Príspevok na stravu nad rámec zákona: benefity pre zamestnancov a zamestnávateľov

Zamestnávatelia na Slovensku majú zákonom stanovenú povinnosť zabezpečiť svojim zamestnancom stravovanie. Táto povinnosť je upravená v § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na príspevok na stravu nad rámec zákona, podmienky jeho poskytovania a daňové aspekty z pohľadu zamestnávateľa aj zamestnanca.

Povinnosť zabezpečenia stravovania podľa Zákonníka práce

Podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na zamestnávateľa alebo agentúru dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Výnimkou sú zamestnanci vyslaní na pracovnú cestu, s výnimkou tých, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny, a tí, ktorým zamestnávateľ poskytuje finančný príspevok na stravovanie.

Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie niekoľkými spôsobmi:

  • Poskytovaním teplého jedla: Vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa.
  • Prostredníctvom stravovacích poukážok (gastrolístkov): Zabezpečením stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby.
  • Finančným príspevkom na stravovanie: Poskytnutím finančného príspevku zamestnancovi, ak sú splnené určité podmienky.

Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zMena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže, ale nie je povinný, zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok.

Dôležité je zdôrazniť, že zamestnanec musí mať stravu, stravovaciu poukážku alebo finančný príspevok na stravovanie k dispozícii v deň, kedy mu na tieto plnenia vzniká nárok.

Výška príspevku na stravovanie

Od 1. apríla 2025 platí pre pracovnú cestu v trvaní 5 až 12 hodín suma stravného vo výške 8,80 eur. To znamená, že zamestnávateľ musí zabezpečiť príspevok na stravovanie najviac do sumy 4,84 eur za každé jedlo (55 % zo sumy 8,80 eur). V prípade stravovacích poukážok musí ich hodnota predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, čo je od 1. apríla 2025 vo výške 6,60 eur.

V zmysle § 152 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zamestnávatelia na plnenie tejto povinnosti môžu využívať vlastné stravovacie zariadenia, stravovacie zariadenia iných zamestnávateľov, alebo môžu zabezpečiť stravovanie prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby. Zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravovanie v sume minimálne 55 % ceny jedla a maximálne 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

Novela Zákonníka práce od 1.3.2021 umožnila zamestnancom, ktorým zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom alebo inom zariadení, zvoliť si namiesto už zavedenej formy stravných lístkov formu finančného príspevku. V oboch prípadoch je výška príspevku rovnaká. Ak si zamestnanec nevyberie finančný príspevok, od 1.1.2023 zamestnávateľ povinne poskytuje zamestnancom stravovacie poukážky len v elektronickej forme (stravovacia karta). Výnimkou sú prípady, keď zamestnanec objektívne nemôže využiť gastrokartu v okolí pracoviska. Zamestnávateľ musí uhradiť svoj povinný príspevok na svoje náklady, ktoré pre neho predstavujú daňový výdavok. Podľa Zákonníka práce môže prispievať zamestnávateľ na stravu zamestnancov aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje zákon o sociálnom fonde. Zo sociálneho fondu môže zamestnávateľ uhradiť len časť alebo zvyšok hodnoty stravného lístka. Najčastejším prípadom z praxe je, že zamestnávateľ prispieva časť zo sociálneho fondu a časť uhrádza zamestnanec. Rozhodnutie pre príspevok zo sociálneho fondu je výhodné z toho dôvodu, že takýto príspevok je oslobodený od dane a odvodov.

Minimálna hodnota stravného lístka od 1. decembra 2025 je 6,98 €. Zamestnávateľ na neho prispieva sumou minimálne 3,84 € (55 % z 6,98 €) a zamestnanec sumou 3,14 €. Suma 3,14 € sa strháva z mesačnej mzdy zamestnanca. V súčasnosti je maximálny príspevok vo výške 5,12 € (55 % zo 9,30 €) podľa nových podmienok.

Porovnanie hodnôt stravných lístkov a príspevkov zamestnávateľa
Obdobie Minimálna hodnota stravného lístka Maximálny príspevok zamestnávateľa Minimálny príspevok zamestnávateľa
1. apríl 2025 - 30. november 2025 6,60 € 4,84 € (55 % zo sumy 8,80 €) 3,63 € (55 % zo sumy 6,60 €)
1. september 2024 - 31. marec 2025 6,23 € 4,57 € (55 % zo sumy 8,30 €) 3,43 € (55 % zo sumy 6,23 €)
Od 1. decembra 2025 6,98 € 5,12 € (55 % zo sumy 9,30 €) 3,84 € (55 % zo sumy 6,98 €)

Finančný príspevok na stravovanie

Finančný príspevok na stravovanie je forma, akou zamestnávateľ môže splniť svoju povinnosť zabezpečiť stravovanie, ak nemá možnosť zabezpečiť ho inak. V prípade finančného príspevku sa zo sumy nad rámec zákonom stanoveného limitu platiť daň z príjmov, sociálne poistenie a zdravotné poistenie. Pre zamestnávateľa táto čiastka bude daňovým výdavkom, pretože aj keď ide o výdavok presahujúci limit podľa Zákonníka práce, je to zdaniteľný príjem zamestnanca.

Pre zamestnanca je od dane z príjmov, od sociálneho poistenia a od zdravotného poistenia finančný príspevok na stravovanie oslobodený len vtedy, ak jeho výška nepresiahne jeho maximálnu výšku stanovenú Zákonníkom práce. Aby finančný príspevok na stravovanie v roku 2021 nepodliehal dani z príjmov, sociálnemu poisteniu a zdravotnému poisteniu, nesmel jeho výška presiahnuť 2,81 eura. Ak finančný príspevok na stravovanie presiahne jeho maximálnu výšku, bude sa to považovať za príjem zo závislej činnosti, ktorý bude súčasťou mzdy zamestnanca so všetkými dôsledkami pre neho i jeho zamestnávateľa.

Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá dobrovoľne z vlastných zdrojov zamestnávateľa, sa považuje za mzdu a podlieha dani a odvodom. Pre zamestnávateľa ide o daňové výdavky. Upozornenie: Od 1.1.2022 už táto výhoda gastrolístok stráca a vo všetkých prípadoch sú gastrolístky aj finančný príspevok na stravovanie rovnocenné alternatívy.

Príspevok na stravu nad rámec zákona

Čo nie je povinné, ale je prínosom: Zamestnávateľ môže prispievať zamestnancovi na stravu aj nad rámec zákona, a to zo sociálneho fondu. Táto suma nie je zákonom č. 152/1995 Z. z. o sociálnom fonde limitovaná, pričom forma poskytovania stravovania tu nie je podstatná. Navyše je tento príspevok oslobodený od daní a odvodov na strane zamestnanca.

Ak zamestnávateľ prispieva nad rámec zákonného limitu, oplatí sa mu poskytnúť príspevok vo forme stravovacej poukážky, pretože jej celá hodnota je oslobodená od dane. Pri finančnom príspevku je suma nad limit považovaná za mzdu, z ktorej sa odvádzajú daň aj poistné.

Príspevok zamestnávateľa zo sociálneho fondu nebude pre zamestnanca predstavovať príjem podliehajúci dani z príjmov, teda bude príjmom oslobodeným od dane a poistných odvodov na zdravotné a sociálne poistenie. Z pohľadu zamestnávateľa príspevok zo sociálneho fondu nevstupuje do jeho nákladov. Daňovým výdavkom je tvorba sociálneho fondu.

Ak by mal príslušný kalendárny mesiac 20 pracovných dní, tak v prípade finančného príspevku na stravovanie a stravného lístku s uzatvorenou dohodou o zdaňovaní by bol čistý benefit pre zamestnanca 88,60 eura a v prípade stravného lístku bez uzatvorenej dohody o zdaňovaní by bol čistý benefit pre zamestnanca 102 eur. Daňové výdavky pre zamestnávateľa pri finančnom príspevku na stravovanie a stravnom lístku s uzatvorenou dohodou o zdaňovaní by boli vo výške 117,20 eura a nedaňové výdavky by neboli žiadne.

Pre zamestnávateľa ide o daňové výdavky. Upozornenie: Od 1.1.2022 už túto výhodu gastrolístok stráca a vo všetkých prípadoch sú gastrolístky aj finančný príspevok na stravovanie rovnocenné alternatívy. Viac si prečítajte v článku Zmeny vo finančnom príspevku na stravovanie od 1.1.2022

V prípade finančného príspevku sa len prizná zamestnancovi suma, na ktorú má nárok a nie je potrebné vykonávať žiadnu zrážku zo mzdy.

V praxi by však takáto dohoda bola výhodná len pre zamestnávateľa, ktorý by preniesol daňovo-odvodovú záťaž na zamestnanca (čím by si mohol uznať túto sumu do svojich daňových výdavkov). Rovnako by mu mohol zvýšiť o danú sumu mzdu bez uzatvorenia dohody a dopad by to malo rovnaký, preto uzatvorenie takejto dohody bude naozaj len výnimočné.

Stravné (diéty) pri zahraničnej pracovnej ceste od 1.12.2025

Nárok na stravné vzniká zamestnancovi aj v prípade pracovnej cesty do zahraničia. Zamestnancovi, ktorý bol vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu patrí za každý kalendárny deň stravné v eurách alebo v cudzej mene. Pri zahraničných pracovných cestách sa výška stravného taktiež odvíja od dĺžky pracovnej cesty mimo územia SR v danom kalendárnom dni, ale aj od základnej sadzby stravného v danej krajine. Člení sa na tri pásma: do 6 hodín - zamestnanec má nárok na stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného, nad 6 hodín až 12 hodín - zamestnanec má nárok na stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného, nad 12 hodín - zamestnanec má nárok na stravné vo výške 100 % zo základnej sadzby stravného.

Ilustračná fotografia zamestnanca dostávajúceho stravný lístok

Zabezpečenie pitného režimu a iné benefity

Zabezpečenie pitného režimu, resp. bezplatného prístupu k pitnej vode na pracovisku vyplýva zo zákona, no zamestnávateľ môže prispievať aj prostredníctvom nápojových poukážok. Zamestnanec má na výber v širokej sieti predajní z rôznych nealkoholických nápojov napríklad v prípade, že pracuje v teréne. Zamestnávateľovi tak odpadá „povinnosť“ nákupu a skladovania nápojov. Nápojové poukážky niektorí zamestnávatelia poskytujú ako benefit navyše najmä počas letných mesiacov.

Je dobré, ak zamestnávateľ okrem svojich zákonných povinností poskytuje zamestnancom aj iné benefity, ktoré ich stimulujú k lepším pracovným výkonom a odmeňujú osobný prínos a pracovné výsledky. Zamestnancom zároveň môže poskytnúť aj iné benefity nad rámec zákona, ktorými má možnosť prispieť k ich vyššej spokojnosti a lojálnosti a kompenzovať pracovné vyťaženie a stres. Ide napríklad o zaistenie:

  • kultúrneho a športového vyžitia - prostredníctvom poukážky UpRelax si zamestnanec môže vybrať oddych podľa jeho predstáv v sieti akceptačných prevádzok. Poukážky sú v hodnote od 2 € do 30 € a môžu byť poskytnuté aj vo forme darčekového kreditu na benefitovú kartu Up.
  • sociálnej starostlivosti - zamestnávateľ môže pomôcť zamestnancom, ktorí sa nachádzajú v hmotnej núdzi. UpSocial tiež predstavuje efektívne riešenie poskytovania prídavkov na dieťa.
  • darčekovej poukážky - univerzálna poukážka, vďaka ktorej si zamestnanec môže vybrať, po čom túži. Umožňuje kultúrne a športové vyžitie, nákup darčekov, cestovanie, krásu, zdravie, médiá, detský svet, vzdelávanie a mnohé ďalšie zaujímavé aktivity. Predstavuje výhodný spôsob pre obe strany - zamestnanca aj zamestnávateľa.

Infografika porovnávajúca rôzne benefity pre zamestnancov

Živnostníci a výdavky na stravné

Zmeny v oslobodení od dane z príjmov sa týkajú aj živnostníkov. Právna úprava platná do 31. 12. 2021 umožňovala zaradiť do daňových výdavkov sumu stravného vo výške minimálnej hodnoty stravného lístka za každý odpracovaný deň. Výdavok bolo potrebné preukázať nákupom stravných lístkov alebo dokladom z reštaurácie. Od 1. 1. 2022 už živnostníci nemusia dokladovať reálne výdavky na stravovanie. Do daňových výdavkov si môžu započítať stravné maximálne vo výške 55 % zo sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Od 1. 12. 2025 sa táto suma zvyšuje na 5,12 € za každý odpracovaný deň (55 % z 9,30 €). Živnostník si ju môže uplatniť, aj keď nemá účtenku zo stravovacieho zariadenia alebo nákup stravných lístkov. Stačí preukázať, že v daný deň vykonával podnikateľskú činnosť.

Pre živnostníkov to znamená menej administratívy a jednoduchší spôsob uplatnenia výdavkov. Na rozdiel od zamestnancov sa na nich nevzťahuje povinný odpočinok podľa Zákonníka práce, preto si môžu uplatniť stravné aj za dni, keď pracujú cez víkend alebo sviatok, ak vedia preukázať, že v daný deň skutočne podnikali.

Daňové výhody vlastníctva firmy! (Ako sa podnikatelia vyhýbajú daniam)

Kto kontroluje správnosť poskytnutia a vyplatenia stravovania zamestnancom? Inšpektorát práce. Zároveň môže udeliť pokutu, ak sú porušené pracovnoprávne predpisy súvisiace so zabezpečením stravovania zamestnancov.

Mapa Slovenska s vyznačenými pracoviskami

tags: #co #znamena #prispevok #na #stravu #nad