Voľný čas je dôležitá súčasť života a spokojnosti každého človeka, i dieťaťa. Je to oblasť, ktorej sa venujú sociológovia, psychológovia, pedagógovia, ekonómovia a lekári. Spôsob využívania voľného času totiž veľmi jasne hovorí o spôsobe života a životnej úrovni.
Dohovor o právach dieťaťa osobitne pamätá na voľný čas, pričom obsahuje paragrafy týkajúce sa práva na voľný čas. Všeobecne platí predstava a názor, že právo detí na voľný čas je u nás plne rešpektované. Väčšina ľudí si tiež myslí, že deti majú viac voľného času než dospelí. Hoci to všeobecne platí, existujú aj skupiny detí, ktoré trpia nedostatkom voľného času.
Zakladateľ sociológie voľného času, Francúz Joffre Dumazedier, charakterizuje voľný čas ako súhrn činností, ktoré môže človek uskutočňovať s plnou ľubovôľou, buď aby si odpočinul, či aby sa pobavil, alebo rozvinul svoje znalosti nezainteresované povolaním, alebo rozvíjal svoju dobrovoľnú účasť na spoločenskom živote alebo svoju slobodnú tvorivú schopnosť, keď sa uvoľnil od svojich záväzkov pracovných, rodinných a spoločenských. Voľný čas je čas, v ktorom jedinec má uskutočňovať činnosť, ktorá má znaky aktivity a rozvíja všetky stránky osobnosti človeka.
Podľa prvej skupiny názorov voľný čas vzniká ako protiklad práce a uspokojovania fyziologických potrieb. Pre voľný čas sú charakteristické: slobodná voľba, výber možností jeho vyplnenia podľa vlastných subjektívnych kritérií, potrieb a záujmov, postoj "chcem a môžem" oproti povinnosti "musím".
Voľný čas je dôležitou súčasťou života človeka v každom veku. Potrebujú ho všetci na oddych, regeneráciu fyzických a psychických síl. Je to čas, ktorý nám poskytuje priestor na spoločenské kontakty, sebarealizáciu v aktivitách a činnostiach podľa vlastných potrieb a záujmov.
Čo je to blahobyt
Funkcie voľného času
Voľný čas predstavuje priestor pre:
- Odpočinok: Vyrovnáva únavu, ktorá vzniká pri práci, regeneruje pracovné sily.
- Zábava: Prerušuje monotónnosť v režime dňa každého človeka. Zábava je spojená s novými zážitkami, s neobvyklou činnosťou.
- Rozvoj osobnosti: Voľný čas rozvíja osobnosť dieťaťa prostredníctvom širokého spektra aktivít. Náplň voľného času tvoria najrôznejšie činnosti: od organizovaných k spontánnym, od náročných telesných či duševných činností k činnostiam relaxačným.
Voľný čas v živote človeka
Voľný čas možno definovať ako čas, kedy netreba pracovať, čas, kde možno robiť, čo sa nám len zachce, je to čas zabávania a odpočinku. Psychológovia hovoria, že je nedobré, keď si neodpočinieme, lebo budeme len stresovať, a tí ľudia, ktorí odpočívajú, sa môžu viac sústrediť na prácu, než tí ostatní.
Trávenie voľného času u mladých ľudí
Denne stretávame na uliciach mladých chlapcov a dievčatá, bezstarostne usmiatych alebo sústredene debatujúcich nielen o školských problémoch, ale aj o svojich láskach a záľubách. Vidíme ich nielen v ošúchaných texaskách so strapatými hrivami, ale aj elegantných, s krásnymi účesmi v kinách, v kaviarňach, v divadlách i na koncertoch, na plesoch, diskotékach, stretávame ich na vychádzkach do prírody.
Výskum uskutočnil Joffre Dumazedier na vzorke 1199 mladých Francúzov v roku 1982. Z výskumu vyplýva, že obrovská väčšina mladých ľudí (90,4 %) je najšťastnejšia v mimoškolskom čase. Mnohí mladí ľudia vyhlasujú za najšťastnejšie a najdôležitejšie momenty dňa svoj voľný čas, pretože počas neho môžu prejavovať vlastnú iniciatívu a výber činností. Voľný čas - rodinný i mimorodinný - je pozitívnym životným pólom mladých ľudí. Poukazuje na to, že voľný čas uspokojuje a rozvíja potreby, záujmy, sklony, individuálne predpoklady a schopnosti človeka v príťažlivej a zaujímavej činnosti podľa vlastného výberu a slobodnej voľby. Poukazuje na to, že voľný čas vytvára podmienky na širšie rovesnícke a sociálne kontakty.
Mladí majú radi šport. Chlapci strávia veľa času hraním futbalu, basketbalu alebo tenisu. V zime je veľmi známy hokej. Dievčatá radšej robia gymnastiku, atletiku alebo plávanie. V dnešnej dobe mladí chodia do fitnessu, aby boli zdraví a silní.
Veľa ľudí má rado umenie a chodia na maľovanie, na tancovanie, na spievanie a na drámu.
Trávenie voľného času u dospelých
Keď pracujeme vnútri a strávime veľa času so sedením a robíme papierové práce, tak iste chceme robiť nejakú fyzickú prácu, ako napríklad hrať futbal, volejbal. Pre niektorých ľudí hobby znamená zbieranie rôznych vecí - známky, modelové autá alebo lode, pohľadnice, peniaze atď. Zbieranie je známe a na celom svete sú zberatelia, ktorí organizujú výstavy a dávajú šancu ľuďom pozrieť sa na svoje zbierky. Ale v dnešnom svete zbieranie sa stáva menej známym, lebo mladá generácia sa radšej zaujíma o počítače.
Pre starších ľudí, ktorí sú už ženatí a majú rodinu, pre nich voľný čas znamená úžitkovú prácu okolo domu, napríklad opravy, záhradníctvo, údržba. Ručná práca znamená pre nich odpočinok.
Voľný čas a rodina
Rodina je prvým a najvýznamnejším činiteľom u dieťaťa a neskôr aj u mladého človeka, ktorý ho od prvých dní spája a oboznamuje s vonkajším svetom, vedie ho k samostatnosti, poskytuje mu aspoň to, čo má sama, čo sa v tejto rodine zaužívalo v rámci tradícií a zvykov. V rodine dieťa dostáva základy výchovy k hodnotám ako sú zdravie, láska, viera, vzdelanie, spolupatričnosť, priateľstvo, ale aj voľný čas. Výchova v rodine je výchovou skutkami i príkladom.
Rodina človeku zároveň poskytuje dôležité citové zázemie, ktoré je nevyhnutné pre zdravý vývoj detí a psychickú stabilitu dospelých osôb žijúcich v rodine. Rodina má veľký význam aj z hľadiska odpočinku a regenerácie síl. Poskytuje pocit intimity a bezpečia, dôležitý pre psychickú rovnováhu človeka. Poskytuje duševnú podporu a oporu v ťažkých životných chvíľach. Pomáha prekonávať stres a čiastkové neúspechy.
Súčasná rodina prechádza krízou. Zhon po materiálnych hodnotách vedie k podceňovaniu duchovných hodnôt. Odráža sa to aj v oblasti voľného času a jeho využívania. Predlžovanie pracovnej doby rodičov a hľadanie druhého zamestnania vedú k tomu, že dochádza k niektorým obsahovým zmenám vo využívaní voľného času. Aj keď cesta k zlepšeniu hmotného postavenia rodiny je dôležitá, je potrebné, aby sa nevytratili zo života rodiny aj duchovné hodnoty.
Štýly rodinnej výchovy a voľný čas
M. Zelina konštatuje, že štýl je presadzovanie invariantných spôsobov pôsobenia vychovávateľa na vychovávaného. Invariantnosť je podľa neho pomerne stabilné správanie sa vychovávateľa k deťom určitým spôsobom, a to dosť nezávisle od detí, od situácie, alebo od úloh, ktoré sa majú naplniť.
V literatúre je popísaných množstvo štýlov rodinnej výchovy, ktoré ovplyvňujú trávenie voľného času:
- Autoritársky štýl: Nedáva dieťaťu priestor pre vlastnú aktivitu a tvorivosť, dieťa je neustále usmerňované, napomínané, jeho prípadné prečiny sú výrazne odsudzované. Rodičia často rozhodujú o činnostiach dieťaťa, s výsledkami ktorých sú však málokedy spokojní.
- Liberálny štýl: Prejavujú minimum výchovných požiadaviek, ich pôsobenie na dieťa je príliš rozkolísané. Dieťa nemá vytvorený pevný model napodobňovania a identifikácie s rodičmi.
- Demokratický štýl: Je založený na vzájomnom rešpektovaní, kde rodičia berú do úvahy potreby i nápady svojich detí a vedú ich k tomu, aby aj ony rozumeli rodičom a jednali podľa toho. V rodine prevláda láska a veľký stupeň akceptácie dieťaťa. Rodičia na dieťa kladú vysoké požiadavky, ktorých čiastkové úspechy spolu s deťmi sledujú a motivujú ich k ďalším činnostiam. V prípade neúspechov dieťa nezatracujú, snažia sa ich spoločne zdolať.
- Represívny štýl: Je to výchova so záporne pôsobiacim vplyvom. V rodine sú príliš vysoké požiadavky, ktoré sú deťmi nerealizovateľné. Toto extrémne výchovné pôsobenie spôsobuje u detí často obranné reakcie tým viac, čím u svojich rodičov pociťujú nespokojnosť a prejavy zlosti.
- Ignorujúci štýl: Tento štýl je spojený s nezáujmom o dieťa, najčastejšie o celú rodinu, oboma rodičmi. Sú to práve tí rodičia, z ktorých si každý našiel svoje emocionálne puto mimo svoju rodinu. V rodine prevláda nepriateľstvo, ktoré pramení z nespokojnosti rodičov s deťmi. Všetky prejavy dieťaťa a výsledky jeho činnosti sú hodnotené negatívne. Dieťa je stále posudzované ako „nedokonalé“.
Ako vidno z uvedených charakteristík jednotlivých štýlov rodinnej výchovy, nie každá rodina poskytuje dieťaťu priestor pre jeho sebarealizáciu vo voľnom čase. Každá rodina by mala dieťaťu poskytovať citové zázemie a dostatok vhodných vzorov správania, s ktorými by sa dieťa identifikovalo.