS, ktorý je povinný zamestnávateľ platiť podľa zákona a ktorý platí z nákladov).
• Poskytnutie príspevku zamestnávateľom zamestnancom na dopravu do zamestnania a späť.

Stravovanie a sociálny fond

Príspevky na stravovanie sú jednou z najčastejších foriem využitia sociálneho fondu. Zabezpečenie stravovania nad rámec príspevkov zamestnávateľa podľa Zákonníka práce (§ 152) môže byť teda aj zo sociálneho fondu. Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná, táto sa dohodne v kolektívnej zmluve a ak nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ.

V zmysle §152 ods.1 ZP je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Podľa §152 ods. 3 ZP prispieva zamestnávateľ na stravovanie v sume najmenej 55% ceny jedla, najviac na každé jedlo do výšky 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Nad rámec príspevkov zamestnávateľa podľa Zákonníka práce môže prispievať zamestnávateľ na stravu zamestnancov aj zo sociálneho fondu.

Zdaňovanie a oslobodenie príspevkov zo sociálneho fondu

Vo všeobecnosti platí, že ak sú príspevky zo sociálneho fondu zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti, podliehajú zdaneniu a odvodom (platí sa poistné na ZP a poistné na SP).

Výnimky z zdanenia a odvodov:

Existujú však určité výnimky, kedy sú príspevky zo sociálneho fondu oslobodené od dane a odvodov. Ide najmä o:

• Príspevok na stravovanie poskytnutý podľa §5 ods.7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Podľa uvedeného zákona je od dane z príjmov oslobodená hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov (nepeňažné plnenie). Od dane je tiež oslobodený príspevok na stravovanie poskytnutý zo sociálneho fondu nad rozsah Zákonníka práce. Avšak, poskytnutý peňažný príspevok, aj v prípade ak je poskytnutý zo sociálneho fondu, je v plnom rozsahu zdaňovaný 19% sadzbou dane a bude vstupovať do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného. Pokiaľ ide o finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa §152 ods.5 Zákonníka práce (zamestnancovi, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôže zo zdravotných dôvodov využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečený zamestnávateľom), tento zostáva aj naďalej oslobodený.
• Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia (alebo jeho časti) poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom podľa §5 ods. 7 písm. d) zákona č. 595/2003 Z.z. Oslobodenie sa vzťahuje nielen na používanie vlastných zariadení, ale aj zariadení cudzích, napríklad na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom príslušného zariadenia (prenajatie fitnes - centra, plavárne atď.).

Príklad nepeňažného plnenia oslobodeného od dane: Zamestnávateľ má uzatvorenú zmluvu s vlastníkom fitnes - centra. Uvedené zariadenie si prenajíma 2-krát do týždňa po 4 hodiny. V uvedenom čase môžu zamestnanci toto zariadené využívať. Bude toto plnenie pre zamestnanca zdanené a bude podliehať odvodom (zdravotnému a sociálnemu poisteniu)? Na základe §5 ods.7 písm. d) zákona o dani z príjmov je použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia alebo jeho časti poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom oslobodené od dane. Z uvedeného dôvodu sa nebude toto plnenie zdaňovať a odvádzať poistné.

Príklad: Zamestnávateľ zakúpil pre všetkých zamestnancov lístky do rehabilitačného centra na masáže s tým, že ich môžu použiť kedykoľvek. Oslobodenie podľa §5 ods.7 sa vzťahuje len na prípady, kedy je poskytnutá určitá služba (v našom prípade masáž v rehabilitačnom centre) v takom zariadení, ktoré zamestnávateľ vlastní, alebo ho má prenajaté napr. platí nájomné za určité dni, ktoré sú vyhradené len pre jeho zamestnancov. Všetky ostatné plnenia sú zdaniteľné a podliehajú odvodom.

Vianočný príspevok zo sociálneho fondu

Vianočný večierok predstavuje obľúbený spôsob, ako zamestnávatelia môžu na konci roka oceniť svojich zamestnancov a partnerov. Financovanie tejto udalosti môže pochádzať z rôznych zdrojov, pričom jedným z nich je aj sociálny fond. V tomto prípade je však potrebné dodržať určité podmienky a zohľadniť daňové hľadisko.

Podmienky pre financovanie vianočného večierka zo sociálneho fondu:

• Účasť na vianočnom večierku by nemala byť povinná.
• Zamestnávateľ by mal viesť zoznam zúčastnených osôb (prezenčnú listinu).
• V kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise by mali byť definované benefity pre zamestnancov, ktoré zahŕňajú aj organizovanie spoločenských podujatí, ako je vianočný večierok.
• Náklady na vianočný večierok by mali byť primerané a v súlade so sociálnou politikou podniku.

Daňové hľadisko vianočného večierka

V súvislosti s daňovým hľadiskom vianočného večierka je potrebné rozlišovať medzi nákladmi na občerstvenie a iné plnenia poskytnuté zamestnancom a obchodným partnerom. Zároveň je dôležité mať vopred stanovený postup rozpočítania výdavkov (nákladov), napríklad rozpočítanie na všetkých zamestnancov rovnako, alebo len pre zúčastnených.

Občerstvenie pre zamestnancov:

Zamestnávateľ má možnosť zvoliť si, či hodnotu občerstvenia zamestnancovi zdaní a výdavky na zabezpečenie občerstvenia budú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, alebo vynaložené prostriedky na zabezpečenie občerstvenia vylúči z daňových výdavkov a hodnotu nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi oslobodí od dane v súlade s § 5 ods. 7 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Keď zamestnávateľ zorganizuje vianočný večierok a poskytne občerstvenie, ktoré je vopred upravené v kolektívnej zmluve ako takzvaný zamestnanecký benefit, vynaložené prostriedky na večierok možno považovať za daňové výdavky zamestnávateľa v súlade s § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Občerstvenie pre obchodných partnerov a spolupracujúce osobnosti:

V prípade obchodných partnerov a spolupracujúcich živnostníkov nie je hodnota občerstvenia zdaniteľným príjmom, s výnimkou prípadov, keď ide o neprimerane vysoké výdavky na reprezentáciu. Náklady na občerstvenie a darčeky pre spolupracujúcich živnostníkov je možné zahrnúť do daňových výdavkov, ak nejde o neprimerane vysoké výdavky na reprezentáciu.

Príklady zdaňovania plnení na vianočnom večierku:

• Príklad 1: Spoločnosť Depo, s. r. o., usporiadala vianočný večierok v decembri 2011. Na večierok boli pozvaní zamestnanci a spolupracujúci živnostníci. Pri vchode bola prezenčná listina, kde sa každý účastník podpísal. Na večierku sa podávalo občerstvenie formou švédskych stolov, nealkoholické a alkoholické nápoje a vystupovala hudobná skupina. Pri odchode dostal každý z hostí víno s logom spoločnosti. V tomto prípade:
  • Náklady na občerstvenie a program pre zamestnancov je možné zahrnúť do daňových výdavkov, ak zamestnávateľ zdaní hodnotu občerstvenia zamestnancom.
  • Náklady na občerstvenie a darčeky pre spolupracujúcich živnostníkov je možné zahrnúť do daňových výdavkov, ak nejde o neprimerane vysoké výdavky na reprezentáciu.
• Príklad 2: Zamestnávateľ zorganizoval vianočný večierok pre zamestnancov. Účasť na večierku nebola povinná, zamestnávateľ nemá zoznam zúčastnených. Pohostenie sa poskytlo zamestnancom formou bufetových stolov. V kolektívnej zmluve sú benefity definované takto: „Zamestnávateľ môže organizovať rôzne podujatia pre zamestnancov a ich rodinných príslušníkov, ako napríklad vianočné večierky.“ Na základe účtovných dokladov vie vypočítať hodnotu občerstvenia. Zamestnávateľ mal mať vopred stanovený postup rozpočítania výdavkov (nákladov), napríklad rozpočítanie na všetkých zamestnancov rovnako (pretože sa večierku mohol zúčastniť každý, tzn. občerstvenie bolo zabezpečené na všetkých zamestnancov) alebo rozpočítanie len pre zúčastnených.

tags: #co #znamena #vianocny #prispevok #sf