Problém chudoby v seniorskej populácii na Slovensku je alarmujúci a vyžaduje si komplexné riešenia. Napriek tomu, že ministerstvo práce, rezort práce a Inštitút INESS pripomínajú, že podľa Eurostatu sú slovenskí seniori v rámci celej Európy najmenej ohrození chudobou, realita pre mnohých dôchodcov je odlišná. Takmer pol milióna seniorov žije pod hranicou chudoby, pričom ide o tých, ktorí majú dôchodok nižší ako 423 eur.
Za posledný rok sa do tejto situácie dostal každý piaty senior. U ľudí s invalidným dôchodkom je situácia ešte horšia, z nich sa v tejto situácii ocitá až osem z desiatich. Situácia sa podľa JDS zlepšuje len pomaly. Chudoba sa výrazne dotýka seniorov. Aktuálne je na Slovensku vyše 260-tisíc dôchodcov, ktorí sa dostali do stavu ekonomickej núdze.
Minimálny dôchodok je vyčíslený na sumu 334 eur, poberá ho 213 tisíc dôchodcov. Ako uvádza Štatistický úrad SR, na Slovensku je viac ako 260-tisíc dôchodcov, ktorí sa ocitli vo výraznom finančnom nedostatku. Seniori majú problémy s platením nájomného, problémom sa pre nich stáva aj úhrada za energie. Nemajú dostatok financií na zakúpenie si potravín, ktoré sa mnohým z nás zdajú banálne. Jedlo s mäsom sa pre nich stáva sviatočnou udalosťou.
Výdavky seniorov a finančná deprivácia
Napriek tomu, že náklady seniorov rástli v minulom roku o 17 %, dôchodky sa valorizovali iba o 12 percent. „K tomu sa nám vlastne vôbec nerozmrazili minimálne dôchodky. To, čo nám spôsobilo toto zvýšenie 11,8 %, bolo znovu len roztvorenie nožníc medzi chudobnými a chudobnejšími,“ vysvetlil Martin Halás z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík.
„Mnohí dôchodcovia, ktorí sa ocitli v závažnej materiálnej deprivácii nemajú ani práčku a iné spotrebiče, ktoré sú pre mnohých v domácnosti samozrejmosťou. Minimálne dôchodky by sme pokojne mohli premenovať prívlastkom minimalistické. Suma minimálneho dôchodku je totiž na úrovni 334 eur, čo je pre väčšinu z nás nepredstaviteľným číslom. V tomto roku poberá minimálny dôchodok zhruba 213-tisíc slovenských dôchodcov. Za ostatné roky ich počet narastal. Odstrašujúce aj je, že priemerná výška dôchodku sa pohybuje na úrovni 499 eur. Dôchodky sú nízke, no výdavky sú privysoké.
Priemerná ročná spotreba seniorských domácnosti je zhruba na úrovni 4184 eur. Ročne platia dôchodcovia za bývanie približne 1053 eur, na potraviny minú 1 200 eur. Taktiež sú skupinou s najvyššími výdavkami na lieky. Tradične bol trinásty dôchodok prezentovaný ako špeciálna výpomoc najmä pre nízko príjmových dôchodcov.
Navrhované systémové riešenia
Predseda JDS Michal Kotian hovorí, že jednorazová dávka ich problémy nevyrieši. „Keď vidia, že je takáto obrovská inflácia, aby nám dali systémové riešenie. Buď tak, že nám dajú pevnou čiastkou všetkým dajme tomu 45 eur, alebo percentuálne zhruba osem percent,“ vysvetlil. Argumentuje tým, že až dve tretiny výdavkov seniorov tvoria bývanie a potraviny.
Pomôcť by mohli aj energošeky, povedal Ľuboš Pavelka z Ekonomickej univerzity v Bratislave v relácii Z prvej ruky. „Vôbec sme na Slovensku nezaviedli to, čo vo vyspelých sociálno-trhových ekonomikách v susedných krajinách, teda energetické šeky. Respektíve vouchre, ktoré by boli účelovo viazané len pre seniorov a len na platenie energií,“ vysvetlil Pavelka.
Ďalšie zmeny žiadala JDS od parlamentu už v septembri v petícii, ktorú podpísalo viac ako 180 000 ľudí. Viaceré z nich schválil tento mesiac parlament. Situáciu chudobných seniorov má podľa ministerstva práce riešiť rozmrazenie minimálnych dôchodkov, ktoré od leta porastú a tiež vyplácanie rodičovského dôchodku. Po valorizácii dôchodkov počet seniorov s príjmom pod hranicou chudoby 491 eur klesol na zhruba 350-tisíc. Čo je z celkového počtu vyše 1,1 milióna poberateľov dôchodkov stále vysoké číslo, hovorí predseda Jednoty dôchodcov Michal Kotian. Problém vidí v tom, že mimoriadna valorizácia bola percentuálna.
„Znamená to, že tí, ktorí mali tie najnižšie dôchodky, čiže boli tesne nad hranicou životného minima o minimál dôchodku, by boli valorizovaní len tými desiatimi percentami,“ vysvetlil. Podľa Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík v rámci výdavkov na potraviny, bývanie či lieky bude potrebné zadefinovať nový regulačný rámec.
Martin Halás vysvetľuje, že životné minimum, ktoré je aktuálne pre jednu osobu 269 eur, by sa malo určovať inak. „Ekonomicko-životné minimum, ktoré definovala Národná banka Slovenska na úrovni 394 eur, kde nie sú zahrnuté výdavky na nájom, bude zohľadňovať výdaje jedno-, dvoj-, troj-, štvorčlennej domácnosti na Slovensku. Od tohto životného minima by sa mali definovať všetky dávky,“ dodal s tým, že medzi tieto dávky patrí aj dôchodok.
Opatrenia štátu a ich dopad
Ministerstvo práce reaguje, že v priebehu roka prijalo viacero opatrení za účelom podpory poberateľov starobných dôchodkov. Hovorkyňa Kristína Korenková spresňuje, že okrem valorizácie, mnohí dostali rodičovský dôchodok a od júla sa rozmrazili minimálne dôchodky. Ich poberatelia dostanú namiesto 334 takmer 360 eur.
„Zároveň upozorňujeme, že riziko chudoby starších ľudí (65+) podľa údajov z EU SILC 2022 sa medziročne znížilo z 10,3 percenta na 8,1 percenta. V prípade, ak hovoríme iba o dôchodcoch, došlo k ich zníženiu z 10,1 percenta na 9,5 percenta. Aj analytik Inštitútu INESS Radovan Ďurana pripomína, že Slovensko má najnižší podiel dôchodcov ohrozených chudobou. „To, že má niekto nízky dôchodok, môže byť aj dôsledkom toho, že málo pracoval alebo mal nízke príjmy.“
Keď politici prichádzajú do parlamentu s návrhmi na prilepšenie pre dôchodcov, spravidla argumentujú tým, že penzisti majú veľmi nízke dôchodky. Často tiež naznačujú, že dôchodcovia na Slovensku sú ohrození chudobou a veľa z nich má problém prežiť. Aj preto parlamentom často prechádzajú napríklad mimoriadne valorizácie dôchodkov či zavedenie trinásteho dôchodku ako plnohodnotnej dôchodkovej dávky. Sociálna poisťovňa pritom na podobné opatrenia nemá peniaze.
Chudoba na Slovensku v širšom kontexte
Na Slovensku čelilo chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu v minulom roku viac ako 980-tisíc osôb. Teda približne každý šiesty človek. Podiel aj počet obyvateľov ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením medziročne stúpol. Ukazovatele chudoby sa totiž postupne zhoršujú už od roku 2020. Dlhodobo pritom platí, že domácnosti s deťmi sú z hľadiska výskytu chudoby podstatne rizikovejšie ako domácnosti bez detí. Na tento paradox pri zavádzaní trinásteho dôchodku upozornila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Podľa nej nie je zrejmé, prečo vzniká taká náhla potreba dodatočných plošných dotácií akurát pre skupinu dôchodcov. „V spoločnosti žijú oveľa viac príjmovo ohrozené skupiny. Napríklad domácnosti, ktoré majú závislé deti, majú dvakrát vyššiu príjmovú chudobu. A z toho, domácnosti, ktoré majú len jedného rodiča, majú takmer 5-krát vyššiu príjmovú chudobu ako penzisti. Podobné závery dostaneme aj pri prirátaní sociálneho vylúčenia. Takáto chudoba je prítomná v celkovej populácii na úrovni 16,5 %, zatiaľ čo pre dôchodcov predstavuje len 13,1%.
Spomedzi domácností s deťmi boli vlani najviac ohrozené neúplné rodiny, v ktorých chudobe čelilo až takmer 38 percent ľudí. Tieto rodiny tvoria spravidla jeden rodič a jedno či viac detí. Avšak medziročne sa situácia zlepšila, v predošlom roku čelilo chudobe až 46,4 percenta neúplných rodín. Prejavmi chudoby boli vlani viac ohrozené aj rodiny, kde je tri a viac detí a dvaja rodičia. Takmer 33 percent ľudí žijúcich v takomto type domácnosti bolo dotknutých niektorým z troch prejavov chudoby či ich kombináciou. Ale aj pri tomto type domácnosti došlo z poklesu z hodnoty 37,1 percenta v roku 2023.
V rámci domácností bez detí boli najviac ohrozené jednočlenné domácnosti žien vo veku 65 a viac rokov (30,3 %). Spomedzi troch dimenzií chudoby alebo sociálneho vylúčenia je na Slovensku najviac ľudí ohrozených príjmovou chudobou. Ide o obyvateľov, ktorí žijú v domácnostiach s nižšími príjmami, ako je každoročne prepočítaná národná hranica chudoby. Vlani bola táto hranica pre jednočlennú domácnosť na úrovni 6 103 eur ročne, teda vo výške 509 eur na mesiac.
Hranica príjmovej chudoby je osobitne nastavená pre rôzne typy domácností podľa počtu jej členov. Pod hranicou príjmovej chudoby vlani žilo 14,5 percenta osôb, čo je približne 778-tisíc obyvateľov. Druhá dimenzia chudoby - závažná materiálna a sociálna deprivácia vyjadruje, čo si domácnosti obyvateľov nemôžu dovoliť. Celkovo bolo touto dimenziou chudoby ohrozených na Slovensku 7,6 percenta obyvateľov. Medziročne ich počet stúpol o viac ako 33-tisíc osôb.
Najčastejšie prejavy materiálnej deprivácie
- Neschopnosť zaplatiť si týždeň dovolenky raz za rok mimo domu (33,4 % obyvateľov).
- Neschopnosť čeliť neočakávaným finančným výdavkom vo výške 461 eur (28,2 %).
- Pretrvávajúci problém so zabezpečením výmeny opotrebovaného nábytku (23,3 %).
Zo štatistík vyplýva, že aj penzisti môžu byť ohrození chudobou, no v menšej miere ako ľudia s nezaopatrenými deťmi.
Trinásty dôchodok a rodičovský dôchodok
Ministerstvo práce, pod vedením Erika Tomáša (Hlas-SD), už viackrát uviedlo, že 13. dôchodok bol zavedený kvôli tomu, že to strana Hlas-SD sľubovala v predvolebnej kampani. Ak teda zvýšenie solidarity malo byť cieľom 13. dôchodku, správnejšie by bolo prenastaviť mechanizmus samotného výpočtu dôchodku bez zavedenia samotného 13. dôchodku. Ad-hoc pravidlo fixnej sumy je totiž len jedným z riešení a nijako nenadväzuje na súčasný výpočet dôchodku, kde sa určitým pomerom kombinuje zásluhovosť a solidarita. Na jednej strane fixná suma prirodzene znamená vyšší nárast príjmu pre chudobnejších dôchodcov. Predchádzajúca vláda však túto solidaritu medzitým oveľa viac zvýraznila a to bez toho, aby navyšovala celkové náklady 13. Najchudobnejší dôchodcovia v minulosti dostávali 300 eur, dôchodcovia s najvyšším príjmom len 50 eur. V súčasnosti dostávajú všetci penzisti rovnakú sumu.
Závisí od toho, aký je priemerný dôchodok v krajine v predchádzajúcom roku. Starobný dôchodca tak napríklad v tomto roku dostane priemernú výšku starobného dôchodku za vlaňajšok. Nikto pritom nemôže dostať vyššiu sumu ako starobný penzista. Okrem toho platí, že trinásty dôchodok nemôže byť nižší ako 300 eur. Rovnakú výšku 13. dôchodku.
Na druhej strane sa tiež výrazne zredukoval rodičovský dôchodok. Kým v minulosti sa počítal z odvodov, po novom môžu pracujúce deti prispieť svojim rodičom dve percentá z daní. Na druhej strane bol tiež okresaný daňový bonus na deti. Na deti do 18 rokov mohli rodičia vlani dostať najviac 140 eur mesačne a bonus pre staršie deti bol na úrovni 50 eur. Od januára platí, že na deti do 15 rokov je maximálna výška bonusu sto eur. Na staršie deti budú môcť rodičia dostávať maximálne 50 eur.
Subjektívne vnímanie chudoby a vzdelanie
Slováci sa subjektívne považujú za tretí najchudobnejší národ v EÚ. Realita nie je až taká zlá. Napriek trinástym dôchodkom sa za najviac chudobných považujú slovenskí penzisti. Najmenej nespokojní sú, naopak, ľudia s vysokoškolským vzdelaním. Podiel Slovákov, ktorí sa subjektívne považujú za chudobných, je dlhodobo vysoký. Za posledných desať rokov bola najnižšia hodnota zaznamenaná v roku 2018 (25,4 percenta) a najvyššia v roku 2015 (32,8 percenta).
Minulý rok sa za chudobných považovalo 28,6 percenta mužov a 28,8 percenta žien. Zároveň platí, že čím je Slovák starší, tým rastie pravdepodobnosť, že sám seba bude vnímať ako chudobného. Z mladých ľudí do sedemnásť rokov sa totiž považuje za chudobných 27,6 percenta jedincov, vo vekovej kategórii od osemnásť do 64 rokov je to 28,1 percenta a u ľudí nad 65 rokov až 31,9 percenta.
Vláda sa pritom zameriava najmä na podporu starších občanov a minulý rok im po prvý raz v histórii vyplatila plnohodnotný trinásty dôchodok. Predchádzajúce vlády zase v časoch vysokej inflácie prudko zvyšovali dôchodky, no každý tretí penzista sa napriek tomu cíti chudobný. Analýzy pritom ukazujú, že chudobou sú na Slovensku najviac ohrození slobodní rodičia, ktorí sa sami starajú o deti.
Vzdelanie je cesta k lepšej mzde. V súčasnom digitálnom priestore, predovšetkým na sociálnych sieťach, silnie naratív spochybňujúci význam formálneho vzdelania pre dosiahnutie finančného úspechu. Tento fenomén sa často prejavuje glorifikáciou rýchleho zbohatnutia, pričom sa úspech prezentuje ako dostupný bez potreby univerzitného titulu a nezriedka je sprevádzaný zľahčovaním ľudí s vyšším vzdelaním.
tags: #chudobny #dochodcovia #na #slovensku