Predkladaná vysokoškolská učebnica oboznamuje s vývojom európskeho sociálneho modelu, ako aj s aktuálnou situáciou v Európskej únii. Dôraz kladie predovšetkým na hodnotové vymedzenie európskeho sociálneho modelu, na inštitúciu sociálneho štátu ako takého, na jednotlivé modely sociálneho štátu, ako aj na aktuálne výzvy súvisiace s globálnou ekonomikou. Kľúčová otázka teda znie: Čo robiť, aby si Európa zachovala svoju sociálnu tvár?
Európsky sociálny model, ktorý občanom desaťročia zabezpečoval dôstojnú životnú úroveň, sociálne práva a rovnováhu v spoločnosti, čelí vážnym rizikám. Tieto riziká nesúvisia iba s aktuálnou ekonomickou krízou, ale aj s dlhodobejším procesom globalizácie svetových trhov.
Hrozby pre európsky sociálny model
Globalizácia sa dnes riadi logikou neoliberalizmu, ktorá povzbudzuje vlády k liberalizácii, deregulácii a privatizácii. Liberálni ekonómovia predstavujú sociálny štát ako prežitok. Dôsledky takejto politiky môžu byť rozsiahle a potenciálne deštruktívne pre spoločnosť.
Zvyšujúca sa nerovnosť, oslabovanie sociálnej ochrany a erózia pracovných práv môžu viesť k sociálnym nepokojom a politickej nestabilite. Navyše, oslabený sociálny štát môže znížiť schopnosť krajiny investovať do vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a infraštruktúry, čo má negatívny dopad na dlhodobý hospodársky rast.
Alternatívny pohľad: Význam európskeho sociálneho modelu
Existuje však aj alternatívny názor, ktorý upozorňuje na zásadný význam európskeho sociálneho modelu, bez ktorého Európe hrozia obrovské nebezpečenstvá vrátane politickej a sociálnej nestability. Tento model je založený na princípoch solidarity, sociálnej spravodlivosti a rovnakých príležitostí pre všetkých občanov.
Európsky sociálny model zohráva kľúčovú úlohu pri znižovaní nerovnosti, poskytovaní sociálnej ochrany a podpore hospodárskeho rastu. Investície do vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a infraštruktúry zvyšujú produktivitu práce a konkurencieschopnosť hospodárstva.
Ľuboš Blaha a jeho pohľad na európsky sociálny model
Ľuboš Blaha, narodený v roku 1979, je filozof a politológ na Ústave politických vied SAV. Od roku 2012 je poslancom a od roku 2018 vedie Stálu delegáciu NR SR v Rade Európy. Je považovaný za najľavicovejšieho politika na Slovensku, hlásiac sa k hodnotám socializmu, národnej suverenity a mieru. Kritizuje USA, EÚ, globalizáciu, liberalizmus a rusofóbiu. Napísal viacero vedeckých kníh, pričom korporátne médiá ho označujú za extrémistu a ruského agenta.
Blaha, slovenský politológ a filozof, je zástancom európskeho sociálneho modelu a kritizuje neoliberalizmus. V knihe s ISBN 978-80-224-1396-1 analyzuje súčasné výzvy a riziká, ktorým čelí európsky sociálny model, a navrhuje alternatívne riešenia. Blaha argumentuje, že európsky sociálny model je nevyhnutný pre zachovanie sociálnej stability a hospodárskeho rastu v Európe. Zdôrazňuje, že globalizácia by mala byť riadená tak, aby prinášala výhody pre všetkých občanov, a nie len pre úzku elitu.
Ľuboš Blaha - vyd. Predkladaná vysokoškolská učebnica oboznamuje s vývojom európskeho sociálneho modelu, ako aj s aktuálnou situáciou v Európskej únii, či už z hľadiska globalizačných výziev, strategických cieľov, inštitucionálneho rozloženia, politickej situácie a politických trendov v oblasti sociálnej politiky EÚ a jej členských štátov. Dôraz kladie predovšetkým na hodnotové vymedzenie európskeho sociálneho modelu, na inštitúciu sociálneho štátu ako takého, na jednotlivé modely sociálneho štátu, ako aj na aktuálne výzvy súvisiace s globálnou ekonomikou.
Monografia je frontálnym útokom na neoliberálny model globálneho kapitalizmu. Blaha ostro kritizuje globalizáciu, ktorá svetu prináša extrémnu nerovnosť, útlak a vojny. Odmieta amerikanizáciu, kritizuje nadvládu nadnárodných korporácií a spochybňuje liberálne ideológie. Ako alternatívu ponúka deglobalizáciu a návrat ku komunitárnym hodnotám klasickej socialistickej ľavice.
Kontroverzie okolo kníh Ľuboša Blahu
Niekoľko mesiacov po jej vydaní začiatkom roku 2022 slovenské neoliberálne médiá odštartovali nenávistnú kampaň proti knihe aj autorovi PhDFr. Ľubošovi Blahovi, PhD., ľavicovom filozofovi a politikovi, ktorý knihu vydal pod pseudonymom svojho otca Peter Vidovan. Nasledovala hysterická reakcia Slovenskej akadémie vied, ktorej vedenie rozhodlo, že kniha sa nesmie viac predávať. Takáto cenzúra tu nebola od roku 1989, čo len potvrdzuje, že režimové aparáty knihu vyhodnotili ako mimoriadne nebezpečnú. V druhom vydaní Ľuboš Bláha vysvetľuje pohľad na celú kauzu.
Názov “Zakázané statusy Ľuboša Blahu” doslovne prezrádza obsah tejto knihy. Je to aj kniha o svedectve nastupujúceho liberálneho fašizmu proti ktorému vydavateľstvo Torden ostro vystupuje a prináša aktuálne množstvo pútavých protifašistických titulov.
Čaputová si pre jeho statusy najala ochranku. Americká ambasáda pre jeho videá vyhlásila stav ohrozenia. PENTA ho nenávidí. ESET ho žaluje. Liberálne médiá ho dennodenne hejtujú. Slniečka sa mu vyhrážajú. Mimovládky ho nálepkujú ako ruského agenta. NAKA ho vyšetruje za extrémizmus. Kníhkupectvá varujú pred jeho knihami. Na Pohode mu rozzúrené deti hamburgerov vystrkujú prostredníky. Slušné Slovensko ho chce vidieť za mrežami. Psychopatické Zomri mu oplzlo nadáva. Opozícia sa s ním bojí chodiť do televíznych diskusií. To všetko iba preto, že hovorí pravdu. Pravdu o liberáloch, o USA, o kapitalizme. A hovorí ju nahlas. Najradikálnejší poslanec na Slovensku. Najznámejší slovenský antiglobalistický filozof. Najúspešnejší slovenský politik na sociálnych sieťach. Jeho statusy čítajú státisíce ľudí. Ročne získavajú viac než milión reakcií. Buď ho budete milovať, alebo nenávidieť. Ale musíte ho poznať. Enfant terrible slovenskej politiky. Červený tank! Ľuboš Blaha!
Knihy od Ľuboša Blahu a ďalších autorov
Autorský kolektív publikácie tvoria významní ekonómovia, sociológovia, politológovia a filozofi pochádzajúci nielen zo Slovenska, ale aj z Česka, Rakúska či Veľkej Británie. Kľúčová otázka teda znie: Čo robiť, aby si Európa zachovala svoju sociálnu tvár?
Kniha Che je v slovenskom prostredí doposiaľ najkomplexnejším dielom o slávnom latinskoamerickom revolucionárovi Ernestovi Che Guevarovi, z ktorého sa stal symbol revolúcie a odporu proti americkému imperializmu. Ľuboš Blaha v knihe opisuje búrlivý priebeh Guevarovho života s dôrazom na jeho politické myslenie. Analyzuje aj jeho dielo, osobitne teóriu foco a víziu nového človeka. Autor interpretuje Che Guevaru ako typického predstaviteľa tzv. romantickej ľavice, ktorú kladie do protikladu k tzv. technokratickej ľavici. Zároveň spochybňuje tézu, že Che Guevara bol predstaviteľom libertariánskej Novej ľavice, naopak, v knihe dokladá, že jeho politické názory patria do klasického marxisticko-leninského prúdu a jeho myšlienky možno interpretovať aj ako súčasť širšieho ideového prúdu národnej ľavice.
Názov monografie Späť k Marxovi? je skôr provokatívna otázka k dnešnej slovenskej spoločnosti vrátane vedeckej a filozofickej komunity. Kniha však nie je iba o Marxovi či o súčasných neomarxistoch. Pojednáva aj o najaktuálnejších hodnotových otázkach súčasnej ľavice. V rámci politicko-filozofickej analýzy sa v nej píše o teóriách spravodlivosti, o sociálnom štáte, či o ekonomickej demokracii. Dôraz kladie na teórie tzv. analytického marxizmu a sociálneho liberalizmu, pričom kriticky analyzuje koncepcie najznámejších súčasných amerických filozofov, napr. Johna Rawlsa, Roberta Nozicka či Amartyu Sena. Zamýšľa sa aj nad budúcnosťou ľavicového myslenia a inštitúcie sociálneho štátu. Ponúka obšírny prierez moderným ľavicovým myslením, ktoré môže byť inšpiráciou tak pre sociálnu demokraciu, ako aj pre radikálnu ľavicu.
Autor na podklade súčasných radikálnych sociálno-kritických teórií ponúka interpretáciu modernej spoločnosti, podľa ktorej dnes všetci žijeme v akomsi matrixe: naše sny a ašpirácie, názory a presvedčenia, túžby aj obavy ovládajú masmédiá, reklamné agentúry, vyškolení experti na zábavu, politici, organickí intelektuáli atď. Všetko sa to deje v záujme udržiavania systému, ktorý vyhovuje výlučne jednému percentu najbohatších a najmocnejších Ľudí sveta. Systém držia pokope nielen represívne, ale najmä ideologické aparáty štátu, predovšetkým korporátne masmédiá, ktoré indoktrinujú a ohlupujú ľudí. A ľudia dobrovoľne trpia vlastné ožobračovanie a otročia na iných, ktorí bohatnú z ich práce.
Kniha "Metastázy globálneho kapitalizmu"
Metastázy globálneho kapitalizmu je kniha dialógov s kritickými intelektuálmi z ľavicového prostredia. Na otázky autora v nej odpovedajú: rešpektovaná francúzska politologička, sociologička, filozofka a aktivistka Susan Georgeová; americký historik a politický ekonóm Jerry Harris; americký politický, sociálny filozof a analytický marxista Rodney G. Peffer; český sociológ, ľavicový publicista, environmentalista a poslanec Európskeho parlamentu Jan Keller; český politický filozof a sociálny vedec Marek Hrubec; slovenský historik, politický a mediálny analytik Eduard Chmelár; politológ, neomarxistický politický filozof a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ľuboš Blaha; a slovenský politológ a teoretik medzinárodných vzťahov Tomáš Profant.
Kam ďalej? Budúcnosť európskeho sociálneho modelu
Budúcnosť európskeho sociálneho modelu závisí od politickej vôle vlád a od schopnosti spoločnosti čeliť výzvam globalizácie a neoliberalizmu. Je potrebné posilniť sociálnu ochranu, investovať do vzdelávania a zdravotnej starostlivosti a podporovať hospodársky rast, ktorý je inkluzívny a udržateľný.
Kľúčové je nájsť rovnováhu medzi hospodárskou efektívnosťou a sociálnou spravodlivosťou.
