Narodenie dieťaťa je významná udalosť, ktorá prináša radosť, ale aj nové výzvy. Rodičia sa musia pripraviť na zmenu životného štýlu a zabezpečiť dieťaťu všetko potrebné pre jeho zdravý vývoj. S tým súvisia aj finančné náklady, ktoré sú spojené s výbavičkou, stravou, oblečením a starostlivosťou o dieťa. V snahe uľahčiť túto situáciu štáty poskytujú rôzne formy podpory pre rodiny s deťmi, ako sú materské a rodičovské príspevky. Nórsko, krajina s jednou z najvyšších životných úrovní a silnou sociálnou politikou, ponúka rozsiahlu podporu rodinám s deťmi. Táto podpora sa prejavuje nielen vo finančných príspevkoch, ale aj v dostupnosti kvalitných služieb, ako sú materské školy a zdravotná starostlivosť. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach a formách podpory, ktoré sú k dispozícii pre rodiny s prvým dieťaťom v Nórsku, porovnať ich so situáciou na Slovensku a zároveň sa dotknúť ďalších aspektov života rodín s deťmi v Nórsku.

Systém materskej a rodičovskej dovolenky v Nórsku
Systém materskej a rodičovskej dovolenky v Nórsku je navrhnutý tak, aby podporoval rovnoprávnosť pohlaví a umožňoval obom rodičom aktívne sa podieľať na starostlivosti o dieťa. Je variabilný a prispôsobiteľný potrebám každej rodiny.
Podmienky nároku na materskú dovolenku
Na získanie nároku na materskú dovolenku v Nórsku je potrebné splniť niekoľko podmienok:
- Mať nejaký príjem 6 mesiacov z posledných 10 (čo nezahŕňa len mzdu, ale aj napríklad nemocenskú, podporu v nezamestnanosti a podobne).
- Výška príjmu musela byť minimálne 49 929 nórskych korún za rok.
- Bývať v Nórsku, teda byť registrovaný v systéme štátneho poistenia (folketrygden). V Nórsku si človek nevyberá poisťovňu, je len jedna.
Pokiaľ nejakú z podmienok nesplníte, nemáte nárok na materskú, ale len na „porodné“, čo je jednorazový príspevok, ktorý činí 84 720 korún za dieťa.
Rozdelenie materskej dovolenky
Materská dovolenka sa v Nórsku delí na tri časti:
- Časť pre matku: Začína 3 týždne pred termínom pôrodu a je povinná prvých 6 týždňov po pôrode. Počas šestonedelia ju nemôže poberať otec, ani si ju nemôžu vyberať spoločne.
- Časť pre otca (fedrekvoten): Bola vytvorená v roku 1993 a postupne sa predlžovala až na súčasných 15/19 týždňov. Táto časť je neprenosná na matku, čo znamená, že ak si ju otec z nejakého dôvodu nechce vybrať, prepadá. Dôvodom pre zavedenie a predlžovanie tejto kvóty je, aby sa otec naučil fungovať s dieťaťom a domácnosťou, získal lepší prehľad o chode domácnosti a mal príležitosť sblížiť sa s dieťaťom. Prispieva to tiež k tzv. likestilling, teda rovnosti pohlaví, keďže zamestnávateľ musí počítať s tým, že obaja rodičia budú v prípade narodenia dieťaťa dočasne mimo práce.
- Spoločná časť: Túto časť si rodičia môžu rozdeliť podľa svojich potrieb. Najčastejšie si ju vyberá matka.
Možnosti čerpania materskej dovolenky
Rodičia si môžu vybrať, či chcú poberať príspevok vo výške:
- 100% platu po dobu 49 týždňov
- 80% platu po dobu 59 týždňov
Zvolený typ potom platí pre oboch rodičov. Na internetovej stránke NAV (Ny arbeids- og velferdsforvaltningen - úrad, spravujúci organizáciu a financovanie trhu práce, dávok sociálneho zabezpečenia a sociálnej pomoci) si rodičia môžu v tabuľke zaškrtnúť, kedy chce byť kto doma. Rodičia si tak môžu materskú rozdeliť a kombinovať s prácou, napríklad otec môže pracovať jeden deň v týždni a zvyšok byť doma, čím sa jeho materská výrazne predĺži. Obaja rodičia si svoju časť môžu vybrať kedykoľvek a akokoľvek do dvoch rokov veku dieťaťa.

Kontaktstøtte - príspevok na starostlivosť o dieťa doma
Od 13 mesiacov veku dieťaťa do jeho dvoch rokov môžu rodičia poberať tzv. kontaktstøtte, čo je príspevok podobný českému rodičovskému príspevku. Činí 7500 nórskych korún mesačne a vypláca sa v prípade, že dieťa nenavštevuje škôlku. Ak rodičia nechcú ísť do práce, majú nárok na neplatené voľno. Výška príspevku závisí od toho, koľko času dieťa trávi doma:
- 100% času doma: 7500 kr
- Dieťa chodí jeden deň v týždni do škôlky a zvyšok je doma: 80% príspevok (6000 kr)
- Dieťa je jeden deň doma a zvyšok v škôlke: 20% príspevok (1500 kr)
Návrat do práce a flexibilita
V Nórsku nebýva problém so skrátením úväzku pre rodičov malých detí. Väčšina žien sa po roku vracia do práce a môžu si zvoliť, na aký pracovný úväzok sa vrátia, keďže zamestnávateľ im musí zo zákona umožniť aj menší, napríklad polovičný úväzok. Názor, že matka, ktorá dá dieťa do škôlky v roku, je krkavčia matka, sa v nórskej spoločnosti neobjavuje. Skôr naopak: keď nenastúpia do práce, môžu sa stretnúť s názorom, že by sa mala viac zaujímať o svoju kariéru. Vďaka takto nastavenému systému v Nórsku každým rokom stúpa pôrodnosť.
Porovnanie materskej a rodičovskej dovolenky v Nórsku a krajinách V4
Rodičovský príspevok a s ním spojená materská a rodičovská dovolenka sú dôležitým aspektom sociálneho zabezpečenia v Európskej únii. Cieľom týchto opatrení je umožniť rodičom, aby sa mohli starať o svoje deti v prvých rokoch ich života, a zároveň im zabezpečiť určitý príjem. V rámci EÚ existujú značné rozdiely v dĺžke materskej a rodičovskej dovolenky, ako aj vo výške poskytovaných dávok.
Rodičovská dovolenka a príspevky v krajinách V4 a v Nórsku
Vo všetkých krajinách V4 platí, že nárok na rodičovskú dovolenku je osobným neprenosným právom oboch rodičov, ktoré má umožniť, aby sa o dieťa starala nielen matka, ale aj otec, prípadne aj obaja súčasne. Toto právo Smernica 2010/18/EÚ priznáva aj osobám, ktoré majú deti do troch rokov veku v náhradnej rodičovskej starostlivosti.
Slovensko
Na Slovensku Zákonník práce v ustanovení § 166 rozlišuje medzi rodičovskou dovolenkou poskytovanou mužovi v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa (tzv. otcovská dovolenka) v rovnakom rozsahu ako materská dovolenka ženy. Ďalej rozlišuje rodičovskú dovolenku poskytovanú žene a mužovi s cieľom prehĺbenia starostlivosti o dieťa až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku. Počas trvania materskej a rodičovskej dovolenky slovenský Zákonník práce poskytuje rodičom zvýšenú ochranu (zákaz výpovede, okrem výnimiek). Zamestnávateľ je povinný zamestnanca po materskej a rodičovskej dovolenke zaradiť na pôvodnú prácu a pracovisko. Materské sa vypočíta ako 75 % z denného vymeriavacieho základu. Maximálne materské je v sume 1 498,70 EUR (pri 30-dňovom mesiaci) alebo 1 548,70 EUR (pri 31-dňovom mesiaci).
Česko
V Čechách prislúcha materská dovolenka v trvaní 28 týždňov pre jedno dieťa a 37 týždňov pre viac detí. Nastupuje sa zvyčajne od začiatku 6. týždňa pred očakávaným termínom pôrodu. Rodičovská dovolenka prislúcha rodičke ihneď po skončení materskej dovolenky, alebo o ňu môže požiadať otec dieťaťa. Maximálna čiastka materskej je približne 1587 EUR mesačne. Výška rodičovského príspevku je rovnaká pre všetkých, ktorí v roku 2020 nastupujú na rodičovskú dovolenku - 300 000 Kč pre rodičov jedného dieťaťa a 450 000 Kč pre rodičov s viac deťmi, čerpaná postupne až do štyroch rokov veku dieťaťa.
Poľsko
V Poľsku má tehotná zamestnankyňa nárok na materskú dovolenku v trvaní 20 týždňov. Pri dvoch narodených deťoch sa materská predlžuje na 31 týždňov. Po 14 týždňoch sa môže matka vrátiť do práce a zvyšok materskej môže prejsť na otca. Rodičovská dovolenka trvá 32 týždňov (34 týždňov pri dvojičkách). Materské je vo výške 100 % z platu, ak nepožiadali o rodičovskú dovolenku, alebo 80 % platu počas oboch dovoleniek, ak je žiadosť podaná do 21 dní po pôrode. Všetci poistení otcovia majú nárok na dvojtýždňovú platenú otcovskú dovolenku.
Maďarsko
V Maďarsku trvá rodičovská dovolenka 24 týždňov, z ktorých 4 sú čerpané pred stanoveným dňom pôrodu. Matky majú nárok na jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa (Anyasági támogatás), ktorý zodpovedá 225 % minimálneho starobného dôchodku (približne 175 EUR). Príspevok na tehotenstvo a pôrod (Terhességi-gyermekágyi segély - TGYÁS), teda „materské“ počas rodičovskej dovolenky, je vyplácaný 6 mesiacov vo výške 70 % priemernej mzdy.
Prehľad dĺžky a výšky materských dávok
Nasledujúca tabuľka sumarizuje dĺžku materskej dovolenky a výšku materskej dávky v percentách z predchádzajúcej mzdy v Nórsku a krajinách V4:
| Krajina | Dĺžka materskej dovolenky | Výška materskej dávky (% z predchádzajúcej mzdy) |
|---|---|---|
| Slovensko | 34 týždňov | 75 % |
| Česko | 28 týždňov | 62,6 % |
| Poľsko | 20 týždňov | 100 % |
| Maďarsko | 27 týždňov | 70 % |
| Nórsko | 13 týždňov | 97,9 % |
Z tabuľky je zrejmé, že dĺžka materskej dovolenky sa v jednotlivých krajinách výrazne líši. Slovensko patrí medzi krajiny s dlhšou materskou dovolenkou, zatiaľ čo Nórsko má jednu z najkratších. Výška materskej dávky sa tiež líši, pričom Poľsko poskytuje 100% mzdy počas materskej dovolenky, zatiaľ čo Slovensko 75%.

Zdravotná starostlivosť a pôrodníctvo v Nórsku
Štátny zdravotný systém v Nórsku je na špičkovej úrovni. Deti do šestnásť rokov, dôchodcovia, tehotné a matky malých detí majú všetko zadarmo. Ostatní si musia priplácať drobné za ošetrenie u lekára, ale keď dosiahnu ročný limit, približne 240 eur, viac už neplatia.
Pôrod v Nórsku: osobná skúsenosť
Osobná skúsenosť matky, ktorá rodila v Nórsku, poukazuje na rozdiely v prístupe a kvalite zdravotnej starostlivosti v porovnaní so Slovenskom. Matka si pochvaľuje profesionálny prístup personálu, tehotenstvo bez stresu a vysokú kvalitu praxe pôrodných asistentiek. Po pôrode mala matka dieťa neustále pri sebe a bola jej poskytnutá adekvátna podpora pri dojčení. Na rozdiel od Slovenska, kde bola matka pri predchádzajúcich pôrodoch nastrihnutá, v Nórsku sa tomuto zákroku vyhli a matka mohla hneď po pôrode normálne sedieť. Tento príbeh ilustruje, že v Nórsku sú peniaze aj v zdravotníctve, aj prístup personálu je na vysokej úrovni. Rodila prirodzene a pôrod bol podstatne rovnaký ako na Slovensku, ale cítila rozdiel v kvalite starostlivosti. Pôrodná asistentka dokázala v 24. týždni tehotenstva nahmatať bábätko a určiť, kde má hlávku, chrbát a zadoček. Po pôrode jej nedávali žiadne lieky a malého mala stále pri sebe, do 20 minút sa prisal a dojčil sa, čo ju prekvapilo svojou intenzitou.
Vývoj pôrodníctva v Nórsku a úloha pôrodných asistentiek
Eva Nygaard, oblastná a súkromná pôrodná asistentka v Bergene, kvalifikovaná laktačná konzultantka a poradkyňa (IBCLC), bola aktívnou členkou hnutia, ktoré v 80. a 90. rokoch tvrdo pracovalo, aby zabezpečilo právo žien rodiť prirodzene a na mieste podľa vlastného výberu. V Bergene ich snaha vyústila do založenia alternatívneho pôrodného centra s názvom Storken (v preklade „bocian“). V 50. rokoch bolo najobvyklejšie miesto pôrodu vo vlastnom dome, kde žene pri pôrode asistovali nezávislé pôrodné asistentky. Následne sa v 60. rokoch, s pokrokom v medicíne, začali presúvať všetky pôrody do nemocnice. Lekári a hollywoodske filmové drámy postupne rozšírili názor, že každý pôrod je riskantný a bez nemocnice nie je bezpečný. Avšak od 80. rokov začal pohyb späť k prirodzenému pôrodu. Ženy si priali rodiť prirodzene a mať deti po pôrode pri sebe. V roku 1995 bola v Bergene v rámci pôrodnice otvorená samostatná jednotka Storken - alternatívne pôrodné centrum (ABC).

Dôkazmi podložená starostlivosť a inovácie
V celom systéme sú orgány s rozhodovacou právomocou na mnohých úrovniach, pričom všetky modely riadenia sú založené na demokratických princípoch. Eva si spomína, ako si v roku 1990 priniesla knihu „Sprievodca účinnou starostlivosťou v tehotenstve a pôrode“, ktorá opisovala zásady starostlivosti založené na dôkazoch. Autori zhromaždili štúdie a dali ich do súvislostí s obvyklými praktikami v pôrodníctve. Ich zistenia ukázali, že väčšina pôrodníckych zásahov nemala žiadnu alebo len veľmi slabú oporu v štúdiách. Zistili, že niektoré zásahy boli neúčinné, zatiaľ čo iné mali potenciálne škodlivé účinky. Dnes už máme veľa štúdií z celého sveta, ktoré ukazujú, že ak sa v rámci (nemocničnej) rutiny zasahuje do normálneho tehotenstva a pôrodu, má to tendenciu stresovať ženu a jej dieťa, čo vedie k zvýšeniu miery intervencií bez akéhokoľvek úžitku.
Nórsko vytvorilo dnešné usmernenia pre tehotenskú a pôrodnú starostlivosť, kde detailne opisuje odporučené postupy. V roku 2005 začali pôrodné asistentky v Storkene ponúkať pôrod do vody, pretože si to žiadali ženy a štúdie ukázali, že je bezpečný. Aj napriek odporu niektorých starších pôrodníkov sa im podarilo zaviesť túto prax, pričom argumentovali, že je to v ich kompetencii. V roku 1995 bolo zákonom nariadené všetkým oblastným zdravotníckym centrám, aby zaistili tehotným ženám služby pôrodných asistentiek. V Nórsku vznikli lokálne záujmové skupiny, ako napríklad dojčiaca podporná skupina „Ammehjelpen“ (pomoc v dojčení) a záujmová skupina „Zaostrené na pôrod“, ktoré pomohli nastoliť dôležité témy o zdravotnej starostlivosti a ovplyvňovať politikov. Nórske úrady nekládli v tomto ohľade príliš veľký odpor a v roku 1999 dokonca pomáhali s organizáciou konferencie pre ženy - laičky, týkajúcej sa pôrodnej starostlivosti.
Dostupnosť materských škôl a podpora pre deti menšín
Nórska spoločnosť kladie veľký dôraz na dostupnosť kvalitného vzdelávania pre všetky deti, vrátane detí z menšín. Materské školy sú dostupné v princípe vo všetkých jazykoch akejkoľvek národnosti či menšiny, ktorá do Nórska príde. Štát vynakladá značné prostriedky na integráciu týchto detí a podporuje ich dvojitú identitu. Zároveň platí, že ak má rodina ročný príjem menší než 60 000 eur, dieťa má nárok na až dvadsať hodín, to znamená štyri hodiny denne zadarmo škôlky (20 hodín týždenne). Za tie rodičia neplatia a doplácajú len ten zvyšok, čím majú na polovicu znížený mesačný poplatok. Aj strava je dotovaná štátom a mesačne stojí rodiča 20 eur na dieťa. K škôlkam má tak prístup naozaj každý, čo v prípade záujmu umožňuje rodičom vrátiť sa čím skôr do práce.

Praktické aspekty materských a základných škôl v Nórsku
- Materské školy: Deti začínajú chodiť do materskej školy od prvého roka. Materská škola je dobrovoľná a rodičia si ju platia. Existujú štátne aj súkromné MŠ, avšak poplatok za ne je rovnaký. Ak by rodičia za škôlku nemohli platiť, majú možnosť požiadať o dotáciu. Zákonom je stanovený počet detí v triedach i počet učiteľov. V triede 1 - 3 ročných detí zodpovedá 1 pedagóg za 3 deti. V triede 3 - 6 ročných detí je 1 pedagóg zodpovedný za 6 detí. Poslaním materských škôl je učenie sa cez hru. Deti v škôlkach majú málo riadených činností; učitelia sú pre nich skôr sprievodcovia, ktorí ich počúvajú a pomáhajú, ak je to potrebné. Veľmi veľa času trávia deti vonku. Deti do 3 rokov vonku aj odpočívajú v kočíkoch.
- Základné školy: Každé dieťa nastupuje do základnej školy v 6 rokoch. Nekoná sa žiaden zápis, výber ani selekcia. Materské školy veľmi úzko spolupracujú so základnými školami. Základné školy sú presne informované koľko a akých detí so špeciálnymi potrebami nastúpi do ich školy, a na ich nástup sa pripravujú - zabezpečia finančné prostriedky, asistenta, pomôcky, upravia prostredie triedy i školy. V základných školách je školská dochádzka povinná. Štátne školy sú zadarmo. Na prvom stupni je to 15 žiakov na jedného učiteľa. Na druhom stupni 20 žiakov na dvoch učiteľov.
- Inklúzia: V Nórsku je inklúzia samozrejmosťou a nemajú žiadne špeciálne školy pre deti s rôznym znevýhodnením. Ministerstvo očakáva v školách a školských zariadeniach kvalitné a inkluzívne prostredie. Ak si dieťa už v materskej škole vyžaduje dodatočnú podporu, tak ju po spolupráci so všetkými zainteresovanými a vďaka systémovej podpore dostane.
- Hodnotenie žiakov: Žiaci sa na prvom stupni nehodnotia, nedostávajú známky ani vysvedčenia. Prechádzajú plynulo z ročníka do ročníka, nikto ročník neopakuje. Na druhom stupni žiaci dostávajú známky. Žiaci sa neporovnávajú medzi sebou, ale len sami so sebou. Dôležitá je sebareflexia a sebahodnotenie.
- Domáce úlohy: Domáce úlohy sa na školách nezadávajú plošne, ale individuálne podľa toho, čo konkrétny žiak potrebuje precvičiť. Znižuje sa tým tlak na výkon, čo vidieť aj v samotných triedach.
- Stravovanie: V MŠ a ZŠ deti nemajú teplé obedy. Suchý obed si nosia z domu. Stolovanie je vždy komunitná záležitosť - doprajú si čas.
- Podmienky pre učiteľov: V každej škôlke či škole majú učitelia okrem zborovne aj samostatnú miestnosť na oddych a spoločný suchý obed.
Vzdelávací systém v Nórsku
V roku, keď dieťa dovŕši šesť rokov, nastupuje do základnej školy, ktorá je v Nórsku, samozrejme, povinná. Povinná školská dochádzka trvá desať rokov, teda do šestnásteho roku života, pričom týchto desať rokov je rozdelených na prvých sedem rokov a následné tri, kde už sa veľký človek pripravuje konkrétnejšie na svoj profesionálny život. Po ukončení povinnej školskej dochádzky nasleduje trojročná príprava či už na odborné vzdelanie alebo na univerzitu. A potom štúdium na univerzite, ktoré spravidla trvá päť rokov. Prístup k univerzitnému vzdelaniu je opäť v Nórsku riešený mimoriadne otvorene voči ľuďom z nižších sociálnych vrstiev, a tak každý študent bez ohľadu na príjem rodičov má nárok na štipendium resp. študentskú pôžičku. Zaujímavé je, že táto študentská pôžička sa zo 40 % zmení na štipendium v prípade, že človek dokončí školu, to znamená absolventi škôl túto pôžičku splácajú iba zo 60 % a ani vtedy ju nemusia splácať za predpokladu, že si nenájdu po skončení školy prácu. Štát tak do určitej miery garantuje nórskym študentom, že ich štúdium bude mať zmysel a štát im prácu v krajine nájde. Aj tu zároveň platí, že študentská pôžička je za minimálny úrok a v priemere sa dá povedať, že ľuďom, ktorí vyštudovali na vysokej škole, sa v Nórsku zvýšia dane na časť pracovného života približne o jedno percento. Vďaka tomu patrí Nórsko k najvzdelanejším krajinám sveta.

Praktické informácie pre Slovákov v Nórsku
Občianstvo a rodný list dieťaťa narodeného v zahraničí
Dieťa slovenského občana sa automaticky stáva slovenským občanom narodením, aj keď sa narodí v zahraničí. Vybavovanie slovenského občianstva preto nie je potrebné. Na vybavenie slovenského rodného listu pre dieťa narodené v Nórsku budete potrebovať:
- Rodný list vydaný v Nórsku
- Sobášny list rodičov (ak sú rodičia zosobášení)
- Doklad o otcovstve (ak nie sú rodičia zosobášení)
- Platný doklad o štátnom občianstve SR rodiča (občiansky preukaz alebo cestovný pas)
- Rodný list rodiča, ktorý je občanom SR
Keďže ide o cudzozemskú verejnú listinu, zákon vyžaduje úradný preklad rodného listu do slovenského jazyka, ktorý vykoná súdny prekladateľ. Pred prekladom je potrebné overiť si, či nie je potrebné vyššie overenie (legalizácia, superlegalizácia alebo apostila) pravosti podpisov a pečiatok na nórskom rodnom liste, aby bol doklad platný aj na Slovensku.
Hľadanie práce
Pre uchádzačov a zamestnávateľov bol v Nórsku vytvorený integrovaný portál pod názvom Work in Norway. Je určený pre tých, ktorí si v Nórsku hľadajú prácu a potrebujú rady a informácie ohľadom zamestnania, presťahovania sa a aspektov pracovného života. Zo stránky sa jednoducho preklikáte na verejné portály, ktoré vám poskytnú užitočné informácie ešte pred vaším príchodom do Nórska. Taktiež tam nájdete informácie, ktoré vám pomôžu počas počiatočnej fázy zamestnania.
Zdravotné poistenie
Ak pracujete v Nórsku a ste tam poistený, je potrebné váš poistný vzťah v SR ukončiť. Zdravotnú starostlivosť v SR potom môžete čerpať na náklady vašej zdravotnej poisťovne v Nórsku na základe formulára E106 alebo EHIC - Európskeho preukazu zdravotného poistenia.
Doprava a cestovanie
Letecké spoločnosti Norwegian a Austrian Airlines lietajú z Viedne do Osla na letisko Gardermoen (OSL) a letecká spoločnosť Ryanair lieta do Osla (z Viedne alebo Krakova) na letisko Torp - Sandefjord (TRF), ktoré je od hlavného mesta vzdialené 90 minút autom/autobusom/vlakom. V Osle funguje kvalitná mestská hromadná doprava (električky, autobusy, metro, vlaky, trajekty). Občania Slovenskej republiky (vrátane detí) môžu cestovať do Nórska s platným cestovným pasom alebo občianskym preukazom s fotografiou.
Uznávanie diplomov a kvalifikácií
Možnosť získať uznanie kvalifikácie a kompetencií môže zohrávať dôležitú úlohu pri rozhodovaní, či prijmem prácu v inej krajine EÚ.
Juvenile justice - „ochrana detí“ v Nórsku
V poslednej dobe sa čoraz viac hovorí o systéme "ochrany detí" v Nórsku, známom ako Barnevern. Pôvodne systém prevencie sa podľa niektorých zmenil na nástroj kontroly nad rodinami a deťmi. Kritici tvrdia, že Barnevern sa stal rozsiahlym biznisom, kde súkromné spoločnosti zarábajú na umiestňovaní detí do náhradnej starostlivosti. Je dôležité poznamenať, že ide o kritický pohľad na systém "ochrany detí" v Nórsku a nie všetky informácie musia byť úplne presné. Je však dôležité, aby sa o týchto otázkach diskutovalo a aby sa zabezpečilo, že systém skutočne slúži záujmom detí a rodín.