Problematika členských príspevkov a zrážok zo mzdy je dôležitou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov. Zamestnanci aj zamestnávatelia by mali byť dobre informovaní o svojich právach a povinnostiach v tejto oblasti, aby sa predišlo nedorozumeniam a prípadným právnym sporom. Tento článok sa zameriava na poskytnutie uceleného prehľadu o tejto téme, s dôrazom na platnú legislatívu a jej praktické dopady. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na členský príspevok, zrážky zo mzdy a súvisiace zákony na Slovensku. Analyzuje relevantné právne predpisy, vrátane Zákonníka práce, zákona o dani z príjmov a zákona o sociálnom poistení, aby objasnil práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov.
Základné pojmy a legislatíva
Zákonník práce
Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov upravuje pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi.
Kľúčové princípy:
- Právo na prácu: Fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania.
- Rovnaké zaobchádzanie: Ženy a muži majú právo na rovnaké zaobchádzanie, ak ide o prístup k zamestnaniu, odmeňovanie a pracovný postup.
- Ochrana zdravia: Zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci.
- Právo na mzdu: Zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu.
- Kolektívne vyjednávanie: Zamestnanci a zamestnávatelia majú právo na kolektívne vyjednávanie.
Mzda a náhrada mzdy:
- Mzda: Peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.
- Minimálna mzda: Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená zákonom.
- Náhrada mzdy: Peňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ vypláca zamestnancovi pri splnení podmienok ustanovených v Zákonníku práce (napr. pri dočasnej pracovnej neschopnosti).
So vznikom pracovnoprávneho vzťahu vznikajú aj práva a povinnosti oboch účastníkov pracovného pomeru, t. j. zamestnávateľa a zamestnanca. Tieto práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov možno zabezpečiť tzv. zabezpečovacími prostriedkami. Tento článok poukazuje na dostupné zabezpečovacie inštitúty, ktoré upravuje Zákonník práce.
Zákon o dani z príjmov
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len "ZDP") upravuje daň z príjmov fyzických a právnických osôb, ako aj spôsob platenia a vyberania dane. Dôležité je, že medzinárodné zmluvy majú prednosť pred týmto zákonom.
Definície:
- Daňovník: Fyzická alebo právnická osoba.
- Predmet dane: Príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom.
- Príjem: Peňažné a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou.
- Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou: Fyzická osoba s trvalým pobytom alebo bydliskom na území SR, alebo právnická osoba so sídlom alebo miestom skutočného vedenia na území SR.
- Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou: Fyzická alebo právnická osoba, ktorá nespĺňa podmienky pre neobmedzenú daňovú povinnosť.
- Zdaniteľný príjem: Príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane.
- Daňový výdavok: Výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.
- Základ dane: Rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky.
- Daňová strata: Rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy.
- Zdaňovacie obdobie: Kalendárny rok.
- Obchodný majetok: Súhrn majetkových hodnôt, ktoré fyzická osoba s príjmami podľa § 6 ZDP vlastní a využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov.
- Závislá osoba: Blízka osoba, ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba alebo subjekt.
- Ekonomické prepojenie: Účasť osoby alebo subjektu na majetku, kontrole alebo vedení inej osoby alebo subjektu.
- Preddavok na daň: Povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia.
- Platiteľ dane: Fyzická alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň od daňovníka a odvádzať ju správcovi dane.
- Mikrodaňovník: Daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy neprevyšujú stanovenú sumu.
- Kontrolovaná transakcia: Právny vzťah medzi dvomi alebo viacerými závislými osobami, pričom aspoň jedna z osôb je daňovník s príjmami podľa § 6 ZDP alebo právnická osoba, ktorá dosahuje zdaniteľný príjem (výnos) z činnosti alebo z nakladania s majetkom.
Zákon o sociálnom poistení a Zákon o zdravotnom poistení
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov upravujú systémy sociálneho a zdravotného poistenia na Slovensku. Náhrada mzdy je zdaniteľný príjem zo závislej činnosti zamestnanca podľa § 5 ZDP.
Zrážky zo mzdy
Zrážky zo mzdy sú upravené v § 131 Zákonníka práce. Zamestnávateľ môže zraziť zamestnancovi zo mzdy len:
- preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť,
- sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,
- neoprávnene prijaté sumy dávok sociálneho poistenia, dôchodkov starobného dôchodkového sporenia, štátnych sociálnych dávok, podpory v nezamestnanosti a podpory počas vzdelávania,
- neoprávnene prijaté sumy náhrad výdavkov, ktoré sa poskytujú zamestnancom v súvislosti s výkonom práce,
- náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok,
- sumy na úhradu členských príspevkov do odborovej organizácie, na základe písomnej dohody so zamestnancom,
- sumy na úhradu platenia doplnkového dôchodkového sporenia, na základe písomnej dohody so zamestnancom,
- iné sumy, ak s tým zamestnanec písomne súhlasí.
Dohodu o zrážkach zo mzdy možno zaradiť k najpoužívanejším druhom zmluvných zabezpečovacích a uhradzovacích prostriedkov v pracovnom práve. Dohoda o zrážkach zo mzdy je jedným z prostriedkov na zabezpečenie práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, ktoré upravuje ustanovenie § 20 Zákonníka práce. Predmetné zabezpečenie podľa platnej právnej úpravy slúži na zabezpečenie majetkových práv zamestnávateľa a možno ho využiť len na zaistenie nároku, ktorý už vznikol. Zabezpečenie práv vznikne teda iba za predpokladu, že existuje záväzok zamestnanca voči zamestnávateľovi.
V porovnaní s občianskoprávnou úpravou dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle § 20 a v § 131 Zákonníka práce možno uzatvoriť len v prípade existencie pracovnoprávneho vzťahu a výlučne medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorí sú navzájom voči sebe v právnom postavení veriteľa a dlžníka. § 131 ods. 7 Zákonníka práce ustanovuje: Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy sa poradie spravuje dňom uzatvorenia dohody.
Dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Nedodržanie písomnej formy dohody je sankcionované jej neplatnosťou. Dohodnutá výška zrážok zo mzdy nesmie presiahnuť výšku ustanovenú pre zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia. V dohode o zrážkach zo mzdy sa zamestnanec so zamestnávateľom môže dohodnúť, že sa zrážkami zo mzdy nebude pokračovať u nového platiteľa mzdy.
V aplikačnej praxi zamestnávatelia často uplatňujú postup, kedy dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou pracovnej zmluvy. Uvedeným spôsobom sa snažia zabezpečiť napr. Prevláda právny názor, že uvedený postup nie je správny, pretože dohodou o zrážkach zo mzdy je možné zabezpečiť len takú pohľadávku, ktorá už v čase uzatvorenia takejto dohody existovala. Z uvedeného teda vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže zabezpečovať pohľadávky, ktoré ešte len v budúcnosti vzniknú. Uvedený právny názor vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR: „... Zamestnanci preto nemohli uznať záväzok nahradiť škodu v určenej sume, pokiaľ im nebola známa výška škody.“ [1] Rozsudok NS SR, sp.zn. 5 Sžo 57/2013 z 26. 3. 2013.
Z uvedeného vyplýva, že bez dohody o ďalších zrážkach zo mzdy nie je dané zamestnávateľovi oprávnenie vykonať zrážky zo mzdy zamestnanca. Za správny výpočet zrážok zo mzdy je zodpovedný zamestnávateľ. Pri výpočte a realizácii zrážok postupuje najmä v súlade so zákonom č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) a v súlade s nariadením č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v z. n. p. (ďalej aj „nariadenie vlády o rozsahu zrážok zo mzdy“). Zmena životného minima ovplyvňuje aj výpočet exekučných a obdobných zrážok zo mzdy. V príspevku sa dozviete, ako sa zmena životného minima od 1. 7. 2013 odrazila na zrážkach.
Výpočet exekučných zrážok
Príklady z praxe a časté otázky
- Neoprávnene vyššie zrážky: Doručením exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy zamestnávateľ vykonával zamestnancovi zrážky zo mzdy od 1. 7. 2013. Zmenou nariadenia o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia s účinnosťou od 1. 11. 2013 zamestnávateľ vykonával zamestnancovi neoprávnene vyššie zrážky zo mzdy vzhľadom na to, že zamestnanec je poberateľom invalidného dôchodku. Akým spôsobom je možné neoprávnene vyššie zrážky zo mzdy vysporiadať v súlade s exekučným poriadkom? Exekútor sa vyjadril, že keďže nevznikla chyba na strane Exekútorského úradu, nie je povinný zrážky vrátiť. Má zamestnávateľ právo požiadať Exekútorský úrad o vrátenie neoprávnene zrazených zrážok zo mzdy zamestnanca z dôvodu nesprávneho výpočtu zrážky zo mzdy?
- Zrážky z odmeny za členstvo v komisii: Na zrážky z odmeny za členstvo v komisii zriadenej pri mestskom zastupiteľstve (ktorá zasadá dvakrát ročne) sa vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce o zrážkach zo mzdy? Obec dostala exekučný príkaz na vykonanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov. Ide o zrážky zamestnancovi, ktorý je len členom komisie. Odmena členom komisie je vyplácaná 2 x do roka a v malej sume napríklad 33,21 € v hrubom za pol roka. Ako má platiteľ mzdy postupovať v tomto prípade? Berie sa aj pri takom nízkom príjme do úvahy základná nepostihnuteľná suma? Má si platiteľ mzdy zisťovať v tomto prípade, či má zamestnanec iné príjmy u iných zamestnávateľov? V exekučnom príkaze nie je uvedený iný zamestnávateľ, ktorému by sa príkaz doručoval. Je potrebné spísať dohodu o zrážkach zo mzdy na vykonanie exekučných zrážok medzi platiteľom mzdy a zamestnancom?
- Zrážky za poistenie: Zamestnancovi je časť poistenia hradená zamestnávateľom. Poistenie je uvedené na meno zamestnanca, poistenie zodpovednosti, kde mu zamestnávateľ zaplatí celú časť poistenia a zamestnanec si svoju časť postupne spláca zrážkou zo mzdy. Napr. ročné poistenie je vo výške cca 436 €, zamestnávateľ zaplatí celú sumu a následne zráža zamestnancovi mesačne sumu cca 28,15 € mesačne po dobu 12 mesiacov, kde príspevok zamestnanca je vo výške 100,00 €. Ako správne postupovať z účtovného a daňového hľadiska? Príspevok zamestnávateľa je uznaný daňový výdavok a pre zamestnanca je daný príjem oslobodený alebo sa to berie u zamestnanca ako príjem neoslobodený a z daného príjmu sa platia poistenia na zdravotné poistenie a sociálne poistenie + daň z príjmu? Je možné vykonať zrážku zo mzdy jednotranne podľa § 131 ods. 1 Zákonníka práce?
- Finančný príspevok na stravovanie vopred: Môže spoločnosť vyplatiť zamestnancovi vopred zálohu na stravovanie, napríklad vo výške 100,00 €, teda ako finančný príspevok vopred a následne vo výplate bude vyplácať nárok na mesiac, za ktorý je aj výplata. Tým prejde pravidelnému mesačnému vyplácaniu finančného príspevku na stravovanie vopred. Následne, ak zamestnanec skončí pracovný pomer, sa mu daná záloha započíta so mzdou, prípadne ju vráti. Je to možné a správne z hľadiska legislatívy?
- Stabilizačný príplatok a exekúcie: Zamestnankyni v sociálnom zariadení bude vyplatený stabilizačný príplatok poskytnutý Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny na stabilizáciu zamestnancov. Uvedený príspevok je oslobodený od sociálny a zdravotných odvodov. Zamestnankyňa sa zaviazala zotrvať v pracovnom pomere tri roky. V prípade nedodržania lehoty troch rokov, bude musieť vrátiť alikvotnu časť príspevku. Zamestnankyňa má niekoľko exekučných príkazov.
Členské príspevky
Členské príspevky do odborovej organizácie môžu byť zrážané zo mzdy na základe písomnej dohody so zamestnancom. Je dôležité, aby bol zamestnanec informovaný o výške príspevku a o účele, na ktorý sa príspevok používa.
Úvod do členských príspevkov a ich významu
Členské príspevky predstavujú pravidelné platby, ktoré členovia organizácie (napríklad odborového zväzu) odvádzajú na podporu činnosti tejto organizácie. Tieto príspevky sú dôležitým zdrojom financovania pre odborové zväzy a iné členské organizácie. Používajú sa na rôzne účely, ako napríklad:
- Financovanie prevádzky organizácie: Členské príspevky pokrývajú náklady na administratívu, prenájom priestorov, mzdy zamestnancov a iné prevádzkové náklady.
- Poskytovanie služieb členom: Organizácie často poskytujú svojim členom rôzne služby, ako napríklad právne poradenstvo, vzdelávanie, sociálnu pomoc a iné benefity. Členské príspevky pomáhajú financovať tieto služby.
- Realizácia aktivít a projektov: Odborové zväzy a iné organizácie realizujú rôzne aktivity a projekty, ktoré sú zamerané na ochranu záujmov svojich členov, zlepšovanie pracovných podmienok, presadzovanie sociálnych práv a pod. Členské príspevky sú dôležité pre financovanie týchto aktivít.
Zrážky zo mzdy ako forma úhrady členských príspevkov
Zrážky zo mzdy predstavujú jeden z najbežnejších a najefektívnejších spôsobov úhrady členských príspevkov. Zamestnávateľ na základe dohody so zamestnancom a odborovým zväzom (alebo inou relevantnou organizáciou) pravidelne zráža z jeho mzdy stanovenú sumu a odvádza ju na účet príslušnej organizácie.
Výhody zrážok zo mzdy:
- Pravidelnosť a spoľahlivosť: Zrážky zo mzdy zabezpečujú pravidelný a spoľahlivý príjem pre organizáciu, čo umožňuje efektívne plánovanie a financovanie jej činnosti.
- Pohodlie pre členov: Členovia sa nemusia starať o pravidelné platby, pretože príspevky sú automaticky zrážané z ich mzdy.
- Zníženie administratívnej záťaže: Zrážky zo mzdy znižujú administratívnu záťaž pre organizáciu, pretože sa nemusí zaoberať evidenciou a vymáhaním platieb od jednotlivých členov.
Právny rámec zrážok zo mzdy:
Zrážky zo mzdy sú upravené príslušnými právnymi predpismi, najmä Zákonníkom práce. Je dôležité, aby zrážky zo mzdy boli vykonávané v súlade s platnou legislatívou a aby zamestnávateľ dodržiaval všetky povinnosti, ktoré mu z toho vyplývajú. Zamestnávateľ by mal mať písomný súhlas zamestnanca so zrážkou zo mzdy a mal by viesť presnú evidenciu o vykonaných zrážkach.
Vzor pre ZOOZ PSAV a jeho špecifiká
Vzor pre ZOOZ PSAV (Základnú organizáciu odborového zväzu pri [nejaká inštitúcia]) predstavuje interný dokument, ktorý upravuje pravidlá a postupy pre výber a správu členských príspevkov v rámci tejto organizácie. Obsah vzoru pre ZOOZ PSAV (orientačný):
- Definícia členského príspevku: Stanovenie výšky členského príspevku a spôsobu jeho výpočtu (napr. percentom z hrubej mzdy).
- Spôsob úhrady členského príspevku: Upresnenie, či sa členský príspevok uhrádza formou zrážky zo mzdy, bankovým prevodom, alebo iným spôsobom.
- Postup pri zrážkach zo mzdy: Popis postupu, ktorý sa uplatňuje pri zrážkach zo mzdy, vrátane potrebných dokumentov a lehôt.
- Evidencia členských príspevkov: Stanovenie spôsobu vedenia evidencie o zaplatených členských príspevkoch.
- Použitie členských príspevkov: Určenie, na aké účely sa členské príspevky používajú (napr. financovanie prevádzky organizácie, poskytovanie služieb členom, realizácia aktivít a projektov).
- Sankcie za neplatenie členských príspevkov: Stanovenie sankcií, ktoré sa uplatňujú v prípade, ak člen neplatí členské príspevky riadne a včas.
- Zmeny vzoru: Upresnenie postupu, akým sa môže vzor meniť a aktualizovať.
Je dôležité, aby bol vzor pre ZOOZ PSAV jasný, zrozumiteľný a dostupný pre všetkých členov organizácie. Pravidelná aktualizácia vzoru je nevyhnutná na zabezpečenie jeho súladu s platnou legislatívou a s meniacimi sa potrebami organizácie.
Výpočet exekučných zrážok
Praktické aspekty a príklady z praxe
Pre lepšie pochopenie problematiky členských príspevkov a zrážok zo mzdy je užitočné uviesť niekoľko praktických aspektov a príkladov z praxe.
- Príklad 1: Zrážky zo mzdy v mestskej časti Bratislava-Nové Mesto: Z poskytnutých dát vyplýva, že Mestská časť Bratislava-Nové Mesto (MÚ BNM) pravidelne zabezpečovala stravné lístky pre svojich zamestnancov prostredníctvom spoločnosti Igor Goruša - I.E.G. (napr. Ob2011-010, Ob2011-015, Ob2011-050, Ob2011-073, Ob2011-169, Ob2011-227, Ob2012-034, Ob2012-116). Hoci sa nejedná priamo o členské príspevky, tento príklad ilustruje, ako zamestnávateľ môže zrážať zamestnancom zo mzdy určité sumy na základe dohody (v tomto prípade za stravné lístky). Podobný mechanizmus by sa mohol použiť aj pre zrážky členských príspevkov, ak by s tým zamestnanci súhlasili a ak by to bolo v súlade s platnou legislatívou.
- Príklad 2: Financovanie kultúrnych a spoločenských podujatí: Z dát vyplýva, že MÚ BNM financoval rôzne kultúrne a spoločenské podujatia (napr. Ob2011-256 - Prenájom sály v Istropolise, Ob2011-260 - Vystúpenie skupiny Kytica, Ob2012-120 - Divadelné predstavenie). Odborové zväzy a iné členské organizácie by mohli podobné aktivity financovať z členských príspevkov, čím by prispievali k zlepšeniu kvality života svojich členov a k posilneniu ich vzájomných vzťahov.
- Príklad 3: Znalecké posudky a právne poradenstvo: Poskytnuté dáta obsahujú aj položky týkajúce sa znaleckých posudkov (napr. Ob2011-028, Ob2011-094, Ob2011-095, Ob2011-096, Ob2011-136, Ob2011-137, Ob2011-141, Ob2011-142, Ob2011-236, Ob2011-278, Ob2011-303, Ob2012-040, Ob2012-041, Ob2012-057, Ob2012-059, Ob2012-060, Ob2012-061, Ob2012-085, Ob2012-147, Ob2012-154, Ob2012-179, Ob2015-073) a právneho poradenstva. Odborové zväzy by mohli svojim členom poskytovať právne poradenstvo a pomoc v rôznych oblastiach.
Daňový výdavok na členské príspevky
Pri zostavovaní daňového priznania je daňovník povinný posúdiť výdavky na členské príspevky z viacerých kritérií. Prvé kritérium - všeobecné - predstavuje podmienku v definícii samotného daňového výdavku - teda, ide o taký výdavok, ktorý - súvisí alebo je vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, je preukázateľne vynaložený, a je zaúčtovaný, alebo zaevidovaný. Ďalším, špecifickým kritériom je skutočnosť, či daňovník bol povinný platiť členské na základe osobitného predpisu alebo nie. V prípade zákonného členského príspevku je tento náklad považovaný za daňový výdavok. Ak daňovník uhradil členský príspevok dobrovoľne, je potrebné skúmať limit stanovený zákonom o dani z príjmov. Tretím kritériom je limitácia výdavku na dobrovoľné členské príspevky podľa zákona o dani z príjmov.
Tento predpis považuje za daňový výdavok členský príspevok vyplývajúci z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa, do výšky 0,5 promile z úhrnu zdaniteľných príjmov za bežné zdaňovacie obdobie, najviac však do výšky 66 387,84 eura ročne. Pri výklade tretieho kritéria je potrebné postupovať nasledovne: Ide o členský príspevok. Jednotné číslo použitého predmetu v zákone si správca dane vykladá tak, že daňovým výdavkom môže byť iba jeden členský príspevok. Teda, pri zaplatení viacerých členských príspevkov budete ďalej posudzovať ten najvyšší. Každý ďalší členský príspevok bude nedaňový. Ďalšou podmienkou je nepovinné členstvo v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa. Chápeme, že záujmy daňovníka (platiteľa členského príspevku) môžu byť rôzne - cez ekonomické, odborné, alebo aj rozšírenie a zlepšenie spolupráce možnej členstvom v slovensko-zahraničnej obchodnej komore. Členstvo v právnickej osobe, ktorá ochraňuje záujmy štatutárneho orgánu, alebo pri ktorom nie je možné preukázať súvis so záujmami daňovníka nie je možné považovať za daňový výdavok. Zákon použil v tomto ustanovení pojem platiteľ členského príspevku. Z uvedeného dôvodu musí byť daňovník členom právnickej osoby, ktorej členský príspevok platí. Nakoľko ide o limitovaný daňový výdavok, je daňovník povinný považovať náklad na členské za daňový výdavok iba do výšky stanovenej zákonom. Rovnako aj pri týchto výdavkoch je potrebné splniť všeobecnú podmienku daňového výdavku, a teda, že výdavok (náklad) bol zaúčtovaný (zaevidovaný) a preukázateľne vynaložený daňovníkom na dosiahnutie zabezpečenie a udržanie príjmov. Podľa § 19 ods. 3 písm. n) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom je členský príspevok vyplývajúci z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa, v úhrne do výšky 5% zo základu dane, najviac však do výšky 30 000 eur ročne. Ustanovenie § 19 ods. 3 písm. n) zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 1. januára 2015 sa použije po prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2015.
Príklady na daňové výdavky členských príspevkov
- Príklad 1: Spoločnosť Best Tax k.s. sa zaoberá poskytovaním daňového poradenstva. Ročne uhrádza poplatok Slovenskej komore daňových poradcov za členstvo. Dobrovoľne sa prihlásila aj za člena Slovensko-Českej obchodnej komory a do Združenia mladých podnikateľov Slovenska. Pretože konateľ Best Tax k.s. je vášnivým golfovým hráčom, spoločnosť je prihlásená ako člen golfového klubu a platí členské poplatky. Poplatky za členstvá v jednotlivých organizáciách v roku 2011 spoločnosť uhradila a právnické osoby - prijímatelia poplatku jej vyhotovili faktúry. Ako má postupovať pri zahrnutí týchto členských príspevkov do základu dane z príjmov?
Riešenie: Členský poplatok vyplývajúci z jej členstva v SKDP je daňovým výdavkom daňovníka. Členstvo v Slovensko-Českej obchodnej komore a v Združení mladých podnikateľov Slovenska je síce fakultatívne (dobrovoľné), no chráni záujmy daňovníka, preto si daňovník vyberie vyšší príspevok a posúdi ho z hľadiska zákonného limitu. Druhý príspevok daňovým výdavkom nie je. Ochranu záujmov spoločnosti Best Tax k.s. golfovým klubom bude ťažké preukázať vzhľadom na iné zameranie právnickej osoby. Z uvedeného dôvodu je tento náklad považovaný za nedaňový výdavok.
- Príklad 2: Spoločnosť Alfa s.r.o. je dobrovoľným členom troch združení, ktoré boli zriadené za účelom ochrany jej záujmov. V príslušnom zdaňovacom období združeniam zaplatil členské príspevky vo výške 10 000 eur, 5 000 eur a 2 000 eur. Zaplatené členské príspevky vyplývajúce z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej za účelom ochrany záujmov platiteľa sú v zdaňovacom období daňovým výdavkom za predpokladu, ak v úhrne nepresiahnu 5% zo základu dane (uvedeného na r. 201 daňového priznania), najviac však 30 000 eur.
- Príklad 3: Spoločnosť Alfa s.r.o. je povinným členom v právnickej osobe, každoročne platí členský príspevok, ktorý je osobitným predpisom stanovený vo výške 40 000 eur. Tento členský príspevok je v celosti daňovým výdavkom spoločnosti.
- Príklad 4: Spoločnosť Gama s.r.o. uhradila za konateľku aj za zamestnanca spoločnosti (ktorí sú členmi komory) členský príspevok Slovenskej lekárnickej komore v celkovej výške 400 eur. Tento príspevok je pre spoločnosť Gama s.r.o. daňovým výdavkom, ak preukáže súvis s dosahovaním príjmov.