Chudoba ako sociálny problém súčasnej spoločnosti: príčiny, dôsledky a riešenia

Chudoba je jedným z najrozšírenejších sociálnych problémov celého sveta. Postihuje veľkú časť obyvateľov Zeme, celé štáty sú považované za chudobné a ich stav potom prináša ďalšie negatívne dôsledky tohto javu, ktoré vytvárajú nekonečnú reťaz negatív. Jej vznik je pritom tak prirodzený, že sa zdá, že je tento problém neriešiteľný. Preto som sa zameral najmä na príčiny jeho vzniku ako aj možné východiská.

V kontexte ľudskej histórie sa chudoba prejavuje ako základný spoločenský fenomén s hlbokými historickými koreňmi, zasahujúci nielen jednotlivcov, ale aj širšie spoločenské štruktúry. Chudoba v priebehu civilizačného vývoja prešla výraznou evolúciou, od mystických výkladov v raných náboženských a filozofických textoch, až po súčasnú multidimenzionálnu koncepciu, ktorá zohľadňuje komplexné sociálne, ekonomické a kultúrne faktory. S rastom vzdelanosti si totiž ľudia viac uvedomujú svoj stav a ak nachádzajú veľký nepomer v spoločnosti, vzniká nespokojnosť.

Chudobu možno chápať ako výraz extrémnej nerovnosti, lepšie povedané ako odstup od určitej časti populácie nielen od bohatých, ale aj od celého zvyšku populácie. V súčasnom svete sa nerovnosť a chudoba neustále vytvárajú a roztržka medzi bohatstvom a chudobou narastá ako v globálnom, tak aj v národnom meradle. Chudoba je preto celosvetovou záležitosťou, no riešiť ju treba na lokálnej úrovni.

Definícia pojmu a jeho vymedzenie

Jedným z definícií chudoby je, že chudoba označuje osoby, rodiny alebo skupiny osôb, ktorých zdroje (materiálne, kultúrne a sociálne) sú natoľko limitované, že ich vylučujú z minimálne akceptovaného životného štýlu štátov, v ktorých žijú.

V roku 1984 Rada Európskeho spoločenstva definovala chudobu nasledovne: Chudobní sú tí ľudia, domácnosti a skupiny osôb, ktorí disponujú tak malým objemom materiálnych, kultúrnych a sociálnych prostriedkov, že sú vylúčení zo spôsobu života, ktorý je v členskej krajine, v ktorej žijú, prijateľný ako minimálny. Zároveň bola stanovená hranica chudoby ako polovica priemerného príjmu danej krajiny.

Pre chudobu ako sociálny jav je typická jej ďalšia vnútorná štruktúrovanosť a síce: sociálne minimum, existenčné minimum a bieda.

• Sociálne minimum je stav, keď príjem umožňuje, aby si jedinec (rodina) mohol z neho pokryť všetky svoje bežné potreby, v rámci nákladov na regeneráciu pracovnej sily, či udržanie potrebnej pracovnej kvalifikácie. Sociálne minimum sa zvykne vymedzovať ako 75% z priemerného platu daného národného hospodárstva.
• Existenčné minimum je stav, keď príjem umožňuje, aby si jedinec (rodina) mohol z neho pokryť všetky svoje základné potreby. Existenčné minimum je vlastne oficiálna hranica chudoby, čiže už spomínaných 50% priemerného príjmu danej krajiny.
• Bieda je situácia, ktorá nedovoľuje jednotlivcovi, domácnosti alebo celej sociálnej vrstve uspokojovať svoje potreby, ktoré sú v danej spoločnosti akceptované ako základné ľudské potreby. Pojem bieda používame na označenie extrémnejších foriem chudoby, pričom tento pojem obsahuje celú škálu rozdielnych sociálnych situácií: a./ situáciu, pre ktorú je charakteristická bezprostredná hrozba smrti hladom, b./ zvýšené riziko ohrozenia určitými chorobami (TBC, syfilis…) c./ neschopnosť participovať na službách a zdrojov bežne dostupných v spoločnosti ap. Bieda na rozdiel od chudoby spôsobuje marginalizáciu jedincov, sociálnu degradáciu až sociálnu izoláciu, čím sa znižujú šance na jej prekonanie.

V podmienkach SR sa používa terminologické spojenie hmotná núdza, ktorou sa v zmysle zákona 195/1998 o sociálnej pomoci označuje stav, keď príjem občana nedosahuje životné minimum stanovené osobitným predpisom, podotýkame, že ide o životné minimum pre účely poskytovania dávok sociálnej pomoci, t.j., že je nižšie ako životné minimum stanovené pre pracujúceho občana. V dôsledku tohto dvojakého životného minima sa prevažná väčšina klientov poberajúcich dávku sociálnej pomoci v dôsledku hmotnej núdze ocitá v reálnej chudobe. V niektorých prípadoch môžeme hovoriť, že sa naši klienti nachádzajú priamo v otvorenej biede.

Inštitúcie, ktoré sa zaoberajú meraním a analýzou chudoby, využívajú rôzne metódy na skúmanie tohto sociálneho fenoménu. Tieto metódy sa opierajú o rôzne definície chudoby a vymedzenia jej hraníc. Spoločným znakom týchto meraní je chápanie chudoby ako stavu nedostatku materiálnych, sociálnych alebo kultúrnych zdrojov, ktorý človeka vylučuje z minimálne akceptovaného spôsobu života. Vo väčšine vyspelých krajín je hranica chudoby vymedzená ako určitá úroveň peňažného príjmu, napríklad 50% priemerného príjmu (alebo mediánu, t.j. strednej hodnoty) na domácnosť v danej krajine.

Na Slovensku sa životné minimum využíva ako hranica príjmu, pod ktorou vzniká stav hmotnej núdze, ktorý možno považovať za ekvivalent chudoby na Slovensku.

Trochu komplexnejšie ako len cez peňažné príjmy meria chudobu tzv. index ľudskej chudoby (human poverty index), ktorý vznikol na pôde Rozvojového programu OSN(UNDP). Index chudoby kombinuje štyri dimenzie ľudského života: zdravie a dĺžku života, vzdelanie, životnú úroveň a sociálnu exklúziu. Na kalkuláciu indexu prerozvinuté krajiny sa používajú nasledovné údaje: 1. podiel obyvateľstva, ktoré sa nedožije 60 rokov; 2. funkčná negramotnosť obyvateľov; 3. obyvateľstvo s príjmom pod hranicou chudoby; 4. podiel dlhodobej nezamestnanosti na ekonomicky aktívnom obyvateľstve. Tento súhrnný index slúži najmä na porovnanie chudoby krajín, podľa možností štatistických kapacít však môže byť disagregovaný napríklad na regionálne indexy.

Rizikové skupiny

Rizikovými skupinami sa myslia najviac zraniteľné skupiny spoločnosti. Možno totiž povedať, že hlavnou cestou k chudobe je vylúčenie z trhu práce. Moderná spoločnosť je pracovnou spoločnosťou, a tak populácia, ktorá sa ocitne z rôznych dôvodov mimo pracovný proces, je predovšetkým ohrozená chudobou. Ak vychádzame zo štruktúry poberateľov sociálnych dávok, potom sú chudobnými predovšetkým nezamestnaní. Na úradoch práce bolo v roku 2000 priemerne mesačne evidovaných takmer 92% poberateľov dávok sociálnej pomoci. Ide však o celosvetový trend, a nezamestnaní predstavujú "novú" chudobu, pod ktorou sa myslí jej ekonomická a politická nezvládnuteľnosť. V EÚ sú domácnosti s nezamestnaným s najväčšou pravdepodobnosťou chudobnejšie než ostatné. Možno povedať, že chudoba sa tak prelína s nezamestnanosťou.

Druhým významným faktorom, spojeným s nezamestnanosťou a tým aj chudobou, je nižšia vzdelanosť. V súčasnosti už aj v SR ľudia s nižším vzdelaním predstavujú jednu z rizikovejších skupín ohrozených chudobou. Zahraničné firmy totiž nie sú ochotné prijímať ľudí s nízkou kvalifikáciou, aj keď tento trend nie je ešte natoľko výrazný a vzdelanie sa neodzrkadľuje v takej miere do výšky príjmov ako vo vyspelých krajinách. Vyššie vzdelanie je základným predpokladom úspešnosti na trhu práce, kým ľudia s nižším vzdelaním sú z neho vylúčení. Táto tendencia súvisí so samotnou zmenou modernej spoločnosti na informačnú spoločnosť.

Rizikové skupiny však zahŕňajú aj iné osoby, ktoré sa vytvárajú podľa:

• veku - Deti sú najviac rizikovou skupinou, pretože bez dostatočného zázemia a výchovy nie sú schopné prispôsobiť sa spoločnosti. V SR sa táto skupina ešte len stáva významnou od roku 1989, kedy sa začal pretvárať celý výchovný systém. Deti a mládež dostala práva a slobody, no žiadne povinnosti, výchova je utláčaná do pozadia a najmä deti v mestách sú vychovávané ulicou. Vznikajú u nich nepriaznivo vplývajúce návyky - stretajú sa s alkoholom, fajčením, drogami. Spoločnosť zatiaľ neprihliada na to, čo bude s touto generáciou, no je veľmi pravdepodobné, že mladí ľudia, ktorí sa vyhýbali škole sa budú vyhýbať aj práci. Oveľa vypuklejším problémom je chudoba detí v iných krajinách, najmä v Afrike a Ázií. Deti sa stávajú chudobnými, či už dôsledkom nezamestnaných rodičov, ako aj neúplných rodín, tradične sú chudobou ohrozené viacdetné rodiny, taktiež veľa detí žije v chudobe na ulici. Ich obživou je žobranie a drobné krádeže. Viacerí autori upozorňujú, že nejestvuje minimálny životný štandard pre dieťa, čo pokladáme za najdôležitejšiu príčinu nedostatočnej pozornosti chudobe detí. Druhým extrémom sú dôchodcovia, ktorí najmä u nás tvoria slabé sociálne vrstvy a to kvôli tomu, že socialistická ekonomika a neskorší prechod na zmiešanú ekonomiku bol poznačený spôsobom myslenia, že ak to nie je súkromné nie je nikoho. Privatizácia štýlom prvý príde prvý berie štát nielen že neobohatila, ale ochudobnila a preto štát zápasí s nedostatkom financií pre vyplácanie dôchodkov.
• rasy - U nás ho tvoria najmä Rómovia, ktorí vytvárajú skupiny nekompatibilné s zvyšným obyvateľstvom. Rómske etnikum tvorí veľký problém nielen ekonomický, ale aj sociálny, zdravotný a kultúrny. Keďže Rómovia vždy vytvárali osobitné skupiny, no ich mentalita sa v čase nemení, tak ako zvyšok spoločnosti. Rómovia sú teda nezvyknutí pracovať, ich predstava o rodine je úplne odlišná od zvyšnej časti obyvateľstva. Preto až 80% rómskej populácie je závislej na sociálnej sieti. V USA sú to napr. afroameričania alebo pôvodní obyvatelia Ameriky, ktorí tvoria tieto problematické skupiny.
• pohlavia - Viac sú ohrozené ženy ako muži, čo je spôsobené postavením žien na trhu práce, vzdelaním, schopnosťami a predpokladmi. Segregácia je evidentná hlavne podľa zamestnania, ženy prevažujú v profesiách ako je školstvo, zdravotníctvo, štátna správa. Taktiež mzdové ohodnotenie býva nižšie u žien ako u mužov, čo dokazuje výskum priemerných zárobkov v EU v roku 1995, ktorý poukázal na to, že ženy zarábajú až o 28% menej peňazí ako muži.
• rodinného stavu - k chudobou ohrozeným skupinám patria neúplné rodiny s deťmi, ktoré vznikajú v dôsledku rozvodov, alebo sú to slobodní rodičia. Ide najmä o rozvedené alebo slobodné matky s deťmi, pričom nezáleží na tom. Takmer 89% neúplných rodín predstavujú matky s deťmi.

Sociálne problémy spojené s chudobou

Sociálne problémy chudoby sa začínajú prejavovať už v rannom veku. Dieťa žijúce v chudobe nemá rovnaké podmienky ako ostatné deti, teda konkrétne nie je mu venovaná taká zdravotná starostlivosť, nedostáva poriadnu výchovu, ošatenie, jedlo, voľný čas, nemá korektne vybudované rodinné a kamarátske vzťahy, nehovoriac o tom, že úmrtnosť detí v nízkom veku je v prípadoch najväčšej chudoby až štvornásobne vysoká oproti bežnej populácií. Už v nízkom veku sa prejavuje rozdelenie podľa bohatstva, kedy dieťa s chudobnými rodičmi je v spoločnosti vnímané ako menejcenné, čím sa opäť deformujú jeho vzťahy so spoločnosťou. Pokračujúcimi problémami chudobného obyvateľstva je potom aj nedostatočné vzdelanie a výchova.

Generačná chudoba vzniká z komplexnej interakcie viacerých faktorov, ktoré sa prenášajú z jednej generácie na druhú. Ide o hlboký sociálny fenomén, ktorý si vyžaduje systémovú podporu na prelomenie tohto cyklu.

Nedostatok vzdelania a zručností: Ľudia vyrastajúci v chudobných podmienkach majú často obmedzený prístup ku kvalitnému vzdelaniu. Rodiny, ktoré sa denne zaoberajú zabezpečovaním základných životných potrieb, nemajú dostatočné finančné prostriedky na to, aby mohli zaplatiť za doučovanie svojich detí, za technológie alebo školské potreby. V rodinách bývajúcich v znevýhodnených regiónoch často dochádza ku koncentrácii znevýhodnení (nízka občianska vybavenosť, nedostatočná zdravotná starostlivosť, nízka sociálna infraštruktúra a iné). Rodiny častokrát nemajú dostatočné finančné prostriedky ani na cestovné výdavky spojené s dochádzkou do školy. Podľa štatistík OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) z roku 2023, deti z rodín s nižšími príjmami majú až o 30 % nižšiu šancu na úspešné dokončenie strednej školy v porovnaní s deťmi z bohatších rodín.

Nedostatok ekonomických príležitostí: Chudobné komunity trpia nižšou dostupnosťou pracovných miest, čo znamená, že aj keď jednotlivci usilujú o zlepšenie svojej finančnej situácie, nemajú dostatok možností na získanie dobre platených zamestnaní.

Rodinné a sociálne faktory: Dedičná chudoba nie je len výsledkom ekonomických problémov, ale aj sociálnych a psychologických bariér. Rodičia v chudobných rodinách sa často musia sústrediť na prežitie, čo znamená, že nemajú čas ani prostriedky na osobný rozvoj či podporu detí v ich vzdelávacích a kariérnych cieľoch.

Strata domova a následná strata sociálnych väzieb na väčšinové spoločenstvo odsúva týchto postihnutých jedincov na okraj spoločnosti. Dlhodobá nezamestnanosť má preto nielen ekonomické dôsledky, ale aj značný sociálny a psychologický vplyv na jednotlivcov a ich rodiny.

Riešenia na zmiernenie chudoby

Na zmiernenie chudoby je potrebný komplexný prístup, ktorý zahŕňa:

• Zvýšenie prístupu ku kvalitnému vzdelaniu: Investícia do vzdelania je kľúčovým riešením.
• Podpora zamestnanosti a tvorby pracovných miest: Vytváranie príležitostí pre znevýhodnené skupiny na trhu práce.
• Sociálne politiky a dávky: Poskytovanie cielenej pomoci najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva.
• Podpora rodiny a sociálnych väzieb: Posilňovanie rodinného prostredia a komunitných sietí.
• Boj proti diskriminácii: Zabezpečenie rovnakých príležitostí pre všetkých bez ohľadu na rasu, pohlavie či iné faktory.

V súčasnosti je nezamestnanosť, a to najmä dlhodobá, považovaná za jeden z najvýznamnejších indikátorov chudoby. Dlhodobá nezamestnanosť často spôsobuje nedostatok finančných prostriedkov a vedie k sociálnej izolácii. Tento stav môže mať za následok úpadok morálnych hodnôt a vážne problémy v rodine, ako aj zvýšené riziko výskytu násilia, kriminality, alkoholizmu a ďalších negatívnych javov.

Je nevyhnutné analyzovať špecifické faktory a podmienky, ktoré prispievajú k chudobe v konkrétnom prostredí, a vyvíjať prispôsobené stratégie na jej zmiernenie a prevenciu.

Na Slovensku patrí medzi najviac ohrozené skupiny obyvateľstva deti do 17 rokov a seniori nad 65 rokov. Chudoba v Európe hrozí pätine mladých ľudí a 19 percentám dôchodcov. Na Slovensku je podľa Eurostatu ohrozených 17 percent mladých a desatina seniorov. Naopak, medzi zamestnanými ľuďmi hrozí chudoba na Slovensku šiestim percentám.

Treba posilniť dialóg s chudobnými ľuďmi a s mimovládnymi organizáciami bojujúcimi proti chudobe. Boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu je neoddeliteľnou súčasťou úsilia na prekonanie krízy. Pričasto sú dôsledkami recesie postihnutí práve tí zraniteľnejší. Preto by sa Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu mal stať katalyzátorom na zvýšenie povedomia a vytvorenie dynamiky pre inkluzívnejšiu spoločnosť, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou budúcej Európy.

Na Slovensku, v celej Európe a svete potrebujeme otvoriť aj debatu o spravodlivosti ako rovnosti životných šancí pre všetkých bez ohľadu v akej rodine sa narodili a na akom území - kontinente - jednotliví ľudia žijú.

tags: #chudoba #ako #socialny #problem #sucasnej #spolocnsoti