Invalidita predstavuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý vedie k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 percent. Tento stav môže byť zapríčinený úrazmi, nehodami alebo závažnými ochoreniami, či už fyzickými, alebo duševnými. Za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav sa považuje taký, ak pokles schopnosti pracovať pretrváva dlhšie ako jeden rok. Odporúčanie požiadať o invalidný dôchodok zvyčajne pochádza od ošetrujúcich lekárov, ktorí pripravia všetky potrebné podklady. Rozhodujúce slovo má však Sociálna poisťovňa, kde je potrebné o dôchodok požiadať, čím sa spustí komplexný schvaľovací proces.
Na výšku invalidného dôchodku má vplyv zdravotný stav, ako aj odpracované roky, počas ktorých si žiadateľ platil poistenie. Invalidný dôchodok sa nevypláca, ak má poistenec nárok na nemocenské. V prípade, že je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozmedzí 40 - 70 % (vrátane), hovoríme o čiastočnej invalidite. Ak je pokles viac ako 70 %, ide o plnú invaliditu.
Astma bronchiale a jej vplyv na invaliditu
Astma bronchiale je chronické zápalové ochorenie priedušiek, ktoré sa prejavuje záchvatovitou, zvyčajne plne reverzibilnou obštrukciou dýchacích ciest a vystupňovanou dýchavicou expiračného typu. U neliečeného pacienta môže dôjsť aj k záchvatu astmatickej dýchavice.
Hoci existujú všeobecné odporúčania na liečbu bronchiálnej astmy podľa štádií ochorenia, v klinickej praxi sa čoraz viac presadzuje termín "kontrolovaná astma". Väčšina pacientov je dnes schopná dosiahnuť a dlhodobo si udržať astmu pod kontrolou. Je kľúčové, aby pacient pravidelne navštevoval lekára, dodržiaval jeho odporúčania, vyhýbal sa alergénom a užíval predpísanú liečbu. Liečbu je potrebné užívať pravidelne, aj keď sa neprejavujú žiadne príznaky, pretože tak sa tlmí prebiehajúci zápal v dýchacích cestách a predchádza sa vzniku symptómov.
Revolúcia v liečbe astmy a jej dopady
Posledné desaťročie prinieslo revolúciu v liečbe bronchiálnej astmy. Na Slovensku výrazne poklesol počet pacientov hospitalizovaných pre akútne zhoršenie klinického stavu. Postupne klesá aj počet astmatikov, ktorým bol priznaný čiastočný alebo plný invalidný dôchodok. Tieto fakty svedčia o zlepšení a zrýchlení diagnostiky a úspešnosti liečby ochorenia. Disciplinovanosť pacientov pri pravidelnej liečbe je mimoriadne dôležitá. Prijatie pacienta na oddelenie intenzívnej starostlivosti alebo kliniku pre zhoršenie ochorenia je takmer v 100 percentách prípadov zapríčinené ich nedisciplinovanosťou. Pacienti často ignorujú rady a odporúčania lekára, a po rýchlom zlepšení stavu vďaka individuálnej ordinácii liekov sa mylne domnievajú, že lieky už nemusia pravidelne užívať.
Bronchiálna astma je nevyliečiteľné, chronické ochorenie, ktoré je potrebné dostať plne pod kontrolu. Dnes už vieme astmu liečiť, a úspešnosť závisí len od dobrej spolupráce s pacientom a dodržiavania odporúčaní v pravidelnej liečbe. To, že plne kontrolovaná astma neobmedzuje pacienta v žiadnej aktivite, dokazujú vrcholoví športovci, hokejisti (NHL), basketbalisti (NBA) a desiatky olympionikov. Plávanie bolo už dávno známe ako najlepšie cvičenie pre astmatika, čo potvrdzuje aj Američan Mark Spitz, nositeľ viacerých olympijských medailí v plávaní, ktorý je astmatik.
Súvislosti medzi alergiou, astmou a ekonomickými nákladmi
Alergia je najčastejšie chronické ochorenie v Európe, postihujúce 150 miliónov Európanov. Odhaduje sa, že do roku 2025 ňou bude trpieť polovica populácie Európskej únie. Napriek tomu ju mnohí vnímajú len ako sezónnu nepríjemnosť, hoci sa vo väčšine prípadov môže vyvinúť do astmy alebo ďalších komplikácií. Výsledky štúdie, ktorú predstavil profesor PhDr. Róbert Babeľa, PhD., MBA, MSc. z Ústavu zdravotníckych disciplín Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, potvrdzujú tieto prepojenia.
Alergická rinitída a astma predstavujú celosvetový aj slovenský problém. Na Slovensku trpí alergiou približne každý desiaty človek. Prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, Dott.Ric., MHA, z Univerzitnej nemocnice Martin, vysvetlil prepojenie medzi týmito ochoreniami: „Ak sa alergická rinitída nelieči, vo väčšine prípadov sa vyvíja do ďalších alergických ochorení a tiež do astmy.“ Ak sa alergická rinitída adekvátne nelieči, rozvíja sa v mnohých prípadoch postupne do astmy a taktiež ďalších možných komplikácií.
„Liečba astmy je na rozdiel od liečby alergickej rinitídy výrazne drahšia. Podľa našej analýzy, ktorá vychádza z údajov zdravotných poisťovní, stojí ročne liečba astmy dvojnásobne viac,“ priblížil autor štúdie prof. R. Babeľa.
Ekonomické dopady neliečenej alergie a astmy
Pre EÚ predstavujú nepriame odvrátiteľné náklady nedostatočne liečenej alergie celkovo 55 až 151 miliárd eur ročne. Astma a alergická rinitída každoročne spôsobia v Európe stratu viac ako 100 miliónov pracovných dní a zmeškaných dní vyučovania.
Podľa údajov zdravotných poisťovní (Všeobecná zdravotná poisťovňa, Dôvera zdravotná poisťovňa a údaje IZP, 2019) sa na Slovensku na alergiu a astmu lieči takmer 808-tisíc pacientov a ich počet sa v posledných rokoch výrazne nemenil. Avšak podľa medzinárodných štúdií sa odhaduje, že 45 percent pacientov nebolo nikdy diagnostikovaných.
Podľa slovenskej štúdie náklady na liečbu alergie a astmy na Slovensku v roku 2018 predstavovali 787 miliónov eur. Priame, teda zdravotné náklady, však predstavujú iba 9 percent z tejto sumy, čo je 70 miliónov eur, z čoho až dve tretiny tvoria náklady na liečbu astmy. V prepočte na jedného pacienta s alergickou rinitídou to predstavuje necelých 46 eur a s astmou až 171 eur. V prípade liečby alergickej rinitídy tvorí farmakoterapia 48 percent nákladov. Do položky farmakoterapia sú však zarátané len náklady zdravotných poisťovní, ale už nie spoluúčasť pacienta a výdavky na pomerne širokú paletu voľnopredajných liekov, ktoré iba tlmia prejavy alergie, ale ju neliečia.
Nepriame náklady na alergickú rinitídu a astmu na Slovensku v roku 2018 boli vo výške 718 miliónov eur. Nepriame, sociálne náklady spôsobujú pokles pracovnej výkonnosti, nejde pritom iba o klasickú práceneschopnosť, ale aj o tzv. prezentizmus, keď je človek síce prítomný na pracovisku, ale pre ochorenie klesá jeho pracovný výkon.
Autor štúdie upozorňuje, že na rozdiel od alergickej rinitídy, v prípade astmy požiadalo okrem práceneschopnosti takmer 1 500 ľudí aj o invalidný dôchodok. V roku 2018 evidovala Sociálna poisťovňa až 1 475 takýchto pacientov s astmou. Náklady, ktoré s týmto cieľom vynaložila, predstavovali približne 4,7 milióna eur. Neliečenie alergie môže okrem výraznej progresie ochorenia a zhoršenia kvality života pacienta viesť aj k rastu zdravotných a sociálnych nákladov. „Ako ukazuje naša štúdia, priame a nepriame náklady na liečbu alergickej nádchy sú v porovnaní práve s astmou polovičné,“ uviedol prof. R. Babeľa.
Dôležitosť správnej liečby a poistenia invalidity
Väčšina alergikov, ktorí sa liečia, používajú iba symptomatickú liečbu, ktorá nebojuje priamo s ochorením, ale len s jeho príznakmi. Alergénová imunoterapia je však schopná liečiť príčinu najrozšírenejších typov alergií na pele, roztoče či jed blanokrídleho hmyzu. Ide o liečbu, pri ktorej je alergikovi podávaný alergén vo zvyšujúcich sa dávkach, na ktoré je alergický. Cieľom je naučiť imunitný systém organizmu na tento alergén nereagovať. Analýzy z celého sveta ukazujú, že respiračných ochorení pribúda. Vzhľadom na to, že pri alergických rodičoch sa alergia v 80 % prejaví aj u detí, sa trend v najbližších rokoch pravdepodobne nezmení.
Poistenie invalidity ako kľúčový pilier finančného plánovania
Poistenie invalidity patrí medzi najdôležitejšie stavebné kamene dlhodobého finančného plánu. Invalidita a jej následky môžu ohroziť alebo úplne znemožniť dosahovanie životných a investičných cieľov. Správne a kvalitné poistenie invalidity vyžaduje odborný prístup s dôrazom na presnosť údajov a finančnú analýzu, a preto je často v poistných zmluvách prehliadané alebo nastavené nedostatočne. Poistením invalidity poisťujeme výpadok príjmu, ktorý môže v najhoršom prípade trvať až do dôchodkového veku.
Predstavte si, že sa následkom vážneho ochorenia stanete plným invalidom vo veku 38 rokov. Do dôchodkového veku vám ostáva 26 rokov. Nakoľko nebudete vedieť vykonávať zárobkovú činnosť vôbec alebo iba obmedzene (záleží od typu povolania), vznikne vám každý mesiac schodok medzi mesačnými nákladmi a invalidným dôchodkom (ak ste podnikateľ, môžete mať invalidný dôchodok minimálny alebo aj žiadny). Tento schodok bude v najhoršom prípade v rodinnom rozpočte chýbať až do dôchodku. Okrem toho musíte počítať aj s tým, že výpadok vášho príjmu bude mať za následok nedostatočnú pripravenosť na starobný dôchodok. V prípade nízkeho veku je poistenie invalidity ešte dôležitejšie, nakoľko počítame s celoživotným výpadkom schopnosti vykonávať pracovnú činnosť. Presne na tieto účely slúži vo všeobecnosti poistenie invalidity.
Správne a kvalitné poistenie invalidity vyžaduje odborný prístup s dôrazom na presnosť údajov a finančnú analýzu. V prvom rade potrebujeme zistiť, na akú výšku invalidného dôchodku máte nárok k aktuálnemu dátumu a aké sú vaše príjmy a výdavky, aktíva a pasíva. Následne dorovnávame potenciálny výpadok príjmu počas celej doby možnej invalidity. Nezabúdame na infláciu a prípravu na starobný dôchodok. Na záver poistenie optimalizujeme tak, aby si ho klient mohol dovoliť platiť. Práve pre absenciu tohto prístupu, zjednodušovanie problematiky a vlastnej skúsenosti z praxe je zrejmé, že väčšina klientov má invaliditu poistenú nesprávne. Takmer 97 % všetkých invalidít bolo priznaných z dôvodu choroby a nie úrazu. Mať poistené iba lacnejšie trvalé následky úrazu preto nedáva zmysel. V poistných zmluvách je potrebné uprednostniť invaliditu pred trvalými následkami úrazov.
Štatistiky invalidných dôchodcov na Slovensku
Ku koncu prvého kvartálu roku 2024 (marec 2024) bol celkový počet invalidných dôchodcov na Slovensku podľa údajov zo Sociálnej poisťovne 219 272. Z celkového počtu bolo 140 069 (63,88 %) čiastočných invalidných dôchodcov. Plných invalidných dôchodcov bolo 79 203 (36,12 %). Celkový počet ekonomicky aktívnych obyvateľov bol v prvom kvartáli 2 756 000. To znamená, že na 12 pracujúcich ľudí pripadal približne jeden invalidný dôchodca (1:12,57). Celkový počet invalidných dôchodcov predstavoval 7,56 % ekonomicky aktívnych ľudí. Celkový počet obyvateľov vo veku od 18 - 64 rokov bol podľa posledných údajov zo štatistického úradu 3 412 091. Pravdepodobnosť 6,42 % je relatívne vysoká na to, aby sme ju ignorovali. Je na každom z nás, ako sa k tomuto riziku postavíme. Bez ohľadu na to, je poistenie invalidity dôležitým nástrojom na manažment jedného z najväčších rizík, ktoré sa nám môže v živote prihodiť.
Príklady príčin invalidity a percenta poklesu zárobkovej činnosti
- Hypertenzia (v závislosti od stupňa)
- Chronické respiračné ochorenia (napr. astma, CHOCHP)
- Duševné poruchy a poruchy správania
- Onkologické ochorenia
- Ochorenia pohybového aparátu