Biblia je najdôležitejšia a najznámejšia kniha na svete. Je to rozsiahly a komplexný text, ktorý obsahuje množstvo pokynov, príkazov a zákazov, dotýkajúcich sa rôznych aspektov ľudského života. Tieto zákazy sa týkajú nielen morálnych a etických otázok, ale aj stravovacích návykov, rituálnej čistoty a spoločenských interakcií. Cieľom tohto článku je preskúmať niektoré z hlavných zákazov, ktoré sa nachádzajú v Biblii, a pokúsiť sa pochopiť ich kontext a význam.
Biblia je ako dlhý list, ktorý Boh píše ľuďom. Neexistuje iná kniha, ktorá by bola vydaná toľkokrát ako Biblia. Po celé stáročia dávala ľuďom zmysel života a sprevádzala ich v radostiach aj ťažkostiach.
Biblia je Božie slovo. Sú to listy plné lásky, ktoré Boh píše ľuďom všetkých čias. Volí si rôzne formy, len aby človek siahol po knihe kníh, aby podobne ako mladý Samuel ani jednému z Božích slov nedal padnúť na zem.
Historický pohľad na zákazy čítania Biblie
Hoci dnes je Biblia dostupná prakticky pre každého, v minulosti bolo jej čítanie v materinskom jazyku stáročia zakázané. Ešte v posledných dvoch storočiach sa pápeži ostro vyslovovali proti šíreniu a čítaniu Biblie. Gregor XIV. v bule z roku 1844 vyzval duchovných, aby vytrhávali veriacim z rúk Bibliu preloženú do materinského jazyka.
Určitá zmena nastala až za pápeža Leva XIII. Každý mohol mať schválené vydanie pôvodného biblického textu a starého katolíckeho prekladu. Nekatolícke vydania Písma sa mohli používať len ako pomôcka k vedeckému štúdiu, ak sa v predhovore či v poznámkach nepísalo niečo proti katolíckej vierouke. Katolíci mohli čítať Bibliu v materinskom jazyku len vtedy, keď jej vydanie schválil pápež, povolil biskup a ak v nej boli poznámky. Protestantské preklady sa pokladali za podvrhy!
Napriek všetkým prekážkam a predošlému odporu môžeme v katolíckej cirkvi posledných desaťročí pozorovať silné hnutie na podporu Biblie. V roku 1933 bolo založené Katolícke biblické dielo a v roku 1943 sa pápež Pius XII. vo svojej encyklike „Divino afflante spiritu“ prihlásil k snahám biblického diela.
V starej cirkvi sa veriacim veľmi odporúčalo čítanie Biblie. Cirkevní otcovia však boli jednoznačne za čítanie a štúdium Písma, ako o tom svedčia ich výroky:
- Klement Rímsky (okolo r. 97): „Chceme, aby ste sa úprimne snažili Božie slovo nielen v kostole počúvať, ale aj doma sa v ňom cvičiť a Boží zákon dňom i nocou skúmať, lebo v ňom je Kristus a blízky je tým, ktorí ho hľadajú.“
- Origenes (185-254): „Boh to chcel a my sme splnili, čo je napísané: 'Skúmajte Písma!' Nerozumní a slepí musia byť tí, čo nechápu, že čítanie Písma prebúdza veľké a vznešené predstavy.“
- Athanazius Veľký (295-373): „Sväté spisy máme pre svoju spásu. Tieto knihy sú zdrojom šťastia a kto túži, stíši si smäd ich výrokmi, lebo len v týchto knihách je návod na blaženosť.“
- Chrysostomus (354-407): „Vy veríte, že čítať Písmo sväté patrí len mníchom, hoci vy to potrebujete viac než oni. Veď kto žije vo svete a každodenne sa poraní, ten sa musí najviac liečiť; preto je tým horšie a nezodpovednejšie nazdávať sa, že Písmo sväté nie je potrebné. Prečo teda pohŕdaš Písmom svätým?“
- Gregor Veľký (okolo roku 600): „Čo iné je Písmo sväté ako list, ktorý poslal všemocný Boh svojmu stvoreniu? Keby vám písal pozemský kráľ, isto by ste nemali pokoja, ba ani by ste nezaspali, kým by ste si jeho list neprečítali. Keď teda Pán neba a zeme napísal významný list pre tvoj život, či by si nemal túžiť prečítať si ho?“
V krajinách ako Severná Kórea je dodnes zakázané vlastniť Bibliu a prekročenie tohto zákazu sa trestá smrťou.
Všetky preklady Biblie vysvetlené za 7 minút
Starozákonné zákazy
Starý zákon, ktorý je spoločnou súčasťou židovského a kresťanského náboženstva, obsahuje rozsiahly súbor zákonov a predpisov, ktoré boli dané Izraelitom prostredníctvom Mojžiša. Tieto zákony sa týkajú rôznych oblastí života, od bohoslužieb a obetovania až po medziľudské vzťahy a stravovacie návyky.
Stravovacie zákazy (kašrut)
Jedným z najznámejších súborov zákazov v Starom zákone sú stravovacie zákony, známe aj ako kašrut. Tieto zákony určujú, ktoré zvieratá sú čisté a vhodné na konzumáciu, a ktoré sú nečisté a zakázané.
Čisté a nečisté zvieratá
- Čisté zvieratá: Medzi čisté zvieratá patria tie, ktoré majú rozdvojené kopytá a prežúvajú, ako napríklad hovädzí dobytok, ovce a kozy. Z vodných živočíchov sú povolené tie, ktoré majú plutvy a šupiny. Z vtákov nie sú priamo vymenované povolené druhy, ale implicitne sú povolené tie, ktoré nie sú uvedené v zozname zakázaných.
- Nečisté zvieratá: Medzi nečisté zvieratá patria tie, ktoré nemajú rozdvojené kopytá alebo neprežúvajú, ako napríklad ošípané, ťavy, jazvece a zajace. Z vodných živočíchov sú zakázané tie, ktoré nemajú plutvy a šupiny, ako napríklad krevety, homáre a ustrice. Z vtákov sú zakázané dravce, mrchožrúti a niektoré ďalšie druhy, ako napríklad orly, supy, sokoly, krkavce, pštrosy, kukučky, čajky, jastraby, kuviky, kormorány, ibisy, sovy, pelikány, bociany, dudky a netopiere.
Ďalšie stravovacie zákazy
- Krv: Konzumácia krvi je prísne zakázaná. Mäso musí byť riadne vykrvácané predtým, ako sa môže konzumovať.
- Mäso s mliekom: Miešanie mäsa s mliekom je zakázané. To znamená, že mäsové a mliečne výrobky sa nesmú variť spolu ani konzumovať súčasne.
- Zdochliny: Konzumácia zdochlín je zakázaná. Ak zviera zomrie prirodzenou smrťou alebo je zabité spôsobom, ktorý nie je v súlade s rituálnymi predpismi, jeho mäso sa nesmie konzumovať.
Účel stravovacích zákonov je predmetom rôznych interpretácií. Niektorí vedci sa domnievajú, že tieto zákony mali hygienický alebo zdravotný účel, a mali chrániť Izraelitov pred chorobami a infekciami. Iní sa domnievajú, že mali symbolický alebo rituálny význam, a mali Izraelitov odlíšiť od ostatných národov a posilniť ich identitu ako vyvoleného národa. Ďalší sa domnievajú, že stravovacie zákony majú pripomínať Izraelitom, že život patrí Bohu, a že by mali byť vďační za to, čo im Boh poskytuje.
Zákazy týkajúce sa morálky a etiky
Okrem stravovacích zákonov obsahuje Starý zákon aj množstvo zákazov týkajúcich sa morálky a etiky.
Hlavné morálne a etické zákazy
- Desatoro prikázaní: Desatoro prikázaní, ktoré boli dané Mojžišovi na vrchu Sinaj, predstavujú základný súbor morálnych a etických zásad, ktoré sú záväzné pre Izraelitov. Medzi tieto prikázania patria:
- Nebudeš mať iných bohov okrem mňa.
- Neurobíš si modlu.
- Nevezmeš meno Božie nadarmo.
- Pamätaj na deň odpočinku, aby si ho zasvätil.
- Cti svojho otca a svoju matku.
- Nezabiješ.
- Nescudzoložíš.
- Nepokradneš.
- Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu.
- Nebudeš žiadostivo túžiť po majetku svojho blížneho.
- Sexuálna morálka: Starý zákon obsahuje prísne zákazy týkajúce sa sexuálnej morálky. Cudzoložstvo, homosexualita, incest a iné sexuálne praktiky sú zakázané a považujú sa za hriech.
- Spravodlivosť a právo: Starý zákon zdôrazňuje dôležitosť spravodlivosti a práva. Súdy majú súdiť spravodlivo a nestranne, a chudobní a utláčaní majú mať právo na ochranu.
- Úcta k rodičom: Úcta k rodičom je v Starom zákone veľmi dôležitá. Deti majú ctiť svojich rodičov a poslúchať ich, a rodičia majú vychovávať svoje deti v bázni Božej.
- Starostlivosť o chudobných: Starý zákon zdôrazňuje dôležitosť starostlivosti o chudobných a núdznych. Izraeliti majú byť štedrí k chudobným a majú sa deliť o svoj majetok s tými, ktorí to potrebujú.
Zákazy týkajúce sa rituálnej čistoty
Okrem stravovacích a morálnych zákazov obsahuje Starý zákon aj množstvo zákazov týkajúcich sa rituálnej čistoty. Tieto zákazy sa týkajú rôznych situácií, ktoré môžu spôsobiť rituálnu nečistotu, ako napríklad kontakt s mŕtvym telom, kožné choroby, menštruácia a pôrod.
Dôsledky rituálnej nečistoty
Osoba, ktorá je rituálne nečistá, je vylúčená z účasti na bohoslužbách a iných rituálnych činnostiach. Musí sa podrobiť rituálnemu očisteniu, aby sa mohla vrátiť do spoločenstva.
Účel zákazov týkajúcich sa rituálnej čistoty
Účel zákazov týkajúcich sa rituálnej čistoty je predmetom rôznych interpretácií. Niektorí vedci sa domnievajú, že tieto zákazy mali hygienický alebo zdravotný účel, a mali chrániť Izraelitov pred chorobami a infekciami. Iní sa domnievajú, že mali symbolický alebo rituálny význam, a mali Izraelitom pripomínať svätosť Boha a potrebu očistiť sa od hriechu.
Príklad porušenia zákazu a jeho následky
Kniha Jozue v 7. kapitole uvádza príbeh o Achanovi, ktorý porušil zákaz tým, že si vzal niečo z vecí pod kliatbou po dobytí Jericha. Dôsledkom tohto činu bola porážka Izraelitov pri Aji a hnev Hospodina. Achan bol nakoniec odhalený a potrestaný ukameňovaním spolu so svojou rodinou a majetkom. Tento príbeh slúži ako varovanie pred porušovaním Božích príkazov a zdôrazňuje dôležitosť poslušnosti a vernosti.
Novozákonné zákazy
Nový zákon, ktorý je základom kresťanského náboženstva, nadväzuje na Starý zákon, ale zároveň prináša nové perspektívy a interpretácie.
Zrušenie niektorých starozákonných zákazov
Nový zákon zrušuje niektoré starozákonné zákazy, ktoré sa týkali stravovacích návykov a rituálnej čistoty. Ježiš vyhlasuje, že nie to, čo vchádza do úst, poškvrňuje človeka, ale to, čo vychádza z úst, teda zlé myšlienky, slová a skutky. Apoštol Pavol tiež zdôrazňuje, že kresťania nie sú viazaní stravovacími zákonmi a že všetko jedlo je čisté.
Všetky preklady Biblie vysvetlené za 7 minút
Dôraz na vnútornú čistotu a morálku
Nový zákon kladie dôraz na vnútornú čistotu a morálku. Ježiš učí, že dôležitejšie ako dodržiavanie vonkajších pravidiel a predpisov je mať čisté srdce a konať dobro. Kresťania majú milovať Boha a svojho blížneho, a majú sa vyhýbať hriechu a zlu.
Nové prikázania a výzvy
Nový zákon prináša aj nové prikázania a výzvy. Ježiš dáva svojim učeníkom nové prikázanie: „Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás.“ Kresťania majú milovať svojich nepriateľov, odpúšťať tým, ktorí im ublížili, a slúžiť druhým s pokorou a láskou.
Zákazy týkajúce sa hriechu a neresti
Nový zákon obsahuje aj zákazy týkajúce sa hriechu a neresti. Kresťania sa majú vyhýbať sexuálnej nemorálnosti, chamtivosti, závisti, hnevu, nenávisti, klamstvu, ohováraniu, opilstvu a iným nerestiam. Tieto hriechy poškodzujú vzťah s Bohom a s blížnymi, a bránia kresťanom v raste v duchovnom živote.
Konzumácia mäsa obetovaného modlám
Apoštol Pavol sa v listoch Korinťanom zaoberá otázkou konzumácie mäsa obetovaného modlám. Pavol uznáva, že modly nie sú ničím a že jedlo samo o sebe nie je zlé. Avšak, varuje pred tým, aby kresťania nejedli mäso obetované modlám, ak by to mohlo pohoršiť slabších bratov a sestry vo viere, ktorí sú citliví na túto otázku.