Inkluzívne vzdelávanie predstavuje moderný prístup, ktorý je kľúčový pre rozvoj spravodlivej a tolerantnej spoločnosti. Zatiaľ čo v iných krajinách je inkluzívne vzdelávanie bežné, na Slovensku je ešte stále v počiatočnom štádiu, no s novelou školského zákona sa otvárajú nové možnosti.
Pojmy inklúzie a integrácie: Rozdiely a spoločné znaky
V diskusii o vzdelávaní detí so špeciálnymi potrebami sa často zamieňajú pojmy „inklúzia“ a „integrácia“. Je dôležité pochopiť ich rozdielny význam:
-
Integrácia: Predpokladá umiestňovanie žiakov so zdravotným postihnutím do hlavného vzdelávacieho prúdu, pričom sa od nich očakáva, že sa prispôsobia existujúcej výučbe a organizácii školy. V rámci integrácie je teda primárne na dieťati, aby sa prispôsobilo. Samotné odstránenie bariér v prístupe do bežných škôl a všeobecnovzdelávacích tried však samo osebe nestačí na zabezpečenie kvalitného vzdelávania a dobrých sociálno-emocionálnych skúseností pre žiakov so zdravotným postihnutím.
-
Inklúzia: Naopak, inklúzia predpokladá, že sa samotný vzdelávací systém prispôsobí špecifickým potrebám žiakov so zdravotným postihnutím. Od dieťaťa alebo rodičov sa neočakáva, že budú prinášať riešenia a prispôsobovať sa, čo je veľmi ťažké a niekedy aj nemožné, ale naopak, očakáva sa od školy, že riešenie nájde a zrealizuje do praxe. To bremeno tak v prípade inklúzie leží na škole, respektíve na štátnych orgánoch.
Inklúzia sa netýka len detí so zdravotným postihnutím. Orgán OSN, konkrétne Výbor OSN pre práva dieťaťa, ktorý interpretuje Dohovor OSN o právach dieťaťa, uviedol, že inklúzia zahŕňa všetky deti, celú rozmanitú ľudskú rodinu, nielen deti so zdravotným postihnutím, či deti nadané, alebo deti rómske. Zároveň platí, že ak berieme inklúziu vážne, tak všetky deti by mali byť vzdelávané spoločne, vždy tam, kde je to možné, a to bez ohľadu na ich odlišnosti.
Právny rámec inkluzívneho vzdelávania
Inkluzívne vzdelávanie je úzko spojené so základným právom na vzdelanie, ktoré je garantované Ústavou SR a celým radom medzinárodných dohovorov o ľudských právach. Najdôležitejším a aj najprogresívnejším je Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Dôležité medzinárodné dokumenty
Diskusiu o práve na vzdelanie v inkluzívnom prostredí formovali dva dôležité dokumenty OSN:
-
Štandardné pravidlá pre vyrovnanie príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím (1993): Tento dokument, hoci používal ešte pojem integrácia, už v tej dobe predpokladal reformu s cieľom pripraviť žiakov na vzdelávanie v hlavnom vzdelávacom prúde.
-
Prehlásenie zo Salamanky (1994): Už jednoznačne hovorí o inklúzii a zdôrazňuje naliehavosť zaistenia vzdelávania všetkých detí, mládeže a dospelých so zvláštnymi vzdelávacími potrebami v rámci bežného vzdelávacieho systému. Zdôrazňuje, aby deti so zdravotným postihnutím boli vzdelávané v bežných školách.
Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím
Právo na vzdelanie je upravené v článku 24 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Článok 24 ods. 1 Dohovoru stanovuje, že štáty "zaistia začleňujúci (inkluzívny) vzdelávací systém na všetkých úrovniach", s cieľom realizovať toto právo bez diskriminácie a na základe rovných príležitostí. To znamená, že Slovenská republika musí prehodnotiť svoj vzdelávací systém a zmeniť ho tak, aby bol inkluzívny.
Podľa článku 24 ods. 2 písm. a) Dohovoru, štáty zaistia, aby osoby so zdravotným postihnutím neboli z dôvodu svojho postihnutia vylúčené zo všeobecnej vzdelávacej sústavy. Článok 24 ods. 2 písm. b) Dohovoru ukladá Slovenskej republike povinnosť zaistiť, aby osoby so zdravotným postihnutím mali na rovnakom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému vzdelávaniu a strednému vzdelávaniu v mieste, kde žijú. Toto ustanovenie je prepojené so zákazom diskriminácie a s povinnosťou štátu zaistiť primerané úpravy.
Primerané úpravy ako kľúčový prvok inklúzie
Primerané úpravy (v angličtine „reasonable accommodation“) sú právny pojem, ktorý článok 2 Dohovoru definuje ako „nevyhnutné a primerané úpravy a opatrenia, ktoré nezakladajú neprimerané alebo nadmerné bremeno, ak sú potrebné v konkrétnom prípade, s cieľom zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím možnosť uplatňovať alebo vykonávať všetky ľudské práva a základné slobody na rovnakom základe s ostatnými“. Nezaistenie primeraných úprav môže viesť k diskriminácii na základe zdravotného postihnutia.
Dohovor v článku 24 ods. 4 zaväzuje štát k tomu, aby zamestnal ako učiteľov aj ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí poznajú Braillovo písmo a znakovú reč, a vyškolil učiteľov a personál vo všetkých druhoch vzdelávania tak, aby vedeli poskytnúť plnohodnotné vzdelanie pre ľudí s postihnutím. Ak sa učitelia bránia, že nevedia ako majú vzdelávať deti s Downovým syndrómom, je to pochopiteľné. To ale nie je chyba učiteľov a riaditeľov škôl, je to primárne chyba štátu, respektíve orgánov štátnej správy a samosprávy na úseku školstva. Práve tieto subjekty nesú podľa článku 24 ods. 3 Dohovoru zodpovednosť za zabezpečenie inkluzívneho vzdelávania.
Implementácia Dohovoru OSN do školskej legislatívy
Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím nebol doposiaľ plne implementovaný do školskej legislatívy. Otázku vzdelávania detí so zdravotným postihnutím upravuje § 29 ods. 10 a 11, § 31 ods. 3, § 144 ods. 2, 3 školského zákona. Napriek tomu, že školská legislatíva nebola upravená, je nutné tieto ustanovenia interpretovať v súlade s článkom 24 Dohovoru OSN.
V oblasti vzdelávania detí so zdravotným postihnutím je veľmi dôležitý koncept primeraných úprav. Školská legislatíva tento koncept jasne neupravuje, ale môžeme sa oprieť o § 144 ods. 2 školského zákona. Toto ustanovenie nemožno vykladať tak, že budú vytvorené podmienky v špeciálnych školách - taký výklad by bol totižto v rozpore s Dohovorom OSN. Podľa pravidiel výkladu základných ľudských práv musíme školskú legislatívu vykladať v súlade s Dohovorom OSN, teda spôsobom, že § 144 ods. 2 školského zákona zaväzuje bežné školy (resp. zriaďovateľa), aby vytvárali podmienky pre inkluzívne vzdelávanie.
Význam a prínosy inkluzívneho vzdelávania
Inkluzívne vzdelávanie má mnoho prínosov pre celú spoločnosť:
-
Búranie bariér a stigmy: Pomáha búrať sociálne bariéry a stigmu okolo ľudí so zdravotným postihnutím. Deti si môžu vytvoriť sociálne vzťahy a priateľstvá na celý život.
-
Rozvoj tolerancie: Predpokladá sa, že rozmanitosť môže vychovať tolerantnejšiu generáciu.
-
Individuálny prístup: Podporuje všetky deti, žiakov a pedagógov bez rozdielu. Štátny vzdelávací program musí byť postavený tak, aby akceptoval vzdelávacie požiadavky všetkých detí a žiakov bez výnimky.
-
Lepšie výsledky: Zmeny v akademických výsledkoch (v jazyku a v matematike) v priebehu času boli vo všetkých troch skupinách (všeobecné, inkluzívne so spoločným vyučovaním, inkluzívne bez spoločného vyučovania) podobné. Medzi inkluzívnym vzdelávaním (oboch typov) a všeobecnovzdelávacími triedami teda neboli žiadne rozdiely, čo znamená, že žiaci pri vzdelávaní v triedach s inkluzívnym vzdelávaním nestrácajú ani neprofitujú. Metaanalýza 47 štúdií zo šiestich krajín ukázala, že prítomnosť žiakov s postihnutím v triedach základných a stredných škôl má pozitívny, ale slabý vplyv na výsledky ich rovesníkov bez postihnutia.
Čo je to inklúzia? Odpovedá Beáta Likeová
Nové možnosti pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím
Novela školského zákona otvára nové možnosti aj pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím. Osobitne sa na ne pamätá v rámci inkluzívneho vzdelávania, a po novom budú môcť už aj ony študovať na stredných školách. Doteraz mohli takéto deti ukončiť iba prvý stupeň základnej školy, hoci mali na viac. Podľa riaditeľky Štátneho pedagogického ústavu Miroslavy Hapalovej sa zo zákona odstránil limit, ktorý zrušil úroveň vzdelávania na prvý stupeň, a týmto deťom sa umožní pokračovať v štúdiu aj na strednej škole. Ak to prejde, na Štátnom pedagogickom ústave budú realizovať úpravu vzdelávacieho programu pre deti a žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím. Hapalová zdôrazňuje, že akútne potrebujeme otvoriť systém pre deti, ktorým zvonka staviame strop, cez ktorý nevedeli prejsť napriek tomu, že ich individuálne vzdelávacie predpoklady mohli a častokrát aj boli väčšie než úroveň prvého stupňa základnej školy.
Alarmujúce sú však počty detí s touto diagnózou. Na Slovensku a v rámci Európy máme najvyšší počet detí, ktorým bolo diagnostikované ľahké mentálne postihnutie. V niektorých okresoch je to dokonca každý piaty žiak základnej školy. Pri vylúčených rómskych komunitách je to každé piate rómske dieťa. Toto zistenie odporuje všetkým vedomostiam, ktoré o tejto diagnóze máme.
Inkluzívne vzdelávanie v Poľsku: Príklad dobrej praxe
V Poľsku sa inkluzívne vzdelávanie intenzívne presadzuje od začiatku 90. rokov. V školskom roku 2016/2017 sa v triedach s inkluzívnym vzdelávaním učilo 56 % žiakov so zdravotným postihnutím, hoci na nižšom stupni stredných škôl to bolo o niečo menej. Podpora inkluzívneho vzdelávania bola možná vďaka reformám špeciálneho vzdelávania, ako je zavedenie spoločného základu učebných osnov pre typicky sa vyvíjajúcich žiakov a väčšinu žiakov so zdravotným postihnutím, zlepšeniu financovania špeciálneho vzdelávania v inkluzívnych triedach a ratifikácii Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Pred tromi desaťročiami sa v Poľsku sformovali dva typy inkluzívneho umiestnenia, ktoré sa používajú dodnes:
-
Inkluzívna trieda so spoločným vyučovaním: Triedy s redukovaným počtom žiakov (na 20), kde sú maximálne traja až piati žiaci so zdravotným postihnutím. Spolupoučitelia majú kvalifikáciu v oblasti špeciálnej pedagogiky. Žiaci so zdravotným postihnutím majú prístup k terapeutickej podpore mimo triedy na niekoľko hodín týždenne vzhľadom na ich diagnostikované potreby a individuálne vzdelávacie programy.
-
Bežná trieda s individuálnou inklúziou: V tomto type prostredia učitelia všeobecného vzdelávania vyučujú a prispôsobujú programy potrebám žiakov so zdravotným postihnutím. Tieto dva typy zaradenia sú podporované nerovnomerne - približne dvakrát viac žiakov s postihnutím sa učí v triedach bez spoločného vyučovania.
Výzvy a riešenia pri implementácii inkluzívneho vzdelávania
Vzdelávať deti a žiakov s rozmanitými potrebami v triede nie je vôbec jednoduchý koncept. Podporu potrebujú nielen všetky deti, ale aj samotní učitelia. Hoci sa inkluzívne vzdelávanie môže zdať pomerne homogénne, existuje mnoho modelov jeho realizácie. Tieto riešenia sú niekedy špecifické pre každú krajinu, ale líšia sa aj v rámci krajín. Riešenia sú podmienené rôznymi faktormi, či už ide o druhy postihnutia žiakov a mieru ich potreby dodatočnej podpory, zdroje škôl, kompetencie triednych učiteľov a špeciálnych pedagógov, politiky týkajúce sa diagnostiky postihnutia a umiestnenia žiakov s postihnutím.
Nedostatok asistentov a špeciálnych pedagógov
Inkluzívne vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením v bežných triedach na Slovensku v porovnaní so zahraničím stále zaostáva. Problémom je aj to, že takéto deti sa vzdelávajú oddelene, hoci by pokojne mohli navštevovať bežnú školu. Podľa riaditeľa Nadácie pre deti Slovenska, Ondreja Gala, štatistiky hovoria za všetko. V špeciálnych školách máme na Slovensku 6,28 % detí, no v Taliansku je to menej ako 1 %. Za príčiny tohto stavu okrem nedostatku financií označuje Galo aj nedostatok asistentov a špeciálnych pedagógov.
Asistent s pedagogickým vzdelaním je pre učiteľa oporou, pretože sa môže venovať ostatným žiakom. Problematickejšia spolupráca podľa učiteľky Janky Hájovej nastáva vtedy, keď ide o nepedagogického asistenta z Úradu práce, ktorý sa stáva bremenom pre učiteľa. Musí robiť prípravy aj pre neho, stále ho usmerňovať počas hodiny, kontrolovať, či zvláda prácu, na akej úrovni a aké sú jeho výsledky. Pozornosť učiteľa sa tak triešti. Pravdou je, že neatraktívne podmienky tejto profesie veľa uchádzačov nepritiahnu. Zuzana Almáši-Koreňová z Odboru školstva vo Zvolene si myslí, že takíto asistenti by mali byť v škole normálne zamestnaní, presne tak, ako aj ostatní zamestnanci. Projekty, ktoré ich financujú, majú totiž časovo obmedzené trvanie, a asistenti tak nemajú istotu, či s nimi budú rátať aj v budúcnosti.
Podporné tímy a transformácia poradenských zariadení
Jedným z nevyhnutných riešení je podľa Svetlany Síthovej vytvoriť kvalitné podporné tímy. Nie je predsa možné unifikovať potreby pre všetky deti s rovnakou diagnózou. Potrebujeme rozdielny, heterogénny systém, lebo aj deti sú rozdielne. Potrebné je preto funkčné naštartovanie zmien. Aby inkluzívne vzdelávanie bolo reálne aj v praxi a bežnou súčasťou škôl, treba zabezpečiť spoľahlivé a stále dostupné podporné tímy. Ide o špeciálnych pedagógov, školských psychológov, logopédov či asistentov. Ministerstvo školstva chce týchto ľudí podporiť prostredníctvom Fondu obnovy formou vzdelávania.
Zmeny a reformy čakajú po novom aj na systém poradenských zariadení. Mal by byť viac zrozumiteľný pre rodičov, nápomocný pre učiteľov a bližší k deťom a žiakom priamo na školách. Vzniknúť by mali dva typy poradenských zariadení: univerzálne a špecializované. Okrem toho je v pláne vytvoriť aj štandardy výkonov a diagnostiky. Poradenské centrá budú zároveň bližšie k školám a veľkú časť svojej činnosti v charaktere prevencie budú realizovať priamo na školách. Špeciálny prúd školstva je kľúčový aj v charaktere ich podpory formou zdrojových a metodických centier.
Cieľom nie je rušiť špeciálne školy, ale postupne transformovať špeciálne základné školy vzdelávajúce prevažne žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia. Proces bude postupný a pravidelne vyhodnocovaný.
Nultý akčný plán a stratégie
Aby sa podarilo naštartovať funkčné zmeny, ktorými by sa rozbehlo inkluzívne vzdelávanie na školách, vytvorilo ministerstvo školstva dokument pod názvom Nultý akčný plán. Ide o stratégie inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní - oblastí, ktorých riešenie bude priorizované. Ďalšie kroky pre dlhodobý a strategický rozvoj inkluzívneho vzdelávania v SR budú identifikované v pripravovanej Stratégii inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní.
Individuálny vzdelávací program pre žiakov s mentálnym znevýhodnením
Pri vzdelávaní žiaka s mentálnym znevýhodnením v inkluzívnom prostredí je kľúčový individuálny prístup. Každý žiak v škole postupuje primárne podľa školského vzdelávacieho programu svojej školy, kde sa vzdeláva, a nie podľa vzdelávacích programov iných, špeciálnych, škôl. Častá prax je, že každý integrovaný žiak sa automaticky musí riadiť vzdelávacím programom pre dané znevýhodnenie. Môže avšak nemusí.
Zákon v niektorých prípadoch umožňuje žiakom postupovať aj podľa iného školského vzdelávacieho programu, napríklad ak sú v špeciálnej triede alebo v bilingválnom programe. Ak však hovoríme o integrácii podľa § 7 ods. 5 školského zákona a tiež nového § 7a), žiak v integrácii postupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu (IVP) alebo podľa vzdelávacieho programu daného postihnutia (VP). Zákon najprv uvádza IVP a následne aj možnosť iného VP. Z uvedeného určite nevyplýva, že integrovaný žiak automaticky postupuje podľa vzdelávacieho programu daného postihnutia.
Všeobecný komentár OSN k inkluzívnemu vzdelávaniu
Z pohľadu inkluzívneho vzdelávania pripomíname aj Všeobecný komentár č. 4 (2016) o práve na inkluzívne vzdelávanie vydaný OSN: „Inklúzia je prístup zameraný na „celú osobu“: uznanie schopnosti učiť sa u každého človeka a stanovenie vysokých požiadaviek všetkým študentom, vrátane študentov so zdravotným postihnutím.“ Tento komentár poskytuje jasné línie, že nie žiak sa má prispôsobiť vopred určeným vzdelávacím programom (napríklad A variant), ale program sa má prispôsobiť žiakom.
Na Slovensku sa často stáva, že deti integrujeme do tried, ale obmedzujeme ich prístup k obsahu, aktivitám a predmetom, čím ich nanovo segregujeme. Samotný problém nespočíva v tom, že by pomôcky a osnovy mali byť zlé. Problém vidíme v automatickosti tohto aktu, ktorá vedie k tomu, že dieťa nevedomky nálepkujeme. Preto je dôležité, aby školy i poradenské zariadenia v integrácii postupovali vždy individuálne od dieťaťa k dieťaťu, umožňovali mu postupovať na jednej strane podľa svojej triedy, čo najviac sa zapájať do jej fungovania a zároveň v rámci IVP mu vytvárať možnosti rozvoja.