Pracovný život prináša rôzne situácie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu. Zákonník práce pamätá na tieto prípady a upravuje nároky zamestnanca na náhradu mzdy pri rôznych prekážkach v práci. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nárokoch zamestnanca na náhradu mzdy a s tým súvisiacich podmienkach, vrátane odstupného, odchodného a študijného voľna.
Odstupné: Kompenzácia pri skončení pracovného pomeru
Odstupné predstavuje peňažnú kompenzáciu, ktorú je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vyplatiť pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo dohodou bez zavinenia zamestnanca, t. j. z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) Zákonníka práce.
Nárok na odstupné vám vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z uvedených dôvodov podľa § 63 Zákonníka práce. Odstupné sa poskytuje pri skončení pracovného pomeru z dôvodov na strane zamestnávateľa, napríklad:
- ak sa váš zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje,
- ak sa váš zamestnávateľ alebo jeho časť premiestňuje a vy nesúhlasíte so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce,
- ak ste sa pre zamestnávateľa stali nadbytočným,
- ak ste kvôli svojmu zdravotnému stavu (potvrdenému lekárskym posudkom) dlhodobo stratili spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu,
- zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, resp. choroby z povolania.
Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy.
Výška odstupného
Výška odstupného závisí od toho, ako dlho trval pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa a akým spôsobom pracovný pomer skončil. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru. Výška odstupného upravená Zákonníkom práce je len minimálnou hranicou. Zamestnávateľ môže poskytnúť aj vyššiu sumu odstupného.
Odstupné je dôležitou súčasťou pracovného práva, ktorá chráni zamestnancov pred ekonomickými dôsledkami straty zamestnania. Nárok na odstupné sa môže premlčať, ak si ho zamestnanec neuplatní včas. Nárok na odstupné môže vzniknúť aj v iných špecifických prípadoch, ak to upravuje osobitný predpis, kolektívna zmluva alebo pracovná zmluva. Niektorí zamestnávatelia poskytujú odstupné aj nad rámec zákona ako prejav dobrej vôle, alebo ako súčasť interných smerníc.
Odstupné a výpovedná lehota
Odstupné a výpovedná lehota sú dve samostatné kategórie, ktoré sa môžu prekrývať. Ak zamestnávateľ ukončuje pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov alebo iných dôvodov uvedených v § 63 ods. 1, zamestnanec má nárok na výpovednú lehotu aj odstupné.
Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo písm. f) Zákonníka práce, je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok. Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
Odchodné: Odmena pri odchode do dôchodku
Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje totiž akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok. Podmienky pre odchodné upravuje § 76a Zákonníka práce.
V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:
- Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%) (stačí vznik nároku).
- Zamestnancovi bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%).
Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zamestnávateľ môže poskytnúť aj vyššiu sumu odchodného.
Študijné voľno a iné prekážky v práci
Zákonník práce definuje situácie, kedy má zamestnanec právo na platené pracovné voľno, teda na mzdu aj počas neprítomnosti v práci. Tieto situácie súvisia s dôležitými životnými udalosťami alebo s prekážkami, ktoré zamestnanec nemôže ovplyvniť.
Platené pracovné voľno
Medzi situácie, kedy má zamestnanec nárok na platené pracovné voľno, patria:
- Návšteva lekára a sprevádzanie rodinného príslušníka: Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na 7 dní v kalendárnom roku.
- Pohreb: V závislosti od vzťahu k zosnulému má zamestnanec nárok na 1 až 3 dni voľna s náhradou mzdy.
- Narodenie dieťaťa: Otec má nárok na 1 deň pracovného voľna s náhradou mzdy na prevoz matky dieťaťa do nemocnice a späť.
- Darovanie krvi: Pracovné voľno s náhradou mzdy patrí zamestnancovi na nevyhnutne potrebný čas, vrátane času cesty na odber a späť.
- Svadba: V prípade vlastnej svadby má zamestnanec nárok na 1 deň voľna s náhradou mzdy.
- Študijné voľno: Zamestnanec má nárok na platené voľno v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní, prípravu a vykonanie skúšky, prípravu záverečnej skúšky či maturity (5 dní), vypracovanie a obhajobu diplomovej práce (10 dní) alebo štátnice (40 dní).
- Nepriaznivé poveternostné podmienky: Len v prípade, ak ide o individuálny dopravný prostriedok, ktorý používa zamestnanec so zdravotným postihnutím.
- Prekážky na strane zamestnávateľa.
Neplatené voľno
Okrem plateného voľna existujú aj situácie, kedy má zamestnanec nárok na voľno, avšak bez náhrady mzdy. Medzi takéto situácie patria:
- Dobrovoľnícka činnosť.
- Sťahovanie: 1 deň pri sťahovaní v jednej obci, 2 dni do inej obce. Výnimkou je sťahovanie v záujme zamestnávateľa, kedy sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy.
- Výkon občianskej povinnosti: napríklad účasť na súde.
- Prečerpanie limitu 7 dní na návštevu lekára: ďalšie voľno sa poskytne bez náhrady mzdy.
Zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancovi odpracovanie zameškaného času, ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, ak tomu nebránia prevádzkové dôvody vo firme.
Prekážky v práci na strane zamestnávateľa
Zákonník práce pamätá aj na situácie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať prácu z dôvodov, ktoré sú na strane zamestnávateľa.
- Nepriaznivé poveternostné vplyvy: Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.
- Iné prekážky na strane zamestnávateľa: Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa (napr. nedostatok práce, protiprávne preradenie na inú prácu), zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
- Prekážky v práci vymedzené v dohode so zástupcami zamestnancov: Zamestnávateľ sa môže so zástupcami zamestnancov dohodnúť a vymedziť vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré nemôže prideľovať zamestnancom prácu. V takomto prípade patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou, najmenej 60 % jeho priemerného zárobku.
Náhrada mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru
V praxi dochádza k súdnym sporom medzi zamestnancom a zamestnávateľom z dôvodu uplatňovania nárokov zamestnanca v prípadoch, ak s ním zamestnávateľ neplatne skončil pracovný pomer. Ak súd rozhodne v prospech zamestnanca, je zamestnávateľ povinný mu poskytnúť náhradu mzdy.
Táto náhrada mzdy patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať. Pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa postupuje pri posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom.
Odvodové a daňové povinnosti pri náhrade mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru
Právoplatné súdne rozhodnutie je zamestnávateľovi doručené po uplynutí viacerých mesiacov, prípadne rokov, odo dňa, keď so zamestnancom neplatne skončil pracovný pomer. Keďže ide o ušlú mzdu (ušlý príjem z pracovného pomeru), ktorá sa vypláca osobe, ktorá zvyčajne už u zamestnávateľa nepracuje, a je to mzda (príjem) za dávnejšie zúčtovacie obdobie, vzniká v praxi pri jej zúčtovaní a vyplatení mnoho nejasností. Tie súvisia najmä s:
- odvodovými povinnosťami podľa zákona č. 461/2003 Z. z.,
- odvodovými povinnosťami podľa zákona č. 580/2004 Z. z.,
- daňovými povinnosťami podľa zákona č. 595/2003 Z. z.
Príjem z neplatne skončeného pracovného pomeru je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP. Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Vyplatený príjem z neplatne skončeného pracovného pomeru je príjmom v tom kalendárnom mesiaci, v ktorom bol poukázaný zamestnancovi na jeho osobný účet (alebo vyplatený v hotovosti).