Ukončenie podnikania počas práceneschopnosti (PN)

Rozhodnutie ukončiť alebo pozastaviť živnosť je zásadným krokom v živote každého podnikateľa, ktorý si vyžaduje dôkladné zváženie a oboznámenie sa s úradnými postupmi. Dôvody pre takéto rozhodnutie môžu byť rôzne, od osobných až po ekonomické. V tomto článku sa zameriame na podmienky a postupy ukončenia podnikania počas PN (práceneschopnosti), pričom zohľadníme daňové, odvodové a administratívne aspekty.

Pozastavenie alebo zrušenie živnosti: Kedy a prečo?

Podnikateľ - živnostník môže kedykoľvek počas podnikania svoju živnosť nielen skončiť, ale aj prerušiť. Ak je dôvod dočasný, postačí pozastavenie (prerušenie) živnosti. Pozastavenie živnosti je dočasné. Po novom je možné živnosť pozastaviť bez obmedzenia. Zrušenie živnosti je konečné a zrušenú živnosť nemožno obnoviť.

Dôvody na ukončenie alebo pozastavenie živnosti

Dôvody môžu byť rôzne - nepriaznivé podmienky pre podnikanie, prechod na eseročku, dlhodobé odcestovanie do zahraničia, dlhodobá práceneschopnosť a podobne. Mnohí živnostníci uvažujú o zrušení či pozastavení živnosti kvôli novým odvodom. Mnohým sa po novom ani neoplatí živnosť mať.

Pozastavenie živnosti: Dočasné riešenie s dôsledkami

Počas mŕtvych či krízových období - napr. počas pandémie či iných kríz - padne niektorým živnostníkom vhod podnikanie aspoň dočasne prerušiť, presnejšie: pozastaviť. Odpadnú im tak niektoré starosti s výkazmi a platbami. V minulosti bolo možné pozastaviť živnosť minimálne na 6 mesiacov a maximálne na 3 roky, v súčasnosti je však možné pozastaviť živnosť bez obmedzení „zdola i zhora“ - tj. minimálne či maximálne obdobie nie sú stanovené. Pozastavenie živnosti je užitočný nástroj pre každého podnikateľa, ktorý potrebuje alebo si chce dať od podnikania plánovanú pauzu.

Postup pri pozastavení živnosti

1. Ak sa rozhodnete svoju živnosť pozastaviť, je potrebné podať oznámenie buď elektronicky cez portál www.slovensko.sk, alebo osobne na živnostenskom úrade či na Jednotnom kontaktnom mieste.
2. V oznámení sa musí presne uviesť obdobie pozastavenia. Spätne ho totiž nie je možné nahlásiť. Odporúča sa preto nechať si určitú časovú rezervu, aby ste všetko stihli vybaviť načas. Dátum začatia pozastavenia nesmie byť dátum v minulosti.
3. Na úrade zaplatíte poplatok 4 eurá.
4. Pozastavenie živnosti sa môže týkať buď všetkých činností uvedených v živnostenskom oprávnení, alebo len niektorých z nich. Prerušenie živnosti nadobúda platnosť nasledujúci deň po doručení oznámenia. V niektorých prípadoch sa tak môže pozastavenie stať aj neskôr, ak je na dokumente uvedený iný dátum.
5. Po uplynutí danej doby sa živnosť automaticky obnoví. Od roku 2021 živnostenský zákon neobmedzuje, na ako dlho môžete živnosť prerušiť. Dĺžku si určíte sami a neskôr ju môžete skrátiť alebo predĺžiť. Stačí vyplniť formulár a zaplatiť správny poplatok.

Ohlásenie zmien úradom po pozastavení živnosti

Ďalším dôležitým krokom je nahlásenie zmeny v Sociálnej poisťovni. Do 30 dní od pozastavenia činnosti musíte podať Registračný list fyzickej osoby - tlačivo je dostupné online alebo priamo na pobočke.

Nezabudnite ani na zdravotné poistenie. Ak nie ste zamestnancom ani štátom poistenou osobou (napríklad rodič na materskej alebo dôchodca), musíte sa po ukončení podnikania nahlásiť ako samoplatiteľ. Toto je dôležité najmä pri pozastavení živnosti, pretože automatická odhláška, ako je to v prípade Sociálnej poisťovne, tu neplatí.

Dôsledky pozastavenia živnosti

• Počas pozastavenia živnosti prestávate platiť odvody do Sociálnej poisťovne.
• Toto obdobie sa vám však nezapočítava do dôchodku a počas neho nemáte nárok na dávky z nemocenského poistenia (napr. nemocenské).
• Každý na Slovensku musí byť zdravotne poistený. Pozastavením živnosti vzniká „vákuum“, ktoré musíte okamžite vyriešiť. Môžete sa stať zamestnancom, kedy poistné za vás začne platiť váš nový zamestnávateľ, alebo poistencom štátu, ak sa zaevidujete na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, alebo ak ste osoba, za ktorú platí poistné štát z iného dôvodu (napr. poberáte materskú).
• Živnostník počas pozastavenej živnosti neplatí mesačné preddavky do zdravotnej poisťovne. Či už tie minimálne zákonné, prípadne vo vyššej sume vypočítané na základe výsledkov z posledného daňového priznania alebo nižšie ako minimálne zákonné (živnostník „popri“ štúdiu, materskej či zamestnaní). Po skončení roka však zdravotná poisťovňa vypočíta celkové a definitívne ročné zdravotné odvody na základe čísiel z daňového priznania a po zohľadnení doteraz zaplatených preddavkov vypočíta prípadný jednorazový nedoplatok alebo preplatok.
• Živnostník platí principiálne daň z príjmov zo všetkých svojich príjmov zo živnosti a inej samostatnej zárobkovej činnosti (napr. autorská činnosť, prenájom a pod.), ktoré zinkasoval od 1.1. do 31.12 predmetného roka. Je jedno, či ich dosiahol za 12 mesiacov „neprerušenej“ živnosti alebo za 1 aktívny mesiac, pričom živnosť bola zvyšné mesiace prerušená. Rovnako zdaňuje príjmy, ktoré síce dostal až v období prerušenej živnosti, ale za činnosti, ktoré vykonal resp.
• Zákon o DPH prikazuje požiadať o zrušenie registrácie za platiteľa DPH (§ 4) v prípade ukončenia podnikateľskej činnosti, prípadne je mu dobrovoľne umožnené o zrušenie požiadať, ak jeho sledovaný obrat klesol za predchádzajúcich 12 po sebe idúcich mesiacoch pod 49 790 EUR. Či je potrebné zrušiť „platiteľstvo DPH“ pri pozastavení živnosti, zo zákona nie je jasné - podľa názoru metodikov Finančnej správy v prípade, ak ide iba o dočasné pozastavenie, zrušiť registráciu nie je potrebné. Živnostník - platiteľ DPH tak každý mesiac aj naďalej podáva výkazy - síce prázdne, ale predsa. Firmy registrované podľa § 7a (poskytovanie či nákup služieb do a zo zahraničia) sú povinné požiadať o zrušenie registrácie, ak skončia podnikanie. Čiže prerušenie živnosti nezakladá povinnosť rušiť registráciu a rovnako ju teda nie je potrebné po obnovení živnosti zopakovať.

Ako sa vrátiť k činnosti po pozastavení živnosti

Po uplynutí doby pozastavenia sa živnosť automaticky obnoví. Ak chcete začať podnikať skôr, musíte Sociálnej poisťovni zaslať RLFO-zmena s dátumom, ku ktorému ukončujete prerušenie povinného sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa na základe uvedeného posúdi, kedy vám vzniká povinné sociálne poistenie. Ak máte viac oprávnení aj naďalej budete povinný platiť poistné na povinné sociálne poistenie.

Zrušenie živnosti: Definitívny koniec podnikania

V praxi je často flexibilnejším režimom zrušenie živnosti, ktoré má v mnohých podobách podobné daňovo-odvodové pravidlá, aké pre pozastavenie živnosti uvádzame nižšie. Zrušenie živnosti je konečné a zrušenú živnosť nemožno obnoviť.

Postup pri ukončení živnosti

Rovnako ako založenie živnosti, aj jej zrušenie upravuje zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len „živnostenský zákon“). V nasledujúcich riadkoch sa zameriame na dobrovoľné zrušenie živnosti. Živnostenské oprávnenie zaniká dňom uvedeným v oznámení o ukončení podnikania.

Kde a ako podať oznámenie o ukončení podnikania

Oznámenie o ukončení podnikania je možné podať osobne na živnostenskom úrade, online cez štátny portál slovensko.sk alebo prostredníctvom špecializovaných firiem.

• Osobná návšteva živnostenského úradu: Zrušiť živnosť môžete osobnou návštevou na živnostenskom úrade. Živnostenský úrad nie je oficiálny názov úradu, ale v skutočnosti je ním okresný úrad, odbor živnostenského podnikania. Nemôžete však navštíviť akýkoľvek živnostenský úrad, ale len ten, ktorý je miestne príslušný k vášmu trvalému bydlisku.
• Online zrušenie živnosti: Ukončiť živnostenské oprávnenie je možné aj online cez štátny portál slovensko.sk. Výhodou je, že v tomto prípade nemusíte chodiť osobne na živnostenský úrad. Nevýhodou je to, že na využitie služieb štátneho webu slovensko.sk musíte mať elektronický občiansky preukaz a čítačku na eID kartu. Tiež musíte mať nahratý kvalifikovaný elektronický podpis (o ktorý je potrebné požiadať osobitne po vydaní občianskeho preukazu).
• Služby špecializovaných firiem: Na zrušenie živnosti je možné využiť aj špecializované firmy, ktoré vybavia všetky potrebné formality online za vás. Pre tých, ktorý chcú zrušiť živnosť online pohodlne z domu, napriek tomu, že nemajú alebo nepoužívajú elektronický podpis, ideálna varianta je portál SroOnline.sk.

Potrebné dokumenty a poplatky

Je vhodné, ak si vopred stiahnete a vyplníte formulár Oznámenie o ukončení podnikania. Nezabudnite si so sebou vziať občiansky preukaz. Potvrdenie o ukončení podnikania dostanete na počkanie alebo k dátumu uvedenému v oznámení. Zrušenie živnosti je zadarmo.

Ohlásenie zmien úradom po zrušení živnosti

Štátne inštitúcie ako zdravotná poisťovňa, Sociálna poisťovňa a daňový úrad dostanú informáciu od živnostenského úradu automaticky. Napriek tomu musí podnikateľ podať žiadosť o zrušenie registrácie na daň z príjmov. Ak bol platiteľom DPH, do 30 dní musí oznámiť aj zrušenie tejto registrácie a prípadne odviesť DPH z majetku, z ktorého si predtým nárokoval odpočet.

Po prevzatí potvrdenia o zrušení alebo pozastavení živnosti je potrebné požiadať daňový úrad o zrušenie registrácie a vrátiť daňovému úradu kartičku DIČ (osvedčenie o registrácii pre daň z príjmu), prípadne IČ DPH (osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty), pričom tak môže urobiť už len elektronicky po registrácii sa na finančnej správe. Zabudnúť by podnikateľ nemal ani na daňové priznanie či účtovnú závierku, ktorá sa robí podľa toho, kedy bola činnosť ukončená. Ak živnostník ukončí podnikanie počas roka, po uzatvorení účtovných kníh či daňovej evidencie by mal urobiť mimoriadnu účtovnú závierku.

Dôsledky zrušenia živnosti

• Po ukončení živnosti zaniká povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne.
• Ak však bývalý podnikateľ nie je evidovaný ako nezamestnaný alebo nie je zamestnaný, stáva sa samoplatiteľom zdravotného poistenia.

Ukončenie živnosti počas PN a nárok na dávky

Strata zamestnania a zdravotné problémy môžu byť stresujúce. Ak ste prišli o prácu a zároveň ste sa stali práceneschopnými, je dôležité vedieť, aké máte práva a povinnosti, najmä čo sa týka nemocenských dávok.

Nárok na nemocenské dávky

Aby nezamestnaný mohol uvažovať o nároku na nemocenské dávky, musí spĺňať všeobecnú podmienku nemocenského poistenia. To znamená, že za posledné dva roky si musel minimálne 270 dní platiť nemocenské poistenie. Môže ísť o kombináciu odvodov zo živnosti, zamestnania alebo dobrovoľného poistenia.

Ochranná lehota

Ďalším dôležitým faktorom je časový interval medzi ukončením pracovného pomeru a vznikom práceneschopnosti. Po ukončení zamestnania alebo podnikania, a teda ukončení nemocenského poistenia, plynie tzv. ochranná lehota. Táto lehota trvá 7 dní. Ak sa bývalý zamestnanec alebo živnostník stane práceneschopným počas tejto ochrannej lehoty, má nárok na nemocenské dávky.

Postup pri vzniku práceneschopnosti v ochrannej lehote

Ak sa stanete práceneschopným počas ochrannej lehoty, musíte túto skutočnosť nahlásiť miestne príslušnému úradu práce, kde ste evidovaný. Zároveň je potrebné doručiť do Sociálnej poisťovne tlačivo "Žiadosť o nemocenské", ktoré vám vystaví lekár. Úrad práce vám na dobu, počas ktorej budete práceneschopný, preruší výplatu príspevku v nezamestnanosti a budete poberať nemocenské dávky.

Čo ak sa práceneschopnosť začne po uplynutí ochrannej lehoty?

Ak sa stanete práceneschopným po uplynutí ochrannej lehoty, nemáte nárok na poberanie nemocenských dávok.

Výška nemocenských dávok

Výška nemocenskej dávky je 55 % z denného vymeriavacieho základu (DVZ) a môžete byť práceneschopný maximálne 52 týždňov. Ak poistencovi vznikol nárok na nemocenské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca a po ukončení pracovného pomeru pretrvávajú dôvody práceneschopnosti, Sociálna poisťovňa mu vypláca nemocenské až do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti alebo do uplynutia podporného obdobia (t. j. až do ukončenia 52. týždňa).

PN a povinnosti zamestnávateľa

Začiatok poberania náhrady príjmu počas PN/ePN sa oznamuje do zdravotnej poisťovne kódom 1O Z s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu. Ukončenie poberania náhrady príjmu oznamuje kódom 1O K ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní. Rovnaké pravidlá platia aj pre dohodárov. Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, tak ukončenie PN/ePN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje.

Prerušenie sociálneho poistenia

Zamestnancovi sa prerušuje sociálne poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania PN až do jej skončenia. Ak ide o ePN, zamestnávateľ nenahlasuje Sociálnej poisťovni prerušenie poistenia z tohto dôvodu.

Oznamovacia povinnosť

Lehota na oznámenie zmeny platiteľa poistného je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného, t. j. do 30. 06. Zamestnávateľ si na začiatku PN/ePN splnil oznamovaciu povinnosť a nahlásil do ZP začiatok poberania náhrady príjmu počas PN kódom 1O Z. Začiatok PN/ePN do SP zamestnávateľ neoznamuje.

Evidencia vyňatia nemoc po 52. týždni

Pri PN/ePN, ktorá trvá viac než 52 týždňov, je potrebné v Personalistike zamestnanca na karte Pracovné pomery evidovať vyňatie Nemoc po 52. týždni. Program si odsleduje 52. týždeň PN a po uplynutí tejto doby automaticky pridá zložku mzdy N23 do výplaty. Na základe tohto zadania program vytvorí RLFO Prerušenie - dôvod 8, ktoré je potrebné zaslať, ak bola PN vystavená „papierovo“. Oznamovaciu povinnosť je potrebné urobiť do 8 kalendárnych dní od dátumu vzniku prerušenia / dátumu zániku prerušenia. Ak bola PN vystavená elektronicky, zamestnávateľ nemá povinnosť oznamovať prerušenie po uplynutí 52. týždňa ePN.

Dĺžka PN a podmienky jej trvania

Dĺžka PN a náhrada príjmu, resp. nemocenské, má svoje určité zásady a podmienky, ktoré je nutné dodržať. Ak by sa tak nestalo, nárok na vyplácanie dávky počas práceneschopnosti by prestal existovať. Dočasná práceneschopnosť označuje obdobie, kedy zamestnanec nemôže z nejakého zdravotného dôvodu vykonávať svoju prácu. Práceneschopnosť a jej dĺžku určuje ošetrujúci lekár, pričom prvý deň PN-ky začína dňom, kedy lekár zistil chorobu alebo úraz.

Dôvody uznania PN

Lekár môže zamestnanca uznať za práceneschopného z dvoch hlavných dôvodov: ak ide o vyplácanie náhrady príjmu alebo ak ide o vyplácanie nemocenského.

Nárok na dávky pri dočasnej PN

Nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa majú iba zamestnanci. Toto však neplatí v prípade povinne nemocensky poistených samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne nemocensky poistených osôb. Týmto osobám vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ukončenie pracovného pomeru počas PN

Ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, nemôže mu zamestnávateľ počas trvania PN dať výpoveď, t. j. zamestnanec na PN-ke (maródke) nemôže byť z práce prepustený. Zamestnanec je počas práceneschopnosti v tzv. ochrannej dobe, kedy sa na neho vzťahuje zákaz výpovede (§ 64 Zákonníka práce).

Výnimky zo zákazu výpovede

Práceneschopnému zamestnancovi môže byť daná výpoveď z organizačných dôvodov (napr. keď sa zamestnávateľ zrušuje alebo keď sa zamestnávateľ premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce).

Živnosť a podpora v nezamestnanosti

Rovnako ako zamestnanci, ktorí prídu o prácu, majú po splnení určitých podmienok na podporu v nezamestnanosti nárok aj SZČO, ktorým podnikanie nevyšlo alebo v ňom nemôžu z akéhokoľvek dôvodu pokračovať. Aby ste sa mohli prihlásiť na úrad práce, musíte prerušiť alebo ukončiť podnikanie. Pre získanie dávky v nezamestnanosti je potrebné živnosť prerušiť alebo ukončiť vo vzťahu ku všetkým predmetom podnikania.

Podmienky pre získanie podpory v nezamestnanosti

Na získanie podpory v nezamestnanosti musíte byť pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní (dva roky) v posledných štyroch rokoch. Ak ste v tom čase boli zamestnaný a podnikať začali neskôr, počítajú sa vám tohto obdobia aj obdobia poistenia nezamestnanosti zamestnanca. Rovnako sa vám do obdobia poistenia v nezamestnanosti započítava aj obdobie rodičovskej dovolenky, materskej dovolenky, dočasnej práceneschopnosti či poberania ošetrovného.

Pri evidovaní sa na úrade práce môžete priamo vo formulári Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie vyplniť aj žiadosť o uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni. Takto podanú žiadosť o dávku v nezamestnanosti úrad práce elektronicky doručí Sociálnej poisťovni na spracovanie a vy ju už navštevovať nemusíte.

Výška podpory v nezamestnanosti

Výška dávky v nezamestnanosti sa odvíja od výšky vymeriavacích základov, z ktorých ste si platili poistenie v nezamestnanosti, ktoré je pre SZČO dobrovoľné. Pokiaľ si platíte len minimálne poistné na poistenie v nezamestnanosti (z minimálneho vymeriavacieho základu), očakávajte len nízku podporu v nezamestnanosti SZČO. Pri výpočte výšky dávky v nezamestnanosti sa zohľadňuje ale aj poistenie v nezamestnanosti, ktoré ste si prípadne platili ako zamestnanec.

Presne povedané, výška dávky v nezamestnanosti pripadajúca na jeden deň nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti sa vypočíta takto: súčet vymeriavacích základov, z ktorých ste zaplatili poistné na poistenie v nezamestnanosti v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Vo všeobecnosti je rozhodujúcim obdobím obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce.

Dávku v nezamestnanosti môžete poberať najdlhšie šesť mesiacov (tzv. podporné obdobie) odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak však budete dovtedy vyradený z tejto evidencie aj skôr, nárok na dávku v nezamestnanosti vám zanikne týmto dňom.

Podpora SZČO počas choroby

Ak ste si nemocenské poistenie hradili, pri chorobe alebo liečbe úrazu môžete požiadať o podporu. Platí to aj pre ošetrovné, tehotenské alebo materské. V prípade, že si nemocenské poistenie platíte dobrovoľne ako dobrovoľne nemocensky poistená SZČO, je podmienkou nároku na nemocenské, ošetrovné, tehotenské a materské to, aby ste v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na dávku boli nemocensky poistený aspoň 270 dní. Ak ste povinne nemocensky poistenou SZČO, tak uvedená podmienka mať najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na dávku musí byť splnená len v prípade tehotenského a materského. U povinne nemocensky poistenej SZČO tak v prípade nároku na nemocenské a ošetrovné doba nemocenského poistenia nie je rozhodujúca. Či už ste dobrovoľne alebo povinne nemocensky poistená SZČO, tak do spomínaného najmenej 270-dňového obdobia nemocenského poistenia sa započítavajú všetky nemocenské poistenia, teda aj tie, ktoré ste mali napríklad ako zamestnanec pred tým, než ste sa stali SZČO.

tags: #ukoncenie #podnikania #pocas #pn