Členské príspevky Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (RPPK)

Členské príspevky sú pre Regionálnu poľnohospodársku a potravinársku komoru (RPPK) kľúčovým zdrojom financovania jej činnosti. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o systéme výpočtu a platenia týchto príspevkov, ako aj o ďalších relevantných aspektoch fungovania RPPK a celej Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK)

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (ďalej len „komora") je neštátna verejnoprávna a samosprávna inštitúcia zriadená zákonom SNR č. 30/1992 Z. z. Komora je právnická osoba. Členstvo v komore je dobrovoľné. Valné zhromaždenie delegátov SPPK stanovuje výšku sadzieb členských príspevkov určených pre činnosť SPPK. Systém platenia členských príspevkov do SPPK schválilo uznesením XXXVII. Valné zhromaždenie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory na svojom zasadnutí, ktoré bolo zvolané 30. mája 2024. Tento systém platenia členských príspevkov nadobúda účinnosť 1. januára 2025.

Úlohy a činnosti SPPK

• Komora zabezpečuje plnenie úloh svojimi odbornými a poradnými orgánmi a úradom komory.
• Nadväzuje a rozvíja spoluprácu s inými komorami, podnikateľskými zväzmi, združeniami a obchodnými inštitúciami v tuzemsku a zahraničí.
• Financovanie slúži na zabezpečenie úloh na úseku odborného vzdelávania v stredných odborných školách. Pre tieto účely komora zriaďuje Sektorovú radu pre odborné vzdelávanie a prípravu, v spolupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a relevantnými organizáciami. Sektorová rada je poradným orgánom komory.

Členstvo v SPPK

• Členstvo v komore vzniká na základe písomnej prihlášky dňom prijatia za člena predstavenstvom RPPK, RKŠ alebo predstavenstvom komory.
• Komora zapíše člena do zoznamu členov komory do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prijatí za člena a zaplatení členského príspevku.
• Komora vykoná výmaz zo zoznamu členov do 30 dní od zistenia dôvodov na zánik členstva.
• Zaplatený členský príspevok na príslušný rok, v ktorom členstvo zaniká, sa nevracia.
• Členovia sú povinní predkladať na vyžiadanie podklady a informácie potrebné pre činnosť komory a pre výpočet členských príspevkov.
• Člen môže byť vylúčený z komory, ak si neplní povinnosti stanovené v čl. 5 ods. O vylúčení člena z komory rozhoduje predstavenstvo komory alebo predstavenstvo regionálnej komory.

Orgány SPPK

• Valné zhromaždenie: Je najvyšším orgánom komory. Schádza sa najmenej jedenkrát za rok. Ak valné zhromaždenie nie je schopné uznášať sa, zvolá predstavenstvo komory v lehote do jednej hodiny náhradné valné zhromaždenie delegátov s tým istým programom.
• Predstavenstvo: Je výkonným orgánom komory. Predstavenstvo zvoláva predseda komory a to najmenej štyrikrát do roka.
• Predseda: Je na čele komory a predstavenstva komory. Predseda dozerá na činnosť úradu komory a vykonáva ďalšie činnosti určené stanovami, uzneseniami valného zhromaždenia a predstavenstva.
• Dozorná rada: Je kontrolným a odvolacím orgánom komory a má najviac 9 členov.

Funkcie v orgánoch komory sú čestné, s výnimkou predsedu, ak je v pracovnoprávnom vzťahu s komorou. Činnosť úradu komory riadi a za jeho hospodárenie zodpovedá ústredný riaditeľ, ktorý je zamestnancom komory.

Regionálne poľnohospodárske a potravinárske komory (RPPK)

RPPK, ktoré vznikli na základe § 14 a § 15 zákona o komore v znení neskorších predpisov, sú samostatné právnické osoby a nezapisujú sa do Obchodného registra. Vykonávajú činnosť na základe vlastných stanov a ostatných vnútorných predpisov prijatých valným zhromaždením RPPK, ktoré nemôžu byť v rozpore so zákonom a vnútrokomorovými normami komory.

Hospodárenie RPPK

• RPPK hospodári podľa vlastného rozpočtu schváleného valným zhromaždením RPPK. Rozpočet sa zostavuje na obdobie jedného roka.
• Ročný príspevok do RPPK sa riadi zásadami systému platenia členských príspevkov, ktorý schvaľuje valné zhromaždenie RPPK uznesením.
• Valné zhromaždenie RPPK stanovuje výšku členských príspevkov určených pre vlastnú činnosť a môže ich v odôvodnených prípadoch zvýšiť.
• Na zabezpečovanie činnosti RPPK sa vytvárajú úrady RPPK. Volené funkcie v dozornej rade RPPK sú nezlučiteľné s pracovným pomerom v úrade RPPK. Pre úrady RPPK a úrady RKŠ je záväzný organizačný poriadok, ktorý schvaľuje predstavenstvo RPPK.

Krajské rady RPPK

RPPK vytvárajú na územnom princípe Krajské rady RPPK podľa vyšších územných celkov v SR. V Krajských radách zastupujú RPPK ich riadne zvolení predsedovia a podpredsedovia. Funkcie v Krajských radách sú čestné. Krajské rady RPPK si zo svojho stredu volia predsedu a podpredsedu.

Zánik RPPK

Valné zhromaždenie regionálnej komory rozhoduje o zániku, alebo o jej zlúčení s inou RPPK. V prípade, že RPPK stratila funkčnosť, alebo koná v rozpore so zákonom, alebo v rozpore so stanovami komory, alebo v rozpore s uzneseniami orgánov komory, o jej zániku rozhodne predstavenstvo komory. Proti zrušeniu môže RPPK podať sťažnosť dozornej rade komory, ktorej rozhodnutie je konečné. Pri porušení alebo neplnení článku 14 ods. 10 predseda komory vyzve toho, kto odmieta splniť požiadavky, aby v určenej lehote tieto požiadavky splnil. Ak tieto požiadavky nebudú splnené ani po výzve, predseda komory zvolá mimoriadne zasadnutie valného zhromaždenia RPPK s voľbou nového vedenia, alebo zrušenia RPPK.

Regionálne komory so štatútom (RKŠ)

RKŠ podľa článku 3 bod 4. písm. Na základe žiadosti zväzov a únií v potravinárskom priemysle a službách predstavenstvo komory im schváli štatút RK, ak preukážu, že majú technicky a personálne zabezpečený úrad schopný plniť úlohy v zmysle článku 15 bodu 2.

Stanovenie a výpočet členských príspevkov

Systém platenia členských príspevkov RPPK je záväzný pre všetky členské subjekty a bol schválený na Valnom zhromaždení RPPK vo Vyhniach dňa 28. marca 2018. Valné zhromaždenie RPPK schvaľuje systém platenia členských príspevkov do RPPK a RKŠ s väzbou na ním schválený ročný rozpočet, pričom platia ustanovenia čl. 14 ods. 3 a čl. 16 ods.

Organizácie hospodáriace na pôde

Vrátane súkromne hospodáriacich roľníkov, platia členské príspevky podľa sadzieb stanovených na 1 ha verifikovanej poľnohospodárskej pôdy za predchádzajúci kalendárny rok. Právnické osoby hospodáriace na pôde a samostatne hospodáriaci roľníci odvádzajú na úrad RPPK sadzbu 1,00 EUR za každý ha verifikovanej poľnohospodárskej pôdy k 31.12. predchádzajúceho roku a následne úrad RPPK odvedie 0,39 EUR na úrad SPPK. V prípade, že členský subjekt má priame majetkové prepojenie s inými právnickými osobami a SHR, výmera poľnohospodárskej pôdy členského subjektu sa zvýši o takto nahlásenú, resp. zistenú výmeru.

Pre právnické osoby a fyzické osoby - podnikateľov hospodáriacich na pôde, vrátene samostatne hospodáriacich roľníkov, je sadzba odvodu členského príspevku do úradu SPPK 0,39 € za každý ha verifikovanej poľnohospodárskej pôdy. Súčasne platí, že minimálna výška odvodu členského príspevku v tejto skupine podnikateľských subjektov je 19,50 €.

Pre právnické osoby a fyzické osoby - podnikateľov hospodáriacich na pôde, vrátene samostatne hospodáriacich roľníkov, ktorí sú členmi cez úrad SPPK, je sadzba členského príspevku do SPPK stanovená vo výške 1 € za každý ha verifikovanej poľnohospodárskej pôdy.

Organizácie zo spracovateľského priemyslu, biologických, technických a obchodných služieb

A ďalšie organizácie s hospodárskou činnosťou, platia členské príspevky podľa sadzieb stanovených v závislosti od výšky ročných tržieb za predaj vlastných výrobkov, služieb a tovaru (Výsledovka Uč POD 2-01, riadok 01 - čistý obrat) za predchádzajúci kalendárny rok (základ členského príspevku) v príslušnej tabuľke. K týmto sadzbám sa pripočítava členský príspevok pre činnosť RPPK. V prípade, že členský subjekt neposkytne v stanovenom termíne aktuálnu výšku tržieb za predchádzajúci kalendárny rok, základom výpočtu podľa článku 2, ods. 2, písm.

Pre právnické osoby a fyzické osoby - podnikateľov, ktoré pôsobia v spracovateľskom priemysle, technických, biologických a obchodných službách a pre iné podnikateľské subjekty s hospodárskou činnosťou, ak nie je ustanovené inak, sa sadzba odvodu členských príspevkov stanovuje podľa tabuľky č. 1 v závislosti od výšky ročných tržieb za predaj tovaru, vlastných výrobkov a služieb za predchádzajúci kalendárny rok (pozn. Výsledovka UČ. POD 2-01, riadky 03+04+05, časť účt. tr. 6 podľa zákona). Platí, že v tejto skupine podnikateľských subjektov je pre jedného člena minimálna výška odvodu členského príspevku 200 € a maximálna výška odvodu členského príspevku je 6 900 €.

Tabuľka 1: Sadzby odvodu členských príspevkov do SPPK pre organizácie zo spracovateľského priemyslu a služieb

Pre právnické osoby a fyzické osoby - podnikateľov, ktoré pôsobia v spracovateľskom priemysle, technických, biologických a obchodných službách a pre iné podnikateľské subjekty s hospodárskou činnosťou, ak nie je ustanovené inak, sa sadzba členských príspevkov stanovuje podľa tabuľky č. 2 v závislosti od výšky ročných tržieb za predaj tovaru, vlastných výrobkov a služieb za predchádzajúci kalendárny rok. Platí, že v tejto skupine podnikateľských subjektov je pre jedného člena minimálna výška členského príspevku 200 € a maximálna výška členského príspevku je 6 900 €.

Tabuľka 2: Sadzby členských príspevkov do RPPK pre organizácie zo spracovateľského priemyslu a služieb

Pridružení členovia a iné právnické/fyzické osoby

• Pridružení členovia z iných právnických a fyzických osôb (napr. banky, poisťovne, organizácie distribútorov vstupov, odbytové združenia a pod.) platia len členské príspevky podľa článku 2, ods. 2, písm. a), výška členského príspevku sa stanovuje individuálne.
• Iné právnické a fyzické osoby ako sú uvedený v článku 2, ods.1, 2 a 3 a tiež členským organizáciám bez hospodárskej činnosti (napr. školy, zväzy, únie, občianske združenia a pod.) sa výška členského príspevku stanovuje individuálne.
• Členom, ktorí sú zároveň členmi RKŠ (iných RPPK) a rozhodli sa platiť príspevok na činnosť SPPK cez RKŠ (inú RPPK), platia len členské príspevky podľa článku 2, ods. 2, písm. a). O zaplatení členského príspevku pre činnosť SPPK podľa článku 2, ods. 2, písm.

Základ a sadzba ročného členského príspevku a pevne stanovená výška členského príspevku je stanovená pre SPPK. Valné zhromaždenie SPPK ich môže v odôvodnených prípadoch zvýšiť. Členské subjekty sa môžu rozhodnúť, prostredníctvom ktorej RPPK alebo RKŠ budú platiť členské príspevky do SPPK. Evidenciu členských príspevkov a odvodu členských príspevkov do SPPK vedie úrad SPPK. Za členský subjekt, ktorý pôsobí v územných obvodoch viacerých RPPK, odvádza členský príspevok tá zložka, ktorá má právnu subjektivitu v danom územnom obvode.

Splatnosť a úhrada členských príspevkov

• Odvod členských príspevkov na úrad RPPK sa môže realizovať v dvoch splátkach v termíne do 30.4. daného roku a do 31.10. daného roku.
• RPPK a RKŠ sú povinné zaslať údaje o výmere verifikovanej pôdy a tržbách za predchádzajúci rok 2024 do 31. 05.
• Odvod členských príspevkov príslušnou RKŠ sa realizuje bezhotovostným prevodom na bankový účet úradu SPPK v dvoch splátkach na základe jedného výmeru odvodu členských príspevkov so splatnosťou do 15. 02. 2025 (50 %) a do 30. 06. 2025.
• Členovia s členstvom organizovaným prostredníctvom úradu SPPK platia členský príspevok bezhotovostným prevodom na bankový účet úradu SPPK na základe jedného výmeru so splatnosťou do 30. 06. 2025.

Zníženie a výnimky z platenia

• Zníženie členského príspevku alebo odvodu členského príspevku je možné len v osobitných prípadoch na základe žiadosti člena alebo príslušnej RPPK a RKŠ, ktorá musí obsahovať odôvodnenie požadovaného zníženia členského príspevku alebo odvodu členského príspevku.
• Výmer vystavený na 50 % odvodu členských príspevkov podľa výmeru z roku 2024 so splatnosťou v termínoch do 15. 02. 2025 (min. 70 % z vystaveného výmeru) a do 30. 04. 2025.
• Výmer vystavený, po vypočítaní odvodu členských príspevkov podľa skutočných hodnôt verifikovanej pôdy a tržieb za rok 2024, na celkovú výšku odvodu členských príspevkov na rok 2025 s odpočítaním výšky odvodu členských príspevkov vyrubeného 1. výmerom, so splatnosťou do 30. 11. 2025.
• Právnické a fyzické osoby, na ktoré bol súdom vyhlásený konkurz alebo likvidácia, prestávajú byť platiteľom členských príspevkov.

Využitie členských príspevkov

Členské príspevky sú využívané na financovanie činnosti RPPK a SPPK. Konkrétne, 70 % z vypočítaného príspevku podľa písm. a) na činnosť RPPK. Podľa § 19 ods. 3 písm. n) zákona č. 595/2003 Z. z. Členské organizácie sú povinné poskytovať úradu SPPK, RPPK a RKŠ údaje potrebné pre výpočet členských príspevkov v zmysle tohto systému.

Agropotravinársky trh a obilniny

Sme v období bilancovania agropotravinárskeho trhu v hospodárskom roku 2013-14 a odhadovanie jeho vývoja v prebiehajúcom hospodárskom roku 2014-15. To, že pestovanie obilnín je nosným odvetvím rastlinnej výroby, ktorý zabezpečuje základné suroviny pre výživu obyvateľstva je všeobecne známe. Uvedený príspevok vychádza z údajov zo situačnej a výhľadovej správy „Obilniny“ vypracovanej na NPPC - VÚEPP koncom minulého roka. Pre relevantný pohľad na súčasnú situáciu boli údaje zaktualizované na základe dostupných údajov štátneho a rezortného výkazníctva k 30. 3. 2015 a poznatkov autorky.

Sebestačnosť v obilninách

Pestovateľské plochy obilnín zaberajú z celkovej výmery ornej pôdy Slovenska viac ako 50 percent. Z hľadiska jednotlivých druhov obilnín má dominantné postavenie pšenica, ktorej plochy z celkovej výmery obilnín v rokoch 2010 - 14 dosahovali 48 - 50 percent, potom nasleduje kukurica s 24 - 30 percentami. Jačmeň sa podieľal na celkovej výmere od 16 do 19,5 percent a raž od 1,8 do 2,9 percent. Od roku 2004 do roku 2014 sa síce zaznamenal pokles pestovateľských plôch obilnín o štyri percentá, ale pozitívny posun sa zaznamenal pri potravinárskej pšenici vzhľadom na jej nárast plôch a produkcie. Výraznejší pokles zberových plôch a následne produkcie jačmeňa a raže súvisí okrem nárastu plôch kukurice s úbytkom hospodárskych zvierat, t. j s poklesom potravinárskeho a krmivárskeho použitia. Nezanedbateľná je i konkurencia olejnín.

Podobnú štruktúru ako pestovateľské plochy mala v rokoch 2010 - 14 i celková produkcia obilnín, na ktorej sa najväčším percentom podieľala pšenica - v priemere 45,1 percent, kukurica s 37 percentami, jačmeň so 14,2 percentami a raž s 1,6 percentom. Podľa ŠÚ SR sa obilniny v roku 2013 podieľali na hrubej rastlinnej produkcii (v b. c.) 48,2 percentami a na hrubej poľnohospodárskej produkcii 26,9 percentami. V porovnaní s rokom 2004 sa tento podiel zvýšil pri hrubej rastlinnej produkcii o 2,7 p. b. a pri hrubej poľnohospodárskej produkcii spolu o 3,8 p. b. Vývoj produkcie a domáceho použitia obilnín poukazuje na prebytok obilnín na domácom agropotravinárskom trhu. Miera sebestačnosti pri obilninách v roku 2013 - 14 dosiahla 126,9 percent, z toho až 154,5 percent pri pšenici, ako dominantnej surovine do mlynského priemyslu. Ešte vyššia sebestačnosť sa dosiahla pri raži - 197,5 percent, pri ovse 141,6 percent, pri kukurici 105,7 percent, pri jačmeni 101,4 percent.

Rekordný rok pre obilniny (2013)

Jedným z úspešných rokov z hľadiska dosiahnutej produkcie obilnín bol rok 2013, keď vplyvom priaznivých klimatických podmienok počas vegetácie sa zvýšili priemerné úrody obilnín spolu z 1 ha o 17,2 percent na 4,49 ton. Celkovo sa urodilo 3 412-tis. ton zrna obilnín, čo bolo viac o 12,4 percenta (376,2-tis. t) ako v predchádzajúcom roku. Z jednotlivých komodít sa zvýšila produkcia pšenice o 32,1 percent (409-tis. t), raže o 75 percent (37,1-tis. t) a produkcia ostatných obilnín o 12,8 percent (2,6-tis. t). Znížila sa produkcia ovsa o 9,2 percent (3,1-tis. t), jačmeňa o 5,2 percent (24,4-tis. t) a kukurice na zrno o 4 percentá (47,0-tis. t).

Na celkovej produkcii obilnín, 3 412,0-tis. ton, sa podieľala pšenica 49,4 percentami, kukurica 32,9 percentami, jačmeň 13,1 percentami, raž 2,5 percentami, ostatné obilniny 1,2 percentom a najmenej ovos 0,9 percentom. Zvýšenie produkcie sa prejavilo na zvýšení celkovej ponuky obilnín pre použitie na domácom agropotravinárskom trhu a na vývoz. Táto sa zvýšila medziročne o 3,7 percent (158,1-tis. t) a prevýšila dopyt po obilninách o 12,6 percent. Ponuka raže sa zvýšila o 44,2 percent, pšenice o 14,1 percent, ostatných obilnín o 6,5 percent, ovsa o 5,6 percent, jačmeňa o 0,7 percenta. Domáca spotreba obilnín sa zvýšila o 2,6 percent (69,0-tis. t), pričom sa zvýšila ostatná spotreba (nepotravinárska) o 10,3 percent (47,8-tis. t), vývoz o 25,8 percent (248,6-tis. t), osivárska o 9,6 percent (16,7-tis. t), potravinárska o 0,4 percent (4,6-tis. t). K použitiu pre nasledujúci rok zostal na zásobách ku koncu hospodárskeho roka nižší objem zrna obilnín o 24 percent. Najvyšší podiel na zásobách predstavovala kukurica - 38,5 percenta, potom nasledovala pšenica 25,8 percenta, raž 13 percent, jačmeň 12,5 percent a ovos 5,3 percent.

Pokles cien obilnín (okrem ovsa)

Snahou producentov je nielen obilie dorobiť, ale i úspešne dodať spracovateľskému priemyslu, resp. umiestniť časť produkcie za hranicami našej krajiny. Situáciu však ovplyvňuje množstvo faktorov, ako je veľkosť, resp. malosť nášho trhu a taktiež podobné výrobné podmienky v okolitých krajinách. Radosť z dosiahnutej dobrej úrody pestovateľom kazí speňažovanie úrody a pokles cien, za ktoré sa realizuje produkcia. V roku 2013 a 2014 poklesli medziročne ceny s výnimkou ovsa pri všetkých obilninárskych komoditách. Najvýraznejšie poklesla cena za kukuricu na zrno a za jačmeň potravinársky. Z bilančných ukazovateľov vyplýva, že v rámci národného hospodárstva sa v hospodárskom roku 2013 - 14 z celkových zdrojov obilnín použilo na domácom trhu 88,8 percent zrna.

tags: #clensky #prispevok #regionalna #polnohospodarska #a #potravinova