Dočasná pracovná neschopnosť (PN) je dôležitým nástrojom sociálneho zabezpečenia, ktorý chráni príjem osôb, ktoré nie sú schopné vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Text sa zameriava na špecifickú situáciu podnikateľov a živnostníkov, ako aj na otázku nároku na pandemickú PN pre starobných dôchodcov, hoci primárne sa venuje všeobecným podmienkam vzniku nároku na PN pre živnostníkov.
Podmienky nároku na PN pre živnostníkov
Aby mal podnikateľ nárok na pandemickú dočasnú pracovnú neschopnosť (PN), je potrebné, aby si platil odvody do Sociálnej poisťovne. Podmienkou pre vznik nároku na PN-ku je teda platenie odvodov a zároveň absencia dlhu voči poisťovni. To znamená, že ak má Sociálna poisťovňa vyplatiť podnikateľovi PN-ku, ten nesmie mať dlhy na sociálnom poistnom. Ak poisťovňa eviduje dlh vo výške do 5 €, vznikne nárok na PN-ku. Ak je dlh na poistnom vyšší, nevznikne nárok na PN-ku.
Pri vzniku prvej ePN by mal živnostník nahlásiť spôsob výplaty nemocenskej dávky. Táto dávka môže byť vyplácaná na bankový účet živnostníka - prevodom, alebo na adresu trvalého pobytu - poštou. Prevod na bankový účet vyžaduje nahlásenie čísla účtu prostredníctvom elektronického účtu poistenca.
Ako postupovať pri ochorení
Keď živnostník spĺňa vyššie uvedené podmienky a ochorie, základom je návšteva lekára. Ten vypíše elektronickú Pn-ku, tzv. ePN a oznámi živnostníkovi dátum najbližšej kontroly. Živnostník môže požiadať lekára o vytlačenie Odpisu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej elektronicky. V tomto dokumente nájde všetky dôležité údaje o svojej PN-ke: dátum vzniku PN, čas vychádzky, nasledujúce lekárske kontroly. Lekár nie je povinný vytlačiť tento dokument automaticky, tieto informácie oznámi živnostníkovi ústne priamo v ordinácii. Vytlačením dokumentu si živnostník nemusí pamätať tieto informácie.
Ak lekár vystaví potvrdenie o vzniku dočasnej PN-ky, tzv. ePN, živnostník nedoručuje žiadne potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti pobočke Sociálnej poisťovne. Inštitúcie si všetky informácie o jeho PN-ke vymenia medzi sebou vo vlastnej réžii.
Čerpanie a výpočet PN-ky
PN-ka sa čerpá nasledovne: od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu, od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.
Základom pre výpočet PN-ky je denný vymeriavací základ, ktorý vypočítame ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých živnostník zaplatil poistné. Maximálny denný vymeriavací základ pre rok 2025 je stanovený vo výške 94,0274 €.
| Deň | Suma na 1 deň | Percento denného vymeriavacieho základu |
|---|---|---|
| 1. - 3. | 23,50685 € | 25 % |
| 4. a ďalší deň | 51,71507 € | 55 % |
Sociálna poisťovňa vypláca nemocenskú dávku počas trvania PN-ky. V tomto období živnostník nemá povinnosť hradiť sociálne ani zdravotné poistné.
Príklad výpočtu PN-ky pri minimálnych odvodoch
Väčšina živnostníkov platí minimálne odvody. Pri minimálnych odvodoch vypočítame výšku nemocenského takto: denný vymeriavací základ = minimálny mesačný vymeriavací základ × počet mesiacov v roku / počet dní v roku.
Príklad: Adam je živnostník. Ochorie a lekár ho uzná práceneschopným na 1 týždeň. Adam platí minimálne odvody do Sociálnej poisťovne. Má nárok na nemocenskú dávku? Koľko dostane?
Odpoveď: 715 × 12 / 365 = 23,50 €. Adamov denný vymeriavací základ je 23,50 €. Keďže je chorý týždeň, prvé 3 dni dostane 25 % denného vymeriavacieho základu a po zvyšok dní 55 % denného vymeriavacieho základu.
- 1.-3. deň = 23,50 × 0,25 × 3 = 17,63 €
- 4.-7. deň = 23,50 × 0,55 × 4 = 51,70 €
Za sedem dní trvania pracovnej neschopnosti dostane Adam nemocenské vo výške 69,33 €.
Kto má nárok na nemocenské dávky?
- Dobrovoľne nemocensky poistená osoba - osoby staršie ako 16 rokov, ktoré sú nezamestnané alebo sú študentmi. Poistenci si platia poistné sami, aj keď nemusia. Nárok na nemocenskú dávku im vzniká, ak za posledné dva roky pred nástupom na PN-ku boli nemocensky poistení najmenej 270 dní.
- Povinne nemocensky poistená osoba - sem patria zamestnanci a živnostníci, ktorí pravidelne platia nemocenské poistenie. Nárok na dávky im vzniká, ak boli uznaní za práceneschopných. Ak živnostník dosiahol v roku 2024 príjem do limitu, pre ktorý v roku 2025 nevzniká povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, nemá nárok na nemocenské.
- Osoba v ochrannej lehote - ochranná lehota začína plynúť po skončení poistenia, trvá sedem dní. Ak bola takáto osoba poistená menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá podľa počtu dní poistenia. Znamená to, že ak ste boli zamestnaní alebo ste podnikali od 1. januára do 31. apríla a od 3. mája do 30. júna ste PN, vďaka ochrannej lehote máte nárok na PN-ku.
Dĺžka vyplácania PN-ky
Vyplácanie PN-ky zaniká ukončením dočasnej pracovnej neschopnosti lekárom. Posledným termínom na vyplácanie je uplynutie 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Z toho vyplýva, že PN-ku môže živnostník čerpať po dobu 52 týždňov. Ak nepriaznivý zdravotný stav pretrváva aj po tejto dobe, je možné požiadať o invalidný dôchodok.
Poistenie PN na čo si dať pozor
Kedy prichádzajú prvé peniaze z PN-ky?
Ak PN začala v priebehu marca 2025, prvá dávka nemocenského je vyplácaná nasledujúci mesiac za predchádzajúci mesiac. To znamená, že prvé nemocenské dorazí v priebehu apríla 2025. Dátumovo sa toto obdobie u každého líši.
Čo robiť pri problémoch s výplatou PN-ky?
O dĺžke PN-ky rozhoduje lekár, preto sa najskôr obráťte na lekára, ktorý vás uznal práceneschopným. Mohlo sa stať, že zabudol PN-ku zadať do systému ePN. Ak lekár potvrdí, že z jeho strany všetko prebehlo v poriadku, obráťte sa na Sociálnu poisťovňu, ktorá vám vysvetlí, kde nastala chyba. Ak bola PN-ka prvý mesiac vyplatená a druhý už nie, opäť kontaktujte lekára. Lekár musí PN-ku predĺžiť do uzávierky výplaty nemocenského v Sociálnej poisťovni. Ak tak urobí po termíne, Sociálna poisťovňa vašu PN-ku spracuje až nasledujúci mesiac.
Situácie, kedy Sociálna poisťovňa nepreplatí celú výšku PN-ky
V momente, keď si ochorenie a s ním spojenú PN-ku spôsobíte sami nadmerným požívaním alkoholu a návykových látok, Sociálna poisťovňa zníži vyplácanie PN-ky na polovicu počas celej doby práceneschopnosti. Zároveň ak ste „vypísaný/á“, musíte dodržiavať liečebný režim a z domova sa vzďaľovať iba v čase predpísaných vychádzok. Sociálna poisťovňa môže vykonať kontrolu a keď vás pracovník poisťovne nenájde doma, stopne vám poisťovňa vyplácanie nemocenskej dávky na dobu 30 dní. Zároveň si vás predvolá na vysvetlenie príčiny, prečo ste v čase kontroly neboli doma.
Ak vám predsa len poisťovňa stopne výplatu nemocenského na 30 dní, je dobré vedieť, že toto je maximálna lehota, na ktorú môžu pozastaviť vyplatenie dávky. To znamená, že ak je predpoklad vašej liečby 3 mesiace a kontrola vás nenájde doma hneď na začiatku PN-ky, stopne sa vyplatenie nemocenského na 30 dní a po ich uplynutí sa vyplácanie opäť obnoví a o dávky neprídete.
Máte ďalšie otázky ohľadom PN-ky a jej výplaty? Kontaktujte pobočku Sociálnej poisťovne.
PN-ka a daňové priznanie
Vyplácanie nemocenských dávok patrí pod štátne sociálne dávky, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov. Mnohí pracujú pre slovenského zamestnávateľa, no často absolvujú pracovné cesty do zahraničia. Podľa Sociálnej poisťovne má aj takáto osoba nárok na takzvané nemocenské dávky počas práceneschopnosti (PN). Je ale nutné rozlišovať, v akej krajine sa zamestnanec nachádza. Medzi iné členské štáty sa považuje aj Švajčiarsko, Nórske kráľovstvo, Islandská republika, Lichtenštajnské kniežatstvo, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.
Nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, pričom potrebuje potvrdenie ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Čo robiť, ak zahraničný lekár takéto potvrdenie neposkytuje? V takomto prípade je potrebné požiadať o vystavenie potvrdenia príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná PN. Je však dôležité, aby táto inštitúcia zabezpečila lekárske posúdenie PN a vystavila potvrdenia bezodkladne.
Ak poistencovi vznikla PN na území štátu, s ktorým nemá Slovensko uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, rozdeľujú sa tieto krajiny na dve skupiny. V takomto prípade musí byť tlačivo vystavené ošetrujúcim lekárom osvedčené apostilou - čo je osvedčenie hodnovernosti verejnej listiny príslušným orgánom.
Ako informuje Sociálna poisťovňa, ak ako Slovák žiješ a pracuješ v zahraničí pre zahraničného zamestnávateľa, od prvého dňa práce podliehaš legislatíve danej krajiny. To znamená, že v tejto krajine ťa zamestnávateľ prihlási do sociálneho systému, pričom tejto krajine budeš odvádzať aj poistné. V tomto prípade je nutné žiadať o nemocenské najprv krajinu, v ktorej žiješ a pracuješ. Poisťovňa upozorňuje, že v prípade, ak zostaneš naďalej pracovať na Slovensku a súčasne budeš vykonávať zárobkovú činnosť aj v inom členskom štáte, je potrebné to oznámiť.
Europa.eu informuje, že ak migrujúci pracovník v EÚ, zamestnaný alebo SZČO, je prihlásený do systému sociálneho zabezpečenia v hostiteľskej krajine, má nárok na nemocenské dávky. V mnohých krajinách bude tvoj nárok na tieto dávky závisieť od toho, ako dlho si v minulosti prispieval do systému. Krajina, v ktorej žiadaš o dávky, je však povinná zohľadniť všetky obdobia, počas ktorých si pracoval v iných krajinách EÚ.
Príklad: Anna, pôvodne z Poľska, pracovala v Poľsku 6 rokov. Potom sa presťahovala do Nemecka, kde pracovala 2 roky. Následne mala Anna dopravnú nehodu, po ktorej ochrnula. V Poľsku aj Nemecku požiadala o invalidný dôchodok. Nemecké úrady však jej žiadosť zamietli, pretože nemala v odpracovaných 5 rokov v Nemecku. Avšak úrady mali pri výpočte Anniných odpracovaných rokov zarátať aj obdobie odpracované v Poľsku. Po správnosti je výsledok 8 rokov, teda viac, ako nemecké kvalifikačné minimum. Anna teda má nárok na poberanie invalidného dôchodku nielen z Poľska, ale aj Nemecka.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravilo upravený zákon o sociálnom poistení. Meníme dĺžku 8 mesačnej ochrannej lehoty pre tehotné ženy. Kým doteraz bola platná podmienka, že musela otehotnieť ešte počas pracovného pomeru, teraz však môže otehotnieť do 6 mesiacov od jeho ukončenia. Zaužívané 8 mesačné obdobie kedy má žena istotu, že nestratí nárok na sociálne dávky, sa tak predlžuje o 6 mesiacov. Cieľom úpravy je garantovať istotu materskej, alebo tehotenského príspevku pre ženu, ktorá otehotnela v období 180 dní od ukončenia nemocenského poistenia. Táto úprava bude platná od 1. januára 2023.
Z dôvodu zamedzenia situácií, pri ktorých vzniká priestor pre špekulatívne konania s cieľom získať výhody a zároveň neplatiť poistné, vznikla potreba upraviť zohľadňovanie období, ktoré sa hodnotia na vznik nároku na materské, dôchodkové dávky a dávku v nezamestnanosti. Po novom sa nebudú na tento účel započítavať obdobia, v ktorých zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské. Rozhodujúce je reálne platenie poistného a z tohto dôvodu sa aj vymeriavací základ vo výške 0 eur budeme považovať za absenciu vymeriavacieho základu. Najviac to pocítia pracovníci, ktorí vykonávajú svoju prácu s dlhými prestávkami bez príjmu. Po novom im bude do obdobia hodnoteného na vznik nároku na dávky započítane iba obdobie, kedy môžu vykázať príjem.
Modernizácia platby odvodov do Sociálnej poisťovne pomôže eliminovať nebezpečenstvo krádeže, možnosť výskytu chýb pri počítaní, možnosť výskytu falošných peňazí v obehu, dodatočné náklady na zabezpečenie bezpečnosti (trezory, ozbrojená ochrana), možnosť šírenia ochorení, potreba osobného kontaktu a pod. Ľudia budú môcť využiť na zaplatenie sociálnych odvodov bezhotovostný prevod na účet Sociálnej poisťovne, alebo hotovostný vklad vo svojej banke a na pošte.
Prinášame dlho očakávanú zmenu pri potvrdzovaní dočasnej pracovnej neschopnosti. Už v roku 2022 bude môcť lekár potvrdiť PN elektronickou formou, ktorá významne zníži administratívne zaťaženie poistencov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zamestnávateľov ako aj Sociálnej poisťovne. Táto možnosť nahradí v súčasnosti používané 5-dielne tlačivo, čím zaručuje aj oveľa ekologickejší spôsob a zároveň poistencom odpadá povinnosť priniesť zamestnávateľovi vypísané tlačivo osobne.
Národné centrum zdravotníckych informácií zabezpečí prenos údajov o PN od ošetrujúceho lekára do informačného systému Sociálnej poisťovne a v prípade, ak ide o zamestnanca bude tento údaj o PN automaticky zaslaný zamestnávateľovi. Poistenec bude informovaný o stave konania prostredníctvom SMS notifikácií, alebo prostredníctvom individuálneho účtu poistenca v SP. Pre uľahčenie prechodného obdobia bude v platnosti duálny systém potvrdzovania o PN. V tomto systéme bude súčasne platiť papierová a elektronická forma PN. Lekár bude môcť vystavovať elektronické alebo papierové potvrdenia o PN až do 31. marca 2023.
Umožníme poukazovať krátkodobé dávky sociálneho poistenia (nemocenské a dávku v nezamestnanosti) aj na iný účet v banke, alebo v pobočke zahraničnej banky ako je účet prijímateľa, resp. jeho manžela/manželky. Táto úprava nadobudne účinnosť už 1. apríla 2022. Každý žiadateľ si tak môže určiť ľubovoľný účet a jednoducho ho zapísať do žiadosti. Po novom už nebude potrebné dokladovať čestné vyhlásenie pri výbere iného účtu.
Doposiaľ dôchodca nemohol požiadať o vyplácanie dôchodkových dávok, pokiaľ bol v zamestnaní vedený ako dočasne práceneschopný, avšak opačný súbeh dávok bol možný. Po novom upravujeme možnosť požiadať si o dôchodkovú dávku, aj v prípade ak poistenec poberá náhradu príjmu počas dočasnej práceneschopnosti. Cieľom tejto úpravy je zrovnoprávniť poberateľov a odstrániť diskrimináciu.
Upravujeme spôsob výpočtu sumy starobného dôchodku poistencov, ktorým vznikol nárok na starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 a zároveň získali pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré poskytuje starobný dôchodok Česká republika. V mnohých prípadoch poistencovi tento nárok nevznikol, alebo nebol vyplatený a poberal tak iba čiastkový dôchodok od Slovenskej republiky. Suma starobného dôchodku týchto poistencov sa bude po novom určovať podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a to v celej dĺžke. Výška dôchodku sa vypočíta z celého obdobia dôchodkového poistenia (vrátane československého obdobia). Touto úpravou zabránime prepadu ľudí pod hranicu chudoby, kvôli nespravodlivému vyplácaniu dôchodkových dávok.
V záujme zabezpečenia právnej istoty pre vojakov a policajtov, zavádzame aby nárok na čiastkový starobný dôchodok zo systému sociálneho poistenia mali aj poberatelia výsluhových dôchodkov, ktorí nesplnili podmienku 15 rokov dôchodkového poistenia. Novela zabezpečuje, aby bol poberateľom výsluhových dôchodkov zhodnotený celkový počet rokov obdobia dôchodkového poistenia získaného v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky, ktorým je nielen systém dôchodkového poistenia vykonávaný Sociálnou poisťovňou, ale aj osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Napríklad pre poberateľov výsluhového dôchodku, ktorí pracovali aj v inom zamestnaní (mimo služby), umožníme súbežné poberanie výsluhového dôchodku v plnej výške a poberanie čiastkového dôchodku za odpracované roky mimo služby.
Čo sa týka starobných dôchodcov, text priamo neodpovedá na otázku ich nároku na pandemickú PN. Avšak, všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky sa vzťahujú aj na starobných dôchodcov, ak sú nemocensky poistení. Starobný dôchodca, ktorý je zároveň povinne nemocensky poistený (napr. ako zamestnanec alebo živnostník), má nárok na pandemickú PN za rovnakých podmienok ako iné poistené osoby. Ak starobný dôchodca nie je nemocensky poistený, nemá nárok na pandemickú PN.