Rozhodovanie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti po rozchode či rozvode rodičov je jednou z najcitlivejších právnych oblastí. Základným pilierom úpravy rodinného práva na Slovensku je ochrana manželstva, rodiny a rodičovstva. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pričom skutočnosť, či sú rodičia manželmi, alebo či spolu žijú v spoločnej domácnosti, nemá vplyv na ich výkon.
Zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti
Podľa zákona o rodine môže súd rozhodnúť o tom, že dieťa sa zveruje do výlučnej osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. To znamená, že tento rodič má zákonné právo a zároveň povinnosť poskytovať dieťaťu každodennú osobnú starostlivosť. Pri rozhodovaní o zverení do osobnej starostlivosti súd v prvom rade berie do úvahy záujem maloletých detí. Súd prihliada na to, kto sa o dieťa staral doteraz, akým spôsobom, a ktorý z rodičov má vhodné podmienky na poskytnutie potrebnej starostlivosti.
Je dôležité zdôrazniť, že zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti neznamená, že rodič môže rozhodovať sám absolútne o všetkom. Rodičovské práva a povinnosti, vrátane práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok, zostávajú obom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv.
Rozhodovanie o bežných a podstatných veciach
Zákon rozlišuje dve kategórie záležitostí týkajúcich sa dieťaťa:
- Bežné veci: Každý z rodičov je oprávnený sám, aj bez súhlasu druhého rodiča, rozhodovať o veciach každodenného života.
- Podstatné veci: Pri záležitostiach ako je vysťahovanie dieťaťa do cudziny, správa majetku, štátne občianstvo, zdravotná starostlivosť alebo príprava na povolanie, sa musia rodičia dohodnúť. Ak k dohode nedôjde, rozhodne na návrh jedného z rodičov súd.
Štatistika a realita súdnych rozhodnutí
Na Slovensku sa súdy pri rozhodovaní o úprave výkonu práv a povinností k maloletým deťom v prevažnej miere prikláňajú k zvereniu dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti matky. Z údajov za kalendárny rok 2020 vyplýva, že až v 77,87 % prípadov došlo k zvereniu detí do výlučnej osobnej starostlivosti matky, zatiaľ čo striedavá starostlivosť bola nariadená v 11,55 % prípadov.
Striedavá starostlivosť alebo výlučná starostlivosť o dieťa po rozvode/rozchode
Striedavá osobná starostlivosť
Striedavá osobná starostlivosť je inštitút, pri ktorom dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a majú o osobnú starostlivosť záujem, súd môže zveriť dieťa do striedavej starostlivosti, ak je to v záujme dieťaťa. Nie je pritom prekážkou, ak jeden z rodičov s takýmto modelom nesúhlasí. Súd vždy skúma schopnosť rodičov spolupracovať a najlepší záujem maloletého dieťaťa.
Pokiaľ ide o výživné pri striedavej starostlivosti, súd nie je povinný v každom prípade určiť vyživovaciu povinnosť. Často sa stáva, že ak rodičia trávia s deťmi rovnaký čas a hradia ich potreby, výživné nie je určené. V opačnom prípade súd určí pomer, v akom budú náklady na dieťa rozdelené medzi oboch rodičov.
Ako postupovať pri zmene pomerov
Ak sa po právoplatnom rozhodnutí súdu zmenia pomery (napr. zanedbávanie starostlivosti, zmena potrieb dieťaťa alebo jeho želanie), je možné podať návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv. V konaní o zmenu zverenia súd bude vždy skúmať najlepší záujem dieťaťa. Od 12 rokov je súd povinný vypočuť názor dieťaťa, ak je schopné vyjadriť ho.
Ak sa obávate o bezpečnosť dieťaťa, súčasne s návrhom na zmenu alebo rozvod je možné požiadať o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne upraví starostlivosť o dieťa, kým nebude rozhodnuté vo veci samej.