Šaštín má v dejinách nášho národa staroslávny a jeho história siaha až do doby príchodu našich vierozvestov: svätého Cyrila a Metoda do starej vlasti Slovákov. Bola tu dôležitá pevnosť k ochrane obchodných ciest na križovatke dunajskej, českej a znojemskej cesty. Meno hradu a osady pochádza zo slova “Šášie” a “Tín” - čo znamená: hrad zo zoťatých stromov. Bol postavený pri riečke Myjava, v bažinatom teréne. Hrad bol sídlom župných vladikov a archidiakonátu - zástupcov biskupa. Šaštínsky archidiakonát spravoval diakonáty od Moravského Jána až po Čachtice. Tak Šaštín bol vždy sídlom dekana aj archidekana, ktorý sídlil na hrade. V ňom bol asi aj prvý kostol - hradná kaplnka. Prvá písomná zmienka je z r. 1204, kedy Imrich II. daroval rodu Győr majetok menom “Sassin”. Neskôr získal majetok Imrich Czobor I. Jeho syn Imrich Czobor II. sa tu usadil natrvalo. Z hradu boli vysielané hliadky, stráže, tvz. spekulatores, ktoré strážili cesty a hlásili nebezpečenstvo.
Úcta k Sedembolestnej Panne Márií u Slovákov začala prijatím kresťanstva od vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Ľud k jej úcte staval kaplnky a chrámy. Podobne aj pri Šaštíne, blízko zámku visel na strome obraz Sedembolestnej.
Počiatky pútnictva a výstavba baziliky
V roku 1564 začalo pútnictvo. V tomto roku Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora, majiteľa šaštínskeho panstva, dala zhotoviť sochu Sedembolestnej, ako splnenie sľubu za vyslyšanie v rodinných trápeniach. Angelika prosila o pomoc Sedembolestnú práve pri jej obraze. Sochu uložili k verejnej úcte do trojhrannej kaplnky, ktorá tu stojí podnes.
Počas tureckých vojen v roku 1654 bola socha Sedembolestnej Panny Márie premiestnená do blízkeho zámku a uschovaná v kaplnke sv. Imricha. Tu bola do začiatku 18. storočia. V roku 1710 bola socha opäť uložená do kaplnky. Ľud si ju veľmi uctieval a stalo sa mnoho zázračných uzdravení na tele i na duši. Preto sa začalo s ich vyšetrovaním.
25. augusta 1732 bola socha prenesená do loretánskej kaplnky pri šaštínskom kostole na námestí. Ostrihomský arcibiskup Imrich Eszterházy ustanovil vyšetrovaciu komisiu na čele s ostrihomským kanonikom Jurajom Agnelym, šaštínskym rodákom. Komisia preskúmala 726 zázračných prípadov, ktoré znovu prešetrila komisia v Bratislave. Dňa 10. novembra za účasti mnohých duchovných a 20 tisíc pútnikov slávnostne vyhlásili sochu za zázračnú a znova uložili do trojhrannej kaplnky. Vtedy sa na tomto mieste slúžila po prvý raz svätá omša. Sochu zverili do opatery šaštínskemu farárovi Jánovi Schonovi.
V roku 1733 provinciál radu Paulínov, František Rosa, vymohol, aby socha prešla pod ich opateru. Paulíni prišli do Šaštína 2. apríla. Podujali sa postaviť pútnický chrám a kláštor. Dňa 16. júla 1736 posvätili základný kameň. Začali sa stavebné práce pod vedením Jána Damianiho, staviteľa z Viedne. Neskôr stavbu viedol Matej Vépy.
V roku 1748 bola dokončená stavba a strecha nad kostolom a v roku 1751 bol zastrešený aj kláštor. V roku 1757 chrám maľoval Jean Joseph Chamant prekrásnymi freskami na strope a nad bočnými oltármi. V roku 1760 pokračuje vnútorná výzdoba chrámu podľa návrhu Františka Antona Hildebranta, cisárskeho staviteľa, ktorý navrhol aj stavbu hlavného oltára z červeného mramoru a celého priečelia chrámu. Celá stavba bola financovaná zo zbierok prostého ľudu a s prispením cisárovnej Márie Terézie.
12. augusta 1762 za účasti ostrihomského arcibiskupa Barkóczyho, cisárovnej Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského, mnohých duchovných a tisícov pútnikov bola vysviacka chrámu a 15. augusta slávnostné prenesenie sochy na hlavný oltár. V roku 1765 posvätili zvony na veže, ktoré dosahovali len výšku strechy a boli ukončené ihlanmi.
V roku 1771 bol postavený organ s 25 variáciami a kazateľnica. Postupne postavili bočné oltáre z mramoru, okrem jedného. Oltárne obrazy maľoval Ján Lukáč Kracker.
V roku 1786 cisár Jozef II. zrušil rehoľu Paulínov, ktorých bolo v Šaštíne 17. Odišli do Poľska. Chrám prešiel pod správu šaštínskeho farára - dekana Jakuba Schneidera a štyroch kaplánov. Starý farský kostol v Šaštíne zatvorili. Faru presťahovali do časti kláštora, ktorý sa stal cisárskym majetkom.
Rozšírenie a renovácie
V roku 1864 sa konala oslava tristoročného výročia uctievania sochy Sedembolestnej v Šaštíne. Predtým dekan Štefan Hrebíček sa podujal dostaviť dve veže do terajšej výšky. Stavbu previedol hodonínsky staviteľ Jozef Bárta. Kríže na veže slávnostne vytiahli 26. júna 1864. Celý chrám zrenovovali. Dňa 8. septembra sa konala veľká slávnosť, pri ktorej ostrihomský arcibiskup, kardinál Ján Scitovský, korunoval sochu zlatými korunami, ktoré posvätil pápež Pius IX. Slávnosti sa zúčastnilo 300 duchovných a vyše 120 tisíc pútnikov.
V roku 1902 dekan Jozef Mária Škarda, pri príležitosti príchodu cisára do Šaštína na ukončenie manévrov, dal obnoviť chrám. Počas 1. svetovej vojny v roku 1914 zobrali z veží zvony, okrem najmenšieho.
V roku 1924, 8. septembra, rozhodnutím trnavského biskupa Dr. Pavla Jantauscha prišli do Šaštína saleziáni - synovia Don Bosca. Opravili starý farský kostol na námesti, ktorý bol 150 rokov sýpkou. Zasvätili ho svojmu zakladateľovi sv. Jánovi Boscovi. Dňa 31. októbra 1926 bola posviacka 4 veľkých zvonov.
22. apríla 1927 sv. Otec Pius XI. dekrétom “Celebre apud Slovaccham gentem” vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska. 22. mája to slávnostne vyhlásil za účasti 3 biskupov a 40 tisíc pútnikov. V roku 1928 bola posviacka veľkého národného zvona Sedembolestnej, ktorého hmotnosť je 4.745 kg. V roku 1929 bolo zavedené do chrámu a kláštora elektrické osvetlenie.
V rokoch 1941-1943 prebehla oprava svätyne a celej budovy. Viedenskí Slováci darovali plastickú krížovú cestu. Po skončení zároveň objednali rozšírenie organa. Dňa 14. apríla 1950 boli zo Šaštína násilne vyhnaní Saleziáni a správa prešla do rúk diecéznych kňazov. Na jeseň bol dohotovený organ, ktorý má teraz 120 registrov, 5 manuálov, tri hracie stoly a 5500 píšťal. Pútnici aj naďalej, aj cez prekážky navštevovali pútnický chrám.
V roku 1964, pri 400-ročnom uctievaní sochy, na žiadosť pánov biskupov Dr. Ambróza Lazíka a Dr. Eduarda Néczeyho, pápež Pavol VI. povýšil svätyňu Sedembolestnej dekrétom “Ad perpetuam rei memoriam” z 23. novembra na baziliku minor - menšiu. Slávnostné vyhlásenie sa konalo 27. decembra za účasti trnavského pána biskupa Lazíka, mnohých duchovných a veriacich.
V rokoch 1968-1970 opäť faru spravujú otcovia Saleziáni - zavádzajú nové ozvučenie, elektrický pohon zvonov a postavili provizórny oltár k ľudu. V roku 1975 vdp. Farár Karol Senáši dal postaviť nový mramorový oltár k ľudu, ktorý posvätil p. biskup Dr. Július Gábriš, veľký mariánsky ctiteľ a každoročný pútnik k Sedembolestnej.
V roku 1987, počas Mariánskeho roka, baziliku navštívila Matka Tereza z Kalkaty a nový trnavský biskup, terajší arcibiskup-metropolita Slovenska Mons. Ján Sokol. Pod vedením miestneho pána farára Jána Bašu sa začala generálna oprava baziliky.
Koncom februára 1990 prichádzajú znova do Šaštína Saleziáni a pod vedením farára-dekana Jána Malženického pokračuje oprava baziliky. 9. marca preberá časť kláštora a už 9. mája sa tu koná prvá celonárodná púť pre všetkých duchovných Slovenska, ktorej sa zúčastnilo 900 kňazov za účasti všetkých biskupov Slovenska a mnohých veriacich. 22. apríla sv. Otec Ján Pavol II. pri ceste vrtuľníkom zvlášť pozdravil Sedembolestnú zakrúžením nad bazilikou a pri homílii sľúbil, že príde na púť. Potom nasledovala za účasti veľkého počtu veriacich Svätodušná púť na prelome mája a júna; vyvrcholením pútnickej sezóny bola veľká púť na sviatok Sedembolestnej Panny Márie - Patrónky Slovenska, kedy už celé priečelie bolo bez lešenia.
V roku 1991 pokračovali renovačné práce vnútra baziliky: nová elektrická inštalácia, nové ozvučenie, úprava oltára a presbytéria, úprava sakristie, účelné temperovanie baziliky, obnova dlažby a dokončenie mariánskeho múzea pri bazilike. Najnákladnejšie však bolo očistenie a oživenie krásnych Chamantových fresiek a celého vnútra baziliky. Posledné lešenie bolo z baziliky upratané pred národnou púťou v septembri 2005.
V budove kláštora bolo (znovu)založené cirkevné katolícke chlapčenské internátne Gymnázium Jána Bosca. 1. júla 1995 Šaštín a Baziliku navštívil pápež bl. Ján Pavol II., počas svojej druhej pastoračnej návštevy Slovenska.
Súčasnosť a pútnické aktivity
V roku 2007, okrem 2 tradičných pútí (Národná púť - sviatok Sedembolestnej Panny Márie, 15.9. a Svätodušná (Turíčna) púť - slávnosť Zoslania Ducha Svätého), začínajú vznikať tematické púte:
- Púť zaľúbených: februárový víkend v blízkosti sviatku sv. Valentína (14. február)
- Púť mužov: 1. sobota po Nedeli Zmŕtvychvstania
- Púť miništrantov: sobota v blízkosti 6. máj (sviatok sv. Dominika Sávia, patróna miništrantov)
- Púť mamičiek v požehnanom stave: Deň matiek (2. májová nedeľa)
- Odpustová púť gréckokatolíkov bratislavskej eparchie: sviatok Presvätej Bohorodičky Spolutrpiteľky (spomienka Nepoškvrneného srdca Panny Márie - sobota po slávnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho)
- Púť motorkárov: posledná júnová sobota
- Púť ružencových bratstiev: sobota v blízkosti sviatku Ružencovej Panny Márie (7. október)
- Púť nalomených sŕdc (rozvedení, manželstvá a rodiny v kríze): október
1. júla 2009 Gymnázium Jána Bosca prešlo do zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavskej arcidiecézy. 30. júna 2016 bolo ukončené činnosť Gymnázia Jána Bosca. 28. februára 2017 bolo ukončené pôsobenie saleziánov v Šaštíne. 1. marca 2017 sa rehoľa pavlínov po 231 rokoch opäť vracia do Šaštína; 26. marca došlo k slávnostnému zvereniu správy farnosti i Baziliky Sedembolestnej Panny Márie pavlínom otcom arcibiskupom Mons.
Šaštínska Bazilika Sedembolestnej Panny Márie je barokovým kláštorným komplexom, ktorý bol postavený v rokoch 1733 až 1762. V roku 1964 bol chrám vyhlásený za baziliku minor. Bazilika patrí k najvýznamnejším na Slovensku.
Barokový kostol bol postavený podľa architekta Hillebrandta, ktorý je autorom hlavného oltára, na ktorom je zázračná socha Sedembolestnej Panny Márie. Súčasťou areálu pútnického kostola je kaplnka Panny Márie, miesto pôvodného umiestnenia zázračnej sochy.
Šaštínska Bazilika Sedembolestnej Panny Márie bola vyhlásená za pútnické miesto, na ktorom sa každoročne zhromaždí množstvo ľudí. Okrem hlavnej národnej púte, ktorá býva na sviatok Sedembolestnej Panny Márie - 15. septembra, sa tam organizuje aj Turičná púť, Púť motorkárov a Púť zaľúbených.
Prístupnosť pre vozičkárov
Prístupnosť pre vozičkárov je dôležitým aspektom pre každé pútnické miesto, ktoré chce byť otvorené pre všetkých. Informácie o konkrétnych úpravách a zariadeniach pre vozičkárov v Bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne sú však obmedzené. Je preto dôležité, aby správcovia baziliky venovali pozornosť tomuto aspektu a zabezpečili, aby bol areál prístupný pre všetkých návštevníkov, bez ohľadu na ich mobilitu.
Medzi opatrenia, ktoré by mohli zlepšiť prístupnosť, patria:
- Bezbariérové vstupy: Zabezpečenie ramp alebo výťahov pri vchodoch do baziliky a kaplnky.
- Upravené chodníky: Vybudovanie rovných a spevnených chodníkov v areáli baziliky.
- Bezbariérové toalety: Prístupné toalety pre vozičkárov.
- Parkovacie miesta: Vyhradené parkovacie miesta pre osoby s obmedzenou mobilitou.
- Informačný systém: Poskytovanie informácií o prístupnosti baziliky na webovej stránke a v informačných materiáloch.
Katolícka cirkev na Slovensku a jej aktivity
V roku 2011 sa na Slovensku konali pastierske listy biskupov pri príležitosti slávnosti Bohorodičky Panny Márie, ktoré čítali kňazi veriacim v kostoloch Bratislavskej a Trnavskej arcidiecézy, Nitrianskej, Banskobystrickej a Spišskej diecézy. Tlačová kancelária KBS (TK KBS) pravidelne prinášala denné prehľady domácich a zahraničných udalostí, informovala o liturgických čítaniach, liturgii hodín a životopisoch svätcov. V roku 2011 KBS zverejnila na svojej internetovej stránke Posolstvo Svätého Otca Benedikta XVI. k 45. Svetovému dňu pokoja s témou „Vychovávať mladých k spravodlivosti a pokoju“.
Rok 2011 bol pre Benedikta XVI. veľmi intenzívny. Hovorca Svätej stolice P. Federico Lombardi SJ spomínal jeho zahraničné cesty, vydávanie dokumentov a ďalšie medzníky. Benedikt XVI. predsedal v Bazilike sv. Petra modlitbe prvých vešpier zo slávnosti Panny Márie Bohorodičky a predniesol homíliu. Pápež tiež zaslal list komunite Taizé a všetkým účastníkom Európskeho stretnutia mladých v Berlíne. Počas roka 2011 sa viac ako 2,5 milióna veriacich zúčastnilo na rôznych stretnutiach s Benediktom XVI. Na generálnych audienciách ich bolo 400-tisíc a na osobitných audienciách vyše 101-tisíc.
Cirkev sa aktívne zapája do spoločenského diania a reaguje na aktuálne problémy. V roku 2011 odsúdila moslimská obec v Nigérii bombové atentáty na kresťanské kostoly počas vianočných sviatkov. Pápež Benedikt XVI. trávil vianočnú dobu pred domácimi jasličkami, ktoré pochádzali z rodného domu Ratzingerovcov.
V roku 2011 agentúra Fides zverejnila zoznam zabitých pastoračných pracovníkov vo svete. Zahynulo násilnou smrťou 26 pastoračných pracovníkov, z ktorých bolo 18 kňazov, štyri rehoľné sestry a štyria laici. V roku 2011 si cirkev pripomenula 600. výročie narodenia sv.
Nitrianske rímskokatolícke biskupstvo hodnotilo svoje aktivity pred koncom roka. Život pulzoval aj v interdiecéznom Kňazskom seminári svätého Gorazda v Nitre. V Banskej Bystrici sa konal benefičný koncert Súrodencov Jendruchovcov v Katedrálnom chráme. V Bratislave sa vladyka Peter Rusnák zúčastnil na vianočnom obede s chudobnými, ktorý organizovala Komunita svätého Egídia v spolupráci s Milosrdnými bratmi.
V auguste 2024 sa konala v Národnej bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne svätá omša venovaná slovenským paralympionikom na ceste do Paríža. Ján Figeľ, prvý slovenský eurokomisár, zdôraznil dôležitosť duchovného úvodu cesty a integrálneho humanizmu v športe. Vyšiel prvý vatikánsky dokument na tému športu pod názvom „Vydať zo seba to najlepšie“.
Jedným z centier kultu uctievania Sedembolestnej Panny Márie, ktorá sa stala patrónkou Slovenska, je Kostol Sededembolestnej Panny v Šastíne, ktorý pochádza z roku 1736. Obec Šaštín-Stráže je na Slovensku i v zahraničí známa predovšetkým ako pútnické miesto, do ktorého sa kvôli soche Panny Márie oddávna schádzali ľudia zo širokého okolia. Po kanonickom vyšetrení vyhlásili šaštínsku sochu Panny Márie za zázračnú, čo dekrétom potvrdil aj pápež Urban VIII. Kostol postavili v barokovom slohu a slávnostne ho vysvätili v roku 1764 za účasti cisárovnej Márie Terézie a cisára Františka I. Lotrinského. Sochu Sedembolestnej Panny Márie preniesli na hlavný oltár vyrobený z červeného mramoru. Chrám má šesť bočných oltárov s obrazmi J. L. Krackera. Hlavná loď je široká 13 m. Južnú stranu kostola spája s kláštorom arkádová chodba. Budova kláštora má tri krídla, zo štvrtej strany ju uzatvára bazilika. V roku 1964 pápež Pavol VI. Stavať sa začala v roku 1736, postavená bola podľa plánov Mateja Vépiho. Baziliku každoročne navštívi niekoľko desiatok tisíc pútnikov, predovšetkým na Slávnosť zoslania Ducha Svätého (Turíce) a Slávnosť Panny Márie Sedembolestnej (15. septembra). Bazilika je spätá so sochou Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564. Uctievanie tejto sochy povolil arcibiskup Imrich Esterházi v roku 1732. Je to neskorogotická podunajská práca, autor nie je známy. Nachádza sa na neskorobarokovom oltári a je základom šaštínskeho typu piet. Bazilika bola vyhlásená aj za pútnické miesto bratislavskej eparchie, s púťami ktoré sa tu od r. ↑ Baziliky na Slovensku [online]. [Cit. 2011-06-28]. Dostupné online. Archivované 2014-11-12 z originálu. ↑ Mons. Viliam Judák: "Chrámy s titulom basilica minor na Slovensku." In: Pútnik svätovojtešský. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2009, s. 49. ISBN 978-80-7162-769-2 uvádza dátum udelenia titulu basilica minor 23. Mons. Viliam Judák: "Chrámy s titulom basilica minor na Slovensku." In: Pútnik svätovojtešský : Kalendár na rok 2010. Zostavili Mária Vyskočová a Slavomír Ondica. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2009, s. 34-53.