V súčasnosti sa ochrana životného prostredia, sociálna zodpovednosť a udržateľný ekonomický rast stávajú nielen spoločenskou a morálnou povinnosťou, ale aj nevyhnutným aspektom úspešného podnikania a celkového blahobytu spoločnosti. Koncept udržateľnosti, prvýkrát definovaný v roku 1987 Komisiou OSN pre životné prostredie a rozvoj v správe „Naša spoločná budúcnosť“, zdôrazňuje potrebu uspokojovať potreby súčasných ľudí spôsobom, ktorý neoberá budúce generácie o možnosť napĺňať tie svoje.
Trvalo udržateľný rozvoj, známy aj ako ESG (Environmental, Social, Governance), predstavuje komplexný rámec zodpovedného podnikania a zahŕňa tri základné piliere: environmentálny, sociálny a ekonomický. Tieto piliere sú vzájomne prepojené a ich harmonická integrácia je kľúčová pre dosiahnutie dlhodobej stability a prosperity.
Environmentálny pilier (E)
Environmentálny pilier sa zameriava na vplyv organizácie na životné prostredie a na to, ako organizácia pristupuje k otázkam environmentálnej udržateľnosti. V 21. storočí čelia spoločnosti čoraz väčšiemu tlaku zo strany legislatívy, verejnosti, zákazníkov a investorov, aby svoje činnosti vykonávali v súlade s princípmi environmentálnej zodpovednosti.
Systém environmentálneho manažérstva podľa ISO 14001
Jedným z najuznávanejších a najrozšírenejších systémov environmentálneho manažérstva je ten, ktorý vychádza z požiadaviek medzinárodnej normy ISO 14001. Táto norma poskytuje organizáciám rámec pre systematické riadenie environmentálnych otázok a zabezpečuje, aby boli všetky procesy prepojené so zodpovedným environmentálnym správaním. ISO 14001 vychádza z cyklu PDCA (Plan-Do-Check-Act), čo znamená systematické plánovanie, realizáciu opatrení, kontrolu výsledkov a následné zlepšovanie.
Kľúčovým pilierom systému environmentálneho manažérstva podľa ISO 14001 je identifikácia environmentálnych aspektov. Tento proces tvorí základ celého systému, pretože všetky ďalšie kroky - od hodnotenia environmentálnych dopadov, cez stanovenie environmentálnych cieľov, až po monitorovanie výkonnosti a prijímanie korekčných opatrení - vychádzajú práve z identifikovaných aspektov.
Environmentálne aspekty: Definícia a kategórie
Environmentálne aspekty sú všetky činnosti, procesy, produkty alebo služby, ktoré majú, alebo môžu mať, pozitívny alebo negatívny vplyv na životné prostredie. Môže ísť napríklad o emisie do ovzdušia, vypúšťanie odpadových vôd, tvorbu odpadu, spotrebu energie, využívanie surovín, ale aj o menej zjavné faktory, ako je vplyv subdodávateľov, doprava, používanie výrobkov zákazníkmi, či recyklácia na konci životného cyklu produktu.
Podľa definície uvedenej v norme ISO 14001:2015 je environmentálny aspekt prvok činnosti, produktu alebo služby organizácie, ktorý môže interagovať so životným prostredím. Táto interakcia môže byť buď priama (napr. priame emisie) alebo nepriama (napr. vplyv dodávateľského reťazca).
- Priame environmentálne aspekty - súvisia s činnosťami, ktoré má organizácia priamo pod svojou kontrolou.
- Nepriame environmentálne aspekty - vyplývajú z činností, ktoré organizácia síce nevykonáva priamo, ale ich ovplyvňuje, napríklad prostredníctvom dodávateľských reťazcov, výberom materiálov, alebo spôsobom navrhovania výrobkov.
- Aspekty za normálnej prevádzky - vznikajú počas bežnej, plánovanej činnosti spoločnosti.
- Aspekty za abnormálnych alebo mimoriadnych podmienok - vznikajú pri poruchách, údržbe, testovaní, alebo pri nábehu a odstavovaní zariadení.
- Aspekty v havarijných situáciách - ide o potenciálne environmentálne incidenty, ako sú požiare, výbuchy, veľké úniky látok do vody, pôdy alebo ovzdušia.
Význam identifikácie environmentálnych aspektov
Správna identifikácia environmentálnych aspektov je výzvou, najmä pre veľké a diverzifikované organizácie alebo tie, ktoré práve začínajú s implementáciou systému manažérstva. Tento proces si vyžaduje interdisciplinárny prístup, odborné znalosti, analytické myslenie a znalosť procesov, ktoré v organizácii prebiehajú. Zanedbanie alebo nedostatočné spracovanie tohto kroku môže mať vážne dôsledky - od neplnenia legislatívnych požiadaviek, cez neefektívne nastavené environmentálne ciele, až po environmentálne havárie alebo poškodenie dobrej povesti firmy.
Identifikácia aspektov umožňuje včasne rozpoznať rizikové oblasti a prijímať opatrenia skôr, než dôjde k škodám - či už ide o úniky nebezpečných látok, prekročenie emisných limitov alebo vznik havarijných situácií. Jednou z hlavných inovácií normy ISO 14001:2015 je dôraz na zohľadnenie environmentálnych aspektov v rámci celého životného cyklu produktu alebo služby. Pre každý proces sa určia vstupy (napr. suroviny, voda, elektrina) a výstupy (napr. emisie, odpad, hluk). Nie všetky identifikované aspekty majú rovnaký vplyv. Organizácia preto musí určiť tzv. významné environmentálne aspekty, ktoré môžu spôsobiť podstatný dopad.
Sociálny pilier (S)
Sociálny pilier, nazývaný aj „sociálny pilier ESG“, sa zameriava na hodnotenie spoločností z hľadiska ich vplyvu na ľudí a spoločnosť. Tento pilier sa zameriava na spôsoby, akými spoločnosti interagujú so svojimi zamestnancami, dodávateľmi, zákazníkmi a širšími komunitami, v ktorých pôsobia. Sociálna udržateľnosť pre podniky zahŕňa dôležité otázky týkajúce sa pracoviska a zamestnancov, ako sú zdravie a bezpečnosť, začlenenie, posilnenie postavenia, možnosti profesionálneho rozvoja a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom. ISO 26000 poskytuje usmernenie v oblasti spoločenskej zodpovednosti organizácií.
Bývalý redaktor Hospodárskych novín Rastislav Tinák zdôrazňuje, že podniky, ktoré efektívne uplatňujú princípy sociálneho piliera, nielenže prispievajú k lepšiemu sociálnemu prostrediu, ale často si tým budujú aj lepšiu reputáciu, zvyšujú lojalitu zákazníkov a zlepšujú svoje vzťahy so zamestnancami a komunitami.
Sociálne podnikanie ako príklad sociálnej zodpovednosti
Sociálne podniky zohrávajú významnú rolu pri znižovaní nezamestnanosti, najmä prostredníctvom spolupráce s verejnými inštitúciami. Poskytujú pracovné príležitosti pre osoby, ktoré majú obmedzený prístup na tradičný trh práce, ako sú dlhodobo nezamestnaní, osoby so zdravotným postihnutím, mladí ľudia bez praxe a iné zraniteľné skupiny. Teória sociálneho kapitálu zdôrazňuje, že tieto podniky prispievajú k budovaniu komunitných väzieb a zlepšovaniu sociálnej súdržnosti, čím posilňujú miestne ekonomiky. Sociálne podniky využívajú inovatívne prístupy a stratégie, napríklad partnerské siete, kooperatívne a participatívne riadenie, ktoré zvyšujú ich efektivitu pri riešení sociálnych problémov.
Diverzita a inklúzia v pracovnom prostredí
Inklúzia v kontexte ESG a pracovnej sféry sa odvoláva na vytváranie pracovného prostredia, kde sa každý zamestnanec cíti hodnotený, zapojený a podporovaný bez ohľadu na svoje individuálne rozdiely. Diverzita, často chápaná ako rozmanitosť, predstavuje široké spektrum rozdielov medzi ľuďmi. Tento pojem sa neobmedzuje len na jednu oblasť. Zahŕňa rozličné aspekty, ako sú kultúrne, etnické, vekové, pohlavné, sexuálne orientácie, fyzické schopnosti či sociálno-ekonomické pozadie jedincov.
Európsky pilier sociálnych práv
Silná sociálna Európa je o obyvateľoch a ich blahobyte. V Európe sa tešíme najrovnoprávnejším spoločnostiam na svete, najvyšším normám v oblasti pracovných podmienok a širokej sociálnej ochrane. Jadrom sociálneho trhového hospodárstva Európy je konkurencieschopná udržateľnosť, kde sa úsilie zameriava na model udržateľného a inkluzívneho rastu, ktorý prináša to najlepšie pre ľudí aj planétu. Ambíciou Únie je naplniť prísľub spoločnej prosperity, čo sľubuje aj Európsky pilier sociálnych práv, ktorý vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia v roku 2017.
20 zásad Európskeho piliera sociálnych práv je majákom, ktorý nás naviguje smerom k silnej sociálnej Európe a stanovuje víziu nášho nového súboru sociálnych pravidiel. Pilier je vyjadrením zásad a práv nevyhnutných pre spravodlivé a dobre fungujúce trhy práce a systémy sociálneho zabezpečenia v Európe 21. storočia. Účinné vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv je teraz dôležitejšie ako kedykoľvek predtým a vo veľkej miere závisí od odhodlania a opatrení členských štátov.
Komisia navrhuje tri hlavné cieľové hodnoty EÚ, ktoré sa majú dosiahnuť do konca desaťročia v oblasti zamestnanosti, zručností a sociálnej ochrany v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja:
- Zvýšiť mieru zamestnanosti v EÚ do roku 2030 na 78 %.
- Zabezpečiť, aby sa aspoň 60 % dospelých každoročne zúčastňovalo na odbornej príprave.
- Znížiť počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením o 15 miliónov.
Ekonomický pilier (G)
Ekonomická udržateľnosť nie je len o peniazoch. Ekonomicky udržateľná organizácia je taká, ktorá dokáže dosahovať príjmy a udržiavať dlhodobý obchodný rast bez negatívneho vplyvu na komunitu, životné prostredie alebo zdravie a pohodu svojich zamestnancov. Ekonomický pilier sa zameriava na skvalitnenie verejných služieb, riešenie korupcie, dodávateľsko-odberateľské vzťahy a proaktívny prístup organizácie k riešeniu verejného záujmu. Táto oblasť je súčasťou každej organizácie a je považovaná za najprepracovanejší aspekt spoločenskej zodpovednosti.
Spoločenská zodpovednosť podnikov (CSR)
Pojem Corporate Social Responsibility (CSR), v slovenčine známy ako spoločenská zodpovednosť podnikov, označuje koncept, podľa ktorého firmy nesú zodpovednosť nielen za ekonomické výsledky, ale aj za environmentálne a sociálne dôsledky svojho pôsobenia. Myšlienka spoločenskej zodpovednosti podnikov sa objavila už v polovici 20. storočia, no výraznejší rozmach zaznamenala v 90. rokoch v súvislosti s globalizáciou a rastúcim tlakom verejnosti na etické podnikanie. Medzinárodné organizácie ako OSN alebo OECD začali vytvárať rámce pre zodpovedné podnikanie (napr. UN Global Compact).
CSR je tvrdo biznisové rozhodnutie. Nie je to milá vec, ktorú by sme mali robiť, ani niečo, do čoho nás nútia iní. Budovanie silného biznisu a budovanie lepšieho sveta nie sú navzájom v konflikte.
ESG a prepojenie finančnej výkonnosti
Pojem ESG reaguje na neduhy a zdôrazňuje hlbšie prepojenie s každodenným fungovaním firmy a strategickú previazanosť s biznisovými cieľmi. Je postavený na merateľnosti a kvantifikovateľných cieľoch. ESG je dôležité, pretože ide o kritériá, ktoré investori hodnotia, keď určujú, či investovať do spoločnosti. Každá organizácia má priamy vplyv na obavy týkajúce sa životného prostredia, sociálnych otázok a riadenia. V súčasnosti je prístup podnikov k ESG dôležitejší ako kedykoľvek predtým, pretože environmentálna a sociálna zodpovednosť sa stala predmetom záujmu širokého spektra zainteresovaných strán - od komunít a zákazníkov až po akcionárov a dodávateľov.
Pilier Riadenia (G)
Podnikové riadenie v ESG je o tom, ako dobre sa organizácia reguluje alebo riadi. Patria sem otázky ako transparentnosť účtovníctva, finančné výkazníctvo, daňové stratégie, firemné dary, korupcia alebo úplatkárstvo, politické lobovanie, rozmanitosť a štruktúra správnych rád, dodržiavanie environmentálnych predpisov a odmeňovanie vedúcich pracovníkov. Kyberbezpečnosť predstavuje kľúčový aspekt v rámci riadenia (Governance) v oblasti ESG kritérií. Táto oblasť sa zameriava na ochranu informačných systémov, dát a digitálnych aktív organizácie pred kybernetickými útokmi a hrozbami.
Legislatívny rámec a investície
Cieľom Nariadenia o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb (SFDR) je zvýšiť transparentnosť v informovaní o tom, ako účastníci finančného trhu zahŕňajú dlhodobý udržateľný rozvoj. Nariadenie vyžaduje zverejňovať informácie o prístupoch vybraných finančných inštitúcií k začleneniu rizík ohrozujúcich udržateľnosť a o zohľadnení nepriaznivých vplyvov na udržateľnosť.
NN Tatry - Sympatia, d.d.s., a.s. sa riadi osobitnou politikou (NN Responsible Investment Framework Policy), ktorá podporuje systematické začleňovanie ESG kritérií do investičného procesu, pričom riadi s tým spojené riziká a príležitosti.
Trendy a iniciatívy v zodpovednom podnikaní
Agenda 2030 predstavuje dlhodobý plán a súbor opatrení, ktoré si kladú za cieľ dosiahnuť udržateľnejšie a ekologicky zodpovednejšie využívanie prírodných zdrojov a ochranu životného prostredia do roku 2030. Európska zelená dohoda (Green Deal) je ambiciózny plán Európskej komisie, ktorého cieľom je pretvoriť Európu na klimaticky neutrálny kontinent do roku 2050. „Fit for 55“ je inovatívny legislatívny balík Európskej únie, ktorý si kladie za cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o 55 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Parížska dohoda predstavuje prelomovú, právne záväznú medzinárodnú klimatickú zmluvu, prijatú v decembri 2015 na konferencii OSN o zmene klímy v Paríži a podpísanú 196 krajinami sveta.
Boj proti greenwashingu a social washingu
Smernica o zelených tvrdeniach (GCD) je legislatívny návrh Európskej komisie, zameraný na obmedzenie greenwashingu a posilnenie kontroly nad environmentálnymi tvrdeniami výrobcov. Cieľom je, aby spotrebitelia mali k dispozícii dostatok informácií na informované nákupné rozhodnutia a aby sa dodržiavanie pravidiel efektívne kontrolovalo. Social washing je marketingová praktika, pri ktorej sa spoločnosti snažia prezentovať ako sociálne zodpovedné, hoci realita ich činností nezodpovedá deklarovaným hodnotám. Podobne ako pri greenwashingu ide o klamlivú komunikáciu, v tomto prípade zameranú na sociálnu oblasť ESG.
Dôležitosť CSRD a ESRS štandardov
CSRD smernica (angl. Corporate Sustainability Reporting Directive) je legislatíva EÚ, ktorá zavádza jednotné štandardy pre nefinančné vykazovanie. Cieľom je zvýšiť transparentnosť a porovnateľnosť informácií o udržateľnosti podnikov, čím sa uľahčí informované rozhodovanie investorom, zákazníkom a ostatným zainteresovaným stranám.
Slovenská stratégia trvalo udržateľného rozvoja
Slovenská stratégia trvalo udržateľného rozvoja predstavuje základný dokument, ktorý usmerňuje snahu o vytvorenie kvalitných podmienok pre život všetkých obyvateľov. Tento prístup prepája hospodársky rozvoj, zlepšovanie spoločnosti a ochranu prírodného bohatstva do jedného celistvého systému. Opiera sa o hlavné zásady Agendy 2030 a zároveň zohľadňuje povinnosti Slovenska vyplývajúce z členstva v Európskej únii. Kvalitný život podľa tejto vízie zahŕňa dostupnosť vzdelania, zdravotnej starostlivosti a rovnocenné pracovné šance bez rozdielu.
Slovensko si stanovilo ambiciózny cieľ - dosiahnuť uhlíkovú neutralitu najneskôr do roku 2050. Neodmysliteľnou časťou stratégie zostáva starostlivosť o kultúrne hodnoty - obnova pamiatok a podpora tradičných remesiel posilňujú regionálnu identitu a prispievajú k rozvoju udržateľného turizmu.
Trvalo udržateľný rozvoj na Slovensku je výsledkom úzkej spolupráce medzi viacerými štátnymi rezortmi, samosprávami a aktívnymi členmi občianskej spoločnosti. Koordinačnú rolu v tomto procese zohráva Úrad vlády SR, pričom kľúčovým politickým fórom sa stala Rada vlády SR pre trvalo udržateľný rozvoj. Miestne samosprávy pretavujú tieto stratégie do každodenného života - starajú sa o modernizáciu verejných priestorov alebo podporujú využívanie obnoviteľných zdrojov energie priamo vo svojich komunitách. Do procesu významne vstupuje aj občianska spoločnosť, ktorá nielenže prispieva k tvorbe akčných plánov, ale aj dohliada na ich realizáciu.
tags: #ekonomicky #socialny #environmentalny #pilier