Práceneschopnosť (PN) je situácia, ktorá môže nastať každému zamestnancovi z rôznych dôvodov, ako sú choroba, úraz, karanténa alebo choroba z povolania. V tomto článku sa komplexne pozrieme na to, ako PN ovplyvňuje nárok na odmenu a iné benefity, ako aj na dôležité legislatívne zmeny a daňové aspekty.
Čo je to PN a ako funguje?
PN znamená dočasnú práceneschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom.
Elektronická PN (ePN)
Od 1. januára 2023 je vystavovanie elektronickej PN (ePN) povinné pre všetkých lekárov (všeobecných lekárov, dorastových lekárov, ambulantných špecialistov aj nemocničných lekárov - špecialistov). ePN predstavuje elektronický záznam v Elektronickej zdravotnej knižke občana, ktorá je vedená v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS).
Vďaka ePN zamestnanci už nemusia doručovať žiadne papierové potvrdenia zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie automatizovane. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia.
Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Zamestnávateľovi oznamuje údaje o ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup.
Ochranná lehota
V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky.
Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
Náhrada príjmu a nemocenské dávky počas PN
Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok. Podmienkou je, aby mal zamestnanec počas PN aktívne nemocenské poistenie.
Nárok na príjem počas PN je upravený zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Náhrada príjmu od zamestnávateľa
Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa.
Výška náhrady príjmu je nasledovná:
- 1. - 3. deň (vrátane): 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
- 4. - 10. deň: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
Je však možné, že kolektívna zmluva upravuje nárok na vyššiu náhradu príjmu (napr. 75 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN). Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.
Nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne
Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor.
Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)
Pre účely určenia výšky náhrady príjmu, resp. nemocenského, je potrebné vypočítať denný vymeriavací základ (DVZ).
DVZ sa vypočíta ako:
- Súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia.
Rozhodujúce obdobie je:
- Kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka.
- Obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t. j. predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN, napr. ak vzniklo nemocenské poistenie 2.2.2025, rozhodujúcim obdobím pre určenie DVZ bude obdobie od 2.2.2025 do 1.3.2025).
Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia.
Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia.
Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.
Príklady výpočtu náhrady príjmu a nemocenského
Pre lepšie pochopenie si pozrime niekoľko príkladov:
Príklad 1: Zamestnanec s nemennou mzdou celý rok
- Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila.
- DVZ: 950 eur * 12 mesiacov = 11400 / 365 dní = 31,23 eur.
- Náhrada príjmu od 1. do 3. dňa (25% DVZ): 3 dni * 31,23 eur * 0,25 = 23,42 eur.
- Náhrada príjmu od 4. do 10. dňa (55% DVZ): 7 dní * 31,23 eur * 0,55 = 120,29 eur.
- Nemocenské od 11. do 14. dňa (55% DVZ): 4 dni * 31,23 eur * 0,55 = 68,71 eur.
Príklad 2: Zamestnanec s prerušenou PN
- Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní.
- DVZ: 950 eur * 12 mesiacov = 11400 / (365 - 35) = 11400 / 330 = 34,55 eur.
- Náhrada príjmu od 1. do 3. dňa (25% DVZ): 3 dni * 34,55 eur * 0,25 = 25,91 eur.
- Náhrada príjmu od 4. do 10. dňa (55% DVZ): 7 dní * 34,55 eur * 0,55 = 132,97 eur.
- Nemocenské od 11. do 14. dňa (55% DVZ): 4 dni * 34,55 eur * 0,55 = 75,91 eur.
Príklad 3: Zamestnanec s vyššou mzdou
- Mzda zamestnanca je 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila.
- DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur. (maximálna suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j. pri výpočte sa použije táto suma).
- Náhrada príjmu od 1. do 3. dňa (25% DVZ): 3 dni * 74,4987 eur * 0,25 = 55,87 eur.
- Náhrada príjmu od 4. do 10. dňa (55% DVZ): 7 dní * 74,4987 eur * 0,55 = 286,72 eur.
- Nemocenské od 11. do 14. dňa (55% DVZ): 4 dni * 74,4987 eur * 0,55 = 163,90 eur.
Príklad 4: Zamestnanec s krátkym pracovným pomerom pred PN
- Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.
- Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 28.2.2023 (151 dní).
- DVZ: (950 * 5) / 151 = 31,46 eur.
- Náhrada príjmu od 1. do 3. dňa (25% DVZ): 3 dni * 31,46 eur * 0,25 = 23,59 eur.
- Náhrada príjmu od 4. do 10. dňa (55% DVZ): 7 dni * 31,46 eur * 0,55 = 121,08 eur.
- Nemocenské od 11. do 14. dňa (55% DVZ): 4 dni * 31,46 eur * 0,55 = 69,21 eur.
Príklad 5: Zamestnanec v ochrannej lehote
- Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10. januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.
- Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 9.1.2023 (101 dní).
- DVZ: (950 * 3 + 950/31 * 9) / 101 = 31,34 eur.
- Náhrada príjmu od 1. do 3. dňa (25% DVZ): 3 dni * 31,34 eur * 0,25 = 23,51 eur.
- Náhrada príjmu od 4. do 10. dňa (55% DVZ): 7 dni * 31,34 eur * 0,55 = 120,64 eur.
- Nemocenské od 11. do 14. dňa (55% DVZ): 4 dni * 31,34 eur * 0,55 = 68,95 eur.
Povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa pri ePN
Zavedením ePN sa zmenili aj povinnosti pre zamestnancov a zamestnávateľov.
Povinnosti zamestnanca
- Kontaktovať telefonicky zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN.
- Dodržiavať liečebný režim.
- Prihlásiť sa do svojho konta na stránke Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“ a oznámiť číslo účtu, na ktorý mu má byť vyplácaná mzda (alebo uviesť, že mzda je vyplácaná v hotovosti), poskytnúť údaj o poslednom dni výkonu práce pred vznikom PN a informovať o období, za ktoré má nárok na náhradu príjmu a či bola vyplatená (ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania).
Povinnosti zamestnávateľa
- Sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.
- Nahlásiť Sociálnej poisťovni potrebné údaje pre výplatu nemocenských dávok. Uvedené údaje nahlasuje zamestnávateľ čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní. Zamestnávateľovi oznamuje údaje o ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup.
- Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musí na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti.
- Ak Sociálna poisťovňa požiada o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, je zamestnávateľ povinný ju poskytnúť.
PN verzus ePN: hlavné rozdiely - stručne a zrozumiteľne
Daňové aspekty PN a nezdaniteľné časti
Počas rodičovskej dovolenky a práceneschopnosti (PN) sa mení štruktúra príjmov a s ňou aj daňové povinnosti.
Nemocenské a iné sociálne dávky
Nemocenské, materské a iné sociálne dávky sú dávky zo sociálneho systému a majú špecifický daňový režim. Praktická zásada je, že každý „typ peňazí“ (mzda, náhrada, dávka, bonus, príjem z dohody) môže mať iný daňový režim.
Ročné zúčtovanie vs. daňové priznanie
Ročné zúčtovanie často vyjde s malým nedoplatkom (kvôli prémiám) alebo preplatkom (podľa výšky preddavkov). Daňové priznanie podávate, ak ste mali viac zdrojov príjmov (napr. mzda + PN + príjmy z prenájmu).
Nezdaniteľná časť na daňovníka
Nezdaniteľná časť na daňovníka sa uplatňuje voči zdaniteľným aktívnym príjmom (napr. mzde).
Daňový bonus na dieťa
Daňový bonus na dieťa je viazaný na splnenie zákonných podmienok a minimálneho zdaniteľného príjmu za rok. Striedavé uplatňovanie počas roka je možné.
Odmeny a ich zdanenie
Prémie a ročné odmeny vyplatené za obdobie pred nástupom na rodičovskú či PN sa spravidla zdaňujú ako mzda v mesiaci výplaty.
Pokles aktívneho príjmu počas PN môže viesť k preplatku na dani, čo sa prejaví po ročnom zúčtovaní alebo daňovom priznaní.
Zmeny v sociálnom poistení od 1. januára 2026
Od 1. januára 2026 vstupuje do platnosti významná zmena v oblasti sociálneho poistenia, ktorá sa dotkne každého zamestnanca aj zamestnávateľa. Novela zákona o sociálnom poistení, prijatá v rámci konsolidačného balíka, prinesie nové pravidlá, ktoré zmenia spôsob výpočtu a platenia odvodov.
Do konca roka 2025 platí, že ak zamestnanec počas PN, materskej alebo inej sociálnej udalosti dostane odmenu, táto odmena sa nepovažuje za základ na platenie poistného. Od 1. januára 2026 sa táto výnimka ruší. Zamestnanec, ktorý počas takéhoto obdobia dosiahne príjem, z neho bude musieť zaplatiť poistné.
Dôsledky pre zamestnávateľov a zamestnancov
Ak zamestnávateľ počas dní PN zúčtuje zamestnancovi akýkoľvek príjem zo závislej činnosti, z tohto príjmu vznikne povinnosť odviesť poistné - a to na strane zamestnanca aj zamestnávateľa.
Príklad: Zamestnankyňa poberá v marci 2026 materské a zároveň jej zamestnávateľ vyplatí odmenu vo výške 1 000 eur. Z tejto odmeny bude musieť zamestnankyňa aj zamestnávateľ zaplatiť poistné.
Výnimky
Zmeny sa netýkajú samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) ani dobrovoľne poistených osôb. Pre tieto skupiny zostáva všetko po starom. To znamená, že počas obdobia poberania nemocenského, ošetrovného alebo materského budú mať aj naďalej vylúčenú povinnosť platiť poistné.
Prechodné obdobie
Pre zamestnávateľov, ktorým vznikne nemocenské poistenie po 31. marci 2026, a ktorí vyplácajú mzdy v hotovosti, platí prechodné obdobie. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu v hotovosti prostredníctvom RLFO - prihláška/zmena, zamestnávateľ musí do 31. marca 2026 oznámiť Sociálnej poisťovni číslo účtu vo formáte IBAN (pri zahraničných účtoch aj názov účtu a kód SWIFT/BIC).