V trhovej ekonomike sa výroba a poskytovanie produktu realizuje prostredníctvom výrobných faktorov. Ekonomická teória pre vstupy (ekonomické zdroje) používa označenie výrobné faktory, ktoré sú najzákladnejšími prvkami vkladanými do procesu výroby, aby sa použili na vytvorenie finálneho produktu. Členia sa na primárne faktory (nie sú výsledkom predošlej výroby) a sekundárne faktory (sú výsledkom predchádzajúcej výroby).
Ekonómia trhu výrobných faktorov sa líši od trhu výrobkov a služieb v tom, že firmy tvoria stranu dopytu a domácnosti stranu ponuky. Musíme tiež rozlišovať, či výrobný faktor na trhu je predávaný a kupovaný alebo prenajímaný. Ak ide o kúpu a predaj, cenu označujeme za trhovú. Ak ide o prenájom, cenu označujeme za nájomné. Cena výrobného faktora je cena za službu tohto faktora (za prenájom). Dôležitou súčasťou trhového mechanizmu sú dôchodky - príjmy, ktoré majú motivačný charakter. Každý vlastník dôchodku sa rozhoduje o jeho použití. Môže ho celý spotrebovať alebo časť nespotrebuje a začne tvoriť úspory. V trhovej ekonomike toto rozdeľovanie nadobúda podobu peňažných dôchodkov.
Práca
Práca je primárny výrobný faktor. Je to cieľavedomá a účelná ľudská činnosť, zameraná na tvorbu statkov a služieb, ktoré uspokojujú ľudské potreby. Nositeľom práce je človek so svojimi fyzickými a psychickými schopnosťami, práca je vlastne ľudským kapitálom. Ak ide o prácu, platí sa za jej službu mzda a cena tejto služby je mzdová sadzba. Vlastník práce získava mzdu.
Dopyt po práci
Dopyt po práci je odvodený dopyt (dopyt po výrobku spôsobí dopyt po niekom, kto ho bude vyrábať). Určujú ho firmy, výrobcovia a podniky. Dopyt po práci je určovaný zo strany firmy. Závisí od ostatných výrobných zdrojov, veľkosti kapitálu a používanej technológie. Krivku dopytu po práci je potrebné odvodzovať z hraničného produktu práce, ktorý je definovaný ako prírastok produktu pri zamestnaní dodatočnej jednotky práce. Hraničný produkt MPL (marginal product labour) vypočítame teda ako podiel prírastku produkcie a prírastku práce. MP . p = MRP, v tomto prípade sa MRP = cene práce. Krivka MRP L predstavuje z hľadiska maximalizácie zisku - cieľa firmy optimálnu úroveň dopytu po práci pre každú jednotlivú úroveň miezd.
Ponuka práce
Ponuka práce predstavuje počet práceschopného obyvateľstva, t.j. počet pracujúcich aj nezamestnaných. Ponuku práce ovplyvňuje počet obyvateľov, podiel práceschopného obyvateľstva, kvalita a kvantita vykonanej práce. Ponuka práce závisí od domácností, ich ochoty pracovať. Rozlišujeme množstvo ľudí schopných a ochotných pracovať a úroveň, na ktorej je práca vykonaná. Táto produktivita práce závisí od vzdelania, praxe, kvalifikácie, tvorivosti. Krivka ponuky práce má zvláštny tvar a je výsledkom charakteristického správania domácností na trhu práce. Zvláštny tvar krivky ponuky práce vyjadruje vzťah medzi množstvom práce L, ktorú sú ochotné pracovné sily odpracovať a danou mzdovou sadzbou. Vplyvom zmien úrovne miezd na ponuku práce sa zaoberá mikroekonómia a v teórii je známy tzv. substitučný efekt zmeny miezd a dôchodkový efekt zmeny miezd. Vo väčšine prípadov prevláda substitučný efekt, ktorý má za následok, že záujem o prácu sa pri zvýšení mzdovej úrovne zvyšuje, teda ponuka práce rastie. Vyššia mzda znamená, že svoje doterajšie nároky môžeme uspokojovať pri obmedzení pracovnej ponuky - dôchodkový efekt, ale súčasne sa práca stáva lákavejšou. Až po určitý bod ponuka práce stúpa pre všetky mzdové sadzby, ktoré tiež rastú, prevláda substitučný efekt.
Mzda
Mzda je cenou práce. Vyplýva z dopytu po práci a ponuky práce. Navonok mzda vystupuje v dvoch základných formách. Rozlišujeme časovú a úkolovú mzdu. Časová mzda je forma mzdy, ktorá vyjadruje odmenu za určitý čas (za hodinu, deň, týždeň, mesiac), a podľa toho rozlišujeme hodinovú, dennú, týždennú, mesačnú mzdu. Úkolová mzda je premenenou formou časovej mzdy. Pri jej určení sa vychádza z priemerného počtu výrobkov, ktoré pracovník vyrobí za určitý čas. Ďalej rozlišujeme nominálnu mzdu (peniaze, ktoré dostaneme) a reálnu mzdu (výrobky a služby, ktoré si môžeme kúpiť z nominálnej mzdy). Reálna mzda predstavuje sumu tovarov a služieb, ktoré si pracovník za svoju nominálnu mzdu môže kúpiť. Index reálnej mzdy = (index nominálnej mzdy / index cien tovarov a služieb) * 100. Reálna mzda sa pri danej úrovni cien mení priamo úmerne so zmenou nominálnej mzdy. Pracovnú silu delíme na zamestnaných a nezamestnaných (nemajú prácu, ale aktívne si ju hľadajú). Podiel nezamestnaných nazývame miera nezamestnanosti: u = U (počet nezamestnaných) / L (pracovná sila).
Nezamestnanosť je prirodzený jav v trhovej ekonomike, keď práceschopné obyvateľstvo nenachádza na trhu práce uplatnenie. Rozlišujeme:
- Štrukturálna nezamestnanosť - spôsobená zmenami v národnom hospodárstve a nesúladom medzi ponukou a dopytom.
- Cyklická nezamestnanosť - vzniká v období zostupnej fázy hospodárskeho cyklu a v období hospodárskeho vzostupu opäť zaniká.
- Sezónna nezamestnanosť - vzniká v dôsledku sezónnej povahy niektorých hospodárskych činností (poľnohospodárstvo, stavebníctvo...).
Mzdy závisia od vyspelosti krajín. Aby sme pochopili mzdové rozdiely v jednotlivých odvetviach ekonomiky alebo medzi jednotlivcami, musíme brať do úvahy niekoľko aspektov: kompenzačné rozdiely, rozdiely v kvalite práce, výnimočné schopnosti. Kompenzačné rozdiely predstavujú mzdové rozdiely, ktoré slúžia na kompenzáciu nepeňažných rozdielov medzi prácami. Práce vykonávané v prostredí, kde sú špina, nervové vypätie, únava, monotónnosť, zlé sociálne vybavenie a pod., sú pre ľudí menej atraktívne. Aby sa získali pracovníci na takéto práce, musí sa mzda zvýhodniť. Mzdové rozdiely sú zapríčinené aj výnimočnými schopnosťami niektorých jednotlivcov. Ak za ten istý výkon dostaneme menší plat z dôvodu príslušnosti k rase, náboženstvu, pohlaviu, ide o mzdovú diskrimináciu. Odbory bojujú za práva zamestnaných.
Nezamestnanosť – makrotéma 2.3
Pôda
Pôda patrí medzi primárne výrobné faktory. Je to priamy produkt prírody, zahrňuje poľnohospodársku pôdu, pôdu na ťažbu a pôdu určenú na zástavbu. Pôdy je obmedzené množstvo rozlohou štátu, má rozdielnu úrodnosť a kvalitu. Kvalita je ovplyvnená aj polohou pôdy. Rozdiely spôsobené rôznou kvalitou, polohou či úrodnosťou kompenzuje tzv. diferenciálna renta. Za užívanie pôdy platíme alebo poberáme poplatok, tzv. pozemkovú rentu. Vlastník pôdy získava rentu.
Dopyt po pôde
Dopyt po pôde je odvodený dopyt (ak stúpa dopyt po úrode, stúpa aj dopyt po pôde). Dopyt po pôde, tak ako dopyt po ostatných výrobných faktoroch, je dopytom odvodeným. Dopyt po pôde na pestovanie zemiakov (krivka v grafe b) vychádza z krivky dopytu po zemiakoch.
Ponuka pôdy
Ponuka pôdy je výrazne ovplyvňovaná špecifikami tohto výrobného faktora. Na zmenu ceny nemôže reagovať ponuka zmenou množstva. Zmena dopytu po pôde nevyvolá v príslušnom intervale zmenu ponuky pôdy, ale zmenu ceny. Ponuka na trhu pôdy má monopol. Renta tak závisí od vývoja dopytu po pôde. Ak sa výška renty dostane nad bod rovnováhy, to znamená, že sa cena zvýši, firmy prestanú mať záujem o pôdu. Pri nezáujme o pôdu, musia vlastníci pôdy podnietiť záujem nižšou cenou. A to bude pôsobiť na znižovanie renty na úroveň rovnováhy. Na druhej strane, ak bude renta pod bodom rovnováhy, vlastníci nemajú záujem za tak nízku cenu pôdu ponúkať. Miesto, kde sa predáva, ponúka a kupuje pôda sa nazýva trh pôdy.
Cena pôdy a renta
Cena pôdy = (renta / úroková miera) * 100; závisí od polohy, úrodnosti a záujmu. Pôda ako výrobný činiteľ sa využíva jednak v poľnohospodárstve, kde je hlavným výrobným činiteľom, ale i na nepoľnohospodárske účely, ako napr. na stavbu ciest, budov a pod., kde sa uskutočňuje podnikateľská činnosť. Za prenájom sa platí pozemková renta, ktorá je ekonomickou realizáciou súkromného vlastníctva výrobného faktora - pôdy. Nájomné a renta sú pravidelné peňažné príjmy vlastníkov takých statkov, ktoré sa dávajú do prenájmu. Nájomným sa však rozumejú poplatky, ktoré sa vzťahujú na statky vyrobené ľudskou činnosťou (napr. prenájom bytu). Pôda sa prenajíma na obdobie, ktoré je predmetom dohody medzi vlastníkom pôdy a prenajímateľom. V tomto prípade nedochádza k zmene vlastníckych vzťahov. Dohoda okrem určenia obdobia obsahuje stanovený poplatok za užívanie pôdy, ktorý sa určuje na základe ceny výrobného faktora odvodeného z ceny poľnohospodárskeho produktu, ktorý sa na danej pôde dorába v danom roku. Pôdu možno nielen prenajímať, ale aj predávať. V tomto prípade sa mení vlastník. Pri určovaní ceny pôdy pri jej predaji sa vychádza z renty, ktorú táto pôda prináša, a z ceny kapitálu - úroku, ktorý bude prinášať suma peňazí získaná predajom pôdy.
Kapitál
Kapitál je sekundárny výrobný faktor. Je to súbor statkov, ktoré neboli bezprostredne spotrebované a slúžia na výrobu ďalších statkov. Od pôdy a práce sa líši tým, že je výsledkom výrobnej činnosti. Chápanie kapitálu je viacvýznamové, závisí od súvislostí, v akých sa analyzuje. Vlastník kapitálu získava zisk.
Rozlišujeme formy kapitálu:
- Komoditný - tovar na spotrebu.
- Portfóliový - cenné papiere.
- Produktívny - stroje, budovy.
Špecifickou formou kapitálu je technológia, t.j. nápad, licencia, tvorivosť, know-how, receptúra. Miesto obchodovania s kapitálom je trh kapitálu. Ak je východisková forma kapitálu peňažná, trh je potenciálny (neinvestované úspory) alebo reálny (s kapitálom sa už pracuje). Pri peňažnej forme kapitálu rozlišujeme potenciálny (peňažný) a reálny kapitál. Požičaním kapitálu vznikne úverový vzťah, keď vlastník peňažného kapitálu poskytne svoje prostriedky niekomu inému. Úver je založený na existencii dočasne voľných peňažných prostriedkov. Za využívanie úveru sa platí úrok. Úrok získame pomocou úrokovej miery: u´= u / K(kapitál) * 100.
Dopyt po kapitáli
Dopyt po kapitáli je odvodený dopyt. Závisí od dopytu po tovaroch, ktoré kapitál vyrába, a pri peňažnej forme od úrokovej miery. Dopyt po kapitáli závisí od dopytu po tých statkoch, ktoré sa pomocou príslušného kapitálu vyrábajú. Je určovaný hraničným produktom kapitálu, čo je dodatočný produkt vytvorený dodatočnou jednotkou kapitálu. Čistá produktivita kapitálu je príjem, ktorý pripadá na jednotku vloženého kapitálu. Úroková miera teda určuje dopyt po kapitáli a je dôležitá pre každého, kto si požičiava kapitál. Ak čistá produktivita kapitálu bude vyššia, ako je trhová úroková miera, vtedy si podnikateľ bude peniaze požičiavať a podnikať.
Ponuka kapitálu a akumulácia
Z hľadiska tvorby ponuky kapitálu na kapitálovom trhu majú rozhodujúcu úlohu úspory. Tie zase určujú vytvorený produkt. Ponuka kapitálu je daná výškou úspor. Z krátkodobého hľadiska je ponuka kapitálu absolútne nepružná. Akumuláciu, čiže premenu peňažných prostriedkov na kapitál, rozlišujeme peňažnú a reálnu. Peňažná akumulácia znamená zhodnotenie úspor v peňažnej podobe. Pri reálnej akumulácii sa peňažné prostriedky použijú na nákup investičných statkov. Reálna akumulácia kapitálu predstavuje čisté investície, ktoré sú základom rozširovania výroby. Investície vynakladané na obnovu spotrebovaného kapitálu sa nazývajú obnovovacie investície. Hrubé investície sú súčtom čistých a obnovovacích; Ih = Ie + Io. Ak má byť ekonomika v rovnováhe, tvorba produktu musí byť rovnako veľká ako dôchodky. Rovnováha na kapitálovom trhu sa utvára na základe rovnosti dopytu a ponuky.
Zisk
Zisk je výsledkom podnikania. Vlastníctvom kapitálu, jeho konkrétnym fungovaním sa dosahuje výnos, ktorý je spravidla súčasťou podnikateľského zisku. Všeobecne sa zisk definuje ako rozdiel medzi celkovými príjmami a celkovými nákladmi. Ak teda od celkových príjmov odpočítame všetky výdavky (mzdy, platy, renty, materiál, úrok, spotrebné dane a pod.), zvyšok je zisk. Rozlišujeme hrubý zisk (rozdiel medzi výnosmi a nákladmi) a čistý zisk (samotná suma po odvedení daní a odvodov). Podnikateľský zisk je dôchodok, ktorý zostáva podnikateľovi z tržieb po odpočítaní nákladov. Jeho súčasťou je implicitný výnos z kapitálu, ktorý vlastní firma. Zisk sa potom javí ako implicitný výnos. V podmienkach dokonalej konkurencie sa z dlhodobého hľadiska dosahuje zisk, ktorý nazývame normálnym ziskom. Ak dosiahne podnikateľský subjekt nejakú mimoriadnu ekonomickú výhodu oproti ostatným konkurentom a z toho mu vyplynie jednorazovo, resp. V podmienkach nedokonalej konkurencie mimoriadny zisk sa môže stať trvalejším alebo trvalým, podľa toho, o akú formu nedokonalej konkurencie ide.
tags: #celkovy #dochodok #ktory #dostali #vlastnici #vyrobnych