Komplexná charakteristika žiaka pre potreby ÚPSVaR: Od hodnotenia po individuálny prístup

Charakteristika žiaka pre účely Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) je kľúčovým dokumentom, ktorý poskytuje komplexný obraz o jednotlivcovi, jeho silných a slabých stránkach, ako aj o jeho potenciáli pre ďalší rozvoj. Tento článok sa zameriava na hĺbkovú analýzu školského hodnotenia, rozdielov medzi sumatívnym a formatívnym hodnotením, a na aplikáciu prístupov zameraných na človeka pri tvorbe posudku.

Úloha školského hodnotenia v procese charakteristiky

Školské hodnotenie je neodmysliteľnou súčasťou vyučovacieho procesu, ktoré slúži na posudzovanie výkonu žiaka podľa určitých kritérií. V kontexte hodnotenia žiaka pre účely Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) je dôležité zohľadniť nielen sumatívne, ale aj formatívne hodnotenie, aby sa získal komplexný pohľad na jeho schopnosti a potenciál. Cieľom hodnotenia je primárne pomôcť žiakom v procese učenia a zistiť, čo sa naučili počas určitého obdobia. Školské hodnotenie spätne ovplyvňuje celý vzdelávací proces, a preto je dôležité starostlivo zvážiť jeho konkrétnu podobu už pri tvorbe školského vzdelávacieho programu.

Sumatívne hodnotenie: Zhodnotenie učenia sa

Sumatívne hodnotenie (assessment of learning - hodnotenie učenia sa) pochádza z latinského slova suma (súčet). Zahŕňa všetky výsledky, ktoré žiak dosiahol za určité obdobie. Jeho cieľom je získať konečný prehľad o dosiahnutých výkonoch žiaka, diagnostikovať jeho výkon a informovať ho o jeho úspešnosti, čo má predovšetkým kontrolnú funkciu. Realizuje sa na konci procesu učenia sa a je zamerané na hodnotenie kvality výstupu. Učiteľ ho uskutočňuje na konci určitého obdobia, napr. po niekoľkých týždňoch, na konci školského štvrťroku, polroku, celého školského roku a pod. Jeho vyjadrením je spravidla klasifikácia, ktorá je najčastejšie vyjadrená formou známky, či jej ekvivalentom, napr. výborný - nedostatočný; vyhovel - nevyhovel; prospel - neprospel, ako aj širšou slovnou formou.

Nástroje sumatívneho hodnotenia

Ako nástroje sumatívneho hodnotenia sa používajú napr. krátke písomky, testy na konci tematického celku, záverečné testy, skúšky, alebo národné či medzinárodné merania.

Formatívne hodnotenie: Podpora procesu učenia

Formatívne hodnotenie poskytuje informáciu - spätnú väzbu vo chvíli, keď sa výkon žiaka dá zlepšiť. Úlohou spätnej väzby je zistiť informácie, ako sa žiaci učia, odhaliť a diagnostikovať nedostatky, chyby, ťažkosti a ich príčiny v učení sa za účelom ich odstránenia a zefektívnenia učebnej činnosti žiakov. Spätná väzba pomáha určiť rozdiel medzi aktuálnou úrovňou hodnoteného výkonu a požadovaným štandardom. Spätnú väzbu poskytuje spravidla učiteľ, ale významná je aj rovesnícka spätná väzba od spolužiakov. Toto hodnotenie informuje žiaka o učení a zriedka je použité na účely známkovanie. Môže byť realizované písomne alebo slovne, pred výučbou, po výučbe alebo počas výučby. V každom prípade však ide o obojstrannú spätnú väzbu, od učiteľa k žiakovi, resp. od žiaka k učiteľovi.

Fischer (1997) poukazuje na to, že formatívne hodnotenie informuje žiaka nielen o možnostiach, ako sa zlepšiť, ale formuje aj jeho osobnostný vývoj. Tejto požiadavke zodpovedá aj jedna z kľúčových kompetencií pre Európu, ktorými by mali disponovať mladí Európania v 21. storočí, a to „byť zodpovedný za svoje učenie“. Formatívne hodnotenie je koncipované tak, aby podporovalo rozvoj žiakovej schopnosti autoregulačného učenia.

Sebahodnotiaca karta žiaka ako technika formatívneho hodnotenia

Príkladom techniky formatívneho hodnotenia je sebahodnotiaca karta žiaka. Umožňuje žiakom analyzovať svoje vlastné učenie sa. Zahŕňa vyššiu úroveň rozmýšľania, ktorej súčasťou je aktívna kontrola nad kognitívnym procesom spojeným s učením (Livingston 1997). Hlavným zámerom sebahodnotiacich kariet je rozvíjať kompetenciu naučiť sa učiť a podnecovať snahu žiakov celoživotne sa vzdelávať. Zo skúseností vieme, že žiaci majú často problém slovne zhodnotiť svoj vlastný výkon. Práve sebahodnotiaca karta žiaka tomuto javu predchádza tým, že umožňuje žiakom opísať stav porozumenia danej témy.

Metakognícia a formatívne hodnotenie

Termínom metakognícia nazývame schopnosť žiakov analyzovať vlastné učenie sa a toto učenie efektívne riadiť (Flavell 1979). Schopnosť metakognície je určujúcim faktorom úspešnosti žiakov pri samoštúdiu. Umožní im skúmať vlastné učenie, vytvoriť najlepšie postupy učenia sa, ovplyvniť svoje záujmy a postoje k danej úlohe alebo problému, k danému vyučovaciemu predmetu a pod.

Vzťah sumatívneho a formatívneho hodnotenia

Otázka nestojí, či v škole bude učiteľ vykonávať sumatívne alebo formatívne hodnotenie. V škole sa žiak bude vždy stretávať s oboma typmi hodnotenia. V tomto smere treba dosiahnuť vyváženosť sumatívneho a formatívneho hodnotenia. Kým sumatívne hodnotenie zisťuje a vyjadruje, či žiak vie a rozumie, tak formatívne hodnotenie pomáha vedieť, čo žiak vie (Hattie 2003). Wren a Cotton (2008) vidia zásadný rozdiel medzi sumatívnym a formatívnym hodnotením v účele hodnotenia a vo využití výsledkov hodnotenia.

Polemiky o vzťahu sumatívneho a formatívneho hodnotenia sa viac zaoberajú tým, čím by každé z nich mohlo byť a menej tým, ako spolu súvisia (Tarasová, Davies 2017). Často je uprednostňované formatívne hodnotenie, najmä z dôvodu priebežného sledovania výkonov žiaka a jeho ďalšieho rozvoja, čo nikdy nemôže nahradiť jediná súhrnná známka na vysvedčení (Hattie, Timperley 2007). Na druhej strane, viacerí autori zdôrazňujú spájanie sumatívnych a formatívnych hodnotení (napr. Barnett 2007; Sambell et al. 2013; Tarasová 2005). Podľa Tarasovej (2005, s. 476) bola medzi sumatívnym a formatívnym hodnotením vytvorená umelá hranica, ktorá je kontraproduktívna. Obidva typy hodnotenia sú potrebné. Formatívne hodnotenie dopĺňa a zvyšuje informatívnu hodnotu sumatívneho hodnotenia. Samotné testovanie sa môže používať na formatívne účely, ak učitelia rozoberajú so žiakmi ich odpovede takým spôsobom, ktorý zlepšuje ich uvedomenie a pochopenie toho, ako sa môžu zlepšiť (Shewbridge et al. 2006). Siweya a Letsoalo (2014) naznačujú, že formatívne hodnotenie môže predikovať sumatívne hodnotenie. Využívaním formatívneho hodnotenia môže učiteľ získavať obraz o predpokladoch žiaka splniť vzdelávacie ciele a upresňovať prognózu výsledných učebných výkonov žiaka. Ak sa formatívne hodnotenie vykonáva pravidelne, výsledky sumatívneho hodnotenia by nemali priniesť žiadne prekvapenie (Shewbridge et al. 2006).

Myslenie zamerané na človeka ako prístup k hodnoteniu

Myslenie zamerané na človeka je prístup, ktorý pomáha lepšie porozumieť individualite človeka, vedie k rešpektovaniu druhých ľudí, rozvíja kreativitu, sebahodnotenie a zlepšuje skúsenosť (Crisp, 2018). Tento prístup kladie dôraz na potreby, pocity a ciele jednotlivca. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa definuje aj ako humanistická edukácia, personalistická výchova alebo prístup zameraný na človeka. Jeho autorom je americký psychológ C. R. Rogers a pôvodný názov v anglickom jazyku je „Person-Centred Education“ (PCE).

Pri plnení cieľa je nevyhnutné, aby jednotlivci boli vedomí samých seba, mali povedomie o vlastnom myslení a vnímaní (angl. self-aware), aby boli schopní prijať sami seba bez súdenia a kritiky (angl. self-acceptance). Na tomto základe by mali byť schopní pozitívnych zmien vo svojich životoch, založených na vlastných hodnotách. Aplikácia na človeka centrovaného prístupu do vzdelávania si kladie za cieľ komplexný rozvoj osobnosti, „rast v smere sebaaktualizácie“ jedinca. Tento prístup sa snaží vytvoriť prostredie, v ktorom sa kladie dôraz na hodnoty ako sloboda, dôstojnosť, zodpovednosť a vzájomný rešpekt. Ako uvádza Alegria a kol. (2010), v kontexte myslenia zameraného na človeka je nevyhnutná zmena z modelu rovnaký prístup ku všetkým („one-size-fits-all“), na model, v ktorom pedagóg uzná a ocení diverzitu medzi žiakmi.

Metódy a nástroje myslenia zameraného na človeka

Pri aplikácii myslenia zameraného na človeka v edukácii možno použiť rôzne metódy, techniky a nástroje, napr. aktivity na rozvoj aktívneho počúvania, rozvoj empatie, aktivity na hodnotenie a identifikáciu silných stránok žiakov, na budovanie komunity v triede a skupinové rozhodovanie a rôzne druhy formulárov a šablón. Niektoré nástroje myslenia zameraného na človeka sú súborom ľahko použiteľných šablón, ktoré sa využívajú na štruktúrovanie rozhovorov. Ich používanie je praktickým spôsobom, ako zachytiť informácie, ktoré sú podkladom pre plánovanie zamerané na človeka, ako aj ako zlepšiť porozumenie, komunikáciu a vzťahy. Medzi tieto nástroje patria:

• Komunikačná schéma (angl. Communication chart)
• Dohoda o rozhodovacom procese (angl. Decision making agreement)
• Perfektný týždeň (angl. Perfect week) (Helen Sanderson Associates, 2024)
• Jednostránkový profil (angl. One-page profile)

Jednostránkový profil

Jednostránkový profil bol vytvorený pre uplatnenie v školstve, no postupom času sa ujal v sociálnych službách, v zdravotníctve, v nápravno-výchovných zariadeniach. Je to profil osoby, ktorý zachytáva niektoré základné, ale dôležité informácie o osobe. Je pozitívne zameraný a sústreďuje sa na základné vlastnosti osoby. Profil poskytuje informácie o záujmoch žiaka, o jeho alebo jej silných stránkach, ponúka učiteľovi návod, ako žiaka v týchto snahách podporiť (Foudová, Slowík, 2017). Obzvlášť vhodným môže byť jednostránkový profil pre žiakov so znevýhodneniami.

V jednostránkovom profile dostane žiak priestor pozitívne sa učiteľovi predstaviť, napísať o svojich pozitívnych vlastnostiach, potrebách, cieľoch a preferenciách týkajúcich sa výučby. Väčšina šablón, ktoré sú voľne dostupné na internete, poskytuje priestor pre úvod v ľavom hornom rohu. Sekcia zahŕňa predovšetkým meno žiaka, dátum vytvorenia profilu, triedu, ktorú žiak navštevuje a fotku žiaka. Je prínosné, ak žiak alebo žiačka priloží fotku, kresbu, obrázok, ktorý učiteľov informuje o záľubách. Rovnako môžu žiaci použiť prezývku, príp. obľúbenú farbu.

Základné časti jednostránkového profilu:

• Čo je pre mňa dôležité? V tejto časti žiaci definujú svoje hodnoty, záujmy, plány a sny. V tejto časti môže nastať problém s ochotou žiakov vyjadriť sa, nakoľko sa môžu obávať súdenia zo strany spolužiakov a učiteľov.
• Čo na mne majú ľudia radi (oceňujú/obdivujú)? Táto časť je zameraná na kvality, schopnosti a vlastnosti, ktoré na žiakoch oceňujú ich najbližší. Žiaci majú možnosť opýtať sa kamarátov, spolužiakov rodičov, súrodencov alebo iných členov rodiny na svoje silné stránky.
• Ako ma iní môžu podporiť v tom, čo robím (chcem dosiahnuť)? V tejto časti žiaci vyjadria svoje preferencie týkajúce sa výučby, ktoré následne môže pedagóg zobrať do úvahy pri plánovaní a príprave na nadchádzajúce hodiny.

Vyššie uvedené sú základné časti jednostránkového profilu, ktoré sú najčastejšie používané, no existuje niekoľko ďalších možností, ako jednostránkový profil vytvoriť, aké otázky klásť žiakom v závislosti od veku, zloženia triedy, prípadne špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb žiakov. Do obsahu je možné zahrnúť napríklad aj preferovaný štýl komunikácie - predovšetkým určený starším žiakom, žiakom stredných škôl, žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Pri tvorbe jednostránkových profilov je kľúčové, aby žiaci zadaniu správne porozumeli a používal sa jednoduchý jazyk (Sanderson, Smith, Wilson, 2010).

Vedecké štúdie (Sanderson, Smith, Wilson, 2010; Foudová, Slowík, 2017) dokazujú benefity využitia jednostránkového profilu vo vzdelávaní, a to za predpokladu, že je použitý správne a konzistentne. Následne zdôrazňujú dôležitosť kontinuity, čiže opakované vypracovanie profilov, čím sledujú vývoj žiakov.

Vzorový posudok na žiaka

Nasledujúci vzorový posudok ilustruje, ako je možné komplexne zhodnotiť žiaka pre účely ÚPSVaR, s dôrazom na silné a slabé stránky, ako aj na sociálno-emocionálne aspekty. Pri hodnotení žiaka pre účely ÚPSVaR je dôležité zohľadniť nielen jeho akademické výsledky vyjadrené známkami (sumatívne hodnotenie), ale aj jeho schopnosti, zručnosti a potenciál rozvíjať sa (formatívne hodnotenie). Okrem toho je vhodné aplikovať prístupy myslenia zameraného na človeka, ktoré pomáhajú lepšie porozumieť individualite žiaka, jeho silným stránkam, potrebám a cieľom.

Posudok na žiaka - Michaela Veselá

• Meno a priezvisko: Michaela Veselá
• Narodená: 6. 5. 1989 v Banskej Bystrici
• Ročník: siedmy, základná škola na Moskovskej ulici v Banskej Bystrici
• Rodinné pomery: Žiačka pochádza z dobre usporiadanej rodiny. Matka i otec sú vlastní. V spoločnej domácnosti žije spolu s dvoma bratmi a starou mamou. Sociokultúrna úroveň je vysoká.
• Telesný stav: Na svoj vek je pomerne vyspelá, telesná stavba je normálna. Má veľké problémy so zrakom.
• Temperament, city, nálady: Je tichej povahy, citlivá, so zmyslom pre humor.
• Vzťah k sebe: Je náladová, často sa uzatvára do seba.
• Vzťah k druhým: Žiačka ťažšie nadväzuje kontakty predovšetkým s druhým pohlavím, čo vyplýva aj z problémov so zrakom. Po získaní jej dôvery je však priateľská, nevyvoláva konflikty. Citovo sa viaže k svojmu najstaršiemu bratovi a starej mame.
• Vzťah k učeniu, k práci, k hre: Počas vyučovania so záujmom sleduje výklad učiva, je chápavá, oproti svojim spolužiakom je na vyššej rozumovej úrovni. Aj napriek svojim zdravotným komplikáciám sa učí rada. Čo sa týka práce, je šikovná, od roboty sa neodťahuje.
• Záujmy, túžby, priania: Žiačka má veľký záujem o hudbu, rada počúva a spieva najmä ľudové piesne. Navštevuje ľudový súbor v Banskej Bystrici. Jej najväčšou túžbou je mať zdravé oči.
• Vzťah k hodnotám, úlohám, cieľom: K materiálnym ale i kultúrnym hodnotám má kladný vzťah. Svoje učebnice a všetky pomôcky si udržiava vo vzornom poriadku. Perspektívne ciele nemá vytýčené.
• Nadanie a schopnosti: Je pohybovo nadaná.
• Rozumová vyspelosť: Oproti svojim spolužiakom je na vysokej rozumovej úrovni. Výklad nového učiva pochopí na prvý krát, ak niečomu nerozumie, opýta sa, utrieďuje a upresňuje si poznatky. Číta plynule, s chybami, pomaly vzhľadom na svoj zdravotný stav. Písmo má trochu roztrasené.
• Osobnosť dieťaťa v celku: Napriek svojim zdravotným problémom sa radí medzi lepších žiakov. Ak sa jej dá priestor na sebarealizáciu, dokáže sa prekonať.

Šablóna pre tvorbu posudku

Pre uľahčenie tvorby posudku je možné použiť nasledujúcu šablónu:

Škola:

Dátum narodenia:

Trieda:

Rok školskej dochádzky:

Školský rok:

Triedny učiteľ:

Rodinné prostredie: Opísať rodinné prostredie: napr. rodina je úplná, funkčná, … rodičia sú rozvedení, žiak žije s jedným rodičom… má/nemá vlastnú izbu, má vhodné podmienky na domácu prípravu…. Rodičia sa zaujímajú/nezaujímajú o výsledky žiaka, so školou sú/nie sú v pravidelnom kontakte. Účasť na RZ a pod.)

Silné stránky žiaka: (Napr. je snaživý v domácej príprave, vyniká v …… predmetoch , dobré výsledky dosahuje v……… Reprezentuje školu …….. Zaujíma sa …….. Ochotný, komunikatívny, o štúdium má záujem…)

Slabé stránky: Podrobne popísať tie oblasti, v ktorých sa prejavujú oslabenia žiaka:

• Písmo: - rýchle, pomalé, (ne)úhľadné, gramaticky (ne)správne, s veľkým - malým počtom chýb, drobné, ťažko čitateľné, neoddeľuje zreteľne slová, najčastejšie chyby robí - vypísať chyby napr. y/ý, i/í, zamieňa m-n, vynecháva interpunkčné znamienka.
• Čítanie: - rýchle, pomalé, slabikované, s chybami, s čiastočným porozumením, bez porozumenia, reprodukcia prečítaného textu - dostatočná, stručná…
• Matematické schopnosti: - má vytvorený pojem čísla, ovláda číselný rad, násobilku, logické myslenie je na úrovni, zvláda numerické operácie, vie samostatne riešiť úlohy, rieši úlohy s prechodom cez desiatku.
• Komunikačné schopnosti: - rečový prejav súvislý, zrozumiteľný, primerane rýchly, slovná zásoba bohatá, primeraná veku, komunikuje rád, vyjadruje sa presne.
• Pamäť: - má najmä auditívnu a mechanickú, zapamätá si ľahko, ale rýchlo zabúda bez opakovania, uchováva si poznatky krátkodobo.
• Myslenie: - logické, prevažne samostatné, prevažuje konkrétne a názorné, pri vedení učiteľom aj abstraktné, rozhoduje sa unáhlene, dokáže vyvodiť jednoduché logické závery.
• Úroveň chápania: - priemerná, mierne nadpriemerná, nové učivo chápe po individuálnom vysvetlení, pri ťažších témach potrebuje opakovanie.
• Osvojenie si učiva: - osvojuje si primeraným tempom, potrebuje opakovanie a spätnú väzbu, nové učivo niekedy prijíma pasívne, ale po zapojení sa do diskusie preukáže pochopenie.
• Vnímanie a pozornosť: - pracuje sústredene najmä na začiatku hodiny, ku koncu vyučovania sa pozornosť znižuje, je ľahko unaviteľný, tempo práce spomalené, výkonnosť nerovnomerná.
• Motorika, manuálne zručnosti: - hrubá aj jemná motorika je v norme, manuálne zručný, obľubuje tvorivé činnosti.
• Vôľové vlastnosti: - dobrá miera sebaovládania, vytrvalý, samostatný, niekedy pôsobí pohodlne, ak nie je úloha dostatočne motivujúca, iniciatívny pri projektoch, ktoré ho zaujímajú.
• Temperament, povaha: - pokojný, rozvážny, priateľský, reaguje primerane, neprejavuje výbušnosť ani prchkosť, milý, prítulný, ľahko nadväzuje vzťahy.
• Sociálno-emocionálne správanie: - v kolektíve obľúbený, má veľa kamarátov, vnímavý, vie spolupracovať, voči učiteľom slušný a zdvorilý, má rád súťaženie, vie prijať aj prehru, uznávaný medzi spolužiakmi.
• Iné pozorovania: - Tu uviesť všetko to, čo sa vyššie nespomínalo - strach, rôzne úzkosti, napr. strach z písomného skúšania, prejavuje sa zníženým výkonom, potrebná podpora, ruky sa mu pri strese jemne trasú.

Sociálne znevýhodnené prostredie

Pojem dieťa alebo žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia sa v školskej praxi interpretuje rôznym spôsobom. Zásadným je však vymedzenie pojmu školským zákonom, zákon č. 245/2008 Z. z. Školský zákon v § 2, v ktorom sa definujú základné pojmy používané v uvedenom zákone, definuje dieťa alebo žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia nasledovne (§ 2, písm. p): dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia je dieťa s problémami v učení a postojoch, vzniknutých na základe dysfunkčných sociálnych podmienok vyplývajúcich zo sociálneho vylúčenia. Školský zákon vymedzuje výchovu a vzdelávanie dieťaťa alebo žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia v § 107, pričom poslednou novelou školského zákona (zákon č. 317/2009 Z. z.) sa zrušilo ustanovenie, podľa ktorého ak špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby žiaka vyplývajú z jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, nemôže byť prijatý do špeciálnej školy alebo špeciálnej triedy. Zároveň sa zrušuje Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 649/2008 Z. z. Podrobnosti k financovaniu nákladov na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia sú uvedené v zákone č. 597/2003 Z. z.

Zber údajov pre potreby financovania - EDUZBER (financovanie škôl a školských zariadení sa uskutočňuje v zmysle zákona č. 597/2003 Z. z. a nariadenia vlády č. 630/2008 Z. z.) - v kategórii základné školy a špeciálne základné školy zbiera údaje o žiakoch zo sociálne znevýhodneného prostredia. Z celkového počtu žiakov denného štúdia sa uvedie počet žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (§ 107 ods. 4 a 5 školského zákona). Pre štatistické zisťovania Škol (MŠVVŠ SR) 1-01, Škol (MŠVVŠ SR) 2-01, Škol (MŠVVŠ SR) 3-01 a Škol (MŠVVŠ SR) 4-01 k 15. 9. sa uvádza, že dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia sa rozumie dieťa v zmysle ustanovenia § 2 písm. p) zákona č. 245/2008 Z. z. Pri vypĺňaní štatistických výkazov a EDUZBERU k 15. Okrem toho školy niekedy poskytujú údaje o žiakoch zo sociálne znevýhodneného prostredia pre potreby iných organizácií (tretí sektor, podmienky niektorých projektov).

Šikana a kyberšikana v školách

Šikana a kyberšikana na školách a v školských zariadeniach nesmie byť zamestnancami v žiadnej miere akceptovaná. Výchovná poradkyňa koordinuje spolu s triednymi učiteľmi všetky akcie zamerané na prevenciu diskriminácie a násilia. Škola spolupracuje aj s CPP a v prípade zistenia výskytu diskriminácie postupuje podľa nasledovných krokov:

1. Pohovor s postihnutým žiakom - zabezpečí výchovná poradkyňa.
2. Pohovor so žiakom prejavujúcim diskrimináciu (násilie) voči spolužiakovi - zabezpečuje výchovná poradkyňa.
3. V prípade potreby kontaktuje škola CPP Malacky, v spolupráci s ktorou zabezpečuje stretnutia so psychológom.

Druhy šikanovania

• Priame šikanovanie je šikanovanie, pri ktorom šikanujúci zameriava svoje konanie priamo na šikanovaného opakujúcim sa úmyselným verbálnym, psychickým, emocionálnym alebo fyzickým násilím, pri ktorom sú spravidla prítomní aj účastníci šikanovania; je spojené s cieľom získať prevahu v kolektíve.
• Nepriame šikanovanie je šikanovanie, pri ktorom šikanujúci používa metódy a nástroje vzťahového násilia a emocionálneho vydierania, najmä v podobe prehliadania, ignorovania, zámerného vyčleňovania šikanovaného z kolektívu, šírenia nepravdivých alebo znevažujúcich informácií, citlivých zvukových záznamov (audiozáznamov), obrazových záznamov (videozáznamov) alebo zvukovo-obrazových (audiovizuálnych) záznamov o šikanovanom alebo manipulovaním názorov a postojov ostatných členov sociálnej skupiny k šikanovanému.

Dôležité aspekty školského poriadku

Každé spoločenstvo má svoje normy, pravidlá konania a spolunažívania. Škola rešpektuje individuálne osobitosti človeka a osobitosti prameniace z jeho príslušnosti k určitej skupine. Vzdelanie má smerovať k plnému rozvoju ľudskej osobnosti a k posilneniu úcty k ľudským právam a základným slobodám. Každý žiak má právo vyjadriť svoj názor, avšak vyjadrovanie vlastných názorov nesmie obmedzovať slobodu prejavu iných. Na pôde školy, vo všetkých jej priestoroch je zakázané akékoľvek správanie, ktorého cieľom je ublížiť, ponížiť, ohroziť alebo zastrašiť iného žiaka, učiteľa či zamestnanca školy. Právo na súkromie zahŕňa tiež ochranu osobných údajov všetkých žiakov školy pred ich neoprávneným šírením (aj prostredníctvom internetu), zverejňovaním a zneužitím. Vzdelávanie v škole a vyučovací proces nie sú viazané na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Žiaci školy sa môžu zúčastňovať rôznych športových a kultúrnych akcií organizovaných školou. V škole sa uplatňuje princíp rovnosti medzi žiakmi a platí zákaz diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania, farby pleti, sexuálnej orientácie, zdravotného postihnutia, veku, národného alebo sociálneho pôvodu. Okrem týchto práv sa v našej škole uplatňujú všetky práva žiaka v súlade so zákonom 245/2008 Z. z.

Zákazy pre žiakov školy

• Žiakom školy je zakázané fajčiť v areáli školy a pri činnostiach organizovaných školou. Toto ustanovenie sa vzťahuje na všetky druhy bežných cigariet, elektronických cigariet, fajčenie tabaku, užívanie tabakových vrecúšok (tzv. žuvací tabak), ochutených tabakových vrecúšok, fajčenie marihuany, fajčenie zmesí bylín a návykových látok vo všetkých podobách, vôňach a koncentráciách.
• Žiakom školy je zakázané prinášať do školy alebo na činnosti organizované školou veci ohrozujúce život a zdravie.
• Je zakázané prinášať do školy a priestorov patriacich škole na vyučovanie, alebo činnosti organizované školou akékoľvek zbrane a strelivo, ich napodobeniny, kópie, alebo atrapy. Výbušniny, látky a chemikálie, ktoré by mohli byť použité na výrobu výbušnín, ďalej bodné zbrane, všetky druhy chladných zbraní (hviezdice, bodáky, dýky a iné.), nožíky, žiletky, orezávadlá, vykrajovače, dlhé skrutkovače, kuše, praky a predmety, ktoré by mohli byť použité ako zbraň.
• V škole je zakázané používať diktafóny, kamery, fotoaparáty (aj mobilné telefóny) a iné záznamové zariadenia či zariadenia spôsobilé prenášať zvuk a obraz naživo. Je zakázané vyhotovovať záznam vyučovacej hodiny, alebo ju monitorovať prostredníctvom zariadenia, umožňujúceho priamy prenos zvuku a obrazu vyučovania v triede, bez výslovného súhlasu vyučujúceho.
• Žiakom je zakázané zverejňovať na (súkromných profiloch)sociálnych sietí fotografie, videá, alebo zvukové nahrávky zo školských aktivít, vyučovania školy v prírode, školských výletov, súťaží a ďalších aktivít.
• Zakazuje sa do školy chodiť oblečený bez spodnej bielizne, len v minisukniach či krátkych nohaviciach, len v tričku, blúzke alebo oblečení, ktoré len čiastočne zakrýva hruď. Zakazuje sa trvalé tetovanie, obzvlášť na viditeľných častiach tela. V prípade, že žiak je na viditeľných častiach tela (ruky, nohy a krk) tetovaný, je povinný si potetované časti tela zakryť oblečením, prípadne make-upom.

Používanie komunikačných prostriedkov

• Ak žiak bez povolenia vyučujúceho použije komunikačný prostriedok, môže mu škola komunikačný prostriedok dočasne odobrať.
• V prípade ak žiak prvého až tretieho ročníka prinesie na vyučovanie komunikačný prostriedok, tento musí mať počas vyučovania vypnutý a uložený v taške, alebo v skrinke/nádobe určenej na ukladanie komunikačných prostriedkov. Žiak prvého až tretieho ročníka môže použiť so súhlasom vyučujúceho komunikačný prostriedok len vo výnimočných prípadoch.
• Žiak štvrtého až deviateho ročníka, ktorému nebolo vyučujúcim dovolené používať komunikačný prostriedok na vyučovaní, musí mať komunikačný prostriedok vypnutý a uložený v skrinke/nádobe určenej na ich odkladanie.

Dochádzka a absencia

Žiak je povinný byť v škole najneskôr 10 minút pred prvou vyučovacou hodinou. Vyučovanie sa začína spravidla o 8:00 hodine.

Neprítomnosť žiaka na vyučovaní ospravedlňuje škola na základe žiadosti jeho zákonného zástupcu. Ak neprítomnosť žiaka z dôvodu ochorenia trvá najviac päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní a súhrnne počas polroka školského roka najviac trojnásobok týždenného počtu vyučovacích hodín, neprítomnosť sa ospravedlňuje bez predloženia potvrdenia od lekára.

Za neospravedlnenú neúčasť žiaka na vyučovaní sa považuje neúčasť žiaka na vyučovaní o ktorej ospravedlnenie síce požiadal rodič, alebo zákonný zástupca, avšak počet dní školskej dochádzky, ktoré žiak vynechá je vyšší ako počet dní v danom mesiaci, ktoré môžu byť ospravedlnené na základe žiadosti rodiča, alebo zákonného zástupcu a rodič, resp. zákonný zástupca nedoložil potvrdenie od lekára.

Pedagogický pracovník, ktorý zaznamená neospravedlnenú neúčasť žiaka na vyučovaní je povinný túto skutočnosť bezodkladne oznámiť riaditeľovi školy. Riaditeľ školy je povinný nahlásiť neospravedlnenú neprítomnosť žiaka v škole s počtom vymeškaných hodín viac ako 15 obci a príslušnému UPSVaR, odd. SPOD a SK. Neospravedlnená neúčasť žiaka na vyučovaní s počtom hodín viac ako 15 vyučovacích hodín v mesiaci alebo viac ako 60 vyučovacích hodín v príslušnom školskom roku je priestupkom. Neospravedlnená neúčasť žiaka na vyučovaní s počtom hodín viac, ako 100 sa považuje za trestný čin. Škola je povinná neospravedlnenú neúčasť žiaka na vyučovaní oznamovať priebežne, vždy ak počet hodín neospravedlnenej neúčasti žiaka na vyučovaní dosiahne minimálne 15 hodín.

Tabuľka absencií a ich klasifikácie:

Disciplinárne opatrenia a hodnotenie správania

Jednotlivé porušenia školského poriadku sú rozdelené do štyroch kategórií podľa závažnosti a každej z nich prislúcha výchovné opatrenie za každé previnenie. Na udelenie opatrenia na posilnenie disciplíny alebo zníženej známky zo správania sú stanovené kritériá určené pre každé opatrenie alebo zníženú známku zo správania. Jednotlivé porušovania sa sčítavajú len v jednom klasifikačnom období - za polrok. Do počtu pre pridelenie opatrenia sa započítavajú všetky porušenia od začiatku klasifikačného obdobia vrátane tých, za ktoré už bolo udelené opatrenie nižšieho stupňa.

Pokarhanie triednym učiteľom a riaditeľom školy navrhuje triedny učiteľ a schvaľuje riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade. Zapisuje sa do katalógového listu žiaka: „Žiakovi bolo v .... polroku šk. roka ................. udelené pokarhanie triednym učiteľom/riaditeľom školy za ................“

Znížené známky zo správania sa udeľujú v prípadoch, keď žiak sústavne porušuje pravidlá správania a vnútorný poriadok školy. Udeleniu zníženej známky zo správania predchádza predvolanie zákonného zástupcu a pohovor, z ktorého sa spíše záznam. Kópia predvolania a záznam z pohovoru sú súčasťou dokumentácie žiaka. Ak sa žiak previní už na začiatku klasifikačného obdobia (v 1. alebo 3. štvrťroku) tak, že jeho správanie musí byť klasifikované zníženou známkou zo správania, navrhne mu triedny učiteľ pokarhanie riaditeľom školy, ktoré bude prerokované na najbližšej pedagogickej rade. Až na konci klasifikačného obdobia bude mať na vysvedčení príslušnú zníženú známku zo správania. Znížené známky zo správania navrhuje triedny učiteľ a schvaľuje riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade. Udelenie zníženého stupňa zo správania sa odôvodní zápisom v katalógovom liste žiaka: „Žiakovi bola v ............. polroku šk. roka ......................... znížená známka zo správania na stupeň ............... za .................“

Užívanie alkoholu a návykových látok

Deti majú prvú skúsenosť s alkoholom vo veľmi skorom veku. Podľa údajov ministerstva zdravotníctva je priemerný vek prvého kontaktu okolo 10 rokov a napriek preventívnym programom sa nedarí odradiť od pitia alkoholu 11 - 14 ročné deti. Sociálny tlak vrstovníkov je jednoducho silný a cena alkoholu príliš nízka, čo ho robí veľmi dostupným aj pre nižšie ročníky. Od minulého roka však platí novela zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov, ktorá deťom pri pití viac pristrihuje krídla. Prešľap detí môže riešiť polícia, ktorá posunie priestupok na príslušné úrady. Rodičom hrozia sankcie a môžu prísť aj o prídavky.

Maloletí (do 15 rokov), ani mladiství (do 18 rokov) podľa § 2 ods. 2 zákona č. 219/1996 Zb. NR SR (o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov) nesmú požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky. Sú tiež povinní podrobiť sa vyšetreniu na zistenie alkoholu alebo na prítomnosť omamných látok alebo psychotropných látok, ak je dôvodné podozrenie, že požili alkoholické nápoje alebo iné návykové látky.

• Ak sa osoba odmietne podrobiť takému vyšetreniu, možno vykonať lekárske vyšetrenie odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu.
• Policajný orgán oznámi príslušnému správnemu orgánu (obci podľa trvalého pobytu mladistvého), výsledok vyšetrenia na zistenie alkoholu, resp. iných návykových látok.
• Následne príslušná obec, resp. mesto prejedná priestupok.
• Priestupok sa prejedná na ústnom pojednávaní. Mladistvý vystupuje v konaní ako obvinený, jeho zákonní zástupcovia (rodičia) sú tiež účastníkmi konania.
• Za porušenie zákazu pitia alkoholu maloletou osobou môže obec uložiť zákonnému zástupcovi maloletého pokutu do výšky 33 eur.
• Ak ide o mladistvú osobu do 18 rokov, uloží jej obec pokarhanie.
• O uložení pokuty, resp. o uložení pokarhania obec informuje ÚPSVaR, odd. SPOD a SK.
• Úrad určí tzv. osobitného príjemcu (je ním obec podľa trvalého pobytu maloletého, resp. mladistvého), ak dieťa alebo rodič porušuje § 12 ods. 1 písm. f) a g) zákona o rodine, t. j. neplní si povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností, alebo zanedbáva povinnú školskú dochádzku.

tags: #charakteristika #ziaka #pre #upsvar #co #ma