Po rozchode či rozvode rodičov je nevyhnutné vyriešiť otázky týkajúce sa starostlivosti o spoločné maloleté deti. Kým v minulosti existovali primárne dve formy starostlivosti, od roku 2023 priniesol nový inštitút zákona o rodine aj tretiu, spoločnú osobnú starostlivosť oboch rodičov. Cieľom tohto návrhu zákona bolo doplniť formy osobnej starostlivosti aj o túto možnosť, ktorá môže byť vzhľadom na potreby konkrétneho dieťaťa vhodnejšia ako doterajšie formy.
Všetky tri formy osobnej starostlivosti o dieťa - osobná starostlivosť jedného z rodičov, striedavá osobná starostlivosť a spoločná osobná starostlivosť - sú rovnocenné. Rozhodujúcim kritériom pri ich určovaní je vždy najlepší záujem dieťaťa.
Formy osobnej starostlivosti
Osobná starostlivosť jedného z rodičov
V tomto prípade súd rozhodne o zverení dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Tento rodič má zákonné právo a zároveň povinnosť poskytovať dieťaťu každodennú osobnú starostlivosť. Druhý rodič má spravidla právo sa s dieťaťom stretávať v dohodnutých alebo súdom určených časoch. Je však dôležité poznamenať, že výlučná osobná starostlivosť neznamená, že rodič, ktorému bolo dieťa zverené, môže rozhodovať absolútne o všetkom sám. Rodičovské práva a povinnosti, ako napríklad právo a povinnosť zastupovať dieťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
Zákon rozlišuje dva typy záležitostí týkajúcich sa dieťaťa: bežné veci a podstatné veci. Každý z rodičov je oprávnený sám rozhodovať o bežných veciach, ktoré sa týkajú každodenného života dieťaťa. Pri podstatných veciach sa musia rodičia dohodnúť, alebo musí na návrh niektorého z rodičov rozhodnúť súd. Medzi podstatné veci patria napríklad vysťahovanie dieťaťa do cudziny, správa jeho majetku, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti či príprava na budúce povolanie.
Aj v prípade výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, druhý rodič má stále právo dieťa tiež zastupovať a spravovať jeho majetok. O tom, že je rodič vylúčený zo zastupovania, správy majetku alebo celkovo z rodičovských práv a povinností, môže rozhodnúť len súd.
Striedavá osobná starostlivosť
Pri striedavej osobnej starostlivosti súd môže zveriť dieťa do starostlivosti oboch rodičov, a to buď na základe ich dohody, alebo môže tak rozhodnúť autoritatívne sám, ak je to v záujme dieťaťa. V tomto prípade súd nemusí určiť presné dni striedania, pretože to môže byť riešené dohodou rodičov. Dôležité je, aby rodičia dokázali spolupracovať a prispôsobovať sa okolnostiam, pričom je potrebná istá miera stability, aby dieťa vedelo, ako bude fungovať.
V kontexte striedavej osobnej starostlivosti je dôležité, aby boli splnené praktické podmienky na výchovu, ako napríklad dostupnosť bývania rodičov, školy, zdravotnej starostlivosti, zachovanie záujmov dieťaťa a podobnosť prístupov rodičov k výchove.
Spoločná osobná starostlivosť
Spoločná osobná starostlivosť je novinkou v slovenskom právnom poriadku od 1. januára 2023. Jej podstata spočíva v tom, že súd nezasahuje do toho, v akej miere a v akých časových úsekoch sa budú rodičia starať o dieťa. Táto forma starostlivosti je najprirodzenejšou formou výkonu rodičovských práv a povinností s minimálnym zásahom zo strany štátu. Cieľom je zachovať režim starostlivosti o dieťa tak, ako ho rodičia realizovali už pred rozchodom či rozvodom, a majú záujem na jeho zachovaní aj po oficiálnom odlúčení.
Pre zverenie dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti súdnych je nevyhnutná nielen vôľa oboch rodičov, ale aj ich spôsobilosť dieťa vychovávať a ich spoločný súhlas (dohoda) s touto formou starostlivosti. Táto forma starostlivosti je primárne určená pre rodičov, ktorí sa dokážu vzájomne, bez konfliktov a zásahov súdu, dohodnúť o všetkom podstatnom ohľadom ich dieťaťa.
V prípade spoločnej osobnej starostlivosti nemusí byť upravené ani výživné, ani iné aspekty, pretože sa vychádza z dohody rodičov. Ak sa rodičia nedohodnú, súd môže rozhodnúť autoritatívne.
Rodičovská dohoda a súdne rozhodnutie
Po rozchode rodičov je dôležité vyriešiť otázky týkajúce sa starostlivosti o spoločné maloleté deti. Pokiaľ partneri komunikujú a spolupracujú, nie je potrebné spísanie písomného dokumentu - rodičovskej dohody. V prípade konfliktov alebo nezodpovedného prístupu k starostlivosti o deti je však namieste riešiť situáciu rodičovskou dohodou alebo podaním návrhu na súdne konanie.
Rodičovská dohoda si partneri môžu spísať podľa seba a nemusí ju schvaľovať súd. Zákon o rodine ju vždy uprednostňuje. Rozdiel medzi rodičovskou dohodou a súdnym určením je najmä v tom, že podmienky dohody si vyrokovali rodičia sami. V prípade porušenia neschválenej dohody však rodičia nemajú možnosť jej dodržiavanie vymôcť, napríklad prostredníctvom exekúcie.
Súdne určenie využívajú rodičia, ktorí sa nedohodli. Jeden z nich podá návrh na súd a súd rozhodne autoritatívne podľa výsledkov dokazovania. Aj počas súdneho konania však môžu rodičia uzavrieť rodičovskú dohodu a predísť tak nákladom, dlhému trvaniu konania a stresu.
V rodičovskej dohode alebo v rozhodnutí súdu by mali byť upravené štyri základné aspekty výkonu rodičovských práv a povinností:
- Osobná starostlivosť o maloleté dieťa.
- Zastupovanie maloletého dieťaťa.
- Správa majetku maloletého dieťaťa.
- Výživné na maloleté dieťa.
- Styk rodiča s maloletým dieťaťom.
Vplyv na sociálne dávky a daňový bonus
Zavedenie novej formy starostlivosti o dieťa malo za následok aj novelizáciu zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa a zákona o rodičovskom príspevku. Tieto dávky sa budú vyplácať aj v prípade, ak súd zveril dieťa do spoločnej alebo striedavej osobnej starostlivosti. V takomto prípade sa bude primárne vychádzať z písomnej dohody rodičov o tom, ktorému z nich má byť sociálna dávka vyplatená.
Ak súd rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku sa vyplácajú oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov. V prípade, že sa rodičia nedohodnú, zákon uvádza, že sa začne vyplácať tomu rodičovi, ktorý má určený väčší rozsah striedavej osobnej starostlivosti.
Daňový bonus si môže uplatniť len jeden z rodičov, ak žijú spolu. V prípade rozvedených rodičov, ktorí majú dieťa v spoločnej alebo striedavej starostlivosti, si daňový bonus môže uplatniť rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, alebo ten, kto ho reálne živil.
Náhradná osobná starostlivosť
V prípadoch, keď je to v záujme dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Oprávnenou osobou na túto starostlivosť je fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má plnú spôsobilosť na právne úkony a osobné predpoklady na výkon tejto starostlivosti. Súd pri tomto rozhodovaní uprednostňuje príbuzných dieťaťa, ak spĺňajú potrebné predpoklady.
Osoba, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, vykonáva osobnú starostlivosť v rovnakom rozsahu ako rodičia, ale právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok má len v bežných veciach. V podstatných veciach sa rozhoduje súdom.
Veríme, že zavedenie spoločnej osobnej starostlivosti odstráni problémy, s ktorými sa stretávali súdy a ktoré spôsobovala doterajšia právna úprava, a prispeje k lepšiemu zaisteniu potrieb dieťaťa.