Rakúska časť monarchie, v ktorej žili aj Česi, bola v 19. storočí svedkom významných spoločenských a kultúrnych zmien. Tieto zmeny ovplyvnili život nielen Čechov, ale aj ďalších národov monarchie, vrátane Slovákov. Revolučné roky 1848/49 zohrali v novodobých dejinách slovenského národa obzvlášť významnú úlohu. Pre slovenské národné hnutie predstavovali jarné a letné mesiace roku 1848 mimoriadne obdobie vnútorného dozrievania. V tejto etape sa formovali národnopolitické programy s cieľom dokonštituovať národ v modernej podobe prostredníctvom národnooslobodzovacieho zápasu.
Spoločensko-politický kontext a revolúcie
Revolúcia nastolila otázku vzájomného vzťahu občianskych slobôd a politických práv jednotlivcov na jednej strane a národných práv na strane druhej. V rakúskej časti sa riešenie národnostnej otázky úzko prelínalo s politickými zápasmi a ideologickými stretmi. Prebojúvanie spoločenských a národnoemancipačných snáh Slovákov a šírenie ideí buržoáznodemokratických premien Uhorska i monarchie bolo v priebehu revolučných udalostí rokov 1848-1849 veľmi zložité a ťažké. Keďže poprednou nositeľkou slovenského národného povedomia bola inteligencia, zväčša ľudového, nešľachtického pôvodu, slovenský národný pohyb získal demokratickejšie prvky a náplň.
Slovenská politická reprezentácia za predsedníctva Ľ. Štúra sformulovala svoje štátnopolitické požiadavky v Žiadostiach slovenského národa, ktoré prijala v Liptovskom Mikuláši 11. mája 1848. Tieto žiadosti sú prvým štátoprávnym programom Slovákov, žiada sa v nich zabezpečenie národnej svojbytnosti a práv Slovákov na demokratických princípoch rovnosti a bratstva.
True Štúr │ Pravda o Štúrovi
Vzťahy medzi národmi a vznik Slovenskej národnej rady
Maďarská národná revolúcia sa dostala do kolízie s ideami revolúcie ostatných národností v Uhorsku, upierajúc im práva a slobodu. Dôsledkom bol nielen rozchod Slovákov s maďarsky chápanou revolúciou, ale aj vytvorenie Slovenskej národnej rady vo Viedni 16. septembra 1848 ako najvyššieho slovenského politického a vojenského orgánu. Okrem Slovákov boli členmi Slovenskej národnej rady viedenskí Česi, zastúpení dôstojníkmi ako B. Bloudek, F. Zach a B. Janeček.
Slovenský národný program sa tak dostal do rozporu s maďarským programom nielen v národnostnej, ale aj v sociálnej otázke a v otázke demokratizácie politického systému. To prispelo k rozchodu štúrovcov s Uhorskom a Maďarmi a hľadanie ochrany a podpory pre slovenský národnorevolučný pohyb medzi národmi konštitučného Rakúska, najmä u Čechov.
Česko-slovenská spolupráca v období dualizmu
Slovenský národ a český národ žili v štátnom útvare, ktorý sa od rakúska-maďarského vyrovnania roku 1867 volal Rakúsko-Uhorsko. Zatiaľ čo v slobodnejších rakúskych pomeroch sa mohol český národ hospodársky a kultúrne rozvíjať, mal svoje kultúrne zariadenia, školy vrátane univerzity, slovenský národ v Uhorsku bol vystavený brutálnemu útlaku. Najrozvinutejšia bola spolupráca dvoch bratských národov - Čechov a Slovákov. Spoluprácu medzi Čechmi a Slovákmi organizovala Československá jednota, založená roku 1896.
| Oblasť | Situácia v Rakúsku (Česi) | Situácia v Uhorsku (Slováci) |
|---|---|---|
| Hospodárstvo | Rozvoj kapitalizmu | Agrárna zaostalosť |
| Kultúra | Vlastné školy a univerzity | Maďarizácia, útlak |
Od roku 1908 až do prvej svetovej vojny sa v moravskom kúpeľnom meste Luhačoviciach každoročne konali česko-slovenské porady. Vďaka tejto spolupráci sa Česi a Slováci navzájom lepšie spoznávali a zbližovali. Vytvorili sa tak predpoklady pre spoločný štát Čechov a Slovákov.