Andrej Danko, predseda parlamentu a líder strany SNS, stál za viacerými iniciatívami zameranými na zlepšenie finančnej situácie dôchodcov a rodín na Slovensku. Tieto kroky, často prezentované ako sociálne opatrenia, vyvolali rozsiahle diskusie v politickom spektre a mali značný vplyv na štátny rozpočet.
Zavedenie 13. dôchodku
Jedným z kľúčových návrhov Andreja Danka a koaličného Smeru-SD bolo zavedenie 13. dôchodku. Novela zákona o sociálnom poistení predpokladala, že dôchodcovia dostanú ku koncu roka mimoriadnu dávku. Nárok na 13. dôchodok mali mať všetci dôchodcovia.
Výška 13. dôchodku mala byť na úrovni súčasnej priemernej výšky dôchodku, teda 460,40 eura pre starobných dôchodcov. Pre predčasných dôchodcov bola navrhovaná suma 433,20 eura. Špecifické sumy boli navrhované aj pre iné typy dôchodkov:
- Sirotské dôchodky: 137,70 eura
- Priemerný dôchodok vdov: 263,10 eura
- Priemerný dôchodok vdovcov: 208,80 eura
- Invalidný dôchodok (100 % zdravotné postihnutie): 380 eur
- Invalidný dôchodok (do 70 % postihnutia): 209,90 eura
- Sociálny dôchodok: 255 eur
- Invalidný dôchodok z mladosti: 280,5 eura
Tieto návrhy pochádzali z dielne koaličného Smeru-SD a boli súčasťou širšieho balíka opatrení, ktoré sa mali prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Zvýšenie prídavku na dieťa na 50 eur
Ďalším významným opatrením, ktoré malo zmierniť finančné bremeno rodín, bolo zdvojnásobenie prídavku na dieťa. Novelou zákona o prídavku na dieťa sa mala jeho výška plošne zvýšiť aspoň na sumu 50 eur. Cieľom bolo poskytnúť rodičom nezaopatreného dieťaťa väčšiu podporu zo strany štátu a čiastočne ich odbremeniť od finančných výdavkov.
Ministerstvo práce odôvodnilo zvýšenie tejto dávky aj nepostačujúcou výškou v súčasnosti, hoci sa každoročne valorizuje.
Zmeny v minimálnych dôchodkoch
Andrej Danko sa aktívne zasadzoval aj za zmeny v systéme minimálnych dôchodkov. Od začiatku budúceho roka sa zmenili podmienky vyplácania a výška minimálnych dôchodkov. Základná suma minimálneho dôchodku sa naviazala namiesto určeného percenta sumy životného minima pre jednu osobu na určené percento sumy priemernej mzdy po tom, ako prešla v parlamente novela SNS.
Dankova strana s touto agendou prišla a on sám vyhlásil, že "Dnes mi odľahlo. Keď sme presadzovali, aby minimálny dôchodok bol percentuálne naviazaný na priemernú mzdu, tak nám nikto neveril." Upozornil aj na to, že by bol išiel do politickej konfrontácie s Jánom Richterom a so Smerom-SD, ak by požadované zmeny neboli schválené a 160 000 ľudí by nedostalo nádej na minimálne dôchodky v januári.
Sociálna poisťovňa však následne varovala, že nestihne tieto dôchodky prepočítať a vyplatiť včas. Preto sa koalícia následne dohodla na zmenách. Schválenou úpravou sa upustilo od zisťovania a zohľadňovania tzv. kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia. Hlavnou podmienkou nároku na minimálny dôchodok bolo iba dôchodkové poistenie trvajúce minimálne 30 rokov.
Vplyv príjmu z dôchodku na zárobky starších ľudí
Návrh na zvýšenie dôchodkov pre seniorov nad 90 rokov
Skupina poslancov parlamentu, vrátane Andreja Danka, Romana Michelka, Dagmar Kramplovej a Karola Farkašovského, predložila návrh, ktorý má upraviť systém vyplácania penzií tak, aby ľudia vo veku nad 90 rokov dostávali citeľne vyššie sumy.
Predkladatelia upozorňujú, že mnohí dnešní deväťdesiatnici pracovali v období, keď boli mzdy výrazne nižšie. Dôvodová správa k návrhu to opisuje ešte konkrétnejšie - v tejto skupine sa kumulujú negatívne dôsledky historicky nízkych zárobkov, čo vedie k nízkym penziám aj napriek celoživotnej práci.
Dôvodová správa spresňuje, že návrh sa týka 25 967 seniorov, pričom priemerná výška ich dôchodku dosahovala 540,30 eura mesačne. Návrh pracuje s mechanizmom naviazaným na minimálny dôchodok. V roku 2026 jeho výška predstavuje 412 eur. Ak by pravidlo dvojnásobku platilo už dnes, seniori nad 90 rokov by dostávali minimálne 824 eur mesačne.
Ak by zákon prešiel legislatívnym procesom, senior by nemusel o nič žiadať. Nárok na vyšší dôchodok by mu vznikol automaticky od mesiaca nasledujúceho po oslave 90. narodenín. Návrh počíta aj s ľuďmi, ktorí už vek 90 rokov dosiahli pred účinnosťou zákona. Tí by mali mať rovnaký nárok, čím sa má odstrániť časová nerovnosť medzi jednotlivými skupinami dôchodcov.
Účinnosť legislatívy sa navrhuje od 1. januára 2025. Zvýšenie dôchodkov by si vyžiadalo výrazné výdavky zo štátneho rozpočtu. Dôvodová správa počíta s postupným rastom nákladov na 84,6 milióna eur v roku 2028 a 86,7 milióna eur v roku 2029. Celkovo by tak výdavky za tri roky dosiahli približne 254,3 milióna eur.
Predkladatelia očakávajú, že opatrenie zlepší finančnú situáciu najstarších seniorov a zníži riziko ich sociálneho vylúčenia. Návrh zákona podľa dôvodovej správy nemá mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani informatizáciu spoločnosti. Ak má niekto v rodine seniora nad 90 rokov, v prípade schválenia zákona by sa jeho dôchodok automaticky dorovnal na novú hranicu.
Zrušenie diaľničných známok
Okrem sociálnych opatrení Andrej Danko predstavil aj zámer zrušiť diaľničné známky pre fyzické osoby a právnické osoby s vozidlom do 3,5 tony. Uviedol to ako jednu z podmienok mimoriadnej schôdze parlamentu. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) vyčíslil, že toto opatrenie by malo stáť približne 70 miliónov eur.
Reakcie a politické dôsledky
Zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu, ako aj samotné predložené opatrenia, kritizovali viacerí opoziční poslanci. Hnutie Sme rodina sa vyjadrilo, že nepomôže mimoriadnu schôdzu otvoriť, niektorí nezaradení poslanci avizovali, že sa nebudú na schôdzi prezentovať ani hlasovať za predložené návrhy. Poslanci za OĽaNO a SaS neplánovali program schôdze podporiť, ak sa však otvorila, chceli sa zapojiť do diskusie. Naopak, ĽSNS zvolanie schôdze podporovala, a to pre rokovanie o Istanbulskom dohovore. Poslanci vládneho Mosta-Híd so zvolaním schôdze nesúhlasili a neplánovali sa na nej ani zúčastniť.
Ak by parlament návrhy zákonov schválil, prezidentka SR Zuzana Čaputová mala 15 dní od doručenia zákona na to, aby jednotlivé návrhy podpísala alebo vrátila Národnej rade SR. Viaceré opozičné strany už na prezidentku apelovali, aby nepodpisovala zákony, ktoré budú prijaté v rozpore so zákonom.