Platenie výživného je jednou z kľúčových oblastí rodinného práva, ktorá sa stáva obzvlášť komplexnou v situáciách, keď jeden z rodičov poberá invalidný dôchodok. Táto problematika sa dotýka nielen samotných rodičov, ale predovšetkým detí, ktorých odôvodnené potreby musia byť uspokojené.
Zákon o rodine, konkrétne zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, stanovuje základné pravidlá pre určovanie výživného na maloleté deti, ale aj pre vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom a pre vzťahy medzi partnermi.
Určovanie výživného na maloleté deti
Výživné na maloleté deti sa určuje podľa ich odôvodnených potrieb a schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. Súd pri určovaní výšky výživného porovnáva odôvodnené potreby maloletých detí s možnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča.
Je dôležité, aby matka čo najdôkladnejšie preukázala náklady na starostlivosť o maloleté deti. Súd sa pritom nemusí stotožniť s reálnym príjmom rodiča, ak je v jeho schopnostiach dosahovať vyšší príjem. Na základe tohto súd určí výšku vyživovacej povinnosti.
Zmena výživného pri zmene pomerov
Ak bolo výživné určené súdnym rozhodnutím, k jeho zrušeniu alebo zmene môže dôjsť len na základe súdneho rozhodnutia. Pokiaľ máte nepriaznivý zdravotný stav a finančná situácia vám nedovoľuje prispievať na výživu v určitej výške, máte možnosť požiadať súd, aby znížil vašu vyživovaciu povinnosť.
Návrh na zmenu možno podať, keď sa zmenia pomery. Ak bolo výživné stanovené už v čase, keď ste boli uznaná za ZŤP alebo ste mali zdravotné problémy, a súd stanovil danú výšku, potom vám s najväčšou pravdepodobnosťou súd nevyhovie. Ak by však daná výška bola stanovená za odlišných okolností, teda ešte pred týmto nepriaznivým stavom, existuje tu možnosť, že pokiaľ preukážete zmenu pomerov a neschopnosť plniť výživné v doterajšej výške, mohol by súd rozhodnúť o znížení výživného.
Ako upraviť výživné na manžela/manželku v roku 2019 | Získajte informácie o práve
Invalidný dôchodok a jeho vplyv na výživné
Invalidný dôchodok má osobám, ktoré sú invalidné, aspoň sčasti nahradiť príjem, ktorý by mohli dosiahnuť prácou, ak by boli zdravé. Ide o druh poistenia - pokiaľ osoba pracuje, odvádza do Sociálnej poisťovne poistné na dôchodkové poistenie, a v prípade, že je uznaná za invalidnú a zároveň spĺňa podmienku potrebných rokov dôchodkového poistenia k dátumu priznania invalidity, Sociálna poisťovňa jej začne vyplácať invalidný dôchodok.
Žiadny zákon nezakazuje poberateľovi invalidného dôchodku pracovať, a to bez ohľadu na to, ako je ohodnotený pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na to, aby vznikol nárok na invalidný dôchodok, musia byť splnené tri podmienky:
- byť uznaný za invalidného
- získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a
- ku dňu vzniku invalidity nespĺňať podmienky nároku na starobný dôchodok a žiadateľovi nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Osoba je invalidná, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať alebo je predpoklad, že bude trvať dlhšie ako jeden rok.
Výpočet invalidného dôchodku
Výška invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca: POMB x ODP x ADH - ak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 % (plný invalidný dôchodok).
- POMB je priemerný osobný mzdový bod, teda priemer osobných mzdových bodov za obdobie, kedy bol žiadateľ dôchodkovo poistený.
- ODP je súčet obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.
- ADH je aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku.
Ak schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o viac ako 40 %, ale menej ako 70 % (ide o čiastočný invalidný dôchodok), suma invalidného dôchodku sa určí ako: (POMB x ODP x ADH) x percentuálna miera poklesu.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Kontrolné lekárske prehliadky sa uskutočňujú v termíne určenom na predchádzajúcej kontrolnej prehliadke, alebo na základe podnetu poberateľa invalidného dôchodku alebo jeho ošetrujúceho lekára. Invalidný dôchodok možno znížiť alebo odňať výlučne na základe zmeny zdravotného stavu.
| Vek žiadateľa | Potrebný počet rokov dôchodkového poistenia |
|---|---|
| Do 20 rokov | Menej ako 1 rok |
| Nad 20 do 24 rokov | Najmenej 1 rok |
| Nad 24 do 28 rokov | Najmenej 2 roky |
| Nad 28 do 34 rokov | Najmenej 5 rokov |
| Nad 34 do 40 rokov | Najmenej 8 rokov |
| Nad 40 do 45 rokov | Najmenej 10 rokov |
| Nad 45 rokov | Najmenej 15 rokov |
Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom
Podľa § 66 a nasledujúcich ustanovení Zákona o rodine, deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči svojim rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.
Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom prichádza do úvahy len vtedy, ak sú tieto schopné samy sa živiť a ak ju rodičia potrebujú, pričom poskytovaná výživa má byť primeraná. Súd posudzuje určenie výživného vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, prihliada najmä na majetkové pomery rodičov, na ich schopnosť a možnosť pracovať a zamestnať sa, na ich vek a zdravotný stav.
Súd zamietne návrh na určenie vyživovacej povinnosti, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. To znamená, že ak sa rodič o dieťa v detstve nestaral a zanedbával ho, je v rozpore s dobrými mravmi, aby od neho teraz žiadal výživné.
Vymáhanie výživného zo zahraničia
Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže je ústredným orgánom na území Slovenskej republiky pre uplatňovanie nárokov v prípadoch súvisiacich s cezhraničným vymáhaním výživného.
Centrum sa zaoberá vymáhaním výživného v prípadoch, keď žije osoba, ktorá má platiť výživné v zahraničí a oprávnená osoba na území Slovenskej republiky a naopak, keď oprávnená osoba žije v zahraničí a požaduje platenie výživného od osoby, ktorá sa nachádza na území Slovenskej republiky.
Po doručení písomnej žiadosti (o pomoc pri vymáhaní výživného, o vydanie rozhodnutia o výživnom v zahraničí, o zvýšenie alebo zníženie výživného v zahraničí a pod.) Centrum žiadateľa informuje o ďalšom postupe a nevyhnutnosti zabezpečenia potrebných dokladov. Po doložení všetkých požadovaných informácií a dokumentov Centrum žiadosť postúpi partnerskému ústrednému orgánu v zahraničí na ďalšie konanie.
Úspešnosť vymáhania výživného závisí od viacerých skutočností, najmä od postupov danej krajiny, ekonomickej situácie a ochoty povinného, pružnosti rozhodovania súdov a iných orgánov a od iných okolností prípadu. Ak sa výživné zo zahraničia nedarí vymôcť ani prostredníctvom Centra, odporúčame informovať sa na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska oprávneného (dieťa) ohľadom možnosti poberania náhradného výživného podľa zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom. Náhradné výživné predstavuje príspevok zo strany štátu na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa.
tags: #placeni #vyzivneho #pri #invalidnom #dochodku