Hoci to zvonku často nie je vidno, väčšina z nás má vybočenú nosovú priehradku. Časti ľudí to spôsobuje dýchacie problémy, niekomu aj estetické. Vybočená nosová priehradka (latinsky deviatio septi nasi) je pomerne častý stav a takmer každý z nás ju má (aj keď len mierne) posunutú. Jednej skupine pacientov nespôsobuje žiadne problémy a o vybočení dokonca ani len netuší. Pre druhú skupinu je však niekedy doslova nočnou morou.
Spôsobuje im problémy so spánkom, s dýchaním či častými zápalmi prínosových dutín. Našťastie je tento problém možné odstrániť chirurgicky.
Čo je nosová priehradka a jej funkcia
Nosová priehradka rozdeľuje nosovú dutinu na dve polovice a za normálneho stavu sa nachádza približne v jej strede. Je zložená z kostnej a chrupkovej časti a pokrýva ju sliznica. Počas rastu dochádza u väčšiny z nás k vybočeniu nosovej priehradky. To môže sťažiť dýchanie a zvýšiť riziko infekcií dutín.
Nos sa anatomicky rozdeľuje na vonkajší nos a nosovú dutinu. Obe časti sú prepojené a majú veľmi dôležitú funkciu. Vďaka nim sme totiž schopní vnímať rôzne vône a pachy okolo nás. Nosné dierky sú párové a rozdeľuje ich nosová priehradka (septum). Ide o chrupku (hovorovo chrupavku), ktorá sa za normálnych okolností nachádza uprostred nosa a rovnomerne rozdeľuje nosné dierky. U mnohých ľudí sa však priehradka nenachádza presne uprostred vonkajšieho nosa a tak je veľkosť ich nosných dierok rozdielna.
Príčiny a príznaky vybočenej nosovej priehradky
„Vybočenú nosovú priehradku má najmenej osemdesiat percent dospelých, no len približne štvrtina z nich má preto ťažkosti,“ vraví plastický chirurg MUDr. Martin Boháč. „Príčinou vybočenej nosovej priehradky sú najmä vývinové chyby, ďalej úrazy nosa a občas aj plastická operácia nosa - rinoplastika. Ak je vybočenie výrazné, môže spôsobovať aj estetický problém, napríklad vybočenie alebo deformáciu kolumely, čiže koženej priehradky medzi nosnými dierkami, alebo posun nosovej špičky či celej osi nosa,“ konštatuje odborník.
Vybočenie nosovej priehradky môže vzniknúť jednostranne alebo na oboch stranách. Ide o abnormálny stav, kedy sa vrchol chrupkového hrebeňa nakloní doľava alebo doprava, čo spôsobuje obštrukciu postihnutého nosového kanálika. Vybočená nosová priehradka nie je len kozmetický problém. Niektorí ľudia ju vôbec nevnímajú, no u iných môže spôsobiť nepríjemné funkčné problémy (napríklad nepriechodnosť nosnej dierky a sťažené dýchanie).
Deformity nosa môžu vzniknúť ako následok úrazu, nádorového procesu, po chirurgickom zákroku alebo sa s nimi môže človek už narodiť (kvôli vrodenej chybe - kongenitálne). Podľa Americkej akadémie otolaryngológie postihuje deviácia priehradky do určitého stupňa až 80% ľudí. No u väčšiny z nich ide len o mierne vybočenie. Postihuje obe pohlavia a s narastajúcim vekom sa môže zhoršovať.
Chrápanie a zápal
Vybočená nosová priehradka, aj keď to zvonku nemusí byť vidno, dokáže spôsobiť viaceré zdravotné ťažkosti. „Ide najmä o zhoršené dýchanie nosom, môže prispievať k rozvoju chrápania, ovplyvňovať prácu sliznice nosových mušlí a spôsobovať jej opuch, narúšať fungovanie systému nosová dutina - prinosové dutiny. Vybočená priehradka môže ďalej zhoršovať čistenie prinosových dutín, v dôsledku čoho sa u niektorých ľudí vytvorí až ich chronický zápal, a to najmä na strane, do ktorej je priehradka vybočená,“ popisuje komplikácie otorinolaryngológ MUDr. Branislav Lorenc.
K lekárovi vás môžu priviesť ťažkosti ako nešpecifikovaná bolesť hlavy, tupé bolesti v oblasti čela, koreňa nosa či líca, prípadne zatekanie hlienov z nosa do hrdla. Vybočenie sa najčastejšie prejavuje nepriechodnosťou nosa. Pacienti sa teda sťažujú na sťažené dýchanie, môžu „posmrkávať“, čím sa snažia uľaviť si. Okrem toho môže byť prítomná porucha čuchu a časté sú aj bolesti hlavy. Pacienti s deviovanou priehradkou mávajú problém s nočným chrápaním alebo zvýšenou sekréciou nosového hlienu a zápaly prínosových dutín.
Diagnostika a liečba vybočenej nosovej priehradky
Vybočenú nosovú priehradku vyšetrí a diagnostikuje otorinolaryngológ, teda špecialista v ušno - nosno - krčnom odbore. Lekár vyšetruje nos pomocou špeciálneho nazálneho zrkadla (nazálne spekulum), vďaka ktorému dokáže určiť uloženie septa a zhodnotiť aj veľkosť nozdier. Stav nozdier porovnáva pred a po aplikácii spreja, ktorý stiahne možný opuch sliznice.
Dôležitou súčasťou odoberania anamnézy je pacientov opis spánku (či sa budí, či chrápe atď.). Ďalšou dôležitou informáciou pre lekára je pacientov opis problémov s dýchaním a či sa u neho opakovane vyskytuje zápal prínosových dutín či iné komplikácie. Potrebné a prínosné je aj rinoendoskopické vyšetrenie. Presnejšie sa vyšetria deformity, ktoré sa nachádzajú v strednej a zadnej časti nosovej priehradky, posúdi sa oblasť vývodov prínosových dutín a takisto je možné cez choány vyšetriť aj nosohltan (vylúčenie tumoru nosohltana prípadne zväčšenej nosohltanovej „nosnej“ mandle).
Diferenciálna diagnostika
Niektoré diagnózy majú podobné príznaky ako vybočená nosová priehradka. Zhoršená priechodnosť nosa môže byť spôsobená aj nádorovými chorobami v tejto oblasti, vrodenými chybami mimo nosovej priehradky, nosovými polypmi, ktoré vznikajú na podklade alergie a chronickej nádchy. U detských pacientov môže ísť o zväčšenú nosnú mandľu, čiže adenoidné vegetácie. Existujú aj iné ochorenia, ktoré môžu spôsobovať podobné príznaky ako vybočená nosová priehradka ako napr.: alergická nádcha, medikamentózna nádcha (nádcha spôsobená nadmerným užívaním dekongestívnych nosových kvapiek), nosové polypy, tumory nosa, zväčšená nosohltanová mandľa.
Chirurgická liečba: Septoplastika a Rinoplastika
Ak vybočená nosová priehradka človeku neznepríjemňuje život, nemusí byť liečená. Deformity nosa však môžu byť kozmetickým problémom, prípadne môžu spôsobovať iné, závažnejšie poruchy správnej funkcie nosa alebo negatívne ovplyvňovať kvalitu života pacienta. Vtedy je potrebné vyhľadať odborníka. Liečba deformít je vo väčšine prípadov chirurgická.
Operačný zákrok sa nazýva septoplastika a jej cieľom je upraviť nosovú priehradku a obnoviť priechodnosť nosa. Korekcia vybočenej nosovej priehradky môže byť súčasťou plastickej operácie nosa alebo len odstraňuje odchýlenú priehradku. Uskutočňuje sa po dovŕšení 18. roku života, keď sa ukončí vývoj kostí. Pred jej uskutočnením je potrebné zvážiť možné riziká zákroku v pomere k benefitom, ktoré pacient získa, ak operáciu podstúpi.
Niektoré deformácie nosa môžu byť pre zlú priechodnosť nosných dierok aj príčinou dýchacích problémov. Ak sa rozhodnete pre plastickú operáciu nosa, rinoplastiku, stane sa záležitosťou nielen estetickou, ale tiež funkčnou, pretože lekár vám zároveň vykoná tiež septoplastiku, operáciu vybočenej nosovej prepážky. Dolná veková hranica podstúpenia rinoplastiky je daná ukončením rastu hlavne kostry tváre a čeľustného oblúka. Horná hranica veku nie je obmedzená. Významná je však elasticita kože, ktorá sa musí úplne prispôsobiť novému tvaru nosa.
Priebeh operácie a pooperačná starostlivosť
„Operácia čisto nosovej priehradky sa vykonáva v celkovej anestézii, trvá väčšinou necelú hodinu a býva zakončená nasadením dlahy a vložením tamponády do oboch nosných dierok. Hojenie býva rýchle, treba však rátať s tým, že týždeň až desať dní sa vám nosom nebude dýchať dobre. Komplikácie nebývajú časté a ak vzniknú, nezvyknú byť závažné,“ popisuje zákrok doktor Boháč. Niekedy sa robí kombinovaný zákrok aj s korekciou vonkajšej časti nosa. Dĺžka výkonu je vtedy závislá na zvolenej operačnej technike a operácia trvá približne od jednej do troch hodín.
Operačný zákrok sa vykonáva v celkovej anestézii, o ktorej vás bude informovať anestéziológ ešte pred zákrokom. Operácia nosnej prehriadky sa vykonáva prístupom cez dierky nosa, na nose preto nebude viditeľná žiadna jazva. Po obnažení nosovej priehradky sa vybočené časti narovnajú, prípadne odstránia. Po operácii by mal pacient zotrvať v ľahu na chrbte s vyvýšenou hlavou a s tamponádou v nose 24 hodín. Pre zmiernenie pooperačných bolestí pomôže priloženie studených obkladov prípadne podanie analgetík.
Prvý deň po operácii pacient nedokáže dýchať nosom. Je to spôsobené gázovou tamponádou, ktorá sa vyberá na druhý deň po operácii. V nose zostávajú zavedené priesvitné fóliové dlahy, ktorých úlohou je fixácia priehradky nosa v správnom postavení. Na svojom mieste zostávajú po dobu 7 - 10 pooperačných dní. Pacient býva zväčša prepustený na 2. alebo 3. deň po operácii, v závislosti od jeho zdravotného stavu. Počas domácej liečby je potrebné, aby si pacient ošetroval sliznicu nosa masťami a roztokmi, ktoré určí lekár. Trvanie práceneschopnosti býva v rozmedzí 1 - 2 týždňov. Keďže v procese hojenia môžu byť prítomné opuchy sliznice, dýchanie sa plne spriechodní až po úplnom zahojení.
Po odstránení tamponády nos opuchne asi na 10 dní a budú sa v ňom vytvárať chrasty, ktoré treba odstraňovať. Odstraňovať by ich mal len lekár. Hojenie trvá priemerne 2 až 3 týždne, počas ktorého dôjde k zmierneniu opuchu a dýchanie nosom bude upravené. Pre rýchlejšie hojenie by si pacienti mali ešte niekoľko týždňov po operácii natierať nos špeciálnou masťou.
Niekedy je potrebné hrubé preformovanie nosa a okrem septoplastiky tak môže byť prevedená aj korekčná rinoplastika. Dochádza pri nej k úprave vzhľadu vonkajšieho nosa - k zmene tvaru alebo veľkosti kosti a chrupky nosa. V súčasnej dobe je najpresnejšia laserová septochondroplastika, účinná pri deformácii kostí.
How we repair Nasal Septal Perforations at FPSA
Možné komplikácie po operácii
Operácia nosnej prepážky patrí medzi bezpečné zákroky, no ako pri každej operácii aj tu existujú riziká. Medzi tie najvzácnejšie patria infekcia, krvácanie či alergická reakcia na anestetiká. Septoplastika dokáže zásadne zlepšiť kvalitu života - dýchanie, spánok, šport a celkový komfort.
Po operácii môže byť niekoľko dní prítomný opuch hornej pery, zvýšená citlivosť horných zubov, bolestivosť alebo porucha citlivosti v oblasti nosovej špičky.
Nosovú priehradku môže okrem vybočenia postihnúť aj iná komplikácia - perforácia, teda prederavenie. Otvor v nosnej priehradke môže byť spôsobený iatrogénne, teda vplyvom lekárskej činnosti (pooperačne) alebo sa vyskytuje pri závislosti od drog u ľudí, ktorí ich užívajú šnupaním cez nos.
Prípad šestnásťročného Šimona Bucha z Nitry, ktorý po bežnej operácii nosnej priehradky upadol do bdelej kómy, otriasol Slovenskom. Rodičia, Valéria a jej manžel, už roky bojujú o spravodlivosť a primerané odškodnenie za nezvratné poškodenie zdravia svojho syna. Prípad poukazuje na závažné pochybenia zdravotníckeho personálu a otvára otázky o zodpovednosti nemocníc za škody spôsobené pacientom.
Tragický prípad Šimona Bucha: Zlyhanie počas operácie
V septembri 2007 sa Šimon podrobil bežnej operácii nosnej priehradky v nitrianskej nemocnici. Išlo o zákrok, ktorý mal zlepšiť jeho dýchanie. Počas operácie však nastali vážne komplikácie - Šimonovi sa zastavil krvný obeh a mozog zostal bez kyslíka. Podľa znaleckého posudku a neskoršieho súdneho konania, lekári pochybili v niekoľkých krokoch.
Osudná operácia a zlyhanie lekárov
Problémy sa začali už počas operácie, keď došlo k poruche monitorovacieho zariadenia. Anestéziologická sestra na súde vypovedala, že prístroj na monitorovanie vitálnych funkcií neprešiel predoperačným testom a počas zákroku sa pokazil aj náhradný prístroj. Pulz pacienta preto monitorovali len manuálne. Napriek tomu, že sa na monitore objavili problémy, lekári pokračovali v operácii. Neskôr Šimonovi zastalo srdce a museli ho resuscitovať.
Zásadná chyba sa stala po operácii. Namiesto toho, aby Šimona umiestnili na anestéziologicko-resuscitačné oddelenie (ARO), ktoré je vybavené na starostlivosť o pacientov v kritickom stave, previezli ho na bežnú pooperačnú izbu. Tam zdravotníci až po dvoch hodinách zistili, že sa Šimon neprebúdza z anestézy. V tom čase už bol jeho mozog nenávratne poškodený.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou potvrdil pochybenie lekárov a uložil nemocnici pokutu 10 000 eur. Hovorca úradu Milan Michalič uviedol, že "pre vznik komplikácie s následným poškodením zdravia pacienta bolo rozhodujúce obdobie počas anestézie a obdobie v bezprostrednej pooperačnej fáze na prebúdzacej izbe."
Súdny proces a odškodnenie
Rodičia Šimona Bucha podali na nemocnicu žalobu a žiadali odškodnenie za poškodenie zdravia ich syna. Okresný súd v Nitre im v roku 2012 priznal odškodnenie vo výške takmer 600 000 eur. Nemocnica sa odvolala, no Krajský súd v Nitre rozhodnutie potvrdil, hoci sumu znížil na 500 000 eur. Súd zohľadnil trvalé následky chlapca, zásah do súkromia rodiny a potrebu zabezpečiť mu nepretržitú starostlivosť.
Sudkyňa pri zdôvodnení rozsudku poukázala na "maximálnu lajdáckosť zo strany personálu odporcu" a označila Šimonov stav za "sociálnu smrť". Obaja rodičia dostali po 90 000 eur ako nemajetkovú ujmu a Šimonovi súrodenci po 10 000 eur.
Anestéziológ Ivan Kliment, ktorý bol pri Šimonovej operácii, bol v trestnom konaní odsúdený za ublíženie na zdraví. Dostal dvojročný podmienečný trest a päťročný zákaz vykonávať prácu anestéziológa.
Ťažký život s bdelou kómou
Šimon Buch je v bdelej kóme už roky. Rodičia ho umiestnili do rakúskeho sanatória, odkiaľ ho pravidelne vozievajú domov. Snažia sa mu zabezpečiť čo najkvalitnejšiu starostlivosť a tráviť s ním čo najviac času. Absolvuje ergoterapiu a rehabilitáciu, doma má masáže a cvičenia. "Stále je v tej bdelej kóme. Starostlivosť o Šimona je finančne náročná a rodina sa zadlžila, aby mu mohla zabezpečiť všetko potrebné. Nitriansky byt vymenili za bezbariérový dom v Hornej Kráľovej, kde urobili pre Šimona kúpeľňu s hydraulickou vaňou, telocvičňu a bazén.
| Časová os prípadu Šimona Bucha | Popis udalosti |
|---|---|
| September 2007 | Operácia nosnej priehradky a nástup komplikácií |
| 2012 | Okresný súd v Nitre priznáva odškodnenie takmer 600 000 eur |
| Neskôr | Krajský súd v Nitre potvrdzuje rozhodnutie, znižuje sumu na 500 000 eur |
| Počas súdneho procesu | Anestéziológ odsúdený na podmienečný trest a zákaz činnosti |
| Súčasnosť | Šimon Buch je v bdelej kóme, rodičia sa starajú o jeho blahobyt |
Dôsledky prípadu
Prípad Šimona Bucha vyvolal vlnu solidarity a podpory pre jeho rodinu. Zároveň otvoril diskusiu o zodpovednosti lekárov a nemocníc za poškodenie zdravia pacientov. Právnik Peter Wilfling z Via Iuris verí, že rozsudok bude znamenať nový pozitívny trend v odškodňovaní obetí lekárskych pochybení. "Treba, aby súdy konečne začali aj obyčajným občanom priznávať primerané odškodnenie za závažné poškodenie zdravia. V súčasnosti sa stále stáva, že politik alebo sudca za údajné poškodenie svojej povesti vysúdi oveľa viac ako obyčajný občan za závažné poškodenie zdravia alebo života svojho dieťaťa," myslí si Wilfling.
Nitrianska nemocnica sa k prípadu dlhodobo odmietala vyjadriť a neospravedlnila sa rodine Buchovcov. Riaditeľ nemocnice Jozef Valocký uviedol, že budú hľadať riešenie, z čoho vyplatia odškodné.
Valéria Buchová, matka Šimona, prežila s rodinou ťažké obdobie. Stretla sa s nepochopením, hejtom a stratou priateľov. "Za to celé obdobie už nemožno hovoriť ani o zadosťučinení. Počas šiestich rokov robíme všetko, čo je potrebné na starostlivosť pre nášho syna. Verím, že časom aj na Slovensku budú musieť nemocnice za svoje pochybenia vyplácať odškodné.