Platíte členské príspevky právnickým osobám, ktoré ochraňujú vaše záujmy? Alebo potrebujete informácie z prvej ruky alebo budovať si prestíž prostredníctvom členstva vo vybranej priemyselnej a obchodnej komore? Pri zostavovaní daňového priznania je daňovník povinný posúdiť výdavky na členské príspevky z viacerých kritérií. Prvé kritérium - všeobecné - predstavuje podmienku v definícii samotného daňového výdavku - teda, ide o taký výdavok, ktorý súvisí alebo je vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, je preukázateľne vynaložený a je zaúčtovaný, alebo zaevidovaný. Ďalším, špecifickým kritériom je skutočnosť, či daňovník bol povinný platiť členské na základe osobitného predpisu alebo nie. V prípade zákonného členského príspevku je tento náklad považovaný za daňový výdavok. Ak daňovník uhradil členský príspevok dobrovoľne, je potrebné skúmať limit stanovený zákonom o dani z príjmov. Tretím kritériom je limitácia výdavku na dobrovoľné členské príspevky podľa zákona o dani z príjmov.
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a jeho štruktúra
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“) upravuje zdaňovanie príjmov fyzických a právnických osôb. Pri aplikácii tohto zákona je dôležité všímať si nielen obsah jednotlivých ustanovení, ale aj celkové členenie zákona, ktoré môže byť nápomocné pri výklade. Tento článok sa zameriava na problematiku daňových príspevkov a ich vplyvu na základ dane v kontexte ZDP, s prihliadnutím na rôzne situácie a typy daňovníkov.
Štruktúra zákona o dani z príjmov
- Predmet úpravy (§ 1 ZDP): Definuje daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov právnických osôb ako predmet úpravy zákona.
- Daň z príjmov fyzickej osoby: Upravuje daňové vzťahy fyzických osôb.
- Daň z príjmov právnickej osoby: Upravuje daňové vzťahy právnických osôb bez ohľadu na ich právnu formu, dôvod vzniku alebo predmet činnosti.
- Spoločné ustanovenia: Obsahuje ustanovenia, ktoré sú spoločné pre fyzické aj právnické osoby, ako napríklad sadzba dane, zisťovanie základu dane, daňové výdavky, odpisy majetku, odpočet daňovej straty a prepočítací kurz.
- Vyberanie a platenie dane: Ukladá fyzickým a právnickým osobám daňové povinnosti, ako podávanie daňových priznaní, platenie preddavkov a povinnosti zamestnávateľa pri zdanení príjmov zamestnanca.
- Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia: Obsahuje splnomocňovacie ustanovenie pre Ministerstvo financií SR na vydávanie všeobecne záväzných predpisov, rieši vplyv zákona na predchádzajúce právne vzťahy a postup daňovníkov v prechodnom období.
Predmet dane a daňovník
ZDP definuje daňovníka ako každú fyzickú a právnickú osobu bez ohľadu na to, či dosahuje alebo nedosahuje príjem, ktorý je predmetom dane. Predmetom dane je príjem (výnos) z činnosti daňovníka a príjem (výnos) z nakladania s majetkom daňovníka. Za príjem sa považuje peňažné aj nepeňažné plnenie.
Základ dane predstavuje veličinu, z ktorej sa vypočítava daň. Základným pravidlom je, že základom dane je rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami a súvisiacimi daňovými výdavkami. Daňová strata vzniká, ak sú daňové výdavky vyššie ako zdaniteľné príjmy.
Daňové výdavky
Daňový výdavok je významný z hľadiska správneho určenia základu dane a daňovej povinnosti. Preukázateľný výdavok musí spĺňať nasledujúce podmienky:
- Vecnosť: Výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.
- Preukázateľnosť: Daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol.
- Zaúčtovanie: Preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka.
Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) je daňovým výdavkom výdavok (náklad) vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP.
Členské príspevky ako daňový náklad
Každá právnická osoba má možnosť byť členom v združení, v profesijnej komore alebo inej neziskovej organizácii, ktorá za účelom podpory určitého okruhu daňovníkov poskytuje z dôvodu ochrany spoločných záujmov a podpory činnosti svojim členom služby. Za poskytovanie týchto služieb každý člen uhrádza členský príspevok. Členské príspevky sa u členov zahŕňajú do daňových výdavkov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP”) v závislosti od toho, či ide o povinný členský príspevok alebo nepovinný členský príspevok.
Kritériá pre posúdenie členských príspevkov ako daňového výdavku
Výdavky na členské príspevky musíte posúdiť z viacerých kritérií.
- Ide o členský príspevok. Jednotné číslo použitého predmetu v zákone si správca dane vykladá tak, že daňovým výdavkom môže byť iba jeden členský príspevok. Teda, pri zaplatení viacerých členských príspevkov budete ďalej posudzovať ten najvyšší.
- Ďalšou podmienkou je nepovinné členstvo. Chápeme, že záujmy daňovníka (platiteľa členského príspevku) môžu byť rôzne -- cez ekonomické, odborné, alebo aj rozšírenie a zlepšenie spolupráce možnej členstvom v slovensko-zahraničnej obchodnej komore. Členstvo v právnickej osobe, ktorá ochraňuje záujmy štatutárneho orgánu, alebo pri ktorom nie je možné preukázať súvis so záujmami daňovníka nie je možné považovať za daňový výdavok.
- Zákon hovorí o platiteľovi členského príspevku. Z uvedeného dôvodu musí byť daňovník členom právnickej osoby, ktorej členský príspevok platí.
- Daňovník musí považovať náklad na členské za daňový výdavok iba do výšky stanovenej zákonom.
Podľa § 19 ods. 3 písm. n) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom je členský príspevok vyplývajúci z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa, v úhrne do výšky 5% zo základu dane, najviac však do výšky 30 000 eur ročne. Tento predpis považuje za daňový výdavok členský príspevok vyplývajúci z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa, do výšky 0,5 promile z úhrnu zdaniteľných príjmov za bežné zdaňovacie obdobie, najviac však do výšky 66 387,84 eura ročne.
Ak sa jedná o príspevky, ktoré vyplývajú z povinného členstva v nejakej organizácii, určenej napr. zákonom, tak tieto sa považujú automaticky za daňovo uznateľné podľa § 19 ods. 3 písm. V prípade, že sa jedná o dobrovoľné členstvo v nejakej organizácii, tak takéto príspevky sú podľa § 19 ods. 3 písm. Ak výšku uznania výdavku ako daňového výdavku podľa § 19 ods. 1 ZDP limituje osobitný predpis (napr. výška stravného podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v z. n.), alebo ak výšku výdavku limituje ZDP alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje cit. zákon v inej výške ako je zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka podľa osobitného predpisu (podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. a opatrenia č. ...).
Príklady zahrňovania členských príspevkov do základu dane
Spoločnosť Best Tax k. s. sa zaoberá poskytovaním daňového poradenstva. Ročne uhrádza poplatok Slovenskej komore daňových poradcov za členstvo. Dobrovoľne sa prihlásila aj za člena Slovensko-Českej obchodnej komory a do Združenia mladých podnikateľov Slovenska. Pretože konateľ Best Tax k. s. je vášnivým golfovým hráčom, spoločnosť je prihlásená ako člen golfového klubu a platí členské poplatky. Poplatky za členstvá v jednotlivých organizáciách v roku 2011 spoločnosť uhradila a právnické osoby - prijímatelia poplatku jej vyhotovili faktúry.
Riešenie: Členský poplatok vyplývajúci z jej členstva v SKDP je daňovým výdavkom daňovníka. Členstvo v Slovensko-Českej obchodnej komore a v Združení mladých podnikateľov Slovenska je síce fakultatívne (dobrovoľné), no chráni záujmy daňovníka, preto si daňovník vyberie vyšší príspevok a posúdi ho z hľadiska zákonného limitu. Druhý príspevok daňovým výdavkom nie je. Ochranu záujmov spoločnosti Best Tax k.s. golfovým klubom bude ťažké preukázať vzhľadom na iné zameranie právnickej osoby. Z uvedeného dôvodu je tento náklad považovaný za nedaňový výdavok. Rovnako aj pri týchto výdavkoch je potrebné splniť všeobecnú podmienku daňového výdavku, a teda, že výdavok (náklad) bol zaúčtovaný (zaevidovaný) a preukázateľne vynaložený daňovníkom na dosiahnutie zabezpečenie a udržanie príjmov.
Spoločnosť Alfa s.r.o. je dobrovoľným členom troch združení, ktoré boli zriadené za účelom ochrany jej záujmov. V príslušnom zdaňovacom období združeniam zaplatil členské príspevky vo výške 10 000 eur, 5 000eur a 2 000eur. Zaplatené členské príspevky vyplývajúce z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej za účelom ochrany záujmov platiteľa sú v zdaňovacom období daňovým výdavkom za predpokladu, ak v úhrne nepresiahnu 5% zo základu dane (uvedeného na r.
Spoločnosť Alfa s.r.o. je povinným členom v právnickej osobe, každoročne platí členský príspevok, ktorý je osobitným predpisom stanovený vo výške 40 000eur. V tomto prípade ide o daňový výdavok.
Spoločnosť Gama s.r.o. uhradila za konateľku aj za zamestnanca spoločnosti (ktorí sú členmi komory) členský príspevok Slovenskej lekárnickej komore v celkovej výške 400 eur. Ak ide o povinné členstvo, je to daňový výdavok.
Vaša firma zaplatí dobrovoľné členské vo výške 2 000 €, ktoré sa jej premietne do nákladov. Na konci roka budete mať základ dane 23 000 €. Vypočítate si 5 % zo sumy uvedenej na tomto riadku. Pôjde o sumu 23 000 x 0,05 = 1 150 €. Vyjde vám výška daňovo uznateľných nákladov na dobrovoľné členské príspevky.
Zdaňovanie dotácií u daňovníkov s jednoduchým účtovníctvom
Pre daňovníkov, ktorí uplatňujú pri vykazovaní základu dane preukázateľné daňové výdavky a účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedú daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, je špecifickým spôsobom upravené zahrňovanie dotácií do základu dane v § 17 ods. 3 písm. h) ZDP.
Daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, do základu dane zahrnie dotácie v tom zdaňovacom období, v ktorom sa do základu dane zahrnul aj výdavok hradený z tejto dotácie. Z ustanovenia § 17 ods. 3 písm. h) ZDP vyplýva, že dotácia, podpora a príspevok, ktoré príjme daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, sa nezahrnú do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov. Tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku, resp. vo výške čerpania dotácie, podpory a príspevku na úhradu daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.
Uvedené platí aj vtedy, ak tento daňovník v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu týchto prostriedkov, zmení spôsob uplatňovania výdavkov na spôsob podľa § 6 ods. 10 ZDP, t. j. ak v roku čerpania dotácie uplatnil paušálne výdavky.
Príklady zdaňovania dotácií
Príklad 1: Dotácia na začatie podnikania
Daňovníkovi v roku 2025 bola poskytnutá dotácia na začatie podnikania (na bežné prevádzkové výdavky) vo výške 3 500 eur. Daňovník v roku 2025 účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. V roku 2025 daňovník použil dotáciu vo výške 2 300 eur. Zvyšnú časť dotácie plánuje použiť v roku 2026.
Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorý poskytnutú dotáciu celú nepoužil na úhradu výdavkov v roku 2025, do základu dane za rok 2025 zahrnie dotáciu len vo výške jej čerpania v roku 2025, t. j. sumu 2 300 eur. Do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie roku 2025 zahrnie výdavky hradené z poskytnutej dotácie vo výške 2 300 eur. Dopad na daň v roku 2025 je neutrálny.
Príklad 2: Dotácia na obstaranie stroja
Daňovníkovi účtujúcemu v sústave jednoduchého účtovníctva bola poskytnutá v roku 2025 dotácia na obstaranie stroja vo výške 4 600 eur, ktorý v roku prijatia dotácie aj zakúpil a zaradil do používania.
Nakoľko ide o odpisovaný majetok a daňovník vedie jednoduché účtovníctvo, daňovník zahrnie prijatú dotáciu do základu dane v roku 2025 vo výške zodpovedajúcej ročnému odpisu hmotného majetku, uplatnenému do daňových výdavkov v roku 2025.
Príklad 3: Zmena spôsobu uplatňovania výdavkov
Daňovník, ktorý v roku 2024 účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, získal v tomto roku dotáciu na prevádzkové účely vo výške 2 500 eur. V roku 2024 ju čerpal len vo výške 1 000 eur. Nakoľko daňovník v roku 2024, v roku v ktorom dotáciu prijal, účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, pri zahrňovaní dotácie postupoval podľa § 17 ods. 3 písm. h) ZDP. Do základu dane za rok 2024 zahrnul poskytnutú dotáciu vo výške je čerpania, t. j. vo výške 1 000 eur. V takomto spôsobe zahrňovania dotácie do základu dane daňovník pokračuje počas doby čerpania dotácie, a to aj vtedy, ak v roku 2025 zmenil spôsob uplatňovania výdavkov na spôsob podľa § 6 ods. 10 ZDP (ak uplatnil v roku 2025 výdavky percentom z príjmov). V roku 2025 zahrnie dotáciu do základu dane vo výške čerpania, t. j.
Príklad 4: Zrušenie živnosti a nepoužitá dotácia
Živnostníčka dostala z ÚPSVaR dotáciu na chránenú dielňu (na prevádzkové účely). Dotácia jej bola pripísaná na účet v roku 2024 vo výške 9000 eur. Časť z dotácie vo výške 5000 eur použila hneď v prvom roku podnikania (v roku 2024) a suma 5000 eur bola položkou zvyšujúcou základ dane za rok 2024, nakoľko daňovníčka v roku 2024 uplatňovala skutočné preukázateľné výdavky. V roku 2025 živnostníčka zrušila živnosť zo zdravotných dôvodov. Je nepoužitá časť príspevku vo výške 4000 eur položkou zvyšujúcou základ dane za rok 2025, alebo ide o príjem, ktorý sa nezdaňuje? Ak je položkou zvyšujúcou základ dane v roku 2025, môže si živnostníčka uplatniť paušálne výdavky vo výške 60% z úhrnu príjmov za rok 2025?
Spôsob úpravy základu dane u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorý skončí podnikanie, je ustanovený v § 17 ods. 8 písm. a) ZDP. Aj keď z citovaného ustanovenia priamo nevyplýva, že v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k skončeniu podnikania je daňovník povinný zahrnúť do základu dane aj dotáciu, príspevok alebo podporu alebo ich zostávajúcu časť, ak neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, podľa § 17 ods. 3 písm. h) ZDP, dotácia, príspevok a podpora predstavujú zdaniteľný príjem. Z uvedeného dôvodu aj takáto dotácia, príspevok alebo podpora alebo ich časť sa zahrnie do základu dane, a to najneskôr ku dňu, v ktorom daňovník skončí podnikanie, za predpokladu, že tento príjem nie je povinný daňovník vrátiť do štátneho rozpočtu. Príspevok, ktorý daňovník nepoužil na určený účel (skončil podnikanie) a nie je povinný ho ani vrátiť, daňovník účtuje ako príjem ovplyvňujúci základ dane najneskôr ku dňu skončenia podnikania. Nakoľko ide o príjem podľa § 6 ods. 1 písm. b) (príjem zo živnosti), daňovník sa môže rozhodnúť pri tomto druhu príjmov uplatniť výdavky percentom z príjmov za splnenia podmienok podľa § 6 ods. 10 ZDP.
Príklad 5: Príspevok na pracovného asistenta pre ZŤP podnikateľa
Občan (zdravotne ťažko postihnutý), ktorý podniká na základe živnostenského oprávnenia a dosahuje príjmy podľa § 6 ZDP, dostáva od ÚPSVaR príspevok na pracovného asistenta (podľa § 59 zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti). Príspevok činí 150 eur mesačne. Pracovnému asistentovi vypláca odmenu vo výške 150 eur mesačne, na základe uzavretej zmluvu o pracovnej asistencii, pričom asistent nie je jeho zamestnancom.
Otázkou je, či príspevok na pracovného asistenta prijatý od ÚPSVaR predstavuje pre ZŤP podnikateľa zdaniteľný príjem a či následne vyplatená odmena pracovnému asistentovi je považovaná za daňový výdavok.
Podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sú od dane oslobodené plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorý plynú príjmy podľa § 6 ZDP. Pre daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva je špecifickým spôsobom upravené zdaňovanie dotácií do základu dane v § 17 ods. 3 písm. h) ZDP.
Podľa cit. ustanovenia do základu dane sa nezahŕňa dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov, tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku, resp.
Podľa § 19 ods. 2 písm. m) ZDP daňovými výdavkami sú výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie zahrnované do príjmov. Pre daňovníka (podnikajúcu FO) odmena, ktorú vypláca pracovnému asistentovi na základe uzatvorenej dohody, predstavuje daňový výdavok ovplyvňujúci základ dane v roku jej úhrady. Daňovník (podnikajúca FO), ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, si uvedené výdavky zahrnie do základu dane.
Príjmy pracovného asistenta uvedeného v § 59 ods. 2 písm. b ) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov dosahované z vykonávania činnosti pracovného asistenta, sa zaraďujú medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. b) ZDP. Je to z dôvodu, že v súlade s § 59 ods. 7 zákona č. 5/2004 Z. z. sa uzatvára medzi pracovným asistentom a občanom so zdravotným postihnutím, ktorý je samostatne zárobkovo činná osoba, zmluva podľa Občianskeho zákonníka.
Príjmami podľa § 6 ods. 2 písm. b) ZDP sú aj príjmy pracovného asistenta podľa § 59 ods. 2 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti. Pracovný asistent tieto príjmy uvádza v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typu B v oddiele č. VI v príslušnom riadku (ods. 2 písm. b) zákona).
JAK ÚČTOVAT? Má dáti nebo Dal? Jednoduchý PŘÍKLAD použití účtů. Účetnictví pro začátečníky.
